Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-15C-146-2021.pdf
PDF · 113.31 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-15C/146/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hrhov 158, 049 44, právne zast.: LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 242 795 so sídlom Tehelná 11, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXXXX D., E. F. G., právne zast.: JUDr. Danica Holováčová, advokátka so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 13.7.2020 takto
rozhodol:
I.Súd žalobu z a m i e t a.
II.Priznáva náhradu trov konania žalovaného vo výške 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalobcom A. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovanou C. B., F. E., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 13.07.2020, predmetom ktorej bol bezplatný prevod spoluvlastníckeho podielu žalobcu o veľkosti 1/1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Košice – okolie, obec H. G. I., k.ú. H. G. I., zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 714 m2, parc. č. XXX, parcela registra C, pozemok, záhrada o výmere 102 m2, parc. č. 541, parcela registra C, stavba rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. XXX, parcela registra C je absolútne neplatná. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.07.2020 uzavreli strany sporu darovaciu zmluvu podľa § 628 a nasl., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností uvedených na LV č. XXX, na základe tejto darovacej zmluvy sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vrátane stavby rodinného domu, pričom povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra sa uskutočnilo na základe zápisu č.V 924/20 zo dňa 10.08.2020.
2.V zmysle predmetnej darovacej zmluvy žalovaná nadobudla aj príslušenstvo nehnuteľností a hnuteľné veci, žalovaná si dala záležať, aby boli v zmluve uvedené ustanovenia, ktoré vylučujú akúkoľvek neplatnosť zmluvy, a to či už relatívnu alebo absolútnu, žalobca si však zmluvu pred jej podpisom nemal možnosť prečítať a oboznámiť sa s jej obsahom, podpisom zmluvy zároveň zmluvné strany v splnomocnili na vyhotovenie zmluvy a podanie návrhu na príslušný Okresný úrad Košice – okolie advokáta JUDr. Petra Reblána, advokát mal vykonať zaručenú konverziu a zastupovať žalobcu a žalovanú v konaní o povolenie vkladu práva k nehnuteľnostiam, podpisy zmluvných strán boli overené na Obecnom úrade v Hrhove, avšak žalobca si nebol vedomý, čo podpisuje, na Obecnom úrade sa zdržali maximálne tri minúty a podpisovanie prebehlo veľmi rýchlo, žalovaná nevysvetlila žalobcovi, čo je obsahom listín, ktoré podpisuje.
3.V zmysle čl. VII predmetnej zmluvy mala byť predmetom zmluvy aj tzv. Dohoda o výpožičke podľa § 659 – 662 Občianskeho zákonníka, obsahom zmluvy o výpožičke malo byť oprávnenie žalobcu po dobu 10 rokov odo dňa povolenia vkladu práva k nehnuteľnostiam bezplatne užívať, následne po
povolení vkladu do katastra, kedy sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou, zaslala žalobcovi odstúpenie od zmluvy o výpožičke nehnuteľností zo dňa 9.08.2021, v ktorom odstúpila od zmluvy o výpožičke, ktorá bola dojednaná v darovacej zmluve a žiadala ukončiť nájomný vzťah s nájomníkmi užívajúcimi nehnuteľnosť a zároveň požadovala zaplatenie dane z nehnuteľnosti vyrubenej Mestom Moldava nad Bodvou za zdaňovacie obdobie roku 2021 vo výške 543,83 eur.
4.V zmysle lekárskeho nálezu zo dňa 3.04.2008 v neurologickej ambulancii bolo stanovené, že žalobca je po prekonaní mozgového infarktu a trpí nevyliečiteľnou demenciou s potrebou liečenia medikamentózne.
5.Na základe komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 21.03.2011, je žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím pre demenciu ťažkej formy, poruchami krvného tlaku a ochorenia srdca, je odkázaný na individuálnu prepravu OMV a na opatrovanie, žalobca má narušenú schopnosť dorozumievania sa pre progredujúcu vaskuláru demenciu ťažkej formy s poruchami pamäti, je odkázaný na sprievodcu, zdravotný stav žalobcu je trvalý a miera funkčnej poruchy žalobcu je stanovená na 60%, preto potrebuje dohľad pri premiestňovaní, sprievod pre uľahčenie orientácie pri sprístupnení informácií, pri úkonoch sebaobsluhy atď.. V dôsledku poškodenia má žalobca obmedzenú schopnosť sebaobsluhy a stratu telesných, zmyslových a duševných funkcií pre realizácii základných sociálnych aktivít.
