Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/1/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1. B. M., 2. N. M., obaja bytom P. X, E., obaja zastúpení JUDr. Soňou Markovičovou Kissovou, advokátkou, Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava proti žalovanej: U. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom E., ul. A. R. a M. X, zastúpená JUDr. Mariánom Fandlom, Kozácka 33, 917 02 Trnava, o zrušenie zriadeného vecného bremena práva doživotného a bezplatného bývania, na odvolanie žalobcov v 1. a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -85 zo dňa 22. októbra 2012 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobcov žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil , , a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa . Mal preukázané, že žalobcovia sa pôvodne domáhali zrušenia vecného bremena, pričom písomným podaním zo dňa 02.04.2012 sa domáhali úpravy petitu novým spôsobom tak, že vecné bremeno žalovanej sa v celosti zrušuje, alternatívne vecné bremeno žalovanej sa obmedzuje, pretože spočíva vo výlučnom užívaní jednej obytnej miestnosti - obývacej izby. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci dňa 24.04.2007 uzatvorili kúpnu zmluvu s vecným bremenom, na základe ktorej sa žalobcovia v 1. a v 2. rade stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, pričom podľa článku 5 do držby a úžitku kupovaných nehnuteľností kupujúci vstúpia až po zániku vecného bremena, ktoré dohodli v článku VI. v zmysle , ktoré bude spočívať v práve predávajúcej U. I., rodenej Z. bezplatne až do jej smrti bývať a užívať celok nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu - neobmedzene a v povinnosti kupujúcich toto jej právo rešpektovať a umožniť jeho plnenie. Zmluvné strany vzali na vedomie, že toto vecné bremeno zaniká až smrťou oprávnenej z vecného bremena - U. I., rodenej Z., pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak a prechádza na každého nového nadobúdateľa nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa s poukazom na platnú právnu úpravu konštatoval, že žaloba nie je dôvodná. Z uzatvorenej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaná má právo nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy a vlastníkmi ktorej sú žalobcovia v 1. a 2. rade do smrti užívať a v tejto bývať a žalobcovia sú povinní toto jej právo rešpektovať až do jej smrti. Do držby a úžitku nehnuteľnosti vstúpia až po zániku vecného bremena, teda po smrti žalovanej. Predmetnú kúpnu zmluvu účastníci podpísali, táto bola zaregistrovaná na Správe katastra Trnava, právne účinky vkladu nastali dňom 03.07.2007. Všetci účastníci mali možnosť pred podpisom zmluvy sa s obsahom tejto oboznámiť, konkrétne aj so zriadeným vecným bremenom. Žalobcovia mali podľa názoru súdu vedomosť o obsahu zriadeného vecného bremena, spoliehali sa však iba na vyjadrenie žalovanej, že nehnuteľnosť bude užívať možno 2-3 roky a potom že pôjde bývať do sociálneho zariadenia. Preto nebolo možné žalobe vyhovieť a tak túto ako nedôvodnú zamietol s tým, že v zmysle žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si tieto neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote dovolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Poukázali na to, že žalobou sa domáhali zrušenia vecného bremena a to najmä z dôvodu, že je v rozpore s a . Rozpor s dobrými mravmi vidia najmä v tom, že žalovaná si užíva jednak finančnú hotovosť vo výške 2.000.000,- Sk a užíva si aj celú nehnuteľnosť, čo je pre ňu dvojnásobná výhoda. V postavení medzi nimi a žalovanou vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (žalovanou). Hrubým nepomerom v tomto prípade je stav, kedy oprávnená osoba, ktorá má právo v nehnuteľnosti doživotne bývať im bráni v realizácii vlastníckeho práva, údržbe, oprave a starostlivosti o nehnuteľnosť, ktorá je ich vlastníctvom a bráni im vo výkone ich vlastníckeho práva. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je vlastníckym právom. Vecné bremeno má vlastníka len obmedzovať a nie mu brániť vo výkone jeho zaručeného vlastníckeho práva. Výkonom takto stanoveného vecného bremena je im upierané vlastnícke právo a zároveň sú vystavení i ďalším možným represáliám v súvislosti s tým, že nehnuteľnosť chátra, je reálne riziko vzniku a rozširovania technických a statických problémov, čo môže mať za následok, že bývanie v takejto nehnuteľnosti sa stáva životu nebezpečným. Podľa dostupnej dokumentácie bola nehnuteľnosť postavená v roku 1957, teda má 55 rokov a žalobcovia ako vlastníci nemajú možnosť túto udržiavať, zistiť statický stav budovy, pričom už len pri laickom pohľade na podkrovie budovy je zrejmé, že nutne potrebuje opravu. Poukázali napokon i na to, že ich rodina býva v trojizbovom rodinnom dome na P. ulici č. X v E., pričom dcére sa narodil XX.XX.XXXX syn, ktorý býva s nimi v spoločnej domácnosti na vyššie uvedenej adrese. Ich syn si vzhľadom na to, že sa rodina rozrástla, bol nútený prenajať byt, čím sa im zvyšujú náklady a to napriek tomu, že sú vlastníci sporných nehnuteľností. Preto navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a odvolaniu vyhovel a teda zrušil vecné bremeno, ktoré zodpovedá právu U. I., rodenej Z. v celom rozsahu, alebo by ho obmedzil tak, že spočíva vo výlučnom užívaní jednej obytnej miestnosti

