Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/120/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci začatej na návrh oprávneného: Bytová agentúra rezortu MO, IČO: 34 000 666, so sídlom Gen. Viesta č. 7, 911 50 Trenčín, proti povinnému: Y. P. nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XX, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. , pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 165,44 eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -20 zo dňa 30. 10. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinného „na zastavenie exekučného konania“.

Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že súdna exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, ktorému súd dňa 30. 11. 2009 udelil poverenie na jej vykonanie. Exekučným titulom v danej veci je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k. -18 zo dňa 04. 04. 2005 v spojení s uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. -27 zo dňa 02. 08. 2005. Dňa 16. 10. 2012 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie povinného označené ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhania príslušenstva k č.k. -9“ zo dňa 27. 09. 2012. V uvedenom návrhu povinný uviedol, že úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu je preto exekúcia v časti vymáhania príslušenstva priznaného oprávnenému exekučným titulom, neprípustná. Okresný súd vec právne posúdil podľa a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a dospel k záveru, že návrh povinného nie je dôvodný. Vo veci okresný súd nezistil žiadny dôvod na zastavenie exekúcie. Zdôraznil, že exekučný titul - platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 07. 07. 2005. Pokiaľ povinný namietal výšku poplatku z omeškania, tieto námietky súd posúdil ako irelevantné. Konštatoval, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových zistení a vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní. Namietané skutočnosti mal povinný uplatniť ešte v základnom konaní, nakoľko ich právna relevancia sa skončila vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Keďže okresný súd nezistil v zmysle ust. a Exekučného poriadku žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, návrh povinného ako nedôvodný zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že príslušenstvo priznané právoplatným rozhodnutím súdu - exekučným titulom, je v rozpore s dobrými mravmi, čo je dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Svojím návrhom si ako povinný uplatňoval právo slabšej strany na súdnu ochranu pred výkonom práva, ktoré je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru, okresný súd pri rozhodovaní o jeho návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť a žiadal, aby jeho návrhu na zastavenie exekúcie bolo vyhovené.

K odvolaniu povinného vyjadrenie podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. druhej vety v znení neskorších prepisov (ďalej len „“) vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom ust. , bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa , ako vecne správne.

Preskúmaním veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia prvostupňového súdu (ust. ). V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu naviac dodáva: súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej; ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku). Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Rozhodnutie, ktoré nie je vykonateľným exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Už pri skúmaní splnenia predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie je teda exekučný súd vždy povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (prípadne iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania však nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia všeobecného súdu (teda ani platobného rozkazu), ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Bráni tomu materiálna právoplatnosť exekučného titulu znamenajúca jeho záväznosť pre účastníkov konania a v tomto rozsahu aj pre všetky štátne orgány ( ), a tiež jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci ( ). Dôsledkom tejto vlastnosti vykonávaného rozhodnutia je nemožnosť preskúmavania jeho vecnej správnosti v exekučnom konaní (viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 10. 06. 2003, uznesenie sp. zn. zo dňa 01. 03. 2012). Záver, že exekučný súd nie je oprávnený zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal vyslovil aj Ústavný súd SR (napr. ). Exekučný súd teda nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ). Pokiaľ teda povinný videl dôvod na zastavenie exekúcie v tom, že právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom okresný súd oprávnenému priznal poplatok z omeškania vo výške 2,5 ‰ (t.j. 0,25 %), ktorý je podľa povinného v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhania príslušenstva ako neprípustnej zamietol, preto odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa , potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.