6.Žalobca má za to, že právny úkon, ktorý podpísal, trpí nedostatkom slobody vôle, nakoľko žalobca konal v stave tiesne, za nápadne nevýhodných podmienok, a takýto úkon má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, podľa názoru žalobcu v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nedokázal posúdiť následky svojho konania a svoje konanie ovládnuť, a preto darovacia zmluva nebola uzatvorená slobodne a vážne, jeho prejav vôle bol neslobodný, vykonaný v tiesni, pričom v rozhodujúcom čase po zdravotnej stránke nebol spôsobilý na tento úkon, keďže trpel duševnou poruchou, t.j. takým zdravotným postihnutím, ktoré ho robilo nespôsobilého adekvátne uvažovať a domyslieť následky svojho konania. Preto je darovacia zmluva právnym úkonom absolútne neplatným.
7.Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že je pravdou, že dňa 13.07.2020 sporové strany spolu uzatvorili písomnú darovaciu zmluvu v súlade s ust. § 628 a nasl. OZ, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností, podielu žalobcu ako darcu o veľkosti 1/1 k celku na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v kat. území H. G. I., zapísaných na LV č. XXXX,a to parcely registra C-KN č. XXX o výmere 714 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra C-KN č. 541 o výmere 102 m2, záhrada a k stavbe so súp. J.XXX postavenému na pozemku parcely C-KN č. XXX, rodinný dom v prospech žalovanej ako obdarovanej, ktorá dar s vďakou prijala. Jej plne oddeliteľnou súčasťou bola i zmluva o výpožičke (podľa čl. VII ods. 7.2 darovacej zmluvy, § 659 a nasl. OZ). Dňa 10.08.2020 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe daru v prospech žalovanej.
8.Žalovaná skutočnosti tvrdené žalobcom o tom, že nemal možnosť si prečítať a oboznámiť sa s obsahom darovacej zmluvy, popiera a odmieta ako nepravdivé a nepreukázané. Žalovaná je nevesta žalobcu a aj spolu so svojím manželom - synom žalobcu K. B., docestovali na Slovensko dňa 26.06.2020, v nedeľu 28.06.2020 obaja navštívili žalobcu v Hrhove, kedy mu doniesli oveľa mnoho iných vecí tak, ako to bolo medzi stranami obvyklé. V rámci tejto návštevy žalobca prišiel s návrhom a požiadal žalovanú a jej manžela, aby oslovili advokáta s tým, nech vyhotoví darovaciu zmluvu, aby ňou žalovanej podaroval nehnuteľnosti v k.ú. H. G. I., zapísané na LV č. XXXX, podmienkou žalobcu však bolo to, že predmetné nehnuteľnosti bude môcť i naďalej dávať do nájmu svojim – v tom čase dvom nájomníčkam a poberať po dobu min. 10 rokov všetky z toho vyplývajúce výhody - najmä nájomné, ktoré bolo vo výške 750,- eur mesačne, t.j. ročne 9.000,- eur. Žalovaná si bola vedomá toho, že v predmetných nehnuteľnostiach už sú dve nájomníčky, ktoré nehnuteľnosti pod dohľadom žalobcu užívajú, keďže ide o okolnosť, ktorá je zjavná aj na mieste samom, keďže sa tam nachádza priestor – dve podnikateľské prevádzky, cukráreň a predajňa textilu, ktoré sú takto označené z exteriérovej časti, rovnako aj skutočnosť, ktorá vyplývala z verejných registrov, od 1.01.2008 je v registri predmetná adresa zapísaná ako prevádzkáreň u nájomníčky L. K., predajňa textilu a od 1.01.2021 aj u druhej z nájomníčok H. E., Cukráreň.
9.Žalobca predmetnú nehnuteľnosť dával do nájmu dlhodobo, čo bolo žalovanej známe, avšak bez poznania obsahu nájmov. Žalovaná preto s takouto podmienkou žalobcu súhlasila, ale za podmienky,
že uvedené vzťahy - činnosti žalobcu, nijako nezaťažia žalobkyňu s tým, že žalobca si môže ponechať všetky pôžičky (aktíva získané z nájmu), pokiaľ ho budú zaťažovať i všetky náklady v súvislosti s tým, že darované nehnuteľnosti bude dávať do nájmu - pasíva. Strany s týmto uvedeným súhlasili.
