Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/53/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľov: 1/ R. A., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, 2/ Z.Q. E., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - K. XXX, 3/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - K. XXX, zastúpených JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, proti odporcom: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, 2/ Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, odporcovia v 1/ a 2/ rade zastúpení JUDr. S. D., bytom R., S. XXX/XX, 3/Ž. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. Č.. XX, 4/ P. K., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XX, 5/ R. A.,nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 6/ P. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. X, 7/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., V.. N. XX/X, 8/ U. T.,nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C., K. XX, 9/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 10/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - D. XXX,t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. Č.. XX, 11/ Ž. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., H. K. XXXX/XX, v konaní o návrhu navrhovateľov o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vzájomnom návrhu odporcov v 1/ a 2/ rade o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Určuje, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX- XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, KN-C parc. č. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 59 m2 patria v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele 4/16-iny do dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v D..

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Vzájomný návrh odporcov v 1. a 2.rade v y l u č u j e na samostatné konanie.

IV. O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobným návrhom, súdu doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2003, sa navrhovatelia v 1. až 3. rade (ďalej len ako "navrhovatelia") domáhali, pôvodne len voči odporcom v 1. a 2. rade, určenia, že navrhovateľka v 1. rade je v podiele ? - ica podielovou spoluvlastníčkou časti pozemku parc. č. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria, ktorá podľa geometrického plánu (v ďalšom texte len ako "GP" ) č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zodpovedá dielu 5 o výmere 54 m2 a časti pozemku parc.č. 3532/1 záhrada, ktorá podľa citovaného GP predstavuje diel 6 o výmere 33 m2. ďalej sa podaným návrhom domáhali, že uvedené diely č. 5 a 6 v podiele ?- ica patria do dedičstva po poručiteľovi X. A. ,nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Napokon sa podaným návrhom domáhali zriadenia vecného

bremena práva pre navrhovateľov spočívajúceho v práve prechodu pešo a motorovým vozidlom po pozemkoch označených ako diel 3 o výmere 6 m2 KN parc. č XXXX a ako diel 4 o výmere 96 m 2 KN parc.č. XXXX, ktoré boli vytvorené citovaným GP. Pozemky, z ktorých boli vytvorené vyššie uvedené diely sa všetky nachádzajú v katastrálnom území T..

Návrh odôvodnili tým, že pozemok, ktorý je v súčasnosti geometrickým plánom uvedeným v článku III označený ako KN parc. č. XXXX/X o výmere 824 m2 zastavané plochy a prac. č. KN XXXX/X o výmere 1283 m2 záhrada k.ú. T., nadobudla v roku 1935 Z. A. výmenou od A. D.. V roku 1950 ich darovala voju synovi X. A. a neveste R. A.. Manželia X. a R. A. užívali tieto pozemky ako vlastné až do roku 1999, kedy X. A. zomrel, pričom ďalej tieto nehnuteľnosti ako vlastné užíva R. A. a jej deti navrhovatelia v 2/ a 3 rade. Cesta k vyššie uvedeným pozemkom prechádzala po časti pozemku parc. č. XXX, ktorá predstavovala diel 3 a a časti pozemku parc. č. XXX, ktorá časť predstavuje diel 4. Tieto pozemky boli zapísané na odporcov z titulu osvedčenia o držbe v zmysle Navrhovatelia po formálnej stránke nemali vysporiadané vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, pričom jeho vysporiadaním sa začali zaoberať až v roku 1997 a s právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov robili ešte manželia X. a R.T. A. formálne darovacie zmluvy o nadobudnutí vlastníctva k týmto pozemkom. Časť pozemkov ku ktorým sa cítili byť vlastníci manželia X. a R. A. na základe vyššie uvedených skutočností však nebolo možné od právnych nástupcov pôvodných spoluvlastníkov previesť na nich, pretože predmetné pozemky diel 5 o výmere 54 m2 a diel 6 o výmere 36 m2 boli zapísané na LV č. XXXX k.ú. T. na odporcov z titulu vydania osvedčenia o držbe v zmysle . Zb. V roku 1999 zomrel X. A. a právni nástupcovia po ňom navrhovatelia v 1 až 3 rade sa snažili vyporiadať vlastníctvo k predmetným pozemkom mimo súdnou cestou s tým že s odporcami uzavreli darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena na základe ktorej odporcovia darovali predmetné pozemky do vlastníctva navrhovateľov a zriadili k predmetným pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Po podpísaní zmluvy odporcovia odstúpili do tejto zmluvy s tým, že túto podpísali pod nátlakom. Vzhľadom na túto skutočnosť sa na nedostatky zmluvy bol návrh na vklad tejto zmluvy zamietnutý. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli v zmysle tzv. Stredného vydržaním X. A. a jeho manželka R. A.Í. ku dňu 01.01.1961, vzhľadom na skutočnosť, že 01.01.1951 bol účinný a od nadobudnutia predmetných pozemkov dňa 31.01.1950 uplynula lehota 10 rokov za účinnosti tzv. Stredného ku dňu 01.01.1961. Keďže vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli darom, jednalo sa o podielové spoluvlastníctvo, pričom každý z manželov nadobudol ? z predmetných nehnuteľností. Po smrti X. A. prichádzajú do úvahy ako právni nástupcovia po ňom jeho manželia a deti - navrhovatelia v 1a ž 3 rade.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k návrhu vyjadrili podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2003 (č.l. 29 spisu), v ktorom uviedli nasledovné: pred 80 rokmi, asi okolo roku 1925, starý otec manželky odporcu v 1 rade A. X. rozdelil jednu parcelu dvom dcéram Z. D. rod. X. a E. E. rod. X.. V tomto období nebolo jednoduché nahliadnuť do mapy, tak bolo zvykom, že sa osádzali hraničiace kamene, podľa ktorých sa prísne dodržiavali hranice pozemkov. Z. D. sa rozhodla tento svoj podiel predať. Tento podiel odkúpila Z. A. rod. E., ktorá ho neskôr darovala svojmu synovi X. A.E. a neveste R. v roku 1950. Druhú časť parcely užívala druhá dcéra E. E. rod. X. aj so svojím manželom Š. E.. V roku 1952 tento pozemok aj s hospodárskymi budovami darovali svojej dcére Z. E., rod. E. čiže manželke odporcu v 1/ rade. Od toho času až dodnes to užívajú oni a poctivo si platia aj dane. Podľa skutočného stavu a zaužívaných hraníc si dali vyhotoviť geometrický plán pánovi M. v roku 1994, ktorý aj predkladá. Odporca v 1/ rade by chcel požiadať navrhovateľov p. A. a spoludedičov, aby takisto predložili svoj geometrický plán č. XXXXXXXX- XX/XXXX, ktorý im bol vyhotovený geodetom p. Preťom, s ktorým v tom období súhlasili. Na tomto geometrickom pláne boli vyznačené pôvodné a skutočné hranice pozemku. Tento geometrický plán sa záhadne neobjavuje v žiadnom dôkazovom materiáli, ktorý vypracoval p. JUDr. Slamka. Tento dôkaz by určite pomohol nájsť skutočnú pravdu pri tomto spore. V spore o diel č. 5. a 6. v návrhu JUDr. Slamku, ktoré chcú vyvlastniť, rozhodne nesúhlasia, čo je zrejmé aj z porovnania týchto dvoch geometrických plánov. V návrhu sa JUDr. Slamka odvoláva na svedecké výpovede len jednej strany, t.j. navrhovateľa. Ale tu sú písomné dôkazy, ktoré boli vyhotovené zodpovednou inštitúciou. Pravdivosť týchto údajov bola uznaná aj Krajským súdom v Žiline, ktorý návrh žaloby zamietol dňa 18.12.2002. Ten takisto prikladajú. Nakoľko sa chcú vyhnúť ďalším sporom s navrhovateľmi, súhlasia, aby mohli prechádzať po diele č. 5 a 6. sporného pozemku. Taktiež súhlasia, aby po tomto pozemku mohli prechádzať aj ostatní susedia, ktorí majú polia v tejto oblasti. Ďalej čo sa jedná o ďalšie sporné časti nášho pozemku označované ako diel č. 3 a 4. tu súhlasia so zriadením vecného bremena pre navrhovateľov a takisto aj pre ostatných susedov, ktorí tento prechod budú používať. Dôkazom toho, že chceli už v minulosti predísť budúcim

