Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-97-2013.pdf
PDF · 78.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/97/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava (predtým Údernícka 5, Bratislava), IČO: 35724803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1/ Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, štátnej občianke SR, 2/ N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, štátneho občana SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 796,06 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 17Ro/199/2012-133 zo dňa 15.5.2013, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že odmieta odpor podaný Združením na ochranu práv občana spotrebiteľa HOOS Prešov, proti platobnému rozkazu Okresného súdu Humenné č. k. 17Ro/199/2012-81 zo dňa 19.12.2012.
Z a v ä z u j e vedľajšieho účastníka zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. náhradu trov vo výške 40,23 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné uznesením č.k. 17Ro/199/2012-83 zo dňa 30.1.2013, vydaným vyšším súdnym úradníkom, odmietol odpor Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, (ďalej len „Združenia“) proti platobnému rozkazu zo dňa 11.12.2012 pod č.k. 17Ro/199/2012-81, doručený tamojšiemu súdu dňa 19.11.2012 ako podaný neoprávnenou osobou s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/207/2011. Súčasne nepriznal žalobcovi trovy konania o podanom odpore.
Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie Združenie a žiadalo napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie, napadnutým uznesením vyhovela odvolaniu Združenia a uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 30.1.2013 č.k. 17Ro/199/2012-83 zrušila. Mala za to, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva
a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. a má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Zo žiadnych ustanovení O.s.p. nevyplýva nemožnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania a odpor proti platobnému rozkazu podal v 15-dňovej lehote
stanovenej na podanie odporu, počítanej od dňa doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi, preto zrušila uznesenie tamojšieho súdu zo dňa 30.1.2013 č.k. 17Ro/199/2012-83.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania nepriznať a zaviazať ho nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 71,11 eur s DPH. Nestotožňuje sa s napadnutým rozhodnutím a zastáva názor, že v konaní o vydanie platobného rozkazu v tzv. skrátenom konaní je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené. V tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo 207/2011 a cituje časť jeho odôvodnenia. Je toho názoru, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. dôjde k zrušeniu platobného rozkazu len vtedy, ak výlučne odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Uvedené ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. V prípade, ak by žalobca pripustil, že vedľajší účastník má právo podať odpor, tak potom iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom. Vzhľadom na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalovanými a vedľajším účastníkom, je možné odpor vedľajšieho účastníka považovať za podaný neoprávnenou osobou. V tomto smere poukazuje na viaceré rozhodnutia krajských súdov, zaoberajúce sa touto problematikou. Rovnako považuje za významnú skutočnosť, že žalovaný nemá vedomosť o tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania, najmä vzhľadom na to, že sa vedľajší účastník, vstupom do konania a doručením návrhu na začatie konania spolu s prílohami, dostáva k citlivým a súkromným informáciám žalovaného. Minimálne by asi bolo vhodné, keby vedľajší účastník žalovaného informoval o svojej činnosti, prípadne si od neho vyžiadal súhlas na vstup do konania. Taktiež poukázal na to, že Združenie paušálne vstupuje do všetkých konaní žalobcu bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka.
Podaným odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia o zastavení konania, ani výrok o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolaním napadnutú časť uznesenia preskúmal odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa § 174 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
Z citovaného ustanovenia § 174 ods. 1 O.s.p. plynie, že odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca (žalovaný). Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca (žalovaný) odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. V zákone je výslovne upravená len legitimácia odporu na podanie odporu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok právo podať odvolanie priznáva „účastníkovi“ konania a teda, za použitia § 93 ods. 4 O.s.p. aj vedľajšiemu
účastníkovi. Naviac tento zákon priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201, druhá veta, O.s.p.), a to dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania.
V tomto smere odvolací súdu považuje za potrebné navyše uviesť, že odporca (žalovaný) môže mať záujem na riadnom splnení si dlhu, resp. môže mať akýkoľvek iný dôvod pre to, aby bolo konanie právoplatne ukončené a očakáva procesný následok svojej pasivity spočívajúci v nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu. V takomto prípade by podanie odporu vedľajším účastníkom odporovalo úkonu žalovaného, ktorý sa voči platobnému rozkazu zákonným spôsobom nebránil a tým s obsahom predmetného platobného rozkazu konkludentne súhlasil.
Odvolací súd však zdôrazňuje, že ani prípadný včasný súhlas odporcu (žalovaného), na podanie odporu vedľajším účastníkom, nemôže preklenúť dikciu ustanovenia § 172 O.s.p. podľa ktorého je na podanie odporu subjektívne legitimovaný len odporca (žalovaný) a teda nie „účastník“ ako to stanovuje § 93 ods. 4 O.s.p. Preto odvolací súd uzatvára, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor proti platobnému rozkazu, a aj v prípade súhlasu žalovaného by bol oprávnený podať odpor len ako jeho zástupca.
Pokiaľ teda v prejednávanej veci žalovaní nepodali odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 11.12.2012 č.k. 17Ro/199/2012-81 a podal ho len vedľajší účastník, je potrebné považovať tento odpor za odpor podaný neoprávnenou osobou.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že odmietol odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom ako neoprávnenou osobou.
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník s hlavným účastníkom sú povinní nahradiť trovy konania úspešnej protistrane spoločne (§ 140 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V danom prípade však žalovaní odpor proti platobnému rozkazu nepodali. Vedľajší účastník tak urobil, hoci k tomu nebol subjektívne legitimovaný. Preto bol k náhrade trov odvolacieho konania zaviazaný len vedľajší účastník.
Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby, a to za napísanie odvolania zo dňa 5.6.2013. Tarifnú hodnotu veci v odvolacom konaní tvorí žalovaná istina 796,06 eur. Pretože napadnutým uznesením nebolo rozhodované o veci samej, patrí za tento úkon právnej služby náhrada trov vo výške jednej polovice základnej sadzby 51,45 eur, t. j. suma 25,72 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3, písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška).
K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a telekomunikačných poplatkov vo výške 7,81 eur za úkon (§ 16 ods. 3 Vyhlášky).
V súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky sa súčet týchto súm (33,53 eur) zvyšuje o 20 % daň z pridanej hodnoty (6,70 eur) na celkovú sumu 40,23 eur. Túto náhradu je vedľajší účastník povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.