Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-113-2013.pdf
PDF · 65.43 KB
Case nature
Subarea
3Tos/113/2013
Uznesenie
Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.10.2013 v Žiline, o sťažnosti odsúdeného I. X. proti uzneseniu Okresného súdu v Dolnom Kubíne č.k. 9Nt/12/2013-29 zo dňa 24.9.2013
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného I. X. sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Citovaným uznesením Okresný súd v Dolnom Kubíne podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného I. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I., U. XXXX/X, t.č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/80/2010. Dôvodom bolo nesplnenie podmienok povolenia obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
V zákonnej lehote podal proti tomuto uzneseniu odsúdený sťažnosť. Poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky o neústavnosti asperačnej zásady, ktorá bola pri ukladaní trestu v jeho prípade použitá.
Na takomto základe v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Zistil tak, že sťažnosť nie je dôvodná.
***
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania oprel o Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejnený pod číslom 482/2012 Z.z. z 21.12.2012.
Je nesporné, že Okresný súd v Dolnom Kubíne rozsudkom č.k. 9T/80/2010-190 zo dňa 29.11.2011 uznal I. X. za vinného z trestného činu (zločinu) lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a uložil mu za to súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov pri zaradení do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 1To/20/2012 zo dňa 27.3.2012 toto rozhodnutie potvrdil.
Pri ukladaní trestu v predmetnej veci bolo použité ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia „Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. (...)
Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom Náleze vyslovil, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. (...)
Možno teda zhrnúť, že zákonné ustanovenie o zvyšovaní hornej hranice trestnej sadzby zostalo v platnosti, súd však nemusí uložiť trest v hornej polovici takto zvýšenej sadzby, ale môže ho uložiť v celej sadzbe.
V konkrétnom prípade odsúdeného I. X. pôvodná sadzba odňatia slobody trestného činu z posudzovaných najprísnejšie trestného (§ 188 ods. 2 Tr. zák.) je 7 až 12 rokov. Táto sadzba po úprave podľa asperačnej zásady je 7 až 16 rokov. V jej rámci podľa Nálezu ÚS môže (mohol) súd ukladať trest neobmedzený iba jeho hornou polovicou.
Toto sú základné skutočnosti, „súdu skôr neznáme“, ktoré musí v súvislosti s návrhom odsúdeného súd skúmať. K nim pristupuje skutočnosť, že vo veci išlo o súhrnný trest, pri ktorom bol zrušený výrok o súhrnnom treste odňatia slobody vo výmere 6 rokov za trestný čin (prečin) krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a trestný čin (zločin) vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
Po preskúmaní spisu a zvážení týchto poznatkov krajský súd sa s rozhodnutím okresného súdu stotožnil. Uložený trest, ktorého zmiernenia sa odsúdený dožaduje, primerane vyjadruje závažnosť trestnej činnosti a nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Nemožno preto dôvodne očakávať, že nová skutočnosť (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejnený pod číslom 482/2012 Z.z. z 21.12.2012) by viedla k zmierneniu uloženého trestu. Vzhľadom na to krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.