Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_PO-4Sa-19-2020.pdf
PDF · 192.32 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-4Sa/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Zeleňák, advokát, so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2020, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu dňa 01.07.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 530 129 2180 0 zo dňa 07.05.2020 ako aj zrušenia rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX XXXX X – I až VI. zo dňa 07.02.2020. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X – I. až VI. zo dňa 14.09.2019 v spojení s rozhodnutím zo dňa 07.02.2020, ktorými správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o nový výpočet starobného dôchodku.
3. Žalobca žiadosťou zo dňa 09.08.2007 požiadal prvostupňový správny orgán o priznanie predčasného starobného dôchodku. Prvostupňový správny orgán žiadosti žalobcu vyhovel a priznal žalobcovi predčasný starobný dôchodok rozhodnutím č. 530 129 2180 0 zo dňa 20.11.2008 doručené ako obyčajná listová zásielka dňa 16.12.2008. Predmetným rozhodnutím bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok od 09.08.2008. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán zmenil výšku predčasného starobného dôchodku a rozhodnutie zo dňa 01.07.2009 žalobcovi doručil, ako obyčajnú listovú zásielku.
4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 9So/73/2017 zo dňa 26.06.2019 rozhodol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 530 129 2180 0 zo dňa
21.04.2016 zrušuje rozhodnutie žalovaného a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutočnosť, že bol od 09.08.2007 žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok predstavuje prekážku pri priznaní starobného dôchodku ako novej dávky dôchodkového poistenia, keďže v zmysle § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení), predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa zmení na starobný dôchodok.
5. Najvyšší súd SR sa stotožnil so záverom Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého nebolo preukázané, že žalobca podal a doručil žalovanej späťvzatie žiadosti o predčasný dôchodok listom zo dňa 30.10.2008. Žalobca túto skutočnosť riadne nepreukázal, pričom Najvyšší súd SR konštatuje, že na preukázanie podania späťvzatia nepostačuje overená kópia listu zo dňa 30.10.2008. Na základe uvedeného Najvyšší súd SR nemal za preukázané, že ku späťvzatiu žaloby došlo pred dňom 20.11.2008, teda pred rozhodnutím žalovanej o priznaní predčasného starobného dôchodku. Skutočnosť, že žalobca prestal preberať uhrádzaný predčasný starobný dôchodok nepostačuje na zrušenie rozhodnutia žalovanej o vyplácaní predčasného starobného dôchodku. Zároveň sa Najvyšší súd SR v odôvodnení vyjadril, že z rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.11.2011 a 01.07.2009 nevyplýva, že by hodnotil všetky relevantné doby na dôchodkové účely.
6. Najvyšší súd SR tiež konštatoval, že podľa zákona o sociálnom poistení je potrebné podanie posudzovať podľa obsahu. Žalobca požiadal o uvoľnenie výplaty starobného dôchodku listom zo dňa 07.04.2015, 11.05.2015 a 02.06.2015, pričom podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa povinnosť na podanie osobitnej žiadosti o uvoľnenie výplaty a zvýšenie starobného dôchodku na predpísanom tlačive (ďalej len žiadosť) vzťahuje iba na prípady, keď žiadateľ žiada o priznanie dávky. V tomto prípade žalovaná nepostupovala správne, keď od žalobcu žiadala vyplnenie žiadosti.
7. Na základe uvedených skutočností, Najvyšší súd SR dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej č. 530 129 2180 0 zo dňa 21.04.2016 je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sd/34/2016-109 zo dňa 20.04.2017 zmenil a rozhodnutie žalovanej zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
8. V nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/73/2017 zo dňa 26.06.2019 žalovaná vydala dňa 14.11.2019, rozhodnutie 530 129 2180 0-I. (ďalej len rozhodnutie I.), rozhodnutie 530 129 2180 0-II. (ďalej len rozhodnutie II.), rozhodnutie 530 129 2180 0-III. (ďalej len rozhodnutie III.), rozhodnutie 530 129 2180 0-IV. (ďalej len rozhodnutie IV.), rozhodnutie 530 129 2180 0-V.(ďalej len rozhodnutie V.), rozhodnutie 530 129 2180 0-VI.(ďalej len rozhodnutie VI.).
9. Podľa rozhodnutia I. žalovanej, nárok na vyplácanie starobného dôchodku vznikol žalobcovi 10.03.2011 na základe toho prvostupňový správny orgán rozhodol o uvoľnení starobného dôchodku v sume 170,40 Eur mesačne. Po dovŕšení dôchodkového veku má poistenej nárok na výplatu starobného dôchodku napriek tomu, že nedošlo k zániku povinného dôchodkového poistenia alebo fyzická osoba je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem (§4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Suma starobného dôchodku , na ktorú ma poistenec nárok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku sa za každých 30 začatých dní zvýši o 0,5%, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Na účely určenia sumy, o ktorú sa suma dôchodku zvyšuje, sa neprihliada na zvýšenie dôchodku za rok 2011, teda za kalendárny rok, v ktorom sa ku dňu zvyšovania dôchodkových dávok dôchodok nevyplácal. Žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku získal nárok na vyplatenie starobného dôchodku vo výške 128,10 Eur mesačne.
10. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí I. konštatuje, že žalobcovi počas obdobia od 10.03.2011 do 01.04.2014 netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Od dátumu priznania predčasného starobného dôchodku do dosiahnutia dôchodkového veku žalobcovi netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku v trvaní 1119 dní. Prvostupňový správny orgán pri výpočte výšky starobného dôchodku vychádzal aj z doby poistenia, počas ktorej žalobca pracoval v cudzine. Na základe toho zvýšil sumu starobného dôchodku o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Po výpočte sa žalobcovi bola vyčíslená suma 11,50 Eur, ktorá bola vynásobená koeficientom 0,37777 a tým sa pripočítala pomerná časť, 4,40 Eur k sume mesačného starobného dôchodku. Pri prihliadnutí na ďalšie čiastkové zvýšenia, ktoré patrili žalobcovi za 1119 dní, počas ktorých mu nepatril nárok na predčasný
starobný dôchodok (vo výške 24,40 Eur), zvýšenie za rok 2011 predstavujúce sumu 2,80 Eur, zvýšenie za rok 2012 vo výške 5,20 Eur a zvýšenie o 3,40 Eur tvoria sumu starobného dôchodku 168,30 Eur. Táto suma sa následne zvýšila o pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia podľa platných predpisov SR na výslednú sumu 170,40 Eur.
11. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím II. zvýšil žalobcovi výšku starobného dôchodku od 01.01.2016 na sumu 228,50,- Eur mesačne. Rozhodnutie II. obsahuje výpočet osobných vymeriavacích základov podľa všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2015, ktorý sa rovná vymeriavaciemu základu za rok 2013.