sporom bolo, že sme v roku 1998 na Obecnom úrade v T. na návrh nebohého X. A. spísali dohodu o prechode cez pozemok (diel č. 3. a 4.). Túto dohodu vlastnoručne spolu podpísali, čím sa chceli vyhnúť nedorozumeniam v susedských vzťahoch. V danom období nebola voči dielom č. 5. a 6. ani jedna zmienka o tom, že táto časť je voči nim sporná, čo sa ukázalo na tvárnosti miesta pod dohľadom zástupcov obecného úradu. Tento dokument tiež prikladajú. Nakoľko časť 3. a 4. sa nachádza na ich pozemku, ktorý slúži ako dvor, sú ochotní tolerovať hluk i znečisťovanie výfukovými plynmi z traktora a auta ako aj obmedzovanie ich súkromia zo strany susedov (žalobcov) na mieru únosnosti. K ďalšiemu bodu žalovacieho návrhu k odstúpeniu od darovacej zmluvy sa chcú vyjadriť nasledovne: Pred podpisom tejto darovacej zmluvy bol na nich vyvíjaný psychický nátlak, či už cez duchovného pastiera až cez priame nadávky na ich adresu. (Ty zlodej, Ty sviňa, Ty komunista mám dvesto tisíc nato aby som si tento pozemok vysúdil). Tieto a podobné nadávky a vyhrážky boli na nich adresované z úst žalobcu A. A. v ich dvore. Odporca v 1/ rade mu na to odpovedal, že či sa nehanbí také slová vypustiť z úst voči nemu starému človeku. Týmto sa začal vyvíjať ďalší tlak na nich. Začali sa obávať o svoje psychické zdravie a po dlhom rozmýšľaní, ako sa týmto sporom ďalej vyhnúť, rozhodli sa podpísať túto darovaciu zmluvu. Pri doručení vyrozumenia katastrálneho úradu a vyjadrení odvolacieho Krajského súdu v Žiline zostali utvrdení v tom, že konečne je pravda v ich tvrdení o hraniciach ich pozemku. Pri opätovnom stretnutí u JUDr. Slamku boli požadovaní, aby podpísali novú darovaciu zmluvu, v ktorej boli pozmenené určité skutočnosti. Odmietli ju však podpísať s vedomím, že pravda je na ich strane a tým celú vec pokladali za skončenú.

K návrhu navrhovatelia pripojili GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 04.01.2002, ktorý vyhotovil Ing. Tibor Preťo a ktorý sa nachádza na č.l. 5 až 7 spisu. Z uvedeného GP je zrejmé, že diel 5 bol vytvorený z KN parcely č. XXXX, diel 6 z KN parcely XXXX, diel 3 z KN parcely č. XXXX a diel 4 z KN parcely XXXX. Z GP súčasne vyplýva, že na miestach, kde boli vytvorené diely 5 a 6, pozemky KN parcela č. XXXX a XXXX z južnej strany susedia s parcelami KN č. XXXX/X a XXXX/X.

V danom čase až do povolenia vkladu vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy č. V XXX/XX dňa 22.03. 2012 boli parcely KN č. XXXX, XXXX a XXXX zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. T. ako vlastníctvo odporcov v 1. a 2. rade, pričom titulom nadobudnutia bolo Osvedčenie o držbe č. Z 202/95 a konkrétne išlo o osvedčenie vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Mariánom Zbojom dňa 11.01.1995 pod č. N 774/94, (č.l. 166 až 168 spisu). Parcely č. XXXX, XXXX a XXXX, ktoré boli predmetom osvedčenia boli vytvorené GP č. XXX/X-XX, vyhotoveným dňa 05.08.1994 geodetom Jozefom Dibdiakom a boli vytvorené z jedinej parcely, a to parcely pozemnoknižnej, č. XXXXXa, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. T. (č.l. 170-171 spisu). V priebehu konania odporcovia v 1. 2. rade pozemok parc. registra "C" č. 3535 zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m 2 previedli (spolu s domom stojacim na tejto parcele) na svoju dcéru - odporkyňu v 11. rade (č.l. 576a). Pozemky č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré z južnej strany susedia s parcelami XXXX a XXXX, boli v čase začatia konania a tak je tomu až doteraz, v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, ako to vyplýva z LV č. XXXX k.ú. Zázrivá (č.l. 428 spisu). Parcely č. XXXX/X a XXXX/X boli vytvorené GP č. XXXXXXXX- XX/XXXX, ktorý dňa 03.04.1998 vyhotovil Ing. Tibor Preťo (č.l. 424 spisu). Podľa tohto GP parcela KN č. XXXX/X bola vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. XXXXX/a (diel 18 o výmere 305 m 2) a parcela KN č. XXXX/X bola takisto vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. 10037/a, zapísanej pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. T. (diel 19 o výmere 312 m2 a diel 20 o výmere 53 m2). PKV č. XXX sa nachádza v prílohovej obálke spisu. Z pozemnoknižnej parcely č. XXXXX/a bola vytvorená aj ďalšia parcela vo vlastníctve navrhovateľov, a to parcela KN č. 3532/2 (diel 17 o výmere 235 m2). Ďalšie KN parcely, ktoré riešil predmetný GP boli vytvorené z pozemnoknižných parciel č. XXXXX, XXXXX a XXXXX, z ktorých PK parcela č. XXXXX je takisto ako PK parcela č. XXXXX/a zapísaná v PKV č. XXX.

Dňa 30.07.2010 bola vo veci vykonaná ohliadka na mieste samom, na ktorom boli ako svedkovia vypočutí geodeti Jozef Dibdiak a Ing. Tibor Preťo a príbuzní odporcov v 1. a 2. rade: dcéra Z. M. a sestry odporkyne v 2. rade G. Z. a R.É. E.. Takisto boli vypočutí účastníci konania, ktorými, okrem navrhovateľov a odporcov v 1. a 2. rade, boli v tom čase právni nástupcovia pozemnoknižných vlastníkov PK parcely č. XXXXX/a a XXXXX. Predmetom ohliadky boli všetky parcely, ktorých sa týkal predmet sporu, s tým, že výsluchy svedkov a účastníkov boli zamerané na diely 5 a 6, ku ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníctva, keďže ohľadne práva prechodu cez diely 3 a 4 sporné strany na ohliadke navrhli, že sa o tomto práve dohodnú.

A. M. vo svojej výpovedi o.i. iného uviedol, že keď bol na daných miestach v roku 1994 merať geometrický plán pre odporcu v 1. rade zamerané hranice sa zhodovali s hranicami, ktoré boli zamerané v roku 1991 pri mapovaní.

Svedkyňa G. Z. uviedla, že časť pozemkov, ktoré boli na mieste samom ukázané ako predmet sporu (pozn. sudcu diel 5 a 6) bola vždy súčasťou pozemkov, ktoré patrili jej matke E. E., rod. X., ktorá ich zdedila v oku 1918. Nad týmito pozemkami boli pozemky sestry jej mamy, D., ktorá ich previedla A.. Na daných miestach bývala do roku 1962 a potom sa tu pravidelne vracala.

