Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/20/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Veroniky Poláčkovej, na verejnom zasadnutí konanom 27. marca 2012 prejednal odvolanie podané obžalovaným W. H. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. z 29.11.2011 a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného W. H. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. z 29.11.2011 bol obžalovaný W. H. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák. pre skutok, že:

dňa 22.4.2010 okolo 14.30 h. v Dolnom Kubíne na parkovisku pred budovou Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou na Nemocničnej ulici, sediac v motorovom vozidle zn. Ford Mondeo, ev.č. DK-314AX na prednom sedadle vedľa vodiča T. X., nar. X.XX.XXXX, zobral pravou rukou z odkladacieho priestoru pri riadiacej páke voľne položené peniaze vo výške 150,- Eur, zatiaľ čo ľavou rukou vytiahol nôž s dĺžkou čepele cca 10 cm, ktorý nasmeroval na telo vodiča so slovami: „Seď v aute! Seď v aute!“ a následne z vozidla aj s peniazmi ušiel, čím T. X. spôsobil škodu vo výške 150,- Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. Na výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Martin, sp.zn. z 11.10.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a zároveň zrušil aj výrok o treste rozsudku Okresného súdu Martin, sp.zn. zo 16.6.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Postupom podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému T. X. škodu vo výške 150,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný. V odvolaní uviedol, že: „Mám za to, že tento trest je neprimerane vysoký a tiež zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu vyvodeniu právneho uzáveru trestného skutku, nakoľko sa jednalo o podstatne iný skutok, ako bol opisovaný a vzatý do úvahy. Ďalej som presvedčený, že došlo zo strany súdu k porušeniu zákona v § 2 ods. 14, kde som v podstate bol z právneho hľadiska ochudobnený o právo obhajoby. Pretože už raz orgány v trestnom konaní až po samotné konanie pred súdom brali do úvahy výpoveď poškodeného ako hodnovernú a pravdivú. Neskúmali sa žiadne iné okolnosti, ktoré by poukazovali na stav skutočnosti, v akom sa poškodený nachádzal. Zjavne išlo o dramatizáciu prežitých skutočností a modifikáciu poškodeného,

ktorý rozložil svoj zámer, ktorý viac zdramatizoval. Navrhujem na pojednávaní, aby boli vykonané znalecké posudky z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická a forenzná psychológia, kde by sa posúdil psychologický profil poškodeného. Mám za to, že zámerne celá záležitosť bola vykonštruovaná, pretože mi sľúbil a vyhrážal sa, že ma dostane do väzenia, čo potvrdila i svedkyňa.“

