Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou, v právnej veci navrhovateľky: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. K. X, XXX XX C., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, advokát, Dunajská 6, 811 08 Bratislava proti odporcom: 1. Q.. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX C., 2. D-Produkt s.r.o., so sídlom Krížna 24, 811 07 Bratislava, IČO: 35 963 964, obaja zast.: A. o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom náhradu trov konania vo výške 325,84 eur právnemu zástupcovi odporcu A.. R. U., L.., a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 09.01.2013 domáha, aby súd určil, že kúpna zmluva medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese C. II, obec C. - m.č. S. C., k. ú. S. C., evidovanej na LV č. XXXX ako stavba so súp. č. XXXXX, postavená na parc. reg. "L.", parc. č. XXXX/XX je neplatná. Zároveň žiadala, aby súd určil, že uvedená nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q.. U. C. a Z. C..

Kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcim OVOCIE ZELENINA š.p. v likvidácii a odporcom v 1. rade ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 05.10.1994.

Na liste vlastníctva bol ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísaný odporca v 1. rade. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti až doposiaľ je navrhovateľka manželkou odporcu v 1. rade. Preto v zmysle ustanovenia predmetná nehnuteľnosť mala byť súčasťou BSM, nakoľko BSM navrhovateľky a odporcu v 1. rade nebolo ani zúžené, ani zrušené. Vzhľadom na vyššie uvedené, bola nehnuteľnosť zapísaná do výlučného vlastníctva odporcu v 1. rade v rozpore s ustanoveniami a patrila a stále patrí do BSM.

Dňa 01.04.2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu v 2. rade, ktorého konateľom a jediným spoločníkom je odporca v 1. rade. Odporca v 1. rade nemal právo scudziť vyššie uvedenú nehnuteľnosť bez súhlasu navrhovateľky, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka o tomto úkone nevedela, a teda nemohla s ním ani súhlasiť. Predmetný úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi odporcami je preto neplatná.

Navrhovateľka nemá k nehnuteľnosti žiadny prístup ani dispozičné právomoci, nakoľko je nehnuteľnosť evidovaná v katastri ako výlučné vlastníctvo tretej osoby - odporcu v 2. rade, pričom tento nie je žiadnym spôsobom limitovaný pri dispozícii s nehnuteľnosťou. Navrhovateľka má záujem na zrušení a vyporiadaní BSM. Prípadným scudzením nehnuteľnosti zo strany odporcu v 2. Rade by preto došlo k výraznému ukráteniu na vlastníckom práve navrhovateľky, čím je daný jej naliehavý právny záujem.

Navrhovateľka následne v písomnom podaní doručenom súdu dňa 08.08.2013 uviedla, že v kúpnej zmluve uzavretej medzi predávajúcim OVOCIE ZELENINAS š.p. v likvidácii a odporcom v 2. rade je tento uvedený spolu s rodným číslom, teda vystupuje v danom vzťahu ako nepodnikateľ. V žiadnom ustanovení zmluvy nie je spomenutý jej obchodno-právny charakter, či účel zmluvy. Samotný fakt, že odporca v 1. rade v danom období disponoval živnostenským oprávnením nie je dostatočným dôvodom na to, aby sa veci nadobudnuté počas trvania živnostenského oprávnenia považovali za veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov.

Pokiaľ ide o samotnú pečiatku, na tejto absentuje označenie odporcu v 1. rade ako podnikateľa - IČO, č. živnostenského oprávnenia a pod. Okrem toho sa odporca v 1. rade nikdy nevenoval výrobe a predaju potravín.

Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu v 1. rade, že uvedenú nehnuteľnosť zakúpil z prostriedkov, ktoré získal z výnosov zo svojej podnikateľskej činnosti, toto tvrdenie ničím nepreukázal.