- obývacej izby, v ktorej má menovaná zriadený príjem satelitu so spoluužívaním kuchyne, kúpeľne, WC a ostatných priestorov domu, dvora, vedľajších stavieb a záhrady. Alternatívne navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadrila. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len )po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( ) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je dôvodné zrušiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( posledná veta ).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú zrušenia, resp. obmedzenia vecného bremena.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí nesúhlasia so zamietnutím ich žaloby o zrušenie, resp. obmedzenie vecného bremena, ktoré bolo medzi účastníkmi zriadené kúpnou zmluvou. Zrušenia vecného bremena sa totiž domáhajú pre zmenu pomerov, ktorá u nich nastala od zriadenia vecného bremena doposiaľ.

Podľa § 221 ods. 1 súd rozhodnutie zruší, len ak podľa písm. f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa písm. h) súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, predvídať súdne rozhodnutie a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.

Procesný postup súdu na pojednávaní je rámcovo upravený v .

Podľa ,, a po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania (1). Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli (2). Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca (3). Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené (4).

Zaradenie tohto ustanovenia do zákona malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhovaných dôkazov (ne) treba vykonať. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosť rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty

- pojmového znaku právneho štátu. Preto bolo potrebné, aby súd na pojednávaní zhrnul, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré z týchto tvrdení zostali sporné, prípadne, ktoré navrhnuté dôkazy nevykoná. Zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvého stupňa plne nedodržal zákonom stanovený postup ( ). V nedodržaní postupu podľa treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci () viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Súd prvého stupňa opomenul aplikáciu ust. , pričom takýto nesprávny postup súdu určený zákonom sa prejavil v priebehu konania a následne pri rozhodovaní o uplatnenom nároku tým, že účastníkom bola odňatá možnosť zaujať postoj k úvahám súdu, navrhnúť relevantné dôkazy a konať tak, aby boli zachované základné princípy korektného procesu.

Už len toto pochybenie je dôvodom, pre ktoré je potrebné rozhodnutie zrušiť, keďže súd prvého stupňa procesne nepostupoval tak, ako mu to ukladá a spôsobil tak vadu v konaní vedúcu k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom a ich právo na spravodlivý proces.

Vecné bremená a preto aj ich zmenu či zrušenie, upravuje v druhej časti (vecné práva), tretia hlava (práva k cudzím veciam) v ustanoveniach až 151r.

Podľa , a vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností(1). Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie(3). Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom(4).

Súd obmedzí alebo zruší vecné bremeno za primeranú náhradu, ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, kedy musí ísť o trvalú zmenu pomerov (a), hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (b) a príčinnou súvislosťou medzi hore uvedenými podmienkami (c).