Svedkyňa Z. M. uviedla, že pozemok, ktorý bol dnes ukázaný ako predmet sporu užívala jej stará matka E. E., rod. X. a od roku 1952 jej rodičia. Túto hranicu užívania rešpektoval X. A., a to nie tak ako žiada určiť jeho syn. Po asfaltovej ceste A. chodili vozom, chodia po nej aj teraz, jej vybudovanie vybavil odporca v 1. rade a robila to obec.

Svedkyňa R. E. uviedla, že na daných miestach sa narodila a žila tu do roku 1973, preto vie, že to, čo bolo ukázané ako predmet sporu (pozn. sudcu diel 5 a 6) patrí ich rodine.

Na ohliadke súd zistil, že pokiaľ ide o diely 5 a 6, tieto predstavuje trávou zarastená plocha, na ktorej je vidieť, že sa po nej chodí/chodievalo, pretože je v častiach vychodená, ale nejde o chodník s nejakými konkrétnymi hranicami (fotografie č. 10, 11, 24 a 25). Odkiaľ pokiaľ siahajú diely 5 a 6 je zachytené na fotografiách č. 2, 3, 4 keď začínajú za vedľajšou stavbou, v ktorej zadnej časti sú naložená drevá a končia za ovocným stromom. Na začiatku a konci dielov na fotografiách stoja dvaja muži, ktorí sa na dané miesta postavili potom, čo diely 5 a 6 v teréne lokalizoval prítomný geodet Ing. Tibor Preťo.

Pokiaľ ide o diely č. 3 a 4 na ohliadke súd zistil medzi účastníkmi nespornú skutočnosť, že ide o plochy pod asfaltovou cestou nachádzajúcou sa medzi rodinnými domami vo vlastníctve odporcov v 1. až 3. rade (stav zachytený na fotografiách č. 5 a 6). Výtlačky fotografií sa nachádzajú na čl. 191-193, v digitálnej podobe sú fotografie na CD založenom v prílohovej obálke spisu.

Na ohliadke bol vypočutý odporca v 1. rade, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2004 si pána Ing. Preťu zavolal pán A.. Všetky hraničné kliny zabil on a tieto sú doteraz na svojom mieste a teraz ich spochybňuje. Tieto hranice videl aj JUDr. Slamka, pretože bol pri meraní prítomný. O tri až štyri dni ich zavolali do kancelária Ing. Preťu a žiadali, aby platili polovicu merania oni, čo aj zaplatili. Ďalej sa dohodli, že ku zostavovaniu geometrického plánu ho zavolajú, to sa nestalo. Jeho nezavolali a vystavili geometrický plán, s ktorým nesúhlasí, lebo zasiahli do ich pozemku a zakreslili cez tento pozemok o čom dohodnutí neboli. Ešte na geometrický plán dopísali drobnými písmenami, že na diely jeden až desať sa vzťahuje vecné bremeno, to znamená, že vecné bremeno je na celý tento dvor. Keď to Ing. Preťovi namietal tak povedal, že to je žiadosť pána A.. Pán Ing. Preťo podáva svedeckú výpoveď na žiadosť pána A. A.. Toto boli pozemky ich matky, ktorá to zdedila, ide o E.H. X. za vydata E..

Navrhovateľka v 1. rade, ktorá bola vypočutá v mieste svojho bydliska z dôvodu jej imobility, vo svojom výsluchu uviedla, že je chorá, po porážke a do ničoho sa nestarie, okolo pozemkov ich domu nevie nič, ani nevie, že pod ich domom bola nejaká letná kuchyňa a ani nevie, koho majú za susedov. Zápisnica z jej výsluchu sa nachádza na č.l. 376 spisu.

Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1993 chodil vložkár vyznačovať hranice dvorov. V tom čase sa na mieste nachádzali pani E. a ich mama R. A.. Na hospodárskej budove pána odporcu boli naukladané triesky, preto sa vyjadril vložkár, že farbu nemôže na triesky zaznačiť, pretože triesky sa zoberú a označenie zmizne. Z toho dôvodu označil farbou skalu, na ktorú sa teraz odporca odvoláva, že je hranicou ich dvorov, pričom sa vie, že označenie malo byť na hospodárskej budove p. E. takáto je skutočnosť. Pod cestou, ktorá bola dlhé roky viacerými ľuďmi užívaná ako prechod ku svojim nehnuteľnostiam ak odporca prostredníctvom kompetentných osôb spravil elektrickú a vodárenskú prípojku, ktorá musí spĺňať príslušné normy za čo nesú daný pracovníci vlastnú zodpovednosť. Majú teda za to že prechod motorovým vozidlom nižšie objemu či ich dvojtonového traktora nemôže nijako poškodiť dané prípojky. Okrem toho sa hlavne v zimných mesiacoch po úseku pohybujú stroje zabezpečujúce údržbu cesty a odstraňovanie snehu, ktoré majú viacnásobne vyššiu váhu ako nimi používané dopravné prostriedky. Toto však odporcovi nevadí. Budovy odporcu nie sú v takej blízkosti cesty, preto je vylúčené aj poškodenie stien, o ktorých hovorí. Berú na vedomie, že stavby odporcu sa tu však nachádzajú,

preto pri prechode cez tento úsek postupujú s maximálnou opatrnosťou. Chcú tiež položiť otázku p. odporcovi za koľko finančných prostriedkov nadobudol daný pozemok urbár, pretože sa domnievajú, že 10.000,- EUR, ktoré od nich požaduje, je niekoľko násobne prehnaná hodnota, daného úseku, pričom ich záujmom, je len získať vecné bremeno, na tento úsek, ktoré len čiastočne obmedzí užívanie daného pozemku p. odporcu. Podotýka, že ako cesta boli tieto miesta využívané desiatky rokov a je tomu tak stále, viacerými užívateľmi tiež že iný prístup tam ani z geografického hľadiska nemohol byť. Pretože k týmto nehnuteľnostiam by sa vlastníci nemohli už inou cestou dostať. Požadujem od p. odporcu, aby mi predložil najprv koľko on vyplatil urbáru za pozemok, a potom nech žiada od nich vyplatenie tejto sumy. V poslednom čase sa im p. odporca vyhráža, že bránu zatvorím po vyplatení tejto sumy 10.000,- EUR, bránu otvorím. Darovacími zmluvami č. V XXX/XX a V XXX/XX si chceli vysporiadať predmetné pozemky. Niektoré ich časti však už boli osvedčené odporcami.