Odporcovia sa k návrhu vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 30.05.2013, v ktorom uviedli, že žiadajú, aby súd návrh zamietol a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania. V podaní uviedli, že odporca v 1. rade ako fyzická osoba - podnikateľ užíval predmetnú nehnuteľnosť v nájme na základe zmluvy o nájme uzavretej dňa 01.11.1991 medzi ním ako podnikateľom (nájomcom) a spol. OVOCIE - ZELENINA š.p. ako podnikateľom (prenajímateľom). Po ukončení nájmu sa vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti prevádzalo na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi kupujúcim M.. U. C., R. X, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, a predávajúcim OVOCIE ZELENINA š.p. v likvidácii. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúcim nebol odporca v 1. rade ako fyzická osoba, ale ako fyzická osoba - podnikateľ. V danom čase totiž podnikal na základe živnostenského listu ŽO: XXXXX/XXXX, prideleného P.: XX XXX XXX, M.: XXXXXXXXXX a daňového registračného čísla pre DPH. Uvedenú nehnuteľnosť tak odporca v 1. rade nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v súvislosti s výkonom jeho povolania podnikateľskej činnosti. Celú kúpnu cenu uhradil v zmysle kúpnej zmluvy odporca v 1. rade ako podnikateľ z prostriedkov nadobudnutých výlučne svojou podnikateľskou činnosťou.

Následne na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1.rade ako predávajúcim - podnikateľom a odporcom v 2. rade ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom sa stal odporca v 2. rade.

Predmetná nehnuteľnosť, ktorú využíval odporca v 1. rade výlučne na podnikanie, najskôr na základe nájomnej zmluvy a neskôr ju ako podnikateľ získal do svojho výlučného vlastníctva za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a následne ju získal do svojho výlučného vlastníctva odporca v 2. rade, nikdy nebola súčasťou BSM navrhovateľky a odporcu v 1. rade.

V doplnenom písomnom podaní doručenom súdu dňa 15.07.2013 odporcovia uviedli, že už z charakteru predmetnej nehnuteľnosti, keďže ide o sklad, t.j. priestor obvykle užívaný na podnikateľské účely, je zrejmé, že túto odporca v 1. rade užíval ako fyzická osoba - podnikateľ, s predmetom podnikania "výroba a predaj potravín". Dôkazom uvedeného je odtlačok pečiatky pri podpise nájomcu s textom: M., N..

Rovnako dňa 24.01.1994 uzavrel odporca v 1. rade ako kupujúci (M.) Zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom bola uvedená nehnuteľnosť. Následne uzavrel odporca v 1. rade ako fyzická osoba - podnikateľ Kúpnu zmluvu, pričom aj v tomto prípade konal ako podnikateľ, dôkazom čoho je aj odtlačok pečiatky s rovnakým textom ako pri Zmluve o nájme.

Odporcovia v ďalšom písomnom podaní zo dňa 23.10.2013 uviedli, že podľa výpisu zo živnostenského registra z 24.09.2012 mal odporca v 1. rade oprávnenie na nasledujúce činnosti: pohostinská činnosť, kúpa a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu a služieb a poradenstvo v oblasti výroby a predaja piva. Je pravdou, že medzi výpočtom živností sa nenachádza živnosť označená ako "výroba a predaj potravín". Uvedené označenie predstavuje obchodné meno odporcu v 1. rade, ktoré podľa tvorí meno a priezvisko fyzickej osoby, pričom môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

Navyše odporca v 1. rade označenie: "M.", používal opakovane v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Rovnako aj v Zmluve o nájme má na poslednej strane umiestnený odtlačok rovnakej pečiatky akú použil aj pri uvedenej kúpnej zmluve. Nešlo teda o akési jednorazové použitie pečiatky, ale o obvyklý postup odporcu v 1. rade.

Navyše činnosť označenú ako "výroba a predaj potravín" možno subsumovať pod pojem "kúpa a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti" a v tom čase aj pod pojem "pohostinská činnosť". Navyše práve činnosť označenú ako "kúpa a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti" vykonával odporca v 1. rade práve v prevádzkarni na adrese X., označenej ako sklad S. - čo je ten istý sklad, ktorý je predmetom tohto konania.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky týkajúce sa preukázania pôvodu prostriedkov na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že na jej kúpu boli použité prostriedky patriace do BSM. Odporca zotrváva na tvrdení, že na kúpu nehnuteľnosti boli použité výlučne prostriedky, ktoré získal zo svojej podnikateľskej činnosti. Ak navrhovateľka tvrdí, že išlo o prostriedky patriace d BSM, je povinná toto svoje tvrdenie aj preukázať.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: sobášny list, výpis z obchodného registra odporcu v 2. rade, nájomná zmluva, kúpne zmluvy, LV č. XXXX, osvedčenie o registrácii DIČ, osvedčenie o DPH, zmluva o budúcej zmluve, výpis zo živnostenského registra odporcu v 1. rade, listy vyhotovené odporcom v 1. rade a výsluchom účastníkov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 14.05.1982 v C. II manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. II vo zväzku XX, roč. XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. Manželstvo trvá.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. XXXXX/B spoločnosti M. je jediným spoločníkom spoločnosti odporca v 1. rade, ktorý je zároveň jej jediným konateľom.

