Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/113/2013

Uznesenie

Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.10.2013 v Žiline, o sťažnosti odsúdeného I. X. proti uzneseniu Okresného súdu v Dolnom Kubíne č.k. -29 zo dňa 24.9.2013

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného I. X. sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Citovaným uznesením Okresný súd v Dolnom Kubíne podľa zamietol návrh odsúdeného I. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I., U. XXXX/X, t.č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. . Dôvodom bolo nesplnenie podmienok povolenia obnovy konania podľa

V zákonnej lehote podal proti tomuto uzneseniu odsúdený sťažnosť. Poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky o neústavnosti asperačnej zásady, ktorá bola pri ukladaní trestu v jeho prípade použitá.

Na takomto základe v súlade s ustanovením pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Zistil tak, že sťažnosť nie je dôvodná.

***

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania oprel o Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejnený pod číslom 482/2012 Z.z. z 21.12.2012.

Je nesporné, že Okresný súd v Dolnom Kubíne rozsudkom č.k. -190 zo dňa 29.11.2011 uznal I. X. za vinného z trestného činu (zločinu) lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a uložil mu za to súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov pri zaradení do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. zo dňa 27.3.2012 toto rozhodnutie potvrdil.

Pri ukladaní trestu v predmetnej veci bolo použité ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia „Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. (...)

Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom Náleze vyslovil, že v v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s .

Podľa ustanovenie slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. (...)

Možno teda zhrnúť, že zákonné ustanovenie o zvyšovaní hornej hranice trestnej sadzby zostalo v platnosti, súd však nemusí uložiť trest v hornej polovici takto zvýšenej sadzby, ale môže ho uložiť v celej sadzbe.

V konkrétnom prípade odsúdeného I. X. pôvodná sadzba odňatia slobody trestného činu z posudzovaných najprísnejšie trestného (§ 188 ods. 2 Tr. zák.) je 7 až 12 rokov. Táto sadzba po úprave podľa asperačnej zásady je 7 až 16 rokov. V jej rámci podľa Nálezu ÚS môže (mohol) súd ukladať trest neobmedzený iba jeho hornou polovicou.

Toto sú základné skutočnosti, „súdu skôr neznáme“, ktoré musí v súvislosti s návrhom odsúdeného súd skúmať. K nim pristupuje skutočnosť, že vo veci išlo o súhrnný trest, pri ktorom bol zrušený výrok o súhrnnom treste odňatia slobody vo výmere 6 rokov za trestný čin (prečin) krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a trestný čin (zločin) vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.

Po preskúmaní spisu a zvážení týchto poznatkov krajský súd sa s rozhodnutím okresného súdu stotožnil. Uložený trest, ktorého zmiernenia sa odsúdený dožaduje, primerane vyjadruje závažnosť trestnej činnosti a nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Nemožno preto dôvodne očakávať, že nová skutočnosť (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejnený pod číslom 482/2012 Z.z. z 21.12.2012) by viedla k zmierneniu uloženého trestu. Vzhľadom na to krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.