Navrhovateľ v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že ich starí rodičia X. A. a Z. A. rod. E. si vymenili bývanie s A. D. 12.10.1931 čarujúcou zmluvou. Odvtedy to užívali ich starí rodičia potom X. A. ich syn, a R. A., rod U. ako jeho manželka a teraz to užívajú oni, t.j. ja, jeho sestra a ich matka. V roku 1998 robili geometrický plán a vtedy zistili od pána Ing. Preťa že niektoré ich pozemky začal pán odporca vymedzovať resp. vyvlastňovať. Jednalo sa o prístupovú cestu, ktorá tam vždy bola. Má na mysli asfaltovú cestu, z toho dôvodu tieto vývesky zastavili a na miesto bol prizvaný pán Ing. Preťo a pán doktor Slamka. Bol vytvorený dodatok ku geometrickému plánu kde sa na prístupovú cestu určilo vecné bremeno a takisto bola vyznačená hranica dvora. Všetky pozemky mali vysporiadané darovacími zmluvami a osvedčením 08.07.1999. Tento geometrický plán odporcovia podpísali. Nastala však chyba, že boli zamedzené parcele dielov, a preto to na katastrálnom úrade nemohli zapísať. Odporcovia na základe nami nezavinenej chyby nadobudli názor, že sa jedná z ich strany o podvod. Pričom tento omyl dospel až k súdnemu konaniu, ktoré sa konalo na Krajskom súde v Žiline, tento omyl dospel až k tomu že sa odvtedy nedokázali s p. E. dohodnúť. Aj keď spravili viacej ústupkov, aby sa spor vyriešil odporcovia stále trvali na tom, že nás do nášho dvora nepustia. Nedovolia vecné bremeno a nepustia aj ostatných vlastníkov nehnuteľností k svojim majetkom. Nakoľko prechod tam vždy bol, čo im môžu aj svedkovia potvrdiť, my sme sa rozhodli v roku 2003 podať návrh na súdne konanie, ktoré trvá dodnes. Vo dvore p. E. majú účasť aj môj otec X. A. ide o vložku XXX k.ú. T., R. X.Á., E. X., Z. E.,Z. A., X. A., R. Q.Á., T. Š., rod. X., Š. C.. V tejto súvilsoti poukazujem na vložku XXX k.ú. T., kde sú zapísaní X. E., T. E., rod. E., Z. E., Z. A.Č., X. A., R. A., Š. C.. Ďalej poukazuje na otlačok katastrálneho náčrtu vyhotoveného podľa katastrálnej mapy z roku 1874 (poznámka sudcu odtlačok sa nachádza v prílohovej obálke). Z tohto odtlačku sú zreteľné hranice, ako boli pôvodne.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že býva v dome, kde bol dom jej mamy E. E., rod. X.. Býva tam už teda viac ako 80 rokov, takže vie odkiaľ a pokiaľ bol dvor E. a ktorý dvor bol A.. Vie to na základe toho, že jej to ukázal jej otec aj s mamou. S X. A. problém ohľadne užívania pozemkov nikdy nemali. Problémy prišli až po osvedčení keď p. A. povedal, že on chce mať dvor až po rovnú cestu, medzi jabloňou a chlievom. To čo uviedla p. E., že v čase merania mali triesky a značka musela byť daná na kameň, tak to nie je pravda. Hranicu medzi dvormi vie tak, že medzi kuchyňou a ich zadným stavom je asi 5 metrov, pričom ich boli 3 metre a A. 2 metre. Takto to odveky aj s ich rodičmi užívali. Pokiaľ ide o asfaltovú časť pozemku, tak kedysi to bol výhon cez ktorý prechádzali vozy, kravy a pod.. Keby mali navrhovatelia vecné bremeno, tak oni by sa už nemali kadiaľ pohnúť. Pokiaľ ide o minulosť rodina navrhovateľov prechádzala pešo od svojej garáže a vozom chodili po asfaltovej časti pozemku. Navrhovateľov by cez asfaltovú cestu keby sa nezriadilo vecné bremeno odporkyňa pustila, keby išiel pešo, traktorom, ale tatrou nie.

Okrem svedkov vypočutých na ohliadke, súd vypočul ďalších svedkov na pojednávaní, a to švagra odporkyne v 2. rade Z. S. (č.l. 257 spisu), ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že je v príbuzenskom vzťahu s odporcami v 1/ a 2/ rade, keď má za manželku sestru odporkyne v 2/ rade. Vie v akej záležitosti je volaný. Celú záležitosť pozná od začiatku. Podľa neho sa tu prítomný p. A. tlačí do cudzieho a keď mu jeho švagor ustúpil aj tak mu to nestačilo. Na miesta o ktorých teraz prebieha spor chodil od roku 1968 a s otcom navrhovateľa v 3. rade vychádzal dobre. Podobne to bolo aj s navrhovateľom v 2/ a 3/ rade. Pokiaľ ide o hranice medzi pozemkami A.E. kosili polovicu cesty a E. druhú polovicu. Keď kosil odporca v 1/ rade vždy nechal 15 cm od hranice, aby nezakosil pozemok A. a p. A. to dokosil. Hranica, pokiaľ má možnosť nahliadnuť do počítača, na ktorom je zobrazená fotografia z čl. 191 spisu a to fotografia č. 4 tak tam vymedzená nie je správne pretože táto mala byť správne tak, že muž ktorý stojí pri zadnej stavbe, by mal byť o jeden a pol metra ďalej tak aby bol na jednej úrovni s mužom, ktorý stojí pri jabloni. Mal by

tam byť v týchto miestach zabitý klin. Tieto koly nabíjal geodet na požiadanie A. A.. Asfaltovú cestu si dal urobiť odporca v 1/ rade, túto cestu využívali všetci čo tadiaľ chodili najviac A.. Keď bol v novembri v T. tak A. A. išiel traktorom po ceste, ktorý bol celý od bahna a cestu vôbec neočistil, čo bola jeho povinnosť.

Svedok A. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že A. E. i A. A. pozná. Vzťah k obom má rovnaký. Vie čo je predmetom sporu ide o prechod cez cestu resp. chodník. On ako dieťa tam chodieval, ide o cestu okolo potoka a cez ňu sa bežne prechádzalo až do hora ku E.. Chodievali tadiaľ E. a A., tadiaľ chodili vozom, lebo chodníkom od hlavnej cesty sa vozom ísť nedalo, keďže sú tam močiare. Chodník od hlavnej cesty A. využívali, keď bolo sucho na prechod peši, prípadne tam dali dosku, aby mohli prejsť, keď bolo mokrejšie. Pamätá, že sa chodilo do poľa cestou, ktorá bola medzi domami A. a E.. Komu patrí tento pozemok, ktorý bol pod touto cestou to nevie. On už 40 rokov nežije v T., lebo som sa oženil do K. M.. Do Zázrivej však chodil často najmä na hrob svojej matke, alebo pozrieť rodinu, či známych.

Svedok A. E. vo svojej výpovedi uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom ani podobnom vzťahu k účastníkom konania, ktorých pozná. Je rodák zo T., E.. Vie o čo sa sporia na základe predvolanky. Vie kde má dom p. E. a A.. Vie, že tam bola cesta urbárna alebo obecná a viedla až hore ku poliam do kľuku. Na týchto poliach mala pole aj ich rodina resp. jeho otec a oni po tejto ceste chodievali furt a vozom s koňmi. Cez tú cestu vozili všetci, takže aj A.. Chodievalo sa aj po ďalšej ceste, ktorá bola napravo od urbárnej alebo obecnej cesty, a to bola cesta, ktorá bola medzi maštaľami p. E. a p. A.. Nevie uviesť, komu patril pozemok, ktorý bol pod cestou medzi domami A. a E.. Jeho otec kupoval pozemky od pána E. a tieto sa nachádzajú nad pozemkami A.. Na pozemky po jeho otcovi chodí už zmieňovanou urbárnou alebo obecnou cestou.

Svedok A. E. bol opätovne vypočutý na pojednávaní dňa 01.08.2012 (č.l. 538 spisu). Vo svojej výpovedi uviedol, že jeho pozemky, ktoré on osvedčil predstavuje 5 parciel, ktoré jeho otec odkúpil od X. E., ktorý ich asi predtým užíval a tieto sa nachádzajú nad domom navrhovateľa v 2. rade. Ďalej uviedol, že pozemky na miestach, ktoré užívajú A. a E. oni nikdy neužívali. Od X. E. sa nekupovali len pozemky, ale celá usadlosť, teda aj dom s poľnohospodárskymi budovami. Ďalej svedok vo svojej výpovedi uviedol, že odjakživa na pole chodili asfaltovou cestou, ktorá bola predtým štrková a chodilo sa aj po ceste, ktorá viedla cez dvor E. i A., resp., ktorá je pod letnou kuchyňou A. a nad zadnými stavmi E.. Chodilo sa tadiaľ napríklad s vozom sena. Taktiež svedok uviedol, že to čo E. užívajú, tak to užívajú od roku 1965, ale presne to nevie a do toho čo užívali on, ani jeho otec nezasahoval.