Z LV č. XXXX, okres: C. II, obec: C. - m. č. S. C., k.ú.: S. C., že vlastníkom nehnuteľnosti súp. č. XXXXX, na parc. č. XXXX/XX -sklad je odporca v 2. rade.

Dňa 01.11.1991 uzavrel prenajímateľ: OVOCIE ZELENINA š.p. a nájomca: M. Zmluvu o nájme, ktorej predmetom bol nájom nebytového priestoru - hala č. X vo VO areáli v S. C. o rozmere XXX m2 počnúc dňom 01.11.1991, pričom výška nájmu bola dohodnutá v čl. II. tejto zmluvy.

Dňa 24.01.1994 uzavrel M. ako oprávnená strana alebo kupujúci so zaviazanou stranou alebo predávajúcim OVOCIE - ZELENINA š.p. v likvidácii Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť Zmluvu o predaji nehnuteľnosti - skladu, bez pozemku, typu Heitzman, stavby č. XX na parcele XXXX/XX, k. ú.. S. C..

Dňa 02.08.1994 uzavrela spoločnosť OVOCIE A ZELENINA š.p. v likvidácii ako predávajúci a A.. U. C., ako kupujúci Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti K. D. - parc. č. XXXX/XX súp. č. XX XXX, nachádzajúci sa v k.ú.: S. C., vedené na LV č. XXXX za kúpnu cenu 180 000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XX dňa 05.08.1994, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.1994.

Dňa 26.03.2010 uzavrel odporca v 1. rade ako predávajúci s odporcom v 2. rade ako kupujúcim Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti skladu so súp. č. XX XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/XX, v k.ú.: S. C., vedené na LV č. XXXX za kúpnu cenu 16 500,- eur.

Podľa Živnostenského listu vydaného dňa 27.11.1992 Obvodným úradom v Bratislave, č.j.: ŽO XXXXX/ XXXX bolo udelené živnostenské oprávnenie pre U. C., trvalé bydlisko R. 7, C., s obchodným názvom U. C., s miestom podnikania C. V, R. 7, C., na vykonávanie ohlasovanej živnosti: kúpa a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti. Dátum začatia podnikania: 29.09.1992.

Daňový úrad Bratislava V pridelil dňa 01.07.1994 odporcovi v 1. rade M.: XXXXXXXXXX (osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla).

Rovnako Daňový úrad Bratislava V zaregistroval odporcu v 1. rade podľa Osvedčenia o registrácii zo dňa 18.12.1992 pre daň z pridanej hodnoty.

Na Okresnom súde Bratislava V prebieha konanie o vyporiadnaie BSM navrhovateľky a odporcu v 1. rade. žalobu podala navrhovateľka v mesiaci august 2013.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že v čase, keď začali vznikať problémy, niekedy v roku 2008, začala zisťovať aký majetok vlastne s odporcom v 1. rade vlastnia a vtedy našla aj kúpnopredajnú zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, kde bol ako kupujúci uvedený odporca v 1. rade ako fyzická osoba. Medzi ňou a manželom vznikali problémy týkajúce sa majetkových otázok, keďže odporca v 1. rade tvrdí, že všetky peniaze sú jeho. Vtedy začala zisťovať aký majú majetok a začali riešiť otázku jeho rozdelenia.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že navrhovateľka na začiatku vedela o všetkom. Vedela, že kupuje tento sklad ako živnostník a to aj preto, že sa v ňom aj občas zastavila. Sklad kupoval v rámci privatizácie ako živnostník s uvedením čísla živnostenského oprávnenia, pričom som ho kupoval od štátneho podniku. Kúpnu cenu (a predtým aj nájomné) platil z prostriedkov, ktoré ako živnostník - podnikateľ zarobil.