Odvolanie obžalovaného doplnila obhajkyňa, keď uviedla, že: „Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd so značným rozdielom a výlučne v neprospech obžalovaného vyhodnocoval výpovede svedkov - F. N., W. N. a M. E.. Obžalovaný je toho názoru, že v danom prípade nemožno hovoriť o objektívnom vyhodnocovaní dôkazov, keď na jednej strane závažné rozpory sa pripisujú nepresnému opisu a na druhej strane vyjadrenie, že poškodený je voči cigánom zaujatý, je vyhodnocované ako rozpor s pôvodnou výpoveďou. V tejto súvislosti obhajoba poukazuje na skutočnosť, že poškodený sám v rámci výpovede ani neskrýval svoje negatívne stanovisko k citovanej menšine a z jeho prejavu bolo vyjadrenie svedkyne N. plne potvrdené. Súd svoje rozhodnutie oprel o výpoveď poškodeného a výpoveď svedkyne N.. Obžalovaný nepopieral, že peniaze, ktoré od poškodeného dostal, nepoužil na určený účel, popieral však tvrdenie poškodeného, že peniaze odcudzil a voči nemu použil zbraň. Napriek tomu, že súd upozornil obžalovaného na zmenu právnej kvalifikácie a najmä vzhľadom na závažnosť a výšku trestnej sadzby takto upravenej skutkovej podstaty, obžalovaný je toho názoru, že súd nevenoval dostatočnú pozornosť vyhodnoteniu vierohodnosti výpovede samotného poškodeného a následne dôkazom, ktoré mali jeho výpoveď potvrdzovať. Obžalovaný od začiatku popieral, že by voči poškodenému použil nôž, pričom výpoveď poškodeného zdôvodnil tým, že sám poškodený sa mu vyhrážal, že ak mu peniaze nevráti, uvedie, že ho ohrozoval nožom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že bol to iba poškodený, ktorý o zbrani hovoril, pričom na hlavnom pojednávaní (na rozdiel od prípravného konania, čo však súd opäť nijako nevyhodnocoval) celú udalosť popisoval až príliš dramaticky, pričom vyzdvihol, že ak by sa mu obžalovaný nevyhrážal nožom, bol by si s ním poradil. Poškodený na jednej strane jednoznačne uvádzal, že obžalovaný nôž vytiahol z bundy (hoci opäť pri konfrontácii s obžalovaným to popisoval iným spôsobom), pričom na druhej strane nebol schopný podať ani najmenší detailnejší popis noža. Čo je však nepochybné, bol to iba poškodený, ktorý tvrdil, že obžalovaný mal v čase skutku oblečenú teplákovú súpravu s kapucou a práve z bundy či mikiny obžalovaný vytiahol nôž. Súd v tomto smere vôbec neprihliadol na skutočnosť, že sama svedkyňa N. na hlavnom pojednávaní dňa 25.10.2011 vyvrátila tvrdenie poškodeného, keď uviedla, že v tom čase bolo teplo a obžalovaný mal na sebe tričko bez rukávov a krátke nohavice. Z pohľadu obhajoby ide o závažnú informáciu, ktorá spochybňuje tvrdenia poškodeného a tým spochybňuje aj jeho obvinenia na adresu obžalovaného a najmä závažným spôsobom spochybňuje tvrdenie poškodeného o použití zbrane. Je zarážajúce, ako sa súd v rámci odôvodnenia vysporiadal s tak závažným rozporom. Konštatoval, že „....je nerozhodné, aké oblečenie mal v čase činu na sebe obžalovaný, keďže nôž mohol mať ukrytý aj vo vrecku krátkych nohavíc, pod tričkom, príp. v dlani.“ Ak súd ukladá páchateľovi 12 rokov, očakáva sa, že sa opiera o nezvratné dôkazy, t.j. dôkazy ničím nespochybniteľné a nevyvrátiteľné. Konštatovanie súdu vyššie citované však rozhodne tieto kritériá nespĺňa. Súd obžalovaného uznal vinným zo zločinu lúpeže podľa (!) písm. c) , a to na základe výpovede poškodeného, ktorú vyvrátila svedkyňa, ktorá podľa záverov súdu jeho výpoveď mala potvrdiť. Ak obžalovaný popieral od začiatku použitie zbrane a poškodený tvrdil, že zbraň obžalovaný vytiahol z bundy, pričom bolo spochybnené, že obžalovaný v čase skutku bundu vôbec mal, nie je možné, aby súd odignoroval tento stav a vinu podložil svojou úvahou o tom, odkiaľ všade možno nôž vytiahnuť!!! Aj výpoveď samotného poškodeného z prípravného konania spochybňuje jeho dramatické popisovanie údajného útoku zo strany obžalovaného. Poškodený niekoľkokrát poukázal na to, ako traumatizujúco a ťažko prežíval stretnutie s obžalovaným a aký strach pritom mal. Napriek tomu tento údajný nebezpečný útok so zbraňou ohlásil na polícii až po ôsmich dňoch, pričom nemal dovtedy žiadny problém sa krátko po takomto útoku ešte niekoľkokrát osobne stretnúť s obžalovaným. Len ťažko si je predstaviť, ako sa človek, ktorému útočník priloží nôž na rebrá a odcudzí mu peniaze, s útočníkom po útoku ešte dobrovoľne niekoľkokrát osobne stretne. Obhajoba má za to, že poškodený, keď zistil, že tovar už nedostane a peniaze mu už nikto nevráti, poradil sa s kamarátom - policajtom (výpoveď poškodeného zo dňa 27.7.2010) a aby bola jeho výpoveď hodnovernejšia, objavila sa aj zbraň. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na fakt, že vzhľadom na popísaný spôsob „obchodu“, či už zo strany obžalovaného alebo aj samotného poškodeného, je nelogické, aby obžalovaný mal pri sebe nôž. Súd sa v rámci odôvodnenia rozsudku veľmi podrobne zaoberal predchádzajúcou trestnou činnosťou obžalovaného, pričom je nesporné, že obžalovaný sa v minulosti dopustil obdobnej trestnej činnosti, avšak ani v jednom prípade nepoužil žiadnu zbraň. Obhajoba sa pýta, prečo by to robil práve teraz? Obdobne ako pri výpovedi poškodeného postupoval súd aj pri vyhodnocovaní výpovede svedkyne F. N.. Je nepochybné, že najdôležitejšou informáciou vo