10.Advokát, na ktorom sa strany zhodli, následne návrh darovacej zmluvy pripravil asi do týždňa, t.j. do 5.07.2020, podľa požiadaviek oboch strán, následne žalobca dojednal vopred termín pre overenie podpisov v Hrhove na matrike, a to na deň 13.07.2020.
11.Dňa 12.07.2020 bol pre žalobcu manžel žalovanej v Hrhove a doviezol ho autom do Čečejoviec na obed, kde sa žalovaná zdržuje, keď je v SR. Nakoľko vždy, keď sú žalovaná a jej manžel na Slovensku, žalobca s nimi v nedeľu obeduje, keďže žalovaná so svojou švagrinou varia rodinný obed. Po obede si žalobca dá zákusok s kávou a pri tej príležitosti mu boli poskytnuté aj všetky vyhotovenia – výtlačky darovacej zmluvy, spoločne so žalovanou a v prítomnosti ďalších osôb si ich žalobca prečítal, pretože žalobcu hlavne zaujímala tá časť darovacej zmluvy, ktorá upravovala to, že predmetné nehnuteľnosti môžu dávať i naďalej do nájmu, za čo bude v plnej výške poberať plné nájomné, avšak všetky náklady spojené s nájmom, vrátane dane z nehnuteľnosti, budú zaťažovať žalobcu. Nájom, v ktorom mohol žalobca v zmysle návrhu darovacej zmluvy pokračovať, tak nemal žalovanú žiadnym spôsobom poškodzovať a výsledok takéhoto dojednania mal byť pre žalovanú neutrálny. Vypracovanú darovaciu zmluvu si žalobca preštudoval v prítomnosti žalovanej, nevesty žalobcu, jej manžela, syna žalobcu a svedkov M. G. a N. O.. Žalobca k darovacej zmluve nemal žiadne námietky, či výhrady, keďže všetko bolo spísané tak, ako si želal, všetky vyhotovenia darovacej zmluvy boli odovzdané žalobcovi v ten istý deň, nakoľko k ich podpisu malo dôjsť aj tak v Hrhove, a teda o 16tej hodine žalobcu následne odviezol manžel žalovanej späť do Hrhova aj so všetkými výtlačkami darovacej zmluvy, to znamená, že žalobca si ich mal možnosť ešte prečítať do nasledujúceho dňa.
12.Dňa 13.07.2020 o 7.45 hod. došla žalovaná a s manželom do Hrhova, kde vyzdvihli žalobcu so všetkými vyhotoveniami darovacej zmluvy a spoločne šli autom na Obecný úrad v Hrhove za účelom overenia podpisov a žalobca mal možnosť ešte ďalší čas na prečítanie si darovacích zmlúv, ktorými už skôr disponoval a následne došlo k overeniu podpisov, podpisy osvedčovala na zmluve C. B., ktorá sa ho pri overovaní listín pýtala, či vie, čo podpisuje a ona sama na mieste samom v primeranej miere posúdila aj jeho schopnosti, pričom žalobcu dobre pozná i v súvislosti svojich pracovných povinností, a teda z vyššie uvedeného žalovaná popiera nepravdivé a účelové tvrdenia žalobcu o tom, že darovacou zmluvou žalobca nemal možnosť sa oboznámiť, resp. prečítať, že si nebol vedomý, čo podpisuje a že na obecnom úrade sa zdržal maximálne 3 minúty, alebo, že podpísanie prebehlo veľmi rýchlo a žalovaná nevysvetlila žalobcovi, čo je obsahom týchto listín.
13.Ďalej žalovaná uviedla, že sú nepravdivé skutočnosti, ktoré sú uvedené v žalobe ohľadom zmluvy o výpožičke, ktorá je súčasťou darovacej zmluvy, ktorá bola obsiahnutá na výslovné vymienenie si žalobcu v listine - darovacej zmluve zo dňa 13.07.2020, platnosť ktorej v súčasnosti žalobca napáda a predkladá nepravdivé dôvody, pre ktoré sa pokúša vo výsledku o navrátenie daru do jeho vlastníctva práve spochybnením platnosti celej darovacej zmluvy. Žalobca pritom úmyselne vynechal obdobie 1 roka od darovania – výpožičky nehnuteľnosti, počas ktorého nastali okolnosti, pre ktoré žalovaná bola nútená odstúpiť od zmluvy o výpožičke, pričom tieto spočívali výlučne na strane žalobcu.