Pokiaľ ide o prevod tejto nehnuteľnosť na odporcu v 2. rade, ktorého je on jediným konateľom, v roku 2010 to urobil z tohto dôvodu, že štát vyrubil aj na príjmy z nájmu odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, keďže nechcel platiť odvody dvakrát, uskutočnil tento prevod. Nechcel navrhovateľku ukrátiť na akýchkoľvek jej právach.

Podľa (ďalej len ""), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

- 6 -

Podľa , , , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) nie je možné vyhovieť a to z nasledujúcich dôvodov:

V danej veci sa navrhovateľka domáha určenia že kúpna zmluva medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese C. II, obec C. - m.č. S. C., k. ú. S. C., evidovanej na LV č. XXXX ako stavba so súp. č. XXXXX, postavená na parc. reg. "C", parc. č. XXXX/XX je neplatná a zároveň žiadala, aby súd určil, že uvedená nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q.. U. C. a Z. C..

Vo vzťahu k návrhu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade súd uvádza nasledovné:

Ak sa navrhovateľ domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí v zmysle ustanovenia preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Súd po právnom posúdení skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním, podľa vyššie citovaných ustanovení, dospel k záveru, že v predmetnej veci na strane navrhovateľky nie je naliehavý právny záujem v zmysle na určení neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami v 1. a . rade.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľky, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky (NS SR , ). Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (povinnosť).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (navrhovateľa). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

V preskúmavanej veci navrhovateľka odôvodňovala svoj naliehavý právny záujem na ňom požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy ( ) tým, že nemôže predmetnou nehnuteľnosťou disponovať a nemá k nej prístup a zároveň uviedla, že má záujem na zrušení a následnom vyporiadaní BSM.

Skutočnosti, od ktorých navrhovateľka odvodzovala naliehavý právny záujem na požadovanom určení však nemôžu samé o sebe založiť existenciu naliehavého právneho záujmu. Nemožnosť dispozície s nehnuteľnosťou a absencia prístupu k nej totiž predstavujú faktické (a nie právne) obmedzenia, ktoré sú aj dôsledkom právneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľností. Určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle však nemôže slúžiť ako nástroj na vykonanie zmeny existujúceho faktického stavu, môže slúžiť výlučne len na zmenu právneho stavu, v dôsledku ktorej dôjde k nastoleniu istoty v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a v prípade ak je predmetom sporu nehnuteľnosť k zosúladenia stavu v katastri nehnuteľnosti so skutočnosťou. Z uvedených dôvodov preto skutočnosti uvádzané navrhovateľkou nezakladajú naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení. Takýto naliehavý právny záujem v prejednávanej veci však nie je daný aj z dôvodu, že navrhovateľka sa v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade domáhala vyriešenia len predbežnej otázky, keďže otázka neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy je vo vzťahu k určeniu, či sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, len predbežnou otázkou. Za takýchto okolností potom navrhovateľka, v súlade s už citovanou ustálenou judikatúrou (NS SR , ), nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade a z tohto dôvodu bolo potrebné návrh navrhovateľky v tejto časti zamietnuť.

Vo vzťahu k druhému požadovanému výroku, teda, aby súd určil, že uvedená nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q.. U. C. a Z. C., z vykonaného dokazovania - predložených listinných dôkazov - jednoznačne vyplýva, že odporca v 1. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť ako živnostník a po celú dobu ju užíval na podnikateľské účely. Predmetnú nehnuteľnosť mal najprv v nájme, o čom svedčí aj nájomná zmluva, pri ktorej nevznikla žiadna pochybnosť o tom, že by ju uzavrel inak ako živnostník. Následne bola uzatvorená Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, pri ktorej opätovne je uvedené, že túto uzatváral ako živnostník, ani v tomto prípade táto skutočnosť nebola sporná.

Napokon uzavrel odporca v 1. rade kúpnu zmluvu na prevod predmetnej nehnuteľnosti (tej istej, ktorú mal predtým v nájme ako živnostník a ktorá bola predmetom zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej odporcom ako živnostníkom). Pritom nedošlo k zmene charakteru tejto nehnuteľnosti - naďalej slúžila ako sklad a nedošlo ani k zmene v postavení odporcu v 1. rade - naďalej mal platné živnostenské oprávnenie a vykonával podnikateľskú činnosť. Navyše v časti zmluvy vyhradenej na podpisy zmluvných strán je pri podpise odporcu v 1. rade odtlačok pečiatky s textom: M.