12. Rozhodnutie III. prvostupňového správneho orgánu rozhodol o zvýšení sumy starobného dôchodku žalobcu od 01.01.2017, na sumu 231,70 Eur mesačne. Rozhodnutie o zvýšení sumy mesačnej výšky starobného dôchodku odôvodnil osobitným zistením osobného mzdového bodu za príslušný kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu.
13. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím IV. rovnakým spôsobom zvýšil žalovanému výšku starobného dôchodku od 01.01.2018, na sumu 235,- Eur mesačne. Za obdobie od 01.01.2019 bola výška starobného dôchodku zvýšená rozhodnutím V. prvostupňového správneho orgánu na sumu 241,40 Eur. Posledným rozhodnutím VI. prvostupňového správneho orgánu bola výška starobného dôchodku za obdobie od 01.01.2020 vyčíslená vo výške 248,50 Eur mesačne.
14. Dňa 14.12.2019 žalobca podal proti rozhodnutiam I.-VI. prvostupňového správneho orgánu „Žiadosť o prepočet resp. nový výpočet dôchodku“. Vychádzajúc z obsahu podania žalovaného, podanie spĺňa obsahové náležitosti odvolania. V odvolaní žalobca namietal výpočet súm starobného dôchodku v prvostupňových rozhodnutiach a nepredloženie osobného listu dôchodkového poistenia ku rozhodnutiam I.-VI. prvostupňového správneho orgánu, preukazujúcich správnosť výpočtu výšky starobného dôchodku, súbeh doplnkového dôchodkového poistenia s povinným dôchodkovým poistením, ako aj zohľadnenie pracovných pomerov žalobcu a obdobie výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobca vo svojom odvolaní konštatuje, že pri výpočte výšky starobného dôchodku nebol v zozname zamestnávateľov zohľadnený vedľajší pracovný pomer u zamestnávateľa DK ROH Prešov, za obdobie od roku 1977 do roku 1993 a vedľajší pracovný pomer u zamestnávateľa ELEKTROPANEL, o. d. D. od novembra roku 1989 do 31. novembra 1993. žalovaný v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že od augusta 1991 do 01.02.2008 a od 01.10.2008 do roku 2014 pracoval žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca v odvolaní ďalej uvádza, že od 06.10.2008 do 01.04.2014 si žalobca priplácal na doplnkové dôchodkové poistenie. Žalobca v odvolaní namieta, že vo výpočte prvostupňového správneho orgánu chýba vyplatenie vianočných dôchodkov. Žalobca konštatuje, že nepoberal predčasný starobný dôchodok, pretože v predmetnom období nepretržite pracoval. K žiadosti o prepočet resp. nový výpočet dôchodku zo dňa 14.12.2019 pridal žalobca doplnenie zo dňa 02.01.2020 (ďalej ako doplnenie odvolania). V doplnení odvolania žiada žalobca zohľadnenie všetkých pracovných aktivít a prihliadnutie na predchádzajúce preukázané skutočnosti zo strany žalobcu na prvostupňový správny orgán, menovite listy s podacím číslom E. zo dňa 19.01.2016 a RQ941146217 zo dňa 07.03.2016. Žalobca v doplnení odvolania konštatuje, že nebol dobrovoľne dôchodkovo poistený, ale platil doplnkové dôchodkové poistenie.
15. Zmenovým rozhodnutím č. 530 129 2180 0 zo dňa 07.02.2020, správny orgán prvého stupňa doplnil napadnuté rozhodnutie č. 530 129 2180 0-I. zo dňa 14.11.2019 v časti odôvodnenia, doplnením rozsiahlejších dôvodov odôvodnenia rozhodnutia.
16. Rozhodnutím č. 530 129 2180 0 zo dňa 07.05.2020 (ďalej len rozhodnutie žalovaného) žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiam I.-VI. prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutia I.-VI. prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
17. Žalovaný v rozhodnutí k námietke žalobcu týkajúcej sa pracovného pomeru u zamestnávateľa DK ROK Prešov v období od roku 1977 do roku 1993, uvádza, že doplnením dokazovania bolo preukázané, že u tohto zamestnávateľa žalobca pracoval na základe dohody o vykonaní práce, ktorá nezakladá účasť na dôchodkovom poistení. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorou namieta nezohľadnenie vedľajšieho
pracovného pomeru v období od roku 1989 do 31.03.1993 u zamestnávateľa ELEKTROPANEL, o. d. D., žalovaný v rozhodnutí uvádza, že uvedený zamestnávateľ predložil sociálnej poisťovni zoznam zamestnancov malého závodu, v ktorom sa žalobca nenachádza. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedený zamestnávateľ bol v období od 01.04.1990 do 31.01.1993 prihlásený do sociálneho poistenia ako malý závod, z čoho vyplýva, že vzhľadom na rozsah prác limitovaný do 100 hodín, existuje odôvodnený predpoklad, že žalobca bol u zamestnávateľa zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce. Zároveň, žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že v predmetnom namietanom období bol žalobca, podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, v hlavnom pracovnom pomere u zamestnávateľa ČKD, š.p., Veľký Šariš. Na základe uvedeného, žalovaný pokladá námietky žalobcu za nedôvodné.
18. Žalovaný ku námietkam nezohľadnenia pracovných pomerov žalobcu uvádza, že podkladom pre výpočet a rozhodnutie o dôchodkových nárokoch je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/ poistenia (ďalej len evidenčný list). Evidenčný list je súkromnou listinou , ktorej obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal, a teda iba zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa nemá zákonné oprávnenie meniť, opravovať, či akokoľvek upravovať evidenčné listy , teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, nech sú uvedené na evidenčnom liste.
19. Žalovaný k námietke žalobcu, týkajúcej sa nezhodnotenia dôchodkového poistenia za obdobie od 06.10.2008 do 01.04.2014, kedy bol žalobca poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba a osoba dobrovoľne pokračujúca na dôchodkovom poistený, žalovaný konštatuje, že námietka žalobcu nie je dôvodná, keďže predmetné namietané obdobie bolo zohľadnené v rozhodnutiach II.-V., v ktorých bola žalobcovi zvýšená suma starobného dôchodku. Žalovaný, v súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nezohľadnenia obdobia, kedy bol žalobca zmluvne doplnkovo poistený, je podľa názoru žalovaného nedôvodná, pretože uvedený inštitút predstavuje zmluvné – nie zákonné poistenie, pričom zmluva je uzatvorená s iným subjektom než je prvostupňový správny orgán. Na základe uvedeného je potrebné, aby si žalobca uplatnil zmluvné nároky od príslušného zmluvného partnera.
20. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nevyplatenia vianočných príspevkov, žalovaný uvádza, že žalobcovi boli vianočné príspevky poskytnuté za roky 2015 a 2019. Za obdobie rokov 2016 až 2018 žalobcovi nepatril nárok na vianočný príspevok, a to z dôvodu, že úhrn súm dôchodkovej dávky presiahol sumu, kedy by tento nárok poberateľovi dôchodku vznikol. Zároveň, žalovaný k námietke žalobcu, týkajúcej sa nepriznania vyrovnávacieho príplatku k dôchodku uvádza, že o jeho priznanie je potrebné požiadať prvostupňový správny orgán prostredníctvom osobitnej žiadosti.
21. Žalovaný v rozhodnutí sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu týkajúcou sa nepriloženia osobného listu dôchodkového poistenia. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že osobný list dôchodkového poistenia, obsahujúci presný rozpis dôb poistenia, ako aj výšku vymeriavacích základov, relevantných pre nárok na dôchodok, bol žalobcovi priložený k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.11.2008 a tiež k rozhodnutiu z 01.07.2009. Žalovaný prikladá osobný list dôchodkového poistenia k tomuto rozhodnutiu. Žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že žalobca nepredložil žiadne nové relevantné skutočnosti ovplyvňujúce výšku sumy starobného dôchodku, ani také, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutí I.-VI. prvostupňového správneho orgánu.
22. Žalobca podal správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07.05.2020. Rozhodnutie žalovaného žalobca napáda v celom rozsahu. V správnej žalobe žalobca namieta, že rozhodnutia I.-VI. prvostupňového správneho orgánu nerešpektovali názor vyslovený Najvyšším súdom SR, sp. zn. 9SO/73/2017 zo dňa 26.06.2019. Zároveň žalobca namieta, že rozhodnutím I. prvostupňový správny orgán nesprávne vyčíslil výšku starobného dôchodku tým, že vychádzal z nesprávne určenej výšky predčasného starobného dôchodku. Podľa žalobcu, prvostupňový správny orgán pri zvyšovaní starobného dôchodku nezohľadnil všetky podstatné skutočnosti na jeho správne vyčíslenie, tak ako to vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku.
23. Žalobca namieta, že rozhodnutia I.-VI. prvostupňového správneho orgánu neobsahujú osobný list dôchodkového poistenia. Napriek skutočnosti, že žalovaný pripojil osobný list dôchodkového poistenia k napadnutému rozhodnutiu, žalobca namieta, že pripojený osobný list bol vystavený 01.07.2009, čo znamená, že nemôže zohľadniť závery Najvyššieho súdu SR a nemôže zohľadňovať nové prepočty starobného dôchodku. Preto sú tieto rozhodnutia I.-VI. prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľné.
24. Žalobca v správnej žalobe namieta aj postup pri uvoľnení starobného dôchodku prvostupňovým správnym orgánom, rozhodnutím I. od 29.01.2015, avšak v predmetnom rozhodnutí, prvostupňový orgán neodôvodnil skutočnosť, že žalobcovi v období od 10.03.2011 do 01.04.2014 netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Rovnako, žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán neodôvodnil skutočnosť, že žalobcovi od priznania predčasného starobného dôchodku, do doby dovŕšenia dôchodkového veku netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku 1119 dní.
25. Žalobca v správnej žalobe namieta skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí II. nezapočítal všetky príjmy žalobcu nadobudnuté v skúmanom období a ani odvedené poistenie na starobný dôchodok. Rovnaký postup pri vyčíslení výšky zvýšenia starobného dôchodku žalobca namieta v rozhodnutiach III.-VI. prvostupňového správneho orgánu.
26. Napadnutými rozhodnutiami I.-VI. prvostupňového správneho orgánu žalobca poukazuje na skutočnosť, že mu pri výpočte osobných vymeriavacích základov a osobných mzdových bodov nebol započítaný súbeh zamestnaneckých pomerov s jeho príjmami z vykonávanej samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobca tiež namieta, že prvostupňový správny orgán neprihliadol na skutočnosť, že žalobca priplácal na dôchodkové poistenie. Žalobca tiež opakovane konštatuje, že predčasný starobný dôchodok nepoberal, pretože v tom období nepretržite pracoval. Žalobca tiež namieta, že nebolo zohľadnené doplnkové dôchodkové poistenie pri vyčíslení výšky starobného dôchodku v rozhodnutiach I.-VI. prvostupňového správneho orgánu.
27. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada konajúci súd, aby po vykonaní dokazovania, napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.05.2020, v spojení s rozhodnutiami I.-VI. prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14.11.2019 a rozhodnutie 530 129 2180 0 zo dňa 07.02.2020 zrušil ako nezákonné a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
súdne konanie
(správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, ďalšie vyjadrenia žalobcu a žalovaného)
28. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného v správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, a to z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
29. V správnej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutia žalovaného neobsahovali osobný list dôchodkového poistenia.
30. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný pri výpočte osobných vymeriavacích základov a osobných mzdových bodov, pretože mu nezapočítal súbeh zamestnaneckých pomerov s jeho príjmami zo SZČO, ďalej poukázal na to, že od 06.10.2008 do 01.04.2014 si priplácal na dôchodkové poistenie, najprv zo sumy 30.000 Sk a po prechode na Euro 1.000 Eur, pričom predčasný starobný dôchodok nepoberal, pretože nepretržite pracoval a tieto skutočnosti neboli zohľadnené pri prepočte dôchodku. Doplnkové dôchodkové poistenie mu taktiež nebolo nijakým spôsobom zohľadnené pri výpočte jeho dôchodku a žalovaný túto skutočnosť nijak neodôvodnil.
31. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 09.09.2020, kde uviedol: dňa 14.11.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie realizovala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/73/2017 zo dňa 26.06.2019 a vydala rozhodnutie č. 530 129 2180 0 - I., na základe, ktorého bola od 29.01.2015 uvoľnená výplata starobného dôchodku žalobcu, súčasne vydala toho istého dňa 14.11.2019 rozhodnutia II., III., IV., V., VI. Sociálna poisťovňa, rešpektujúc právny názor súdu rozhodla rozhodnutím č. 530 129 2180 0 - I zo dňa 14.11.2019 o uvoľnení výplaty starobného dôchodku odo dňa dovŕšenia
dôchodkového veku t.j. od 29.01.2015, ako aj o zvýšení sumy starobného dôchodku, s prihliadnutím na získané obdobia dôchodkového poistenia. Podrobný výpočet sumy starobného dôchodku a jej postupné zvyšovanie za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia je podrobne uvedený v napadnutom rozhodnutí žalovanej, ústredie, ako aj v následných vydaných rozhodnutiach žalovanej, ústredie o zvyšovaní sumy starobného dôchodku, s prihliadnutím na získané obdobie dôchodkového poistenia spolu s uvedením vymeriavacích základov za získané obdobie dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku žalobcu, po doplnení ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia, bola určená správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.