14.Žalobca totiž dlhodobo vedie akýsi vlastný spor so správcom dane z nehnuteľnosti, t.j. s Mestom Moldava nad Bodvou, žalovaná má vedomosť o tom, že žalobca bezúspešne požiadal správcu dane z nehnuteľnosti o oslobodenie tejto dane, a to z dôvodu svojho veku a s tým spojeného zdravotného stavu a žalobca tiež ako daňovník správcovi dane z nehnuteľnosti predložil platné daňové priznanie, v ktorom sa nepriznal k tomu, že na P. XXX/X B. H. G. I., dáva do nájmu na podnikateľské účely nehnuteľnosť, čím chcel dosiahnuť to, aby daň mu nebola vyrubená, resp. získal určité zvýhodnenie. Žalobca i napriek tomu, že mal zákonnú povinnosť, teda platiť dane a že mu to bolo zhodne opakovane vysvetľované aj pracovníčkou Q. I., vedúcou oddelenia daní a poplatkov, správcu dane z nehnuteľnosti, či A. R. C., vedúcim odboru Správy pohľadávok a záväzkov, správcu dane z nehnuteľností, alebo advokátom JUDr. Petrom Reblánom, aj tak daň z nehnuteľnosti odmietal platiť a trval na tom, že má byť contra lege od dane z nehnuteľnosti oslobodený s poukazom na svoj vek a svoj formálny zdravotný stav.
15.Žalovaná po nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam v súlade so zákonom podala daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti riadne a včas, keďže so žalobcom mali dohodu o refundácii takéhoto
nákladu žalovanej, t.j. suma dane z nehnuteľnosti mala zaťažiť žalobcu, ktorý si ponechával celú sumu nájomného vo výške 9.000,- eur ročne.
16. V období júl a august bola žalovaná v Slovenskej republike, pričom sa u žalobcu informovala aj to, či náhodou nevie o to, prečo jej doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie správcu dane z nehnuteľnosti o vyrubení dane pre rok 2021, resp. či omylom nebolo takéto rozhodnutie doručené žalobcovi, žalobca o uvedenom nemal vedomosť, ale znova vyjadril svoju nespokojnosť s postupom správcu dane za minulé obdobia a nabádal žalovanú, aby sa s ním spojila a aby spoločne bojovali proti správcovi dane z nehnuteľnosti, ktorý podľa jeho názoru nemôže stavbu podľa katastra nehnuteľnosti určenú na bývanie považovať za stavbu používanú na podnikanie - zárobkovú činnosť a zaťažiť ju sadzbou dane, hoci táto uvedenému účelu reálne slúži, žalovaná s uvedeným nesúhlasila a po informáciách poskytnutej jej i žalobcovi advokátom mala za to, že postup správcu dane je správny a vstupovať do nezmyselných sporov je zbytočné, uvedené sa žalobcovi nepáčilo, avšak nakoľko daň z nehnuteľnosti za rok 2021 v tom čase nebola známa, strany požiadavku žalobcu pustiť sa do sporu so správcom dane z nehnuteľnosti nechali otvorenú. Žalovaná sa preto rozhodla, že správcu dane z nehnuteľnosti navštívi osobne, čo aj dňa 3.08.2021 sa stalo, kedy pracovníci správcu dane z nehnuteľnosti informovali aj o ťažkostiach, ktoré so žalobcom majú - agresívne listy, vyhrážky, atď. za čo sa žalovaná hanbila. Dňa 3.08.2021 žalovaná zároveň prevzala od správcu dane z nehnuteľnosti rozhodnutie zo dňa 19.04.2021, ktorým pre zdaňovacie obdobie bola vyrubená daň z pozemkov vo výške 15,03 eur a daň zo stavieb vo výške 528,- eur.
17.Keďže žalovaná nikdy z prenajímania nehnuteľnosti so žalobcom nijako neprofitovala, nemala z toho žiaden zisk, ani príjem, hneď sa obrátila podľa ich dohody na žalobcu s tým, aby postupoval podľa ods.7.2.9 darovacej zmluvy a aby správcovi dane túto daň zaplatil, keďže výlučne v dôsledku jeho zárobkovej činnosti a najmä v dôsledku činnosti nájomcov, ktorých si žalobca sám vybral, bola táto daň žalovanej ako vlastníčke, nie ako prenajímateľke vyrubená.