Na uvedenom pojednávaní bola taktiež vypočutá svedkyňa B. E., manželka svedka A. E., ktorá vo svojej výpovedi o.i uviedla, že na pozemky, kde bývajú E., A. a kde býval jej švagor Gustáv, chodieva od roku 1974 a vždy sa chodilo aj chodí, aj sa tadiaľ vozilo po ceste, ktorá vedie popred E. dom. Po ceste medzi parcelami XXXX-XXXX a XXXX/X nechodila.

S ohľadom na novelu o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v podobe účinného od 01.09.2009, ktorou bolo vypustené ustanovenie umožňujúce zapísateľnosť dielov do katastra nehnuteľností, súd na základe návrhu navrhovateľov poskytol navrhovateľom lehotu na vypracovanie nového geometrického plánu, na základe ktorého žalované diely budú mať charakter samostatných parciel.

Geometrickým plánom Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011 (č.l. 270-271 spisu) bola vytvorená parcela KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN- C parcela č. XXXX/X záhrady o výmere 59 m2 na miestach, kde boli predtým vyznačené žalované diely 5 a 6 a ďalej boli vytvorené KN-C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, KN- C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, a to na miestach, kde boli predtým žalované diely č. 3 a 4.

Súčasne s doručeným GP Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX navrhovatelia súdu doručili zmenu návrhu (č.l. 267 spisu), ktorou žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 10.02.2011 ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 24 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 107 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 51 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 59 m2 patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v 2. rade v podiele 1/16, do dedičstva po poručiteľovi X. A.,

zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 1/16 a do dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 4/16.

Uznesením č.k. -309 zo dňa 18.07.2011 súd navrhovanú zmenu pripustil, keďže nehnuteľnosti, ktorých sa týkal spor sa v podstate nezmenili (keď sa zmenila len výmera žalovaných plôch) a vykonané dokazovanie (výsluchy účastníkov konania, svedkov a výsledky ohliadky na mieste samom) boli spôsobilým podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Podaním, súdu doručeným dňa 30.08.2011, navrhovatelia zobrali svoj zmenený návrh čiastočne späť, a to vo vzťahu k určeniu, že predmetné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v 2. rade v podiele 1/16. O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol uznesením tunajšieho súdu č.k. -379 zo dňa 07.11.2011.

Predmetom konania tak ostalo určenie, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým plánom Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 10.02.2011 ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 24 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 107 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 51 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 59 m2 patria do dedičstva po poručiteľovi X. A., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 1/16 a do dedičstva po poručiteľke Z. A.E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. v podiele 4/16.

Dňa 27.08.2013 navrhovatelia doručili v poradí poslednú zmenu návrhu (č.l. 743 spisu), ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 09.10.2013 z dôvodu, že predmetom zmeny bola len výška spoluvlastníckych podielov, vo vzťahu ku dvom zo štyroch pozemkov, ku ktorým navrhovatelia žiadajú určiť, že patria do dedičstva.

V priebehu konania navrhovatelia svoj návrh zobrali späť voči niektorým účastníkov konania, o ktorom späťvzatí súd rozhodol uznesením č.k. -487 zo dňa 14.03.2012 a súčasne navrhli, aby súd pripustil vstup ďalších osôb na strane odporcov, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením č.k. -577 zo dňa 01.10.2012.

Po uvedenom späťvzatí a rozšírení sa okruh účastníkov ustálil na taký, aký je uvedený v záhlaví rozsudku.

Medzi prvými otázkami, ktoré súd vo veci riešil, bolo zisťovanie úplnosti okruhu účastníkov konania. Súd dospel k záveru, že v konaní, či už na strane navrhovateľov alebo odporcov vystupujú všetci právni nástupcovia zomrelých vlastníkov pozemkov, ktoré predstavujú predmet konania a odporcovia sú označené osoby, v prospech ktorých je zapísané vlastnícke právo k predmetu sporu. Konkrétne navrhovatelia v 1. až 3. rade sú právnymi nástupcami zomrelého X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Milanom Kleňom dňa 21.08.2000 pod č.k. D 366/99, nachádzajúce sa na č.l. 58 pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. D 366/99. Odporcovia v 1. a 2. rade sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. a Obce T. v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako vlastníci parciel registra "C" č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a č. XXXX záhrady o výmere 485 m2, a to v celosti, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o držbe č. Z XXX/XX a v iných údajoch je uvedené O.-XXX/X-XX-M.. Odporkyňa v 11. rade je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX k.ú. a X. T. ako výlučná vlastníčka parcely registra "C" č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená Darovacia zmluva č. N. XXX/XX.

Poručiteľka Z. A., rod. E.Á., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX mala so svojím manželom X. A., ktorý ju predumrel, keď zomrel dňa XX.XX.XXXX štyri deti (ako to vyplýva z Výťahu zo zápisnice č. D 378/1935 na č.l. 295 spisu) : 1. T. T. C., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú dňa XX.XX.XXXX, ktorá mala jediné dieťa Š. T. C., nar. XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z Výťahu zo zápisnice č. D 45/48 (č.l. 48 spisu). Š. T. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX a ako vyplýva zo zápisnice o predbežnom vyšetrení na č.l. 4 pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. D 255/01 jeho právnymi nástupcami sú jeho súrodenci, a to odporkyňa v 5. rade, odporkyňa v 7. rade, odporca v 8. rade, odporkyňa v 9. rade a odporca v 10. rade. Keďže jeho sestra Z. E., rod. T., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrela, v konaní ako odporkyňa v 6. rade vystupuje jej jediná

právna nástupkyňa, ako to vyplýva z pripojených spisov Okresného súdu Humenné č.k. a . 2. Z. E., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú dňa 24.04.2005. Jej jedinou právnou nástupkyňou je odporkyňa v 3. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Milanom Kleňom dňa 14.09.2005 pod č.k. , nachádzajúce sa na č.l. 31 pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. . 3. X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX. Jeho právnymi nástupcami sú navrhovatelia v 1. až 3. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Milanom Kleňom dňa 21.08.2000 pod č.k. D 366/99, nachádzajúce sa na č.l. 58 pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. D 366/99. 4. R. Q., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú 08.07.2011. Jej jedinou právnou nástupkyňou je odporkyňa v 4. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 16.09.2011 č.k. , nachádzajúce sa na č.l. 14 pripojeného spisu Okresného súdu Skalica č.k. .

Súčasne so zistením úplného okruhu účastníkov konania sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust. , pričom dospel k záveru, že tento je daný, keď pri riešení tejto otázky vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry. Ako príklad možno uviesť rozhodnutie NS SR sp.zn. , podľa ktorého kto je dedičom (alebo do úvahy prichádzajúcim dedičom) poručiteľa má naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom.

Po zistení existencie naliehavého právneho záujmu sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou návrhu, pričom na tomto mieste treba zdôrazniť, že zmenený návrh (rovnako ako pôvodný) v sebe zahŕňal dva samostatné návrhy. Jedným bol návrh, že dané pozemky v žalovaných podieloch patria do dedičstva po manželovi navrhovateľky v 1. rade a otcovi navrhovateľov v 2. a 3. rade v jednej osobe, a to po X. A., zomrelom dňa 05.05.1999 a druhým návrhom bol návrh na určenie, že v žalovaných podieloch dané pozemky patria do dedičstva po matke zmieňovaného X. A., a to po Z. A., rod. E., zomrelej dňa 10.05.1967.

Úspešnosť týchto žalobných návrhov môže byť daná len v prípade, že súd dospeje k záveru, že poručiteľ X. A., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a poručiteľka Z. A., rod. E., zomrelá dňa 27.05.1967 boli v čase svojej smrti vlastníkmi žiadaných spoluvlastníckych podielov. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (uznesenie NS SR č.k. , publikované pod č. 32/2011).