32. Námietka žalobcu týkajúca sa nehodnotenia období zmluvne uzatvoreného doplnkového dôchodkového poistenia je nedôvodná, pretože uvedený inštitút je zmluvným poistením, uzatvoreným s iným subjektom ako Sociálnou poisťovňou a nároky z neho plynúce je potrebné uplatňovať u svojho zmluvného partnera. Žalobca v správnej žalobe namietal nepriznanie vyrovnávacieho príplatku k dôchodku. K uvedenej námietke je potrebné uviesť, že o priznanie vyrovnávacieho príplatku k dôchodku je potrebné Sociálnu poisťovňu požiadať osobitnou formálnou žiadosťou, čo žalobca doposiaľ nevykonal. Žalobca správnej žalobe nepreukázal žiadne nové skutočnosti ovplyvňujúce sumu starobného dôchodku, t.j. ďalšie obdobia dôchodkového poistenia alebo vymeriavacie základy, nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok a o určenie jeho sumy. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
33. V replike žalobca uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojej podanej žalobe, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a nepreskúmateľné. Žalobca považuje najmä rozhodnutia zo dňa 14.11.2019, na základe, ktorého bola žalobcovi uvoľnená výplata starobného dôchodku za vydané v rozpore s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 9So/73/2017 zo dňa 26.06.2019. Žalobca trvá na tom, že žalovaný v rozhodnutí o uvoľnení výplaty starobného dôchodku neposúdil nárok žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku za ďalšie i súbežné doby dôchodkového poistenia, o zvýšenie vymeriavacích základov a osobných bodov dotknutých kalendárnych rokoch. Keďže výška starobného dôchodku uvoľnená rozhodnutím zo dňa 14.11.2019 je nesprávna, nakoľko nebola hodnoverne odôvodnená rovnako všetky s tým súvisiace zvýšenia starobného dôchodku za obdobie nasledujúcich rokov sú zmätočné, preto sumy zvýšenia dôchodku za jednotlivé roky považuje žalobca za nesprávne.
34. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 13.04.2021. Žalovaný na ňu nereagoval.
35. Po vykonaní procesných úkonov súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 14.09.2022. Súd po prednesení vyjadrení žalobcu a žalovaného odročil pojednávanie za účelom doplnenia dôkazov predložených žalobcom. Súd zaslal žalovanému podania žalobcu, ktorý sa k nim vyjadril vyjadrením zo dňa 19.12.2022. V tomto vyjadrení uviedol, že žalobca namieta obdobie od roku 1989 do 31. marca 1993 bol zamestnaný vo vedľajšom pracovnom pomere u zamestnávateľa Elektropanel, o. d., Prešov. Podľa potvrdenia zo dňa 2. júla 2015 má žalovaná za preukázané, že u zamestnávateľa DK ROH Prešov žalobca v období rokov 1977 až 1999 vykonával pracovnú činnosť na základe dohody o vykonaná práce, ktorá vzhľadom na uvedené nezakladala účasť na nemocenskom poistení. Súbežne bol v tomto období poistený ako zamestnanec u zamestnávateľa ČKD Dukla, Šariš, Elektropanel, Prešov a ako samostatne zárobkovo činná osoba. Pretože pracovná činnosť na základe dohody o vykonaní práce nezakladala účasť na nemocenskom poistení, nemožno hodnotiť ani vymeriavacie základy od roku 1993 u zamestnávateľa DK ROH Prešov. Vymeriavacie základy u zamestnávateľa Elektropanel Prešov v období od 1. januára 1993 do 31. januára 1993 nie je možné hodnotiť, pretože žalobca vykonával činnosť na základe dohody o vykonaní práce, ktorá nezakladala účasť na nemocenskom poistení. Súbežne bol poistený ako zamestnanec u zamestnávateľa ČKD Dukla, Veľký Šariš. Vymeriavacie základy u zamestnávateľa Elektropanel Prešov má v plnom rozsahu zhodnotené v období od 1. apríla 1993 do 31. mája 1998, na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Žalovaná opakovane uvádza, že v rámci dokazovania bolo zistené, že zamestnávateľ Elektropanel Prešov bol v období od 1. apríla 1990 do 31. januára 1993 do sociálneho poistenia prihlásený ako malý závod. Uvedený zamestnávateľ predložil Sociálnej poisťovni zoznam zamestnancov malého závodu, v ktorom sa žalobca nenachádza. Vzhľadom na rozsah prác (do 100 hodín) je dôvodný predpoklad, že žalobca bol tiež v uvedenom období zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce. Opak nebol relevantným spôsobom doposiaľ preukázaný. Z informačného systému Sociálnej poisťovne
a zamestnávateľom potvrdených evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia bol v namietanej dobe žalobca v hlavnom pracovnom pomere u zamestnávateľa ČKD, š. p., Veľký Šariš. Z uvedeného dôvodu je námietka nedôvodná.
