Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoCsp-8-2023.pdf
PDF · 88.58 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/8/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51474786, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 3.214,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Csp/85/2022-65 z 20.1.2023, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.778,- eur s 5 % úrokom z omeškania od 8.8.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zastavil konanie o zaplatenie sumy 222,- eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 5.2.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- eur, s mesačnou splátkou vo výške 89,62 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 18,95 %, RPMN 20,58 %. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa 5.2.2019.
4. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.
5. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
6. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva o pôžičke má všetky esenciálne náležitosti vyžadované v ustanovení § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
8. V zmluve o pôžičke bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 18,95 % ročne.
9. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. (Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.5.2016).
10. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov vo februári 2019, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 5,08 %. Úroková sadzba predmetného úveru je tak takmer 4-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období.
11. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
12. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie je toho názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaný reálne čerpal titulom úveru. Na základe vyššie uvedeného súd žalobcovi priznal sumu 2.778,- eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 222,- eur.
13. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
14. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
15. Výrok o zastavení konania o sumu 222,- eur odôvodnil tým, že žalobca vzal čiastočne žalobu v tomto smere späť, a preto bolo potrebné konanie o tejto sume zastaviť.
16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Poukázal na to, že súd nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy a dospel k nesprávnemu právnemu názoru na výšku úrokov z poskytnutého úveru. Zo žiadnej právnej normy, ktorá sa týka spotrebiteľských úverových zmlúv a ktorá by bola platná a účinná v čase uzavretia predmetnej zmluvy, nevyplýva, že sa má výška úrokovej sadzby riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Najvyššia prípustná výška odplaty bola v čase uzatvorenia zmluvy regulovaná nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a v zmysle § 1 ods. 1 tohto predpisu možno konštatovať, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
19. Vo 4. štvrťroku roku 2018 boli úrokové miery úverov – nové obchody pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov 11,66 %, a teda dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere od 1 do 5 rokov v čase uzavretia zmluvy, predstavoval 23,32 %. V zmluve je uvedená úroková sadzba 18,95 %. Keďže ani výška úrokovej sadzby podľa zmluvy, ani RPMN, ktorá zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, teda úrok poplatky a iné náklady, nepresahuje uvedený dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, je teda v súlade s právnou úpravou, a preto úrok nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
21. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
22. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výroky rozsudku, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené a konanie zastavené o sumu 222,- eur, ktoré odvolaním žalobcu napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
23. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi sporovými stranami 5.2.2019 o spotrebiteľskom úvere, je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že úver bol poskytnutý vo výške 3.000,- eur s mesačnou splátkou vo výške 89,69 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 18,95 % RMPN 20,58 %.
29. S týmto právnym posúdením súdu prvej inštancie na problematiku dohodnutých úrokov v predmetnej úverovej zmluve nemožno súhlasiť, nakoľko bol povinnosťou súdu prvej inštancie podriadiť výšku dohodnutých úrokov aj cez ustanovenie § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, t.j. k 5.2.2019). Toto ustanovenie vykonávacieho predpisu k Občianskemu zákonníku je regulačným ustanovením, ktoré zakotvuje tzv. najvyššiu prípustnú mieru odplaty pri poskytovaní spotrebiteľských úverov a z tohto ustanovenia vyplýva (§ 1a ods. 1 citovaného nariadenia vlády), že ak odseky 2 a 3 tohto predpisu neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Táto najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
30. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie sa aplikáciou tohto vykonávacieho predpisu v prejednávanej veci nezaoberal a vlastnou úvahou pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že úroky dojednané v úverovej zmluve, ktorá je predmetom konania vo výške 17,90 %, sú v rozpore s dobrými mravmi.
31. Takýto záver súdu prvej inštancie je však predčasný a vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože povinnosťou súdu prvej inštancie bolo predovšetkým aplikovať ustanovenie § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení a zaoberať sa najvyššou prípustnou výškou odplaty aplikovateľnou vo vzťahu k predmetnému spotrebiteľskému úveru, čo však súd prvej inštancie neurobil a spôsobil tak, že jeho rozhodnutie je predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a v zmysle vyššie uvedeného aj nepreskúmateľné, pokiaľ toto rozhodnutie neaplikovalo aj príslušný právny predpis, t.j. vykonávacie nariadenie vlády.
32. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
33. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa argumentáciou žalobcu a zistiť na základe vyžiadania si správ od kompetentných orgánov (Ministerstvo financií SR alebo Národná banka Slovenska), či v prejednávanej veci pri poskytnutí spotrebiteľského úveru bolo dodržané ustanovenie § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. o najvyššej prípustnej výške odplaty pri poskytovaní spotrebiteľských úverov tak, ako to namieta žalobca. Prostredníctvom takto doplneného dokazovania bude potrebné závery a tvrdenia žalobcu preveriť a podriadiť túto úverovú zmluvu aj pod uvedené ustanovenie § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo vzťahu k najvyššej prípustnej výške odplaty. Ak táto najvyššia prípustná výška odplaty (v zmysle tvrdení žalobcu) prekročená nebola, nie je podľa názoru odvolacieho súdu priestor pre aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci a vyhodnotenie, že predmetný úver bol poskytnutý na zmluvnom základe, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
34. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
35. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).