Ako vyplýva z údajov na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. T. a pripojeného spisu Notárskeho úradu JUDr. Mariána Zboju č.k. N 774/94, , odporcovia v 1. a 2. rade boli zapísaní ako vlastníci parciel KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a KN č. XXXX záhrady o výmere 485 m2 (ktoré boli vytvorené z PK parc. č. XXXXX/ a zapísanej v PKV č. XXX k.ú. T. GP č. XXX/X-XX-M.) na základe osvedčenia o držbe podľa spísaného vo forme notárskej zápisnice č. N 774/94, zo dňa 11.01.1995. V uvedenom osvedčení je uvedené, že odporcovia v 1. a 2. rade sú oprávnení držitelia uvedených pozemkov na základe daru v roku 1954 od E. E., rod. X., ktorá tieto pozemky nadobudla na základe kúpy, resp. zámeny od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a následnej dobromyseľnej a nerušenej držby. Tieto skutočnosti vo forme čestného prehlásenia potvrdili svedkovia B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX a A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX.

Podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ods. 1: Na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. ods. 2: Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. ods. 3: Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení je zrejmé, že odporcovia v 1. a 2. rade, ako aj odporkyňa v 11. rade majú postavenie oprávnených držiteľov pozemkov parciel KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a KN č. XXXX záhrady o výmere 485 m2, pretože na základe osvedčenia notára boli zapísaní do katastra nehnuteľností ako vlastníci, ale skôr ako uplynulo desať rokov od tohto zápisu (1995) bola voči nim na súde podaná vlastnícka žaloba (2003).

Podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, Ods. 1: Osvedčenie sa vydáva na návrh držiteľa nehnuteľnosti. Vydanie osvedčenia môže jedným návrhom navrhovať viac navrhovateľov. Ods. 2: V návrhu sa uvedie a) označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má zapísať do evidencie nehnuteľností, b) meno, priezvisko, prípadne aj pôvodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a bydlisko držiteľa nehnuteľnosti, c) označenie skutočností preukazujúcich spôsob získania nehnuteľnosti navrhovateľom alebo jeho právnym predchodcom, ak nie je navrhovateľ bezprostredným právnym nástupcom posledného vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe. Ods. 5: Ak boli pozemkovoknižné operáty zničené, stratené alebo poškodené, a nie je možné inak preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva alebo predchádzajúceho vlastníka, preukazuje sa len držba nehnuteľnosti.

V predmetnej veci súd konštatuje, že odporcovia v 1. a 2. rade žiadali vydať osvedčenie vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli všetky vytvorené z jednej PK parcely (č. XXXXXX/a), pričom táto bola a je zapísaná v PKV č. XXX k.ú. T., pod II, r.č. 1 ako dom 370, dvor a záhrada. Súčasne súd konštatuje, že v časti B vložky (kde je evidencia vlastníkov) neboli a nie sú zapísané osoby, od ktorých odporcovia v 1. a 2. rade odvodzovali svoje vlastnícke právo (E. E., rod. X. a A. X.). Z časti B PKV č. XXX vyplýva, že prvý zápis vlastníckych práv bol vykonaný v decembri 1907, kedy boli za vlastníkov všetkých parciel uvedených vo vložke pod č. I r.č. 1 až 7 a II. r.č. 1 až 17 zapísaní T. E. r. Z. E. v podiele ?-ica a jej manžel A.H. E. v podiele ? ica. V roku 1910 A. E. svoj podiel previedol na A. D. a jeho manželka T. E., r. Z. E. previedla svoj podiel na X. E. a jeho manželku Z., rod. E.. X. E. spolu s manželkou svoj podiel previedol kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.1930 na X. E. a jeho manželku T. (kúpna zmluva sa nachádza na č.l. 298 spisu). A. D. čarujúcou zmluvou zo dňa 12.10.1931 previedol svoje vlastníctvo na X. A. a jeho manželku Z., rod. E. v rovných účastiach, t.j. po jednej štvrtine (čarujúca zmluva sa nachádza na č.l. 300 spisu). Keď X. A. dňa XX.XX.XXXX zomrel, jeho podiel zdedili po 1/16 jeho štyri deti T., Z., X. a R. (výťah zo zápisnice o tejto pozostalostnej veci sa nachádza na č.l 295 spisu).

Z časti A predmetnej pozemnoknižnej zápisnice vyplýva, že tam bol zapísaný nasledovný majetok: pod I. 1/64 urbárskeho pozemku Richtárska nižná 3. ? turákov r.č. 1 pozemok XXXXXX dom 371, dvor, maštaľ, roľa a lúka E., r.č. 2 pozemok č. XXXXX, r.č. 3 pozemok č. XXXXX, r.č. 4 pozemok č. XXXXX, r.č. 5 pozemok č. XXXXX, r.č. 6 pozemok č. XXXXX, r.č. 7 pozemok č. XXXXX a pod II. 1/96 urbárskeho pozemku Richtárska Nižná 2.1/2 turáka r.č. X XXXXX/a dom 370 dvor, roľa a lúka E. a nasledujú pod r.č. 2 až 17 PK parcely č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX,XXXXX,XXXXX, XXXXX, XXXXX,XXXXX,XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX.

K zápisom v pozemkových knihách je potrebné uviesť, že kým katastrálnou parcelou je vyjadrená individuálna držba, pozemnoknižnou parcelou je vyjadrený vlastnícky vzťah k urbárskej usadlosti. Vlastnícke práva boli zisťované v pomere k celku tak, že zapísané vlastníctvo sa vzťahoval aj na tie parcely, ktoré vlastník nikdy neužíval. Vlastnícky zápis v pozemnoknižnom protokole preto spravidla nevystihuje skutočnú držbu. V danom období neexistoval prostriedok, ktorým by bolo vynútené, aby sa zmeny v držbe pozemkov zapisovali do pozemkovej knihy, zápisy boli nákladné, pretože kvôli tomu, že pozemková kniha bola pôvodne vedená v maďarčine, museli sa obracať na advokátov. Takisto cena za meračské práce na oddelenie pozemkov bola vysoká. Nadobúdateľ pozemku tak nebol v pozemkovej knihe zapísaný ako samostatný vlastník určitej parcely v samostatnej zápisnice, ale z pomeru zakúpenej plochy k celému pôvodnému pozemku bol vypočítaný a zapísaný ako ideálny podiel v pôvodnom protokole. Určité priblíženie sa ku skutočnej držbe znamenalo konštituovanie pozemkového katastra, ku ktorému došlo zákonom č. 177/1927 Zb.. Jeho účely boli výlučne fiskálne, pri jeho vytváraní sa robilo okrem identifikácie pozemkovej knihy s parcelami pozemkového katastra, aj miestne šetrenie, ktoré

robil meračský úradník a ktorý urobil presné zameranie v teréne a zoznam domov s menami vlastníkov a držiteľov. Pre zisteného držiteľa (skupinu) sa založil pozemnostný hárok.

Tieto pozemnostné hárky boli vytvorené aj pre miesta, ktoré sú predmetom sporu. Z pozemnostného hárku č. 691 (č.l. 549 spisu) vyplýva, že pre osoby bývajúce v dome č. 691, a R. Z. A., r. E. spolu s jej deťmi T., Z., X. a R. bol založený hárok s uvedeným číslom 691 a sú v ňom zapísané pozemky s názvom E. a medzi nimi pozemok č. 7781/3 zakreslený na čísle listu mapy č. 22,23 a pozemok č. 7781/2 s názvom dom 691, gazdovské stavy, dvor E., zakreslený na čísle listu mapy 23. U Z. A. je uvedený podiel 4/8 a u každého z jej detí podiel 1/8. V spodnej časti hárku je pri výmerách uvedené "stav koncom roku 1946".

Zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní (č.l. 690 spisu), konkrétne z jeho prílohy P14, ktorá obsahuje identifikáciu katastrálneho stavu bývalého katastra s GP Ing. Tibora Preťu č. XXXXXXXXX-XXX/XXXX, vyplýva, že žalované parcely CKN č. XXXX/X B. XXXX/X sa nachádzajú na miestach, ktoré podľa pozemkového katastra tvorili súčasť vyššie uvedených parciel č. XXXX/X a XXXX/X. Na základe vykonaného dokazovania, ktoré spočívalo vo výsluchu účastníkov konania, svedkov, ohliadke na mieste samom, v dokazovaní listinami a znaleckom dokazovaní súd dospel k nasledovnému záveru.

Pozemnoknižná parcela č. XXXXX/a, z ktorej boli vytvorené KN parcely č. XXXX, XXXX a XXXX, zapísané v súčasnosti na odporcov 1. a 2. rade a odporkyňu v 11. rade a ktorých súčasťou sú žalované pozemky, v prírode nadväzovala zo svojej južnej strany na PK parcelu č. XXXXX. Obe tieto parcely aj s ešte ďalšími parcelami boli zapísané v jednej a tej istej vložke, pričom vlastnícke vzťahy k nim boli evidované totožne. Aj keď podľa zápisov v pozemkovej knihe vlastníci v nej zapísaní mali vlastníctvo evidované vo forme ideálnych spoluvlastníckych podielov, v skutočnosti určité časti týchto parciel užívali jednotliví vlastníci (resp. aj osoby neuvedené v pozemkovej knihe) v konkrétne vydelených plochách a tak ich aj prevádzali. Z výpovedí svedkov (A. Z., A. E.) v spojení s listinnými dokladmi vyplýva, že smerom od hlavnej cesty na juh pozemky užívali E., na nich nadväzovali pozemky A. a za nimi boli pozemky E., neskôr Kučkovské. Z pozemnostného hárku č. XXX pre k.ú. T. je zrejmé, že v roku 1946 Z. A., rod. E. bola spolu so svojimi deťmi držiteľkou v rámci parciel pozemkového katastra konkrétnej časti PK parcely č. XXXXX a XXXXX/a, ktorá skutočnosť vyplýva z Prílohy č. 13 znaleckého posudku na č.l. 690 spisu.

V roku 1991 bol vypracovaný meračský náčrt č. 85 (mapovanie robil P.. U. D. a zameranie K. X.) miesta samého (vykonanie tohto mapovania spomínal vo svojej výpovedi svedok A. M., ako aj navrhovateľka v 2. rade, ktorá ale nesprávne uviedla rok "kedy chodili vložkári vyznačovať hranice dvorov" ako rok 1993). Uvedený náčrt tvorí Prílohu č. 8 znaleckého posudku

Pokiaľ svedok A. M. vo svojej výpovedi na ohliadke uviedol, že pri vypracovaní GP č. XXX/X-XX-M. (pozn. sudkyne ide o GP, ktorým boli vytvorené KN parc. č. XXXX, XXXX a XXXX) sa zamerané hranice sa zhodovali s hranicami, ktoré boli zamerané v roku 1991 pri mapovaní, súd poukazuje na fakt, že porovnaním spomínaného náčrtu a uvedeného GP možno na prvý pohľad usúdiť, že tvrdenie tohto svedka nie je správne, keďže južná hranica parcely č. XXXX na náčrte z roku 1991 mala úplne iný priebeh ako na GP z roku 1994, čím došlo k zväčšeniu parcely č. XXXX na úkor parcely č. XXXX. Takisto porovnaním náčrtu a GP z roku 1994 je voľným okom zrejmé, že vzdialenosť medzi letnou kuchyňou (jediná stavba na náčrte vyfarbené tmavou farbou) a južnou hranicou pozemku č. XXXX bola oveľa väčšia než je na GP z roku 1994.

V súvislosti s užívaním pôvodných pozemonoknižných parciel v reálne vydelených častiach súd konštatuje, že v konaní, na základe vykonaného dokazovania, nebolo možné jednoznačne ustáliť presné hranice jednotlivých plôch, ktoré užívali konkrétne rodiny na daných miestach v jednotlivých obdobiach, kedy malo dôjsť zo strany odporcov v 1. a 2. rade k vydržaniu pozemkov zodpovedajúcich dnešným parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX. Jediným dôkazom o skutočne užívaných plochách sú pozemnostné hárky a mapa bývalého pozemkového katastra. Tieto listiny však reflektujú stav k roku 1946, pričom ničím ďalším nebolo preukázané, že takýto stav "hraníc" zostal zachovaný až do smrti poručiteľky Z.Q. A., rod. E. v roku XXXX a do smrti X. A. v roku 1999. Medzi poslednou známou hranicou z roku 1946 a smrťou poručiteľov pritom ubehlo viac ako 20 a 50 rokov.

Nesprávne bolo tvrdenie odporcov v 1. a 2. rade, že hranicu vymedzujú GP z roku 1994 a 1998 a GP z roku 1998 rešpektuje hranice vyplývajúce z GP z roku 1994. GP z roku 1998 totiž nemohol byť urobený inak, než tak, aby rešpektoval už existujúci stav v katastri nehnuteľností, ktorý vznikol zapísaním GP z roku 1994.

Takisto tvrdenie, že poručiteľ X. A. rešpektoval hranice zamerané GP z roku 1994 by súd považoval za presvedčivé, ak by odporcovia v 1. a 2. rade ako "svedkov" k svojmu návrhu na osvedčenie o držbe povolali práve jeho a jeho manželku ako bezprostredných susedov. Ako už bolo uvedené čestné vyhlásenie k osvedčeniu odporcov v 1. a 2. rade podávali A. Z. a B. S..

Na základe uvedeného súd konštatuje, že síce v konaní bolo zistené, že došlo k reálnemu rozdeleniu pozemnoknižných parciel č. 10037/a a 10037 medzi jednotlivé rodiny, avšak pokiaľ ide o hranice, ktoré od seba oddeľovali dvory domov navrhovateľov a odporcov v 1. a 2. rade, tieto sa v konaní zistiť spoľahlivo nepodarilo. Teda o úplnej reálnej deľbe hovoriť nemožno.

Vychádzajúc z uvedeného, súd je toho názoru, že je na mieste prijať záver, podľa ktorého, ak v sporných častiach nemožno ustáliť existenciu reálnej držby, je potrebné vychádzať zo zápisov vlastníckych práv uvedených v pozemkovej knihe, podľa ktorých poručiteľke Márii A., rod. E. svedčí vlastníctvo k pozemnoknižnej parcele č. XXXXX/a v podiele 4/16 a poručiteľovi X. A. v podiele 1/16.