36. Ďalej žalovaný k námietke žalobcu uviedol, že doby zamestnania samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO") od roku 1993 uvádza, že vymeriavacie základy za roky 1995 do 31. mája 1998, vyplývajúce z činnosti žalobcu ako SZČO popri zamestnaní, boli na nárok na starobný dôchodok žalobcovi zhodnotené správne. Z osobného listu dôchodkového poistenia zo dňa 1. júla 2009 je zrejmé, že osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 1995 je 345 510 Sk, tento je súčtom vymeriavacích základov z hrubých zárobkov žalobcu z hlavného zamestnania 189 200 Sk a z činnosti žalobcu ako SZČO 156 310 Sk. Osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 1996 je 304 729 Sk a je súčtom vymeriavacích základov z hrubých zárobkov žalobcu z hlavného zamestnania 234 271 Sk a z činnosti žalobcu ako SZČO 70 458 Sk. Osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 1997 je 284 804 Sk a je súčtom vymeriavacích základov z hrubých zárobkov žalobcu z hlavného zamestnania 241 628 Sk a z činnosti žalobcu ako SZČO 43 176 Sk. Osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 1998 je 122 715 Sk a je súčtom vymeriavacích základov z hrubých zárobkov žalobcu z hlavného zamestnania 101 600 Sk a z činnosti žalobcu ako SZČO 21115 Sk. Osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 2003 je 233 864 Sk a je súčtom vymeriavacích základov žalobcu z hlavného zamestnania 180 296 Sk a z činnosti žalobcu ako SZČO 53 568 Sk. Osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 2004 je 371 359 Sk a je súčtom vymeriavacích základov žalobcu z hlavného zamestnania 234 441 Sk a z činnosti žalobcu ako SZČO 136 918 Sk. Osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 2005 je 522 968 Sk a je súčtom vymeriavacích základov žalobcu z hlavného zamestnania 180 338 Sk a z činnosti žalobcu ako SZČO 342 630 Sk. Osobný vymeriavací základ žalobcu za rok 2006 je 395 351 Sk a je súčtom vymeriavacích základov žalobcu z hlavného zamestnania 114 122 Sk a z činnosti žalobcu ako SZČO 281 229 Sk. Vymeriavacie základy žalobcu ako SZČO by boli v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedené pod znakom C v prípade, ak by mal žalobca vymeriavacie základy len z činnosti SZČO a nie aj z hlavného pracovného pomeru. Označenie vymeriavacích základov v osobnom liste dôchodkového poistenia jednotlivými znakmi nemá vplyv na výpočet a výšku dôchodku. Vymeriavacie základy za roky 1995 až 1998 a 2003 až 2006, vyplývajúce z činnosti žalobcu ako SZČO popri zamestnaní, boli na nárok na dôchodok započítané a zhodnotené správne. Nakoľko mal žalobca v uvedených rokoch hlavný pracovný pomer v spoločnosti Elektropanel Prešov, PROEZ, s.r.o. vymeriavacie základy žalobcu ako SZČO za roky 1995 až 1998 a 2003 až 2006 boli pripočítané k vymeriavaciemu základu (hrubému zárobku) žalobcu z hlavného zamestnania a ich súčet je ako osobný vymeriavací základ v osobnom liste dôchodkového poistenia uvedený pod znakom A. Za dobu zamestnania sa činnosť SZČO považuje podľa § 8 ods. 1 písm. g) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 110/1990 Zb., len ak sa zaplatilo poistné za celú dobu trvania zabezpečenia; ak sa poistné za dobu činnosti SZČO nezaplatilo do dňa, od ktorého sa priznáva alebo zvyšuje dôchodok, prihliadne sa na ňu ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia poistného (§ 72 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 123/1990 Zb.). Na základe uvedeného sa doba SZČO zhodnotilo od roku 1995, na základe evidenčných listov dôchodkového poistenia, kedy bol žalobca zúčastnený na dôchodkovom poistení. Rozhodnutím žalovanej, ústredie zo dňa 14. novembra 2019 žalovaná podľa § 66 ods. 3, § 68 ods. 2, § 293bt ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. od 1. januára 2016 zvýšila od 1. januára 2016 starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia od 9. augusta 2007 do 31. decembra 2015 po zhodnotení vymeriavacích základov, ktoré získal u zamestnávateľov Vladimír Martaus, PROEZ, s.r.o., ROPO SK, s.r.o., z povinného poistenia ako SZČO a dobrovoľného dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom - súkromnou listinou, ktorej obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). Sociálna poisťovňa v prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia/poistenia. Z uvedeného vyplýva, že vymeriavacie základy, ktoré boli započítané pre výpočet osobného mzdového bodu pre účely určenia sumy dôchodku, boli v súlade s citovanými právnymi predpismi hodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, vyhotoveného zamestnávateľom a opatrené jeho pečiatkou, a to z vymeriavacieho základu, z ktorého bolo v dotknutých mesiacoch zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Od hodnoty vymeriavacích základov uvedených v evidenčných listoch sa Sociálna poisťovňa nemôže odkloniť, ani nemôže hodnotiť
vyššie vymeriavacie základy, než je zákonom upravená maximálna hodnota. Námietka žalobcu týkajúca sa nezhodnotenia obdobia zmluvne uzatvoreného doplnkového dôchodkového poistenia je nedôvodná, pretože uvedený inštitút je zmluvným poistením (nie zákonným), uzatváraným s iným subjektom ako Sociálnou poisťovňou a nároky z neho plynúce je potrebné uplatňovať u svojho zmluvného partnera. Na základe uvedeného žalovaný zotrváva na svojich vyjadreniach a trvá na ich správnosti.
37. V reakcii na podanie žalovaného žalobca uviedol, že na uznaní zamestnania vo firme ELEKTROPANEL Sociálnej poisťovni, dodatočne predložil prehlásenie svedkov - spolupracovníkov, ktorí dosvedčili svojim notársky osvedčeným podpisom, že od r. 1989 do 31.3.1993 pracoval vo firme ELEKTROPANEL. Toto tvrdenie, žalobca doplnil notársky overenými pracovnými zmluvami. Nikdy nebolo povinnosťou zamestnanca, pre účely dôchodkového poistenia dožadovať sa dokladu o zaplatení odvodov zo strany zamestnávateľa. Na tomto mieste Sociálna poisťovňa, podľa názoru žalobcu, hrubo zanedbala svoju kontrolnú povinnosť. Žalobca tieto doklady notársky overené zaslal do Českej správy sociálního zabezpečení, pre účely priznania starobného dôchodku z ČR, kde mu potvrdili, že doklady sú v poriadku, ale toto uznanie musí prísť prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ktorá to do dnešného dňa tak neurobila. Sociálna poisťovňa v tejto veci oslovila svedka, ktorý dosvedčil pracovné zaradenie žalobcu vo firme ELEKTROPANEL, pričom od neho, v rozpore so zákonom, požadovala predložiť výplatné listiny žalobcu, čo žalobca považuje za neprípustné. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že za obdobie r. 1993 do 31.5.1998 nárok žalobcu, ako SZČO bol zhodnotený správne. Vo veci ostatných pracovných činností, žalobca ďalej poznamenáva, že v čase, keď bol požiadať o predčasný starobný dôchodok, žalobca dostal k dispozícii jeden exemplár Osobného listu dôchodkového poistenia (OLDP), ktorý reálne predstavoval priebeh a zárobky v jeho pracovných činnostiach a osobné mzdové body tam dosahovali vysoké čísla. Na v súčasnosti predkladanom OLDP, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia, nie sú zahrnuté všetky pracovné aktivity žalobcu, je neúplný, na čo už niekoľko-krát žalobca, SP upozornil a predložil dokonca aj daňové priznania za všetky relevantné roky, pretože SP v každom roku pre výpočet dôchodku nezohľadnila všetky zamestnania žalobcu, ani fakt, že si platil dobrovoľné dôchodkové poistenie zo sumy 30 000 SK v čase, keď priemerný zárobok v štáte nedosahoval, ani polovicu z tejto sumy a po zavedení Eura, sumu 1.000 Eur, čo nie je nikde zohľadnené. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že nie jeden krát sa stalo, že mu SP vrátila preplatok maximálneho ročného odvodu, na čo upozornila pri poslednom pojednávaní pred Krajským súdom aj sama právna zástupkyňa SP. Výška priznaného dôchodku túto skutočnosť nezohľadňuje. Vzhľadom na to, že v spise chýbajú dôležité dôkazy, žalobca má podozrenie z účelovej manipulácie s OLDP žalobcu. Žalovaná vo svojom vyjadrení z 19.12.2022, na poslednej strane, druhý odsek zhora, konštatuje okrem iného, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia /poistenia/ je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava jeho výška.
