Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13CoE-120-2013.pdf
PDF · 70.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/120/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci začatej na návrh oprávneného: Bytová agentúra rezortu MO, IČO: 34 000 666, so sídlom Gen. Viesta č. 7, 911 50 Trenčín, proti povinnému: Y. P. nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XX, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX/2838/2009, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 165,44 eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/241/2009-20 zo dňa 30. 10. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinného „na zastavenie exekučného konania“.
Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že súdna exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, ktorému súd dňa 30. 11. 2009 udelil poverenie na jej vykonanie. Exekučným titulom v danej veci je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k. 12Ro/7/2005-18 zo dňa 04. 04. 2005 v spojení s uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 12Ro/7/2005-27 zo dňa 02. 08. 2005. Dňa 16. 10. 2012 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie povinného označené ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhania príslušenstva k č.k. EX/2838/09-9“ zo dňa 27. 09. 2012. V uvedenom návrhu povinný uviedol, že úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu je preto exekúcia v časti vymáhania príslušenstva priznaného oprávnenému exekučným titulom, neprípustná. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a dospel k záveru, že návrh povinného nie je dôvodný. Vo veci okresný súd nezistil žiadny dôvod na zastavenie exekúcie. Zdôraznil, že exekučný titul - platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 07. 07. 2005. Pokiaľ povinný namietal výšku poplatku z omeškania, tieto námietky súd posúdil ako irelevantné. Konštatoval, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových zistení a vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní. Namietané skutočnosti mal povinný uplatniť ešte v základnom konaní, nakoľko ich právna relevancia sa skončila vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Keďže okresný súd nezistil v zmysle ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, návrh povinného ako nedôvodný zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že príslušenstvo priznané právoplatným rozhodnutím súdu - exekučným titulom, je v rozpore s dobrými mravmi, čo je dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Svojím návrhom si ako povinný uplatňoval právo slabšej strany na súdnu ochranu pred výkonom práva, ktoré je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru, okresný súd pri rozhodovaní o jeho návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť a žiadal, aby jeho návrhu na zastavenie exekúcie bolo vyhovené.
K odvolaniu povinného vyjadrenie podané nebolo.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších prepisov (ďalej len „OSP“) vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne.
Preskúmaním veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia prvostupňového súdu (ust. § 219 ods. 2 OSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu naviac dodáva: súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej; ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku). Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Rozhodnutie, ktoré nie je vykonateľným exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Už pri skúmaní splnenia predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie je teda exekučný súd vždy povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (prípadne iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania však nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia všeobecného súdu (teda ani platobného rozkazu), ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Bráni tomu materiálna právoplatnosť exekučného titulu znamenajúca jeho záväznosť pre účastníkov konania a v tomto rozsahu aj pre všetky štátne orgány (§ 159 ods. 2 OSP), a tiež jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci (§ 159 ods. 3 OSP). Dôsledkom tejto vlastnosti vykonávaného rozhodnutia je nemožnosť preskúmavania jeho vecnej správnosti v exekučnom konaní (viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - napr. rozsudok sp. zn. 5 Cdo 147/2002 zo dňa 10. 06. 2003, uznesenie sp. zn. 3 Cdo 234/2011 zo dňa 01. 03. 2012). Záver, že exekučný súd nie je oprávnený zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal vyslovil aj Ústavný súd SR (napr. III. ÚS 41/2011). Exekučný súd teda nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, III. ÚS 41/2011). Pokiaľ teda povinný videl dôvod na zastavenie exekúcie v tom, že právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom okresný súd oprávnenému priznal poplatok z omeškania vo výške 2,5 ‰ (t.j. 0,25 %), ktorý je podľa povinného v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhania príslušenstva ako neprípustnej zamietol, preto odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.