Následne je ale potrebné zaoberať sa obranou odporcov v 1. a 2. rade, ktorí sa považujú za vlastníkov tej časti PK parcely č. XXXXX/a , ktorá zodpovedá parcelám KN č. XXXX, XXXX a XXXX a teda aj pozemkov XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, v žalovaných podieloch. Ak by totiž odporcovia v 1. a 2. rade pozemky č. 3535, 3536 a 3537 vydržali do času pred smrťou poručiteľky Z. A., rod. E. v roku 1967 a pred smrťou X. A. v roku 1999, návrh navrhovateľov by bol nedôvodný. Preto súd skúmal, či odporcovia v 1. a 2. rade do času smrti uvedených poručiteľov, prípadne len jedného z nich nadobudli vlastníctvo k uvedeným parcelám vydržaním. Ako odporcovia v 1. a 2. rade uvádzali v návrhu na vydanie osvedčenia, pozemky č. XXXX, XXXX a XXXX vytvorené z PK parc. č. XXXXX/a mali nadobudnúť od E. E.- matky odporkyne v 2. rade, ktorá ich mala získať kúpou, dedičstvom, deľbou, prípadne zámenou od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov. V súdnom konaní odporcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že E. E. získala vlastníctvo od svojho otca A. X., ktorý jednu plochu okolo roku 1925 rozdelil na dve. Jednu pre dcéru E. a druhú pre dcéru Z., ktorej manželom bol A. D.. Toto tvrdenie však nekorešponduje so zápismi v pozemkovej knihe, podľa ktorých vlastníctvo k PK parcele č. XXXXX/a, aj č. XXXXX Juraj D. (nie jeho manželka) nadobudol prevodom od prechádzajúceho pozemnoknižného vlastníka A. E. a čo je podstatné, stalo sa tak ešte v roku 1910. A. X., jeho dcéra E. prípadne jej manžel sa v pozemkovej knihe v zápisnici č. XXX vôbec neuvádzajú, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o oprávnenosti držby odporcov v 1. a 2. rade, ktorá je popri nepretržitosti držby a uplynutí 10 ročnej vydržacej doby nevyhnutnou podmienkou pre vydržanie podľa tzv. Stredného (). Odporcovia v 1. a 2. rade totiž nepreukázali od akej osoby a akej skutočnosti, či udalosti sa malo odvíjať vlastnícke právo, resp. právo oprávnene držať dané pozemky ako svoje u A. X.. Zhrnúc uvedené, neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať spoľahlivý záver o tom, že A. X. sa dôvodne mohol domnievať, že drží pozemky oprávnene. Aj keby tomu tak bolo, ak mal pozemky darovať matke odporkyni v 2. rade (E.H. E.) v roku 1925, táto vlastníctvo ústnou darovacou zmluvou nadobudnúť nemohla, pretože podľa obyčajového práva platného na Slovensku pred 01.01.1951 bola pre nadobudnutie vlastníctva potrebná intabulácia (odovzdanie vo forme zápisu v pozemkovej knihe), k tomu porovnaj Úr.zb. rozh. č. 230, k čomu v danom prípade nedošlo. Zmluvné dojednanie o darovaní medzi A. X. a E.Í. E. sa tak nemohlo stať perfektným. Mohlo síce u nej vyvolať presvedčenie, že jej darované pozemky patria a vyvolať oprávnenú držbu. Avšak k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dôjsť nemohlo, keďže v roku 1954 mala pozemky darovať odporkyni v 2. rade, teda skôr ako uplynula 32 ročná lehota vyžadovaná k vydržaniu obyčajovým právom. V čase kedy malo dôjsť k darovaniu medzi odporkyňou v 2. rade a jej matkou platil Stredný , ktorý pre prevod síce nevyžadoval intabuláciu, ale zmluva musela mať písomnú formu ( ) a musela byť následne schválená ONV ( ). V tomto prípade k tomu nedošlo, pretože išlo o ústnu zmluvu, ktorá nemôže založiť dobrú vieru, keď právna úprava bola jednoznačná a takýto omyl je neospravedlniteľný. Oprávnenou môže byť len dobromyseľná držba. posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy pristupovať z objektívneho hľadiska, teda nie z aspektu osobného (subjektívneho) presvedčenia toho, kto tvrdí dobromyseľnosť držby; vždy je potrebné brať do úvahy, či (by aj každý iný, v obdobnej

situácii sa nachádzajúci) držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), omyl držiteľa musí byť ale vždy ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný (Uznesenie NS SR č.k. zo dňa 23.05.2012). Držiteľ, ktorý drží vec na základe neospravedlniteľného omylu, nemôže byť držiteľom dobromyseľným a jeho držba nemôže byť oprávnená. Na záver súdu o tom, že odporcovia v 1. a 2. rade nenadobudli vlastníctvo vydržaním nemohlo mať vplyv ani potvrdenie Obce Zázrivá zo dňa 12.08.2011 (č.l. 337 spisu), v ktorom sa uvádza, že pozemky č. XXXX, XXXX a XXXX odporkyňa v 2. rade nadobudla darom od svojej matky v roku 1954 a ani preukázanie skutočnosti, že odporcovia v 1. a 2. rade platia za pozemky č. XXXX,XXXX a XXXX dane (potvrdenie na č.l. 338 spisu), pretože uvedené potvrdenie sa týka platenia daní v období od roku 1996 do 2010, teda až v období po vydaní osvedčenia o držbe.

Okrem toho z vykonaného dokazovania (najmä z výsluchov svedkov A. Z. a A. E., ktorých považoval za nezainteresovaných vo veci s ohľadom na ich nepríbuzenský vzťah k účastníkom konania, čím sa líšili od ostatných svedkov a súd ich výpovediam v dôsledku toho prikladal vyššiu dôveryhodnosť) vyplýva, že miesta, ktoré sú predmetom sporu, boli užívané ako cesta od verejnej komunikácie smerom k poliam nad domom navrhovateľov (žalované parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X), ktorá je v súčasnosti asfaltová a predtým bola štrková a tiež ako (najmä peší) prechod medzi dvormi E. a A. (žalované parcely č. XXXX/ X a XXXX/X). Žalované plochy, zodpovedajúce novovytvoreným parcelám č. 3536/4, 3536/5, 3536/6 a 3537/2, tak neboli užívané výlučne odporcami v 1. a 2. rade a predtým takto aj otcom odporkyne v 2. rade, ale tiež navrhovateľmi, poručiteľom X. A. a ďalšími inými osobami, najmä tými, ktorý mali polia, či usadlosti nad domom navrhovateľov. Odporcovia v 1. a 2. rade teda žalované pozemky užívali tým istým spôsobom ako všetci ostatní a v prechode nikomu nebránili, pričom nepreukázali, že by výkon ich práv mal nejaký iný, od ostatných osôb odlišný, právny základ.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že odporcovia v 1. a 2. rade vlastníctvo k predmetu sporu vydržaním nadobudnúť nemohli a teda poručiteľka Z. A., rod. E., zomr. XX.XX.XXXX bola v čase svojej smrti vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 4/16 z celku na pozemku PK parc. č. XXXXX/a X. A. , zomr. XX.XX.XXXX bol vlastníkom podielu vo výške 1/16 z celku na uvedenej PK parcele, v dôsledku čoho, keďže žalované pozemky boli vytvorené z tejto parcely, súd určil, že tieto pozemky v uvedených spoluvlastníckych podieloch patria do dedičstva po nich.

V časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali priznania vyšší spoluvlastníckych podielov, než aké vyplývali z pozemnoknižných zápisov, súd návrh zamietol, keďže bolo zrejmé, že navrhovatelia žiadané podiely 4/8-iny a 1/8-ina odvodzujú od pozemnostných hárkov, vo vzťahu ku ktorým súd ustálil, že preukazujú stav reálnej deľby v období príliš vzdialenom obdobiu smrti poručiteľov bez toho, aby bolo preukázané, že takýto stav pretrval až do roku 1967, resp. 1999.

Odporcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 17.08.2011 (č.l. 347 p.v. spisu) vzniesli vzájomný návrh, ktorým sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi v tom čase žalovaných spoluvlastníckych podielov na základe vydržania.

Keďže na pojednávaní dňa 18.03.2013 (č.l. 653 spisu) v súvislosti so vzájomným návrhom, odporcovia v 1. a 2. rade zotrvali na návrhu, aby bol rozšírený okruh účastníkov o A. E. a B. E., rod. K., ktorí v konaní ako jeho účastníci nevystupujú (ani nikdy) nevystupovali, čím by sa rozšíril počet účastníkov, súd vzájomnom návrhu v tomto rozsudku rozhodnúť nemohol. Z tohto dôvodu súd konanie o vzájomnom návrhu, podľa ust. vylúčil na samostatné konanie.

Vzhľadom na zložitosť veci, súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to v lehote 30 dní od tejto právoplatnosti ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).