38. Na záver podania žalobca uviedol, že listy dôchodkového poistenia nekorešpondujú s vyjadrením SP na strane 2. podania z 19.12.2022 a že žalobou napadnuté rozhodnutie SP, ktorým SP v celom rozsahu potvrdila napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - I. až VI. zo 14.11.2019 v spojení s rozhodnutím č. 530 129 2180 0 zo 7.2.2020, neobsahovali osobný list dôchodkového poistenia, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť rozhodnutia generálneho riaditeľa SP zo 7.5.2020 a už vôbec nie vyjadrenie z 19.12.2022. Nakoľko žalovaný potvrdil žalobcom napadnuté dielčie rozhodnutia, rozhodnutie zo 7.2.2020 nemá náležitosti zmenového rozhodnutia a nenahradzuje predchádzajúce dielčie rozhodnutia, preto je taktiež nepreskúmateľné. Rozhodnutie žalovanej zo 7.5.2020, nerešpektuje právny názor vyslovený v rozsudku NS SR č. 9 So/73/2017 z 26. júna 2019, pretože žalovaná neuvoľnila výplatu starobného dôchodku v súlade s § 112 a 68 zákona č. 461/2003 Z.z., neposúdila nároky žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku, za ďalšie i súbežné doby dôchodkového poistenia a nerozhodla o zvýšení vymeriavacích základov a osobných mzdových bodov v dotknutých kalendárnych rokoch a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnila, rovnako, ako dielčie rozhodnutia žalovanej č. 53012921800-I. až VI. zo 14.11.2019 v spojení s rozhodnutím č. 53012921800 zo dňa 7.2.2020. Žalobca uvedené rozhodnutia preto považuje za nezákonné a nepreskúmateľné.
39. Na podanie, ktorá bola žalovanému doručená dňa 24.04.2023, žalovaný už nereagoval.
40. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 09.11.2023 žalovaný okrem iného uviedol, že rozhodnutím žalovanej ústredie číslo 532 921 80 II zo dňa 14. novembra 2019 žalovaná podľa § 66 ods. 3 § 68 ods. 2 a § 293 B ods. 4 zákona č. 461 2003 o sociálnom zabezpečení v znení zákona č.543
2010 od 01. januára 2016 zvýšila starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia od 09. augusta 2007 do 31. decembra 2015 po zhodnotení vymeriavací základ, ktorý žalobca získal od zamestnávateľov Vladimír Martaus, PROEZ, s.r.o., ROPO SK, s.r.o., z povinného poistenia ako SZČO a dobrovoľného dôchodkového poistenia. Starobný dôchodok sa zvýšil o vymeriavacie základy aj za obdobie 1 119 dní, kedy nepatrila výplata starobného dôchodku. Kontrolou správnosti zvýšenia starobného dôchodku v rozhodnutí žalovanej, ústredie č. 530 129 2180 0 - II. zo dňa 14. novembra 2019 bolo zistené, že osobný vymeriavací základ za rok 2009 vo výške 1636,52 EUR je nesprávny. Bol určený súčtom vymeriavacích základov vo výške 60,40 EUR, ktorý žalobca získal u zamestnávatelia F. G. a vo výške 1576,12 EUR z činnosti ako SZČO. Do osobného vymeriavacieho základu za rok 2009 mu však nebolo zhodnotené obdobie dobrovoľného poistenia po 31. decembru 2003 v sume 1576,00 EUR. Vymeriavacie základy za obdobie od 9. augusta 2007 do 31. decembra 2007, za roky 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015 boli započítané správne, a v súlade s právnymi predpismi boli hodnotené na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia.
41. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 22.03.2024 sa okrem iného uvádza, že suma starobného dôchodku bola žalobcovi nesprávne zvýšená podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutí II., nakoľko bolo zistené, že osobný vymeriavací základ za rok 2009 vo výške 1636,52 EUR je nesprávny a uvedená skutočnosť má vplyv na výšku sumy starobného dôchodku za nasledujúce roky.
42. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2024 zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu, navrhol aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
43. Na pojednávaní konanom dňa 26.07.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá v celom rozsahu na svojej žalobe, na všetkých svojich doterajších písomných podaniach resp. vyjadreniach do zápisnice a navrhuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a s tým spojené rozhodnutia zrušiť a vrátiť žalovanému na nové konanie a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný uviedol, že na základe všetkých skutkových a právnych dôvodov, ktoré tvorili podklad pre vydanie rozhodnutí naďalej trvá na ich správnosti a žiada správny súd aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Relevantná právna úprava.
44. Podľa § 493e zákona č. 239/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493 f tým nie je dotknuté.“
45. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
46. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy.
47. Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
48. Podľa § 63 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške.
49. Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
50. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
51. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
52. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
53. Podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok, alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku, alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety, alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku, alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
54. Podľa § 68 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
55. Podľa § 69a ods. 1,2 a 3 zákona o sociálnom poistení (1) Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. (2) Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok, nebol predčasný starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa § 68 ods. 2 a 3 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5% za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 5 sa v tomto prípade neuplatní. (3) Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.
56. Podľa § 82 ods. 1 až 10 zákona o sociálnom poistení (1) Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. (2) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. (3) Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. (4) Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov. (5) Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. (6) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny. (7) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok. (8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú, ak ich suma bola určená zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku. (9) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou. (10) Na 13. dôchodok sa odseky 1 až 9 nevzťahujú.
57. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
58. Podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
59. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
60. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
61. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, na žiadosť Sociálnej poisťovne sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
62. Podľa § 195 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
63. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
64. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
65. Podľa 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne hodnotia dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
66. Podľa § 293bt ods. 4 zákona o sociálnom poistení ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie trvá aj po tomto dni a zanikne pred 1. marcom 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do zániku tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
67. Podľa § 293cr ods. 1,2 zákona o sociálnom poistení (1) Poistencovi, ktorému nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2013, dôchodkový vek dovŕšil pred 1. januárom 2013 a predčasný starobný dôchodok nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, sa suma starobného dôchodku, na ktorú mal nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, určí na žiadosť poistenca znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013. (2) Nárok na výplatu starobného dôchodku podľa odseku 1 vzniká odo dňa podania žiadosti o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. januára 2013.
68. Podľa článku 4 odsek 1 písm. c) Nariadenia Rady (EHS) č. 1048/71 vyplýva povinnosť použiť koordinačné nariadenie na dávky v starobe, medzi ktoré patrí aj starobný dôchodok. Uvedená dôchodková dávka nie je vymenovaná v prílohe III nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, preto v konaní o nároku na starobný dôchodok je Sociálna poisťovňa povinná uplatniť uvedené nariadenia.
69. V súlade s článkom 7 ods. 2 písm. c) a prílohy III Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č 647/2005, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.
