Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-43-2023.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/43/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 0T/243/2022-74 zo dňa 10.01.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.06.2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 0T/243/2022-74 zo dňa 10.01.2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E., uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe,
že
dňa 10. decembra 2022 v čase asi o 17:30 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Peugeot 407, evidenčného čísla C. v obci E. po ulici F. smerom k pošte, kde sa pred rodinným domom číslo XX/ XX dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, následkom čoho prešiel do protismernej časti vozovky, a následne narazil do prednej ľavej časti osobného motorového vozidla Ford Mondeo, evidenčného čísla C., ktoré bolo zaparkované pred rodinným na ulici F. G. XX/ XX, pričom následkom zrážky na vozidle Ford Mondeo vznikla H. I. škoda vo výške 4.800 eur, a na vozidle Peugeot 407 vznikla J. K. škoda vo výške 4.200 eur, následne bol na mieste dopravnej nehody vodič A. B. hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Jaslovské Bohunice podrobený dychovej skúške elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus, č. A409000, ktorým mu bola v čase o 17:43 hod. nameraná hodnota 0,95 mg/l alkoholu v dychu (v prepočte 1,98 ‰) a opakovanou dychovou skúškou mu bola v čase o 18:01 hod. nameraná hodnota 1,09 mg/l alkoholu v dychu (v prepočte 2,27 ‰),
Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú určil v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona tiež obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 3 (tri) roky.
O náhrade škody rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku tak, že poškodených H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, E. a J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXXX/XX, C. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 74-76.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 12.12.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe obžaloby.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd na základe vyhlásenia obžalovaného a jeho kladných odpovedí na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), a h) Trestného poriadku, po vyjadrení sa prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a vyhlásil, že vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a o ochrannom opatrení.
Vo vzťahu k výroku o treste okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä vyjadrením K. D. K. K.. K. k výške škody, evidenčnou kartou vodiča – obžalovaného, aktuálnymi lustráciami na obžalovaného (odpis registra trestov, výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, lustrácia v evidencii dopravno-správnych činností). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. V minulosti sa dopustil celkom piatich priestupkov na úseku cestnej premávky. Okresný súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona a žiadnu priťažujúcu, postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, keď upravil hornú hranicu trestnej sadzby. Aj napriek vyhláseniu obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku okresný súd nepristúpil k použitiu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, keďže trestná sadzba v rozmedzí 0 - 2 roky (resp. v danom prípade 0 - 16 mesiacov) neumožnila ukladať obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pretože dolnú hranicu v takomto prípade zákon neurčuje. Okresný súd pri ukladaní trestu zohľadnil trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného majúc za to, že išlo o ojedinelé vybočenie z vedenia inak riadneho života a tiež s ohľadom na postoj obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, jeho spáchanie oľutoval, dospel k záveru, že obžalovanému je namieste ukladať trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby, a to v trvaní 4 mesiacov. V tomto prípade nebolo nutné obžalovanému ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, preto súd odložil jeho výkon na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky spolu s probačným dohľadom. S poukazom na množstvo alkoholu u obžalovaného v čase spáchania skutku a jeho stúpajúcu tendenciu okresný súd obžalovanému okrem probačného dohľadu uložil aj primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Súd okrem vyššie uvedeného zohľadnil aj to, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, je začlenený do spoločnosti, zarábal si na živobytie legálnou prácou, staral sa so svojou družkou o dve maloleté deti a išlo u neho o ojedinelé vybočenie z inak riadne vedeného života, preto nebol dôvod ukladať mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Ďalej s poukazom na to, že obžalovaný spáchal prečin v súvislosti s riadením motorového vozidla, dospel okresný súd k záveru, že je u neho namieste uložiť mu súčasne aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. každého druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. V prípade obžalovaného mal za to, že primeraným je ukladať obžalovanému trest zákazu činnosti v trvaní 3 roky.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody konštatoval, že obaja poškodení si nároky uplatnili riadne a včas. Poškodený H. I. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške približne 5.000 eur s tým, že si ho bude nárokovať cestou povinného zmluvného poistenia. Poškodený J. K. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške približne 4.000 eur s tým, že si ju bude nárokovať od obžalovaného. Ustálenie výšky škody každého z poškodených by si vyžadovalo vykonanie ďalšieho dokazovania, preto ich súd odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava, pričom odvolanie doplnil o písomné dôvody na č.l. 77.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava namietal uloženie neprimerane mierneho trestu, namietajúc skutočnosť, že okrem trestu zákazu činnosti, s ohľadom na okolnosti spáchania skutku a osobu obžalovaného mal byť obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Poukázal na hodnotu nameraného alkoholu v krvi obžalovaného, a to 1,98 promile pričom s odstupom niekoľkých minút pri opakovanom meraní už hladina alkoholu v krvi obžalovaného stúpla na 2,27 promile. Takáto hladina alkoholu v krvi predstavuje ťažký stupeň opitosti, v ktorom stave už osoba v oblasti psychickej, senzorickej ako aj motorickej nezvláda regulovať svoje správanie a konanie. Ďalej poukázal na osobu obžalovaného, ktorý síce pred spáchaním skutku nebol súdne trestaný, avšak bol postihnutý za celkom päť priestupkov na úseku cestnej dopravy. Nebezpečnosť konania obžalovaného zvýšila aj skutočnosť, že motorové vozidlo viedol v tzv. vstrebávacej fáze, t. j. bezprostredne pred jazdou požil alkohol. Obžalovaný si uvedomoval závažnosť svojho konania, a aj napriek tomu si sadol za volant a v ťažkej opitosti bez vážneho dôvodu viedol motorové vozidlo, ktoré už v takomto stupni opitosti možno považovať za zbraň. Poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že alkohol požíva iba príležitostne, avšak v inkriminovaný deň mal voľno, nachádzal sa na adrese svojho trvalého bydliska, kde v poobedňajších hodinách vypil 0,5 l vodky, čo nemožno považovať za príležitostné pitie alkoholu. Z uvedených dôvodov mal za to, že krátky nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci aj na jeden či dva týždne by mal na obžalovaného ako páchateľa vyššiu výchovnú a tiež preventívnu funkciu, ako dlhší podmienečný trest odňatia slobody. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol rozsudkom sám.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 13.06.2023 za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave, v neprítomnosti obžalovaného. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava zotrvala na podanom odvolaní. Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním prokurátora, odpisom registra trestov na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava nemala pripomienky k oboznamovaného spisovému materiálu, a rovnako nevzniesla návrhy na doplnenie dokazovania. Zotrvala na podanom odvolaní, navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím návrhom prezentovanom v odvolaní.
Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postup konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu k výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil svoje úvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného, a to aj napriek nesúhlasu prokurátora. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava smerovalo výlučne čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku len vo vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2023 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou
vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)
V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, v dôsledku čoho postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona upravil hornú hranicu trestnej sadzby a pri ukladaní trestu vychádzal z už upravenej trestnej sadzby 0-16 mesiacov.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v odvolaní namietal neprimerane mierny trest uložený obžalovanému, pričom mal za to, že v rámci výchovnej a preventívnej funkcie trestu bolo namieste obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, i keď v kratšom trvaní, hoci aj v trvaní jeden či dva týždne. Odvolací súd však tento názor prokurátora nezdieľa, rovnako ako okresný súd má za to, že súd pri ukladaní trestu nemôže postupovať mechanicky, bez zhodnotenia všetkých konkrétnosti prípadu v spojení s osobou obžalovaného ako páchateľa trestného činu.
Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin. (porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012)
Trestný zákon nežiaduce a spoločnosti škodlivé konania premieta do skutkových podstát trestných činov a ujmu za ich spáchanie formuluje v podobe trestov. Trestný kódex plní svoju preventívno- výchovnú funkciu prostredníctvom stupnice druhov trestov a ich výmer za jednotlivé trestné činy vyjadrujúcej hodnotový úsudok o stupni zavrhnutiahodnosti jednotlivých trestných činov. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžo/60/2016 zo dňa 06.06.2017)
Z požiadavky primeranosti trestu vyplýva, že uložený trest má byť úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá neprimerane zasahovať do jeho práv. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv jednotlivca nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa, z čoho vyplýva akýkoľvek zákaz exemplárneho trestania. Trest rovnako nesmie predstavovať neprimerané inštitucionalizované násilie spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konania by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Spravodlivým môže byť vždy len primeraný trest. V prípade, ak bude trest ako odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestná činom, nedôjde k negácií tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie, a to bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.
U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
V prejednávanej veci sa obžalovaný dopustil konania, kedy pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo, ktorého riadenie nezvládol a svojim konaním spôsobil škodu na majetku. Bezprostredne po dopravnej nehode bola v dychu obžalovaného nameraná hodnota 1,98 promile alkoholu, s odstupom niekoľkých minút už hodnota 2,27 promile. Z nameraných hodnôt je zrejmé, že obžalovaný požil alkohol tesne pred jazdou (ako správne podotkol prokurátor, išlo o tzv. vstrebávaciu fázu), čo vyplynulo aj z jeho výpovede v prípravnom konaní, kedy uviedol, že v inkriminovaný deň v poobedňajších hodinách vypil približne 0,5l vodky. V danom prípade sa tak nejednalo o tzv. zostatkový alkohol, a teda išlo o okolnosť, ktorá obžalovanému priťažila. Stúpajúce tendencia alkoholu v dychu obžalovaného však osamotene nemôže odôvodňovať ukladanie prísnejšieho trestu, ako v iných, typovo obdobných prípadoch. Z uvedeného rovnako nemožno vyvodzovať záver, že by v prípade obžalovaného nešlo o príležitostné pitie alkoholu ako namietal prokurátor v odvolaní. Žiaden zo zabezpečených dôkazov totižto takémuto záveru nenasvedčuje. Obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný, dopustil sa celkom piatich priestupkov na úseku cestnej premávky, avšak ani v jednom prípade nešlo o jazdu pod vplyvom alkoholu, resp. iný závažný delikt. Z evidencie priestupkov taktiež nemožno vysloviť, že by v prípade obžalovaného išlo o nedisciplinovaného vodiča, ktorý sa chronicky dopúšťa priestupkov na úseku cestnej premávky a tiež to, že by už v minulosti viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.
