Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-175-2013.pdf
PDF · 83.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/175/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, proti povinnému: UNIPEX, spol. s r.o., naposledy so sídlom Púchov, Pod Zábrehom 1562/17, IČO: 31 613 098, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 3.289,68 Eur, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06. marca 2013, č.k. 1Er/2157/1998-12 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu vyhlásil za neprípustnú, v druhom výroku exekúciu zastavil a v treťom výroku súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej, so sídlom exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 25/30, trovy exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a s poukazom na ust. § 37 ods. 1, § 58 ods. 1 a prechodné ustanovenia Exekučného poriadku a na ust. § 19 a § 107 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že z výpisu z obchodného registra povinného zistil, že dňa 21.05.2009 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra z dôvodu, že Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 37CbR/152/2005-44 zo dňa 25. apríla 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2009, zrušil spoločnosť bez likvidácie. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný, ktorý je právnickou osobou, bol po začatí exekúcie (18.11.1998) dňa 21.05.2009 vymazaný z obchodného registra, stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu, v konaní nemožno pokračovať (§ 107 ods. 4 O.s.p.). Na základe uvedeného je daný dôvod, pre ktorý je exekúcia proti povinnému neprípustná a z tohto dôvodu súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Poukázal na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko podľa Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekúcie, exekúciu nebolo možné zastaviť pre nemajetnosť povinného. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku. Dôvodil, že súdna exekútorka má právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností ku dňu 21.05.2009 bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení § 203 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda, ak exekúcia
bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti. Po preskúmaní veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnej exekútorke dňa 18.11.1998, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Ako vyplýva z obsahu exekútorského spisu upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené. Až dňa 24.04.2009 došlo k zrušeniu povinného a dňa 21.05.2009 k jeho výmazu z obchodného registra, pričom do tohto momentu, ako vyplýva z obsahu exekútorského spisu, súdna exekútorka v konaní neoznámila oprávnenému prípadnú zistenú nemajetnosť, resp. nefunkčnosť povinného. Z uvedeného dôvodu oprávnený nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - výmaz povinného z obchodného registra. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Poukázal aj na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Okrem uvedeného súd prvého stupňa prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora, ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Vzhľadom na skutočnosť, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd prvého stupňa súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová, a to proti výroku, ktorým jej súd prvého stupňa nepriznal trovy exekúcie. Podľa jej názoru súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v danom prípade mal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a pri rozhodovaní o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedla, že keďže do 31.02.2002 nebolo výslovne určené v právnom predpise (Exekučnom poriadku), ako postupovať v prípade daného skutkového stavu alebo v danej procesnej situácii, musí sa aplikovať na danú právnu skutočnosť rovnocenná právna skutočnosť, za použitia zásad analógie práva, ktorá je upravená výslovne v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V takomto prípade, ak súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie nesprávne aplikoval právnu skutočnosť na skutkový a právny stav, t.j. ak exekúciu zastavil nesprávne podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, postupoval nesprávne, pretože v prípade nemajetnosti ide vždy o dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť, ustanovený § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Vyslovila názor, že je bezpredmetné aplikovať a postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku v znení do 31.01.2002, pretože dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zodpovedá iba procesný postup ustanovený v § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v spojení s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je povinný exekučný súd nielen rozhodnúť o výške trov exekúcie, ale je aj povinný ich úhradou zaviazať oprávneného. V tejto súvislosti poukázala na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5M Cdo/21/11 zo dňa 28.01.2013. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o nepriznaní trov exekúcie súdnej exekútorke zrušil a vrátil okresnému súdu na nové konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu súdnej exekútorky podané nebolo.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné, a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 01. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej dňa 18.11.1998, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 3.289,68 Eur (99.105,- Sk), a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Národného úradu práce, Okresného úradu práce Púchov (právneho predchodcu oprávneného) sp.zn. 50/97-KO-VUPP zo dňa 30.09.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.10.1997.
Z výpisu z obchodného registra, ohľadom povinného, vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 37CbR/152/2005-44 zo dňa 25. apríla 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2009 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť UNIPEX, spol s r.o., so sídlom Pod Zábrehom 1562/17, Púchov, IČO 31 613 098 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo vložke číslo 2765/R. Následne bol dňa 21.05.2009 povinný ex offo vymazaný z obchodného registra.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol ako obchodná spoločnosť z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol.
Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Po preskúmaní veci odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie
- zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnej exekútorke dňa 18.11.1998 a povinný bol ako obchodná spoločnosť z obchodného registra vymazaný dňa 21.05.2009, t.j. po viac ako desiatich rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Odvolací súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 18.11.1998. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp.zn. II. ÚS 12/2005 zo dňa 13.01.2005 konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v jeho uznesení, sp.zn. 5 M Cdo 21/2011 zo dňa 28.01.2013, na ktoré poukázala aj súdna exekútorka v podanom odvolaní a podľa ktorého je v takýchto prípadoch potrebné o trovách exekúcie rozhodnúť na základe analógie procesného práva podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na existenciu citovaných zákonných prechodných ustanovení § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré explicitne upravujú použitie ustanovení Exekučného poriadku v konaniach začatých pred 01.02.2002 tak, že tieto konania sa dokončia podľa doterajších predpisov, je podľa názoru odvolacieho súdu rozširovanie dôvodov na zaviazanie oprávneného k náhrade trov exekúcie na základe zásad analógie procesného práva neprípustné. Podľa právneho názoru krajského súdu je v danom prípade potrebné zotrvať na právnych záveroch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených napríklad v uznesení, sp.zn. 2MCdo 15/2011 zo dňa 27.09.2012 a aplikovať § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení platnom a účinnom do 31.01.2002.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.