70. Podľa čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1048/71 „ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a ak spĺňa podmienky požadované právnymi predpismi tohto členského štátu má nárok na dávky bez toho, aby bolo potrebné uplatniť článok 45, príslušná inštitúcia tohto členského
štátu vypočíta výšku dávky v zmysle právnych predpisov, ktoré uplatňuje a stanoví výšku dávky, ktorá zodpovedá celkovej dobe poistenia, ktorá sa zohľadňuje v zmysle týchto právnych predpisov. Táto inštitúcia stanoví aj výšku dávky, ktorá by pracovníkovi patrila ak by sa uplatnili pravidlá podľa ods. 2 písm. a, b a zohľadní sa výška takto stanovených dávok.“
71. Podľa čl.46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č.1408/71 „ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a tento pracovník nespĺňa podmienky na priznanie dávok pokiaľ by sa nezohľadnili ustanovenia čl. 45, príslušná inštitúcia členského štátu bude postupovať podľa nasledujúcich pravidiel: a) táto inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávku na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu že všetky doby poistenia, ktoré sa jej započítavajú podľa právnych predpisov členských štátov ktoré sa na pracovníka vzťahovali sa dosiahli v danom štáte podľa právnych predpisov ktoré uplatňuje, v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní doby poistenia, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pod odseku, b) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania doby poistenia dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia k celkovému trvaniu doby poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov, c) ak je celková dĺžka doby poistenia, ktorú pracovník dosiahol podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov pred vznikom poistnej udalosti dlhšia ako maximálna doba, ktorú vyžadujú právne predpisy jedného z týchto členských štátov na priznanie plnej výšky dávky a ak sa vezmú do úvahy ustanovenia tohto odseku príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadní maximálnu dobu namiesto celkovej dosiahnutej doby, tento postup stanovenia nesmie viesť k tomu, že náklady tejto inštitúcie budú väčšie ako plná výška dávky, ktorú stanovujú právne predpisy ktoré táto inštitúcia uplatňuje; d) postup pri zohľadňovaní súbežných dôb pri uplatňovaní pravidiel na výpočet stanovený v tomto odseku sa upraví vo vykonávacom nariadení v spomínanom článku 97.
72. Podľa čl.46 ods. 3 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 „ dotknutá osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s odsekmi 1 a 2 od príslušnej inštitúcie každého členského štátu bez toho aby boli dotknuté ustanovenia o znížení, pozastavení alebo odňatí dávky ktoré umožňujú právne predpisy podľa ktorých je táto dávka splatná. Keď nastane tento prípad porovnanie ktoré sa má vykonať sa bude vzťahovať na čiastku ktorá sa určí až po uplatnení týchto ustanovení“.
73. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho štátu na území, ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
74. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.
Názor správneho súdu.
75. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
76. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 77. Správny súd v Košiciach v konaní podľa § 199 a nasl. SSP (správna žaloba v sociálnych veciach) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, taktiež sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. 530 129 2180 0 zo dňa 07.05.2020 vykazuje právne vady podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a teda, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci je potrebné vyhovieť. 78. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, žalobcovi bol priznaný od 29.01.2015 starobný dôchodok v sume 170,40 EUR mesačne, ktorý sa v následných obdobiach valorizoval podľa dotknutých zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Žalovaný rozhodnutím č. č. 530 129 2180 0 zo dňa 07.05.2020 potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – I- až VI. zo dňa 14. 11.2019, v spojení s rozhodnutím č. 530 129 2180 0 zo dňa 07.02.2020, ktorými správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o nový výpočet starobného dôchodku. 79.Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 07.05.2020 zotrval na právnej argumentácii obsiahnutej už v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – I- až VI. zo dňa 14. 11.2019, v spojení s rozhodnutím č. 530 129 2180 0 zo dňa 07.02.2020. Podľa rozhodnutia I. žalovanej, nárok na vyplácanie starobného dôchodku vznikol žalobcovi 10.03.2011 na základe toho prvostupňový správny orgán rozhodol o uvoľnení starobného dôchodku v sume 170,40 Eur mesačne. Po dovŕšení dôchodkového veku má poistenej nárok na výplatu starobného dôchodku napriek tomu, že nedošlo k zániku povinného dôchodkového poistenia alebo fyzická osoba je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem (§4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Suma starobného dôchodku , na ktorú ma poistenec nárok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku sa za každých 30 začatých dní zvýši o 0,5%, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Na účely určenia sumy, o ktorá sa suma dôchodku zvyšuje, sa neprihliada na zvýšenie dôchodku za rok 2011, teda za kalendárny rok, v ktorom sa ku dňu zvyšovania dôchodkových dávok dôchodok nevyplácal. Žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku získal nárok na vyplatenie starobného dôchodku vo výške 128,10 Eur mesačne. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí I. konštatuje, že žalobcovi počas obdobia od 10.03.2011 do 01.04.2014 netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Od dátumu priznania predčasného starobného dôchodku do dosiahnutia dôchodkového veku žalobcovi netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku v trvaní 1119 dní. Prvostupňový správny orgán pri výpočte výšky starobného dôchodku vychádzal aj z doby poistenia, počas ktorej žalobca pracoval v cudzine. Na základe toho zvýšil sumu starobného dôchodku o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti v akej priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov slovenskej republiky. Po výpočte sa žalobcovi bola vyčíslená suma 11,50 Eur, ktorá bola vynásobená koeficientom 0,37777 a tým sa pripočítala pomerná časť, 4,40 Eur k sume mesačného starobného dôchodku. Pri prihliadnutí na ďalšie čiastkové zvýšenia, ktoré patrili žalobcovi za 1119 dní, počas ktorých mu nepatril nárok na predčasný starobný dôchodok (vo výške 24,40 Eur), zvýšenie za rok 2011 predstavujúce sumu 2,80 Eur, zvýšenie za rok 2012 vo výške 5,20 Eur a zvýšenie o 3,40 Eur tvoria sumu starobného dôchodku 168,30 Eur. Táto suma sa následne zvýšila o pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia podľa platných predpisov SR na výslednú sumu 170,40 Eur.
79. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím II. zvýšil žalobcovi výšku starobného dôchodku od 01.01.2016 na sumu 228,50,- Eur mesačne. Rozhodnutie II. obsahuje výpočet osobných vymeriavacích základov podľa všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2015, ktorý sa rovná vymeriavaciemu základu za rok 2013.
80. Rozhodnutie III. prvostupňového správneho orgánu rozhodol o zvýšení sumy starobného dôchodku žalobcu od 01.01.2017, na sumu 231,70 Eur mesačne. Rozhodnutie o zvýšení sumy mesačnej výšky starobného dôchodku odôvodnil osobitným zistením osobného mzdového bodu za príslušný kalendárny
rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu.
81. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím IV. rovnakým spôsobom zvýšil žalovanému výšku starobného dôchodku od 01.01.2018, na sumu 235,- Eur mesačne. Za obdobie od 01.01.2019 bola výška starobného dôchodku zvýšená rozhodnutím V. prvostupňového správneho orgánu na sumu 241,40 Eur. Posledným rozhodnutím VI. prvostupňového správneho orgánu bola výška starobného dôchodku za obdobie od 01.01.2020 vyčíslená vo výške 248,50 Eur mesačne.
82. Zmenovým rozhodnutím č. 530 129 2180 0 zo dňa 07.02.2020, správny orgán prvého stupňa doplnil napadnuté rozhodnutie č. 530 129 2180 0-I. zo dňa 14.11.2019 v časti odôvodnenia, doplnením rozsiahlejších dôvodov odôvodnenia rozhodnutia.
83. Spornou medzi účastníkmi konania je v nadväznosti na žalobcom namietané závery správnych orgánov oboch stupňov uvedené v (bodoch 78 až 83 odôvodnenia tohto rozsudku) správne hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia získaného žalobcom. V administratívnom konaní správne orgány nespochybnili skutočnosť, že žalobca získal vykázanú dobu dôchodkového poistenia, ale názory účastníkov konania sa líšia v otázke hodnotenia dôb na dôchodkové účely, ktoré žalobca získal v systéme dôchodkového poistenia. 84. Vychádzajúc z daných východiskových právnych kritérií pre posúdenie otázky hodnotenia dôb na dôchodkové účely, ktoré žalobca získal v systéme dôchodkového poistenia, správny súd vyhodnotil právne závery uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného tak, že sa nemohol stotožniť s doterajším hodnotením stavu veci žalovaným správnym orgánom, a to pre neúplnosť a nepresnosť výpočtu osobného vymeriavacieho základu žalobcu za rok 2009, dotýkajúcej sa právne významných skutočností uvedených v bodoch 37 až 40 odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd ďalej v tejto súvislosti konštatuje, vzhľadom na nepresnosť výpočtu osobného vymeriavacieho základu žalobcu za rok 2009 v časti týkajúcej sa prepočítania a jednoznačného určenia obdobia dôchodkového poistenia u žalobcu, ako aj vzhľadom na vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.11.2023 a 22.03.2024, kde žalovaný uvádza, že kontrolou správnosti zvýšenia starobného dôchodku v rozhodnutí žalovanej, ústredie č. 530 129 2180 0 - II. zo dňa 14. novembra 2019 bolo zistené, že osobný vymeriavací základ za rok 2009 vo výške 1636,52 EUR je nesprávny. Bol určený súčtom vymeriavacích základov vo výške 60,40 EUR, ktorý žalobca získal u zamestnávatelia F. G. a vo výške 1576,12 EUR z činnosti ako SZČO. Do osobného vymeriavacieho základu za rok 2009 mu však nebolo zhodnotené obdobie dobrovoľného poistenia po 31. decembru 2003 v sume 1576,00 EUR. Zároveň žalovaný uvádza, že suma starobného dôchodku bola žalobcovi nesprávne zvýšená podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutí II., nakoľko bolo zistené, že osobný vymeriavací základ za rok 2009 vo výške 1636,52 EUR je nesprávny a uvedená skutočnosť má vplyv na výšku sumy starobného dôchodku za nasledujúce roky. 85. Z obsahu skutkovej a právnej argumentácie žalovaného, ako aj vyjadrení žalovaného zo dňa 09.11.2023 a 22.03.2024 vyplýva, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia oprel o nesprávny výpočet hodnotenia dôb na dôchodkové účely, ktoré žalobca získal v systéme dôchodkového poistenia a ktoré by odôvodňovali určenie výšky starobného dôchodku, resp. jeho zvyšovanie za nasledujúce roky. V týchto podstatných bodoch odôvodnenia preto podľa správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného nedôsledne koncipované. 86. Vzhľadom na vyššie uvedený obsah predchádzajúceho bodu odôvodnenia tohto rozsudku správny súd dospel k záveru, že v rozhodnutí žalovaného je skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, v rozpore so skutkovým stavom, ktorý vyplýva z obsahu administratívnych spisov, a nemá v nich oporu vo vzťahu k hodnoteniu dôb na dôchodkové účely, ktoré žalobca získal v systéme dôchodkového poistenia, aj vzhľadom na vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.11.2023 a 22.03.2024, kde žalovaný uvádza, že suma starobného dôchodku bola žalobcovi nesprávne zvýšená podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutí II., nakoľko bolo zistené, že osobný vymeriavací základ za rok 2009 vo výške 1636,52 EUR je nesprávny a uvedená skutočnosť má vplyv na výšku sumy starobného dôchodku za nasledujúce roky. 87. Správny súd v danej veci ďalej v tejto súvislosti poukazuje na to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, a nemá v nich oporu v časti uvádzania osobných vymeriavacích základov žalobcu za jednotlivé roky a tak starobný dôchodok žalobcu, resp. jeho zvýšenie bol nesprávne vypočítaný. Tento rozdielny výsledok je mätúci a správny súd má za to, že v novom rozhodnutí musí byť toto rozdielne prepočítanie zjednotené.
88. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo32/2014). 89. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). 90. Vychádzajúc z uvedeného tak má súd za to, že nakoľko skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno f) (skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu) a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. 91. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného pri plnom akceptovaní dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o prepočítanie výšky starobného dôchodku, opätovne posúdiť a rozhodnúť o uvoľnení výplaty starobného dôchodku v súlade s § 112 a § 68 zákona o sociálnom poistení, zároveň posúdiť nárok žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku za ďalšie, i súbežné doby dôchodkového poistenia, ako aj o prípadnom zvýšení osobných vymeriavacích základov a osobných mzdových bodov v dotknutých kalendárnych rokoch a nové rozhodnutie riadne odôvodniť, aby tým žalobca získal dostatočnú a zrozumiteľnú argumentáciu zo strany žalovaného.
92. Správny súd zároveň k tomuto uvádza, že vzhľadom na požiadavku zosúladenia skutkového stavu uvedenom v administratívnom spise so skutkovým stavom uvedeným v rozhodnutí žalovaného, musí rozhodnutie žalovaného obsahovať správny výpočet súm osobných vymeriavacích základov za jednotlivé roky, ktoré majú vplyv na určenie sumy starobného dôchodku a jeho zvýšenie podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, keďže aj podľa vyjadrenie samotného žalovaného uvedená skutočnosť má vplyv na výšku sumy starobného dôchodku, resp. jeho zvýšenie. 93. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti žalovanému ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu. 94. Súd nezrušil rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa v tejto veci, nakoľko bude na žalovanom, aby po posúdení odvolania v kontexte právneho názoru tohto súdu, buď on sám zrušil predmetné rozhodnutia alebo sám vo veci rozhodol.
95. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.