Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 3.384,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 25. augusta 2021, č. k. -177

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.144,17 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 43,92 Eur od 15. 2. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 3. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 4. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 5. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 6. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 7. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 8. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 9. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 10. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 11. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 12. 2018 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 1. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 2. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 3. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 4. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 5. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 6. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 7. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 8. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 9. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 10. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 11. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 12. 2019 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 1. 2020 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 2. 2020 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 3. 2020 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 4. 2020 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 5. 2020 do zaplatenia, zo sumy 73,19 Eur od 15. 6. 2020 do zaplatenia a zo sumy 50,93 Eur od 15. 7. 2020 do zaplatenia, s tým, že na plnenie určil žalovanej mesačné splátky vo výške 100,- Eur (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II), priznal žalobcovi nárok na náhradu 11,6% trov konania pred súdom prvej inštancie (III) a napokon rozhodol aj o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (IV). 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.384,32 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 25.5.2018 do zaplatenia, zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. 127511080116 zo dňa 8.1.2016, uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v hmotnoprávnom postavení

dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 3.930,- Eur, oproti povinnosti vrátiť ich spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami pri RPMN 17,97% v 95 mesačných splátkach po 73,19 Eur. Žalovaná, podľa tvrdenia žalobcu prestala dohodnuté úverové splátky platiť a z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 10.5.2018 uplatnil právo na okamžité zosplatnenie zostávajúcej časti úveru. Žalovaná na takto zosplatnený úverový dlh - istinu úveru v žalovanej sume (pozn. odv. súdu: žalobca si neuplatňoval úroky po zosplatnení ani poplatky), neplnila ani len čiastočne. 3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku vyšiel zo zistení zodpovedajúcich tvrdeniam žalobcu o založení právneho vzťahu strán i realizácii práv a povinností z neho vyplývajúcich. Naviac tiež skutkovo ustálil, že ...“žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou / § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch /...“, konštatujúc v tejto spojitosti, že „...posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez riadnych údajov o jeho (jej) výdavkoch a bez dokladov o nich a najmä bez prihliadnutia do príslušnej databázy a registra údajov o spotrebiteľoch.

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov; na ich základe právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, z ktorého podľa jeho záveru vznikla žalovanej povinnosť plniť len v rozsahu dlžnej úverovej istiny (skutočne jej poskytnutých peňazí), nakoľko podľa jeho záveru žalobca hrubo porušil povinnosť posudzovať schopnosť žalobkyne splácať úver, a preto je potrebné ho považovať za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Na podklade zistenia, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.930,- Eur a že žalovaná plnila na úverový záväzok žalobcovi spolu sumu 1.785,83 Eur súd prvej inštancie uzavrel, že nesplneným zostal úverový záväzok žalovanej vo výške 2.144,17 Eur. V tomto rozsahu súd prvej inštancie považoval uplatnený nárok za dôvodne uplatnený, a to aj v kontexte argumentácie žalovanej, že nastúpenie domnienky bezúročnosti a bezpoplatkovosti malo za následok zníženie mesačnej splátky (o úroky a poplatky) pri nezmenenom počte splátok aj zročnosti úverového záväzku. Naproti názoru žalovanej prvoinštančný súd vyšiel z toho, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemala vplyv na výšku dohodnutej mesačnej splátky; mala za následok len, že celá mesačná splátka bola určená na úradu úverovej istiny. Z toho súd prvej inštancie ďalej vyvodil, že z pôvodných 95 splátok tak bola žalovaná povinná zaplatiť len 54 (prvú 15.2.2016 a poslednú 15.7.2020), a preto „...hoci žalobca nebol oprávnený úver mimoriadne zosplatniť / ZOSÚ/“ splatnosť celého úveru nastala poslednou 54. splátkou dňa 15. 7. 2020. Súd prvej inštancie v tejto spojitosti uzavrel, že žalovaná doposiaľ uhradila sumu 1 785,83 Eur teda celých 24 splátok v sume 1 756,56 Eur ( 73,19 Eur x 24 / a z 25. splátky uhradila sumu 29,27 Eur. Za omeškanie žalovanej so zaplatením priznanej sumy súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania s použitím ust. , v percentuálnej výške vyplývajúcej z ust. nar. vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení neskorších zmien a doplnkov, počnúc dňom nasledujúcim po zročnosti tej z ktorej z omeškaných splátok (časť 25. splátky a splátky 26 až 54). Rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na ust. čiastočným procesným úspechom oboch strán s prevahou (premietnutou v percentuálnom vyjadrení pomeru úspechu k neúspechu) na strane žalobcu. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania súd prvej inštancie odôvodnil skutočnosťou „...že aj žalobca aj žalovaná boli úspešní v rámci odvolacieho konania“.