veci mala byť informácia o použití zbrane. Nejde o nepodstatnú skutočnosť, na ktorú by sa mohlo časom zabudnúť. Napriek tomu svedkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 25.10.2011 v rámci prvotnej výpovede povedala iba to, že poškodený jej oznámil, že bol okradnutý. O zbrani nehovorila nič. Až po upozornení na rozpory vo výpovediach uviedla, že si na detaily s odstupom času už nepamätá a trvá na pôvodnej výpovedi. Obhajoba nesúhlasí s tvrdením, že použitie noža je detailom a nesúhlasí ani s konštatovaním súdu, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní nevypovedala presne. Je nepochybné, že svedkyňa vypovedala rozporne v podstatnej veci, pričom jej odôvodnenie nebolo presvedčivé a nevyvrátilo podozrenia obhajoby, že svojou výpoveďou v prípravnom konaní chcela poškodenému pomôcť. Aj v prípade, že by uvedená domnienka nebola správna, obhajoba poukazuje na to, že svedkyňa vypovedala iba sprostredkovane o tom, čo jej uvádzal samotný poškodený, pričom z vyššie popísaných okolností je nepochybné, že vyjadrenia poškodeného boli objektívne spochybnené. Obhajoba má za to, že vykonaným dokazovaním nemal súd za spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a za jeho spáchanie je obžalovaný trestne zodpovedný, tak, ako to súd v rámci písomného odôvodnenia rozsudku uviedol. Obhajoba má za to, že výpoveď poškodeného ako jediný dôkaz o vine obžalovaného, nebola jednoznačne a nespochybniteľné potvrdená inými dôkazmi, naopak, vykonanými dôkazmi bola značným spôsobom vierohodnosť poškodeného spochybnená. Za takéhoto stavu súd mal postupovať v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a v zmysle záverečnej reči obhajcu rozhodnúť podľa ust. . Z uvádzaných dôvodov obžalovaný žiada, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne, sp.zn. zo dňa 29.11.2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.“

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril poškodený T. X., ktorý uviedol: „Po prečítaní tohoto odvolania som ostal omráčený, nakoľko som v ňom vykreslený ako nedôveryhodná osoba a bol som aj krivo obvinený z krivej výpovede pred súdom. Ďalej ma zarážajú skutočnosti, že odkiaľ obžalovaný vzal svedkov, keď na mieste činu nebola žiadna iná osoba, ktorá by mohla čin vidieť, prípadne svedčiť pred súdom. Beriem do úvahy aj fakt, že som mal snahu sa s obžalovaným stretnúť a spor urovnať, samozrejme na mieste, kde je neustále veľa ľudí z dôvodu mojej bezpečnosti, avšak bezvýsledne. Taktiež ma zaujal rasový motív, ktorý tu bol spomenutý, po nahliadnutí do mojich faktúr súd uvidí a uzná, že spolupracujem aj s občanmi rómskej menšiny, preto odmietam akékoľvek obvinenia a špekulácie, taktiež vyšetrovanie mojej osoby, nakoľko som čestným občanom SR a právnická osoba, ktorá čestne podniká a riadne odvádza dane zo svojho podnikania a akýkoľvek útok či špekulácia na moje meno, firmy, či ďalšie krivé obvinenia budú brané ako útok na moju osobu. Som majiteľom stavebných firiem RENOVAL s.r.o. a RULERS a.s. V mojom podnikaní si nemôžem dovoliť byť spájaný so súdom a byť neustále vypočúvaný a ťahaný po súdoch, som obeť, nie obžalovaný. Mám za to, že súd jasne preukázal jeho vinu a prebehol v poriadku pri plnom vedomí všetkých strán a za pravdivých výpovedí, preto žiadam súd o uzatvorenie prípadu a uloženie povinnosti W. H. vrátiť mne ulúpené peniaze (150 eur).“