Je pravdou, že v prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona ide o tzv. ohrozovací trestný čin, a teda na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu postačí samotné vykonávanie činnosti spôsobilej ohroziť život, zdravie alebo majetok pod vplyvom návykovej látky bez toho, aby skutočne k poruche na chránenom záujme došlo. (porovnaj judikát R 62/1967-I) Je treba poznamenať, že alkohol za volantom je v súčasnej dobe často vyskytujúcim sa nebezpečným fenoménom (nielen u mladých ľudí ako je obžalovaný), pričom i nízka dávka alkoholu u vodiča predstavuje nielen pre neho, ale najmä pre jeho okolie výrazné riziko. Spoločnosti je teda nutné vyslať jasný signál, že takéto konanie je nebezpečné, spoločensky neakceptovateľné a prísne trestané. Prvok generálnej prevencie však nemožno materializovať exemplárnymi trestami tam, kde výchovnú funkciu trestu naplní iný, častokrát aj miernejší druh trestu, presne tak, ako je to v tu prejednávanej veci.
Nie je správne selektívne vnímať uložený trest obmedzujúc sa len na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, bez zohľadnenia ďalších sankcii a obmedzujúcich opatrení, ktoré boli obžalovanému uložené. Typovú závažnosť konania obžalovaného nebolo možné vnímať len cez množstvo nameraného alkoholu v dychu, ale komplexne, posudzujúc všetky okolnosti prípadu. Obžalovaný je mladým človekom v produktívnom veku, je otcom dvoch maloletých detí, doposiaľ viedol bezúhonný život, bol riadne zamestnaný, staral sa o svoju rodinu. Skutok, ktorého sa dopustil možno vnímať ako výnimočný exces z inak vedenia riadneho života. Na mieste dopravnej nehody spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, učinil tak v podstate počas celého konania, kedy sa zúčastňoval všetkých procesných úkonov, už pri prvom výsluchu sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval, prisľúbil nahradiť poškodeným vzniknutú škodu. Obžalovaný spôsobil majetkovú škodu, ku škode na zdraví v tomto prípade nedošlo. Závažnosť jeho konania sa typovo nevymyká zo závažnosti inak spáchaného totožného trestného činu, a preto nevyvážený zásah do práv obžalovaného v podobe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by nebol úmerným následku, ktorý svojim konaním spôsobil.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prokurátora o neprimerane miernom treste, pretože obžalovanému bol síce uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený po dobu dvoch rokov. Počas skúšobnej doby bol obžalovanému však zároveň uložený probačný dohľad nad jeho správaním a v rámci neho uložený zákaz požívania alkoholických nápojov. Uložením probačného dohľadu došlo k sprísneniu podmienečne uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko počas trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bude povinnosťou obžalovaného viesť riadny život, a teda nedopustiť sa žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo nielen trestnoprávny ale aj priestupkový postih. Okrem uvedeného bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť morové vozidlá po dobu troch rokov. Výchovná funkcia podmienečného trestu odňatia slobody bola posilnená nielen skúšobnou dobou v primeranom trvaní, ale aj uložením probačného dohľadu s obmedzujúcimi opatreniami a napokon aj trestom zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Takto uložený trest nemožno považovať za neprimerane mierny okolnostiam spáchaného skutku.
Zo skutkových okolností prejednávanej navyše veci nevyplynulo, že by sa obžalovaný svojim konaním identifikoval ako taká hrozba pre spoločnosť, pre ktorú by bolo nutné ukladať mu nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci aj v krátkom trvaní v zmysle odvolacieho návrhu prokurátora. Rovnako odvolací súd nevzhliadol u obžalovaného potrebu akcentovať na jeho prevýchovu takým zásadným spôsobom, aby pristúpil k zmene podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný. Tu treba mať na zreteli, že preventívnovýchovnú funkciu trestov zabezpečuje už aj samotná hrozba trestom, bez potreby jeho výkonu v prípadoch, kde vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd dospeje k záveru, že prevýchova páchateľa bude naplnená účinnejšie aj bez potreby výkonu trestu (v tomto prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody, pozn. odvolacieho súdu). Netreba opomínať, že odstrašujúco má na páchateľa pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Cieľom trestného konanie totižto nie je akýsi „revanš“
- odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. K stimulu viesť riadny život rozhodne nevedie zásah do osobnej slobody tam, kde sa náprava páchateľa javí účinnejšia prostredníctvom iných, miernejších prostriedkov trestnej represie.
Záverom treba dodať, že takto uloženým trestom sa potrestanie obžalovaného nekončí. Ak sa v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený či priestupkovo postihnutý, môže takáto skutočnosť zakladať kvalifikovaný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. Podmienečné odsúdenie pre obžalovaného predstavuje výstrahu pred páchaním akejkoľvek protiprávnej činnosti a zároveň motiváciu k tomu, aby viedol riadny život. Je na obžalovanom, či počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukáže, či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho nápravu a zaradenie sa do riadneho života za súčasného dodržiavania spoločenských noriem, alebo je nevyhnutný výkon uloženého trestu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.