Aby vec bola vylúčená z BSM manželov, musí spĺňať podmienku, že ide o vec, ktorá má slúžiť a môže slúžiť výlučne výkonu povolania len jedného z manželov a ktorá zároveň (po jej zadovážení na tento účel) skutočne slúži len tomuto z manželov. Pritom platí, že výkonom povolania je tiež podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby - živnostníka, nakoľko , podnikateľom je aj osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Z uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že predmetná nehnuteľnosť (aj vzhľadom na jej povahu - skladový nebytový priestor) bola nadobúdaná na účely podnikania odporcu v 1. rade a slúžila výlučne na podnikanie odporcu v 1. rade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že predmetná nehnuteľnosť, s poukazom na nepatrí do BSM navrhovateľky a odporcu v 1. rade, nakoľko slúžila výlučne na výkon povolania odporcu v 1. rade, a preto návrh navrhovateľky ani v tejto časti nebol dôvodný a bolo potrebné ho zamietnuť.

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že na kúpu predmetnej nehnuteľnosti boli použité spoločné prostriedky patriace do BSM, súd uvádza, že na Okresnom súde Bratislava V je podaný návrh na vyporiadnaie BSM účastníkov, pričom táto otázka sa bude riešiť v rámci vyporiadania ich BSM. Súd poukazuje na to, že žaloba, ktorou sa navrhovateľka domáha požadovaného určenia z tohto dôvodu, nemôže byť opodstatnená v prípadoch, kedy prebieha konanie o vyporiadanie BSM účastníkov a táto otázka sa v konaní bude riešiť vo vzťahu k celej vypriadavanej mase BSM.

S poukazom na všetky uvedené závery preto súd návrh zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešným odporcom priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške eur.

Odporcovia si vyčíslili trovy konania v zmysle a vyhlášky č. , pričom vychádzali z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 63 214,64 eur (ide o cenu identického skladu, postavenom na susednom pozemku par. č. XXXX/XX - sklad č., XXXXX, ktorý je predmetom BSM účastníkov a ktorého cena bola určená znaleckým posudkom znalca P.. B. O.).

Vzhľadom na to, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu, súd odmenu za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky č. a pri stanovení základu tarifnej odmeny vychádzal zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci. Súd pri tomto svojom rozhodovaní vychádzal z tohto, že v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pokiaľ ide o vyrubenie súdneho poplatku za návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, upustil od jeho určenia podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov percentuálnou sadzbou zo základu, ktorým bola hodnota nehnuteľnosti a od 01.07.2007 stanovil súdny poplatok za takýto návrh pevnou sumou podľa písmena b/ danej položky sadzobníka.

Konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, týkajúce sa práva k nehnuteľnosti je preto z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorej sa má určiť vlastnícke právo. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.: , podľa ktorého aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb treba aplikovať rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny treba vychádzať zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci (§ 11 ods. 1 vyhlášky).

V zmysle vyššie uvedeného súd trovy právneho zastúpenia vyčíslil v zmysle vyhl. č. a za jeden úkon právnej pomoci priznal odmenu v súlade s , ods. 1 vyhlášky vo výške 60, 07 eur (/1/13 výpočtového základu vyhlášky).

Vzhľadom na to, že právny zástupca zastupoval dve osoby - odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade súd postupoval podľa § 13 ods. 2 vyhlášky a základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50 % - čo predstavuje odmenu 30,035 eur. Pri zastúpení dvoch osôb potom bude predstavovať odmena sumu 30,07 eur ( eur).

Za štyri úkony právnej pomoci priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 325,84 eur stanovené nasledovne:

1. 2 x prevzatie a príprava veci dňa - 60,07 eur plus režijný paušál 7,81 eur plus 13,58 81,46 eur (DPH 20 %), spolu eur;

2. 2 x písomné podanie na súd zo dňa - 2 x 57,- eur plus režijný paušál 7,81 eur plus eur (DPH 20 % ), spolu eur;

3. 2 x písomné podanie na súd zo dňa - 2 x 57,- eur plus režijný paušál 7,81 eur plus eur (DPH 20 % ), spolu eur;

4. 2 x účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013 - 2 x eur plus režijný paušál 7,81 eur plus eur (DPH 20 %), spolu eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho o doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.