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie obžalovaného W. H. nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení , najmä však zásady zákonného procesu - , práva na obhajobu - , voľného hodnotenia dôkazov - , rovnosti strán - . Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutky tak, ako sú tieto uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere, všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a zaužívanej súdnej praxi (R 41/2005 NS ČR, NS ČR, NS ČR, NS ČR, ktoré rozhodnutia svojím obsahom i povahou zodpovedajú právnemu poriadku Slovenskej republiky).

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa výroku o vine a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si v celom rozsahu krajský súd osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

K výroku o vine môže krajský súd len stručne dodať, že výpovede poškodeného T. X. a svedkyne F. N. sú v tom najdôležitejšom - použití noža pri útoku, zhodné, jednoznačné a od začiatku nemenné, čím vytvárajú pre súd priestor na vyslovenie ich plnej vierohodnosti a pravdivosti. Pokiaľ obhajoba namietala vyjadrenie svedkyne, že obžalovaný mal v čase činu oblečené tričko bez rukávov a kraťasy, čo nie je súladné s tvrdením poškodeného o tom, že obžalovaný mal oblečené tepláky a mikinu s kapucňou, je treba obhajobe prisvedčiť, že v tomto vypovedali svedkovia rozdielne. Nemožno však prehliadnuť, že svedkyňa sa k oblečeniu obžalovaného v čase činu vyjadrila až na hlavnom pojednávaní (nie v prípravnom konaní) a naviac uviedla, že si myslí, že také a také oblečenie mal obžalovaný oblečené v čase činu. Usúdila to z toho, že bolo vtedy teplo. Tento nesúlad vo výpovedi svedkyne N. a poškodeného X. však nič nemení na tom podstatnom, že o použití zbrane vypovedali obidvaja zhodne, teda tento nesúlad v ich výpovediach neposúdil okresný súd a ani krajský súd ako okolnosť, ktorá by mala alebo ktorá by mohla spochybniť vierohodnosť tvrdení poškodeného a menovanej svedkyne o priebehu skutku.

V ďalšom okresný súd na strane 6 svojho rozsudku veľmi podrobne vysvetlil, prečo neveril vyjadreniam obžalovaného, keď tento menil výpovede a „zamotával“ sa v spletí svojich lží.

Preto krajský súd uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne vo výroku o vine, keď obžalovaného W. H. uznal za vinného spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu.

Súd prvého stupňa rozhodol správne aj vo výroku o treste, keď obžalovanému ukladal súhrnný trest za použitia asperačnej zásady, pretože na takýto postup boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky. V súvislosti s výrokom o treste však nemožno prehliadnuť, že súd prvého stupňa obžalovanému uložil trest pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (11 a pol roka až 16 rokov), pričom si zrejme neuvedomil, že v osobe obžalovaného W. H. nejde o prvotrestaného páchateľa, ale o skúseného recidivistu s bohatou kriminálnou minulosťou. V takýchto prípadoch nie je namieste ukladanie trestu pri spodnej hranici trestnej sadzby. Toto pochybenie okresného súdu však krajský súd nemohol sám napraviť, pretože bol limitovaný zásadou zákazu reformatio in peius, keďže odvolanie nebolo podané v neprospech obžalovaného.

S ohľadom na to, že súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o zaradení obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a správne rozhodol aj vo výroku o náhrade škody, krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.