5. Len proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku (I) podala žalovaná odvolanie. Zamietavý výrok rozsudku (II) odvolaním nebol napadnutý; v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. a contrario , a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

6. Žalovaná v odvolaní v prvom rade nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mal za následok zmenšenie celkového počtu splátok pri zachovaní ich výšky. Podľa jej nazerania sa v dôsledku nastúpenia domnienky bezúročnosti a bezpoplatkovosti nezmenil počet splátok; došlo však k ich zníženiu o sumu pripadajúcu na úroky a poplatky. Pri takomto usporiadaní sa podľa odvolateľky stal celý úver (všetky úverové splátky) zročný až 15.12.2023. Zároveň, podľa argumentácie odvolateľky „...v čase podania žaloby nebola žalovaná nič dlžná žalobcovi“. Žalovaná namietala tiež proti výške uloženej peňažnej povinnosti, dôvodiac, že úver spláca „ mesačne trvalým príkazom po 80 Eur a preto vyčíslenie neuhradenej sumy zo strany súdu je absolútne nepravdivé“. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaná k odvolaniu pripojila informáciu o pohybe na bankovom účte dňa

16.9.2021. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a poukazujúcimi tiež na to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, žalovaná podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. a V odvolaní žalovanou formálne označené, a tiež aj citované odvolacie dôvody podľa ,, a neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na procesné pochybenia, prítomnosť iných vád konania alebo nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie (v iných súvislostiach než z pohľadu odvolateľkou tvrdeného ďalšieho plnenia na úverový záväzok), a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľkou materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Odvolací súd napokon poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s). 7. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas ( ) oprávnenou osobou (§ až 361 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.6.2023 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust.

9. Odvolací súd sa v intenciách odvolaním vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu, v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne ( ), a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami ( veta prvá ). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovanej v odvolaní ( veta druhá ), odvolací súd dodáva. 10. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 11. Podľa ust. , spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. 12. Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 13. V citovanom ust. je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata ktorého spočíva (tiež) v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú na takom prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený už pred súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie výšku jej plnenia, tak ako ho tvrdil žalobca nenamietala a že skutočnosť, že má úverový dlh „stále splácať mesačne trvalým príkazom po 80,- Eur“, tvrdila až v odvolaní. Pritom ani z odvolania a ani z obsahu spisu podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplýva skutočnosť, pre ktorú by tento prostriedok procesnej obrany (tvrdenie o ďalšom plnení na úverový záväzok) nemohla žalovaná uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania. Na tomto základe, keďže výhrady odvolateľky k skutkovým nálezom, založené na tvrdení o ďalšom plnení (nad rozsah uvádzaný žalobcom), sa netýkali procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a nesmerovala ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil odvolaciu námietku žalovanej, vystavanú na tomto tvrdení, ako procesne neprípustnú novotu, ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť v zmysle ust. 15. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust , nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť posúdenia otázky následkov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pokiaľ ide o výšku dohodnutých splátok a skz toho splatnosť úverového záväzku. Odvolací súd sa v tejto otázke bezo zvyšku stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že nastúpenie domnienky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru samo o sebe nemá vplyv na výšku dohodnutej mesačnej splátky. Pre takéto usporiadanie pomerov niet právneho, ale ani logického či ekonomického dôvodu; naopak, požiadavka právnej istoty pri už tak významne narušenej rovnováhe súkromnoprávneho vzťahu, priam predurčuje, že tie zmluvné dojednania, ktoré domnienkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti nie sú priamo dotknuté, budú zachované v maximálnej miere. Správnym je preto tiež nadväzujúci záver, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bol splatný celý úverový dlh žalovanej, ergo splátky úveru 25 (časť) až 54. 16. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako v napadnutom vyhovujúcom výroku, tak aj v závislom výroku (výrokoch) o trovách konania, majúcom správny základ vo väčšom procesnom úspechu žalobcu v spore. 17. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 18. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní neúspešná. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobcovi v tomto odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).