Súd na návrh môže podľa ods. 3 za primeranú náhradu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť, ak v dôsledku zmeny pomerov (mutatis mutandis) nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Zmenu pomerov môžu vyvolať objektívne i subjektívne skutočnosti. Zmena pomerov sa môže týkať nehnuteľností, a to tak zaťažených ako aj zvýhodnených, môže sa týkať tiež osôb, či už povinných alebo oprávnených z vecného bremena, prípadne sa môže týkať vzťahu k vecnému bremenu a k právu vyplývajúcemu z vecného bremena. Samotná zmena pomerov je právne významná, len ak privodila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Kedy pôjde o „hrubý nepomer” bude záležať od konkrétnych okolností daného prípadu. Primeraná náhrada sa poskytne predovšetkým v peňažnej forme, i keď nemožno vylúčiť ani formu inej primeranej náhrady, napr. naturálnej. Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov; za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov. Primeranou náhradou za zrušené vecné bremeno môže byť napr. suma, ktorú by oprávnený z uvedeného bremena musel zaplatiť za užívanie prípadného náhradného bytu (Z IV s. 514 ods. 3), ba môže sa poskytnúť aj v naturálnej forme.

Zákon dáva súdu oprávnenie na návrh vecné bremeno zrušiť za náhradu, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Súd môže tiež rozhodnúť, aby sa namiesto doterajšieho vecného plnenia prisudzovalo peňažné plnenie, ak pre zmenu pomerov z hľadiska uspokojovania potrieb oprávneného alebo oprávnených záujmov povinného nemožno už spravodlivo trvať na doterajšom vecnom plnení. Dochádza tak k zmene doterajšieho obsahu vecného bremena. Doposiaľ určené vecné plnenie sa považuje za nespravodlivé najmä vtedy, keď presahuje únosnú mieru a to so zreteľom na to, aby táto zmena v obsahu vecného bremena bola v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1). Za zmenu pomerov podľa § 151p ods. 3 možno považovať aj zmenu v osobných pomeroch účastníkov. Tu treba uvážiť, či sa takouto zmenou pomerov vecné bremeno neocitlo v hrubom nepomere k výhode oprávnenej osoby.

Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti veci; v prípade vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania časti domu môže takú zmenu predstavovať i narodenie ďalšieho člena rodiny vlastníkov domu, blízkych spolubývajúcich osôb, ktorým to sťažuje bývanie v ostatnej časti domu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 01.10.2002 ). Právne významným je len hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. I keď k zmene pomerov došlo a je daný i hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú dané podmienky pre zrušenie vecného bremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.01.2001).

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia , , avšak vôbec sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal právnou úpravou vzťahujúcou sa k zrušeniu či obmedzeniu práva vyplývajúceho z vecného bremena, i keď predmetom konania je zrušenie, prípadne obmedzenie vecného bremena doživotného bezplatného bývania žalovanej v nehnuteľnosti žalobcov.

Súd prvého stupňa odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, pretože pred rozhodnutím vo veci nepostupoval podľa a ďalej tiež vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a preto i nedostatočne zistil skutkový stav. To bolo dôvodom k tomu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie predovšetkým podrobným výsluchom účastníkov konania, vykonaním potrebného dokazovania navrhnutého účastníkmi konania, neopomenie na aplikáciu postupu podľa v záujme predvídateľnosti svojho rozhodnutia, zistí, ako sa doposiaľ vykonávalo vecné bremeno žalovanou, či tu existujú akékoľvek objektívne či subjektívne dôvody k tomu, aby bolo vecné bremeno prípadne zrušené rozhodnutím súdu, pričom zváži všetky dôvody účastníkov konania a napokon i to, či je dôvodné zrušiť vecné bremeno ako celok, prípadne či je dôvodné toto len čiastočne obmedziť a aké dôsledky by v užívacích i právnych vzťahoch účastníkov takéto rozhodnutie malo. Zváži tiež, či a aká náhrada by zo zrušeného alebo obmedzeného vecného bremena žalovanej patrila.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť a to dôsledne názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný a opätovne o otázke ostávajúcej predmetom konania aj po tomto rozhodnutí odvolacieho súdu rozhodnúť až po riadnom zvážení všetkých do úvahy prichádzajúcich možností a to s náležitým odôvodnením nového rozhodnutia v zmysle .

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania( ).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.