18.Na žiadosť žalovanej, aby žalobca daň z nehnuteľnosti uhradil priamo správcovi tejto dane, ale informoval žalovanú, že správcovi dane nič nevyplatí, pretože s ním stále vedie spor ešte z minulosti, nakoľko podľa neho mu správca dane vzhľadom na jeho vek a jeho zdravotný stav, nemá čo dane z nehnuteľnosti vyrubovať. Toto stretnutie sporových strán sa uskutočnilo v Hrhove v auguste roku 2021.
19. Na to žalovaná opätovne navštívila správcu dane, aby jej vysvetlil skutkové a právne okolnosti veci a poskytol jej informácie, ako si plní svoje daňové povinnosti z minulosti s tým, že bola informovaná, že žalobca je u správcu dane označený ako chronický sťažovateľ, čo dospelo až do takého štádia, že správca dane s ním prestal komunikovať a daňové nedoplatky bude voči nemu vymáhať.
20.O uvedenom žalovaná opätovne informovala žalobcu osobne v Hrhove s tým, že žalobca skutočne nemá pravdu a bolo by žiaduce, aby daňové povinnosti plnil. Na to žalobca žalovanú znova informoval, že nemá správca dane pravdu, preto žalobca nikomu nič nezaplatí a zakázal aj žalovanej, aby plnila svoju daňovú povinnosť s tým, že jej direktívne určil, že spoločne budú bojovať proti správcovi dane.
21.Vec napokon medzi stranami sporu skončila hádkou, pretože žalobca odmietol akékoľvek jej argumenty o tom, že ju vystavuje svojím postupom hrozbe daňovej exekúcie, či riziku zriadenia daňového záložného práva na darovaných nehnuteľnostiach, a teda i riziku ich speňaženia a ďalším nákladom, toto bolo dôvodom, prečo sa žalovaná rozhodla, že nemôže tolerovať takýto postup zo strany žalobcu, keďže prenáša na ňu len výdavky, ktoré by mal znášať on, ale zároveň ju vystavuje riziku daňovej exekúcie, a preto od zmluvy o výpožičke musela odstúpiť svojím prípisom zo dňa 9.08.2021, ktoré doručila žalobcovi dňa 12.08.2021.
22.Ďalej žalovaná uviedla, že tieto skutočnosti žalobca vo svojej žalobe neuviedol, a teda hodnotí ako účelovú snahu žalobcu utajiť pred súdom skutočnú pohnútku a motiváciu, pre ktorú sa v súčasnosti domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou podľa žalovanej je v skutočnosti snaha žalobcu o zvrátenie účinkov odstúpenia žalovanej od výpožičky a získanie možnosti dávať darované nehnuteľnosti do nájmu.
23.Žalobca sa až následne po doručení odstúpenia od výpožičky začal žalovanej vyhrážať, že jej ešte ukáže, že ju oberie o nehnuteľnosti, ktoré nadobudla a tieto mu bude musieť vrátiť, nakoľko ho
odmietla poslúchnuť, znášať náklady. Žalobca dokonca telefonicky kontaktoval aj advokáta JUDr. Petra Reblána a požiadal ho, aby žalovanej vstúpil do svedomia, inak sa postará, že žalovaná o darované nehnuteľnosti príde, pretože ukončenie výpožičky považuje za hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. za dôvod, pre ktorý mal nárok na vrátenie daru, pričom tento advokát následne telefonicky kontaktoval žalovanú s tým, aby si svoje rodinné vzťahy so svokrom - žalobcom urovnali, nakoľko je nezmyselné, aby si v rámci rodiny robili prieky iba z dôvodu ich ega, keďže žiaden iný reálny – či právny dôvod pre spor medzi nimi nie je.
24.Tieto vzťahy sa však medzi stranami nepodarilo urovnať, nakoľko žalobca nechcel ani počuť o tom, že by mal znášať tieto náklady, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, ktoré využíval za účelom svojho zisku. Podľa názoru žalovanej, snaha žalobcu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy reálne nestojí na dôvodoch, ktoré vo svojej žalobe uviedol, ale jeho snahou je potrestať žalovanú za jej neposlušnosť, keď odmietla jeho požiadavku sporiť sa so správcom dane z nehnuteľnosti. Žalobca rodinné vzťahy medzi ním a žalovanou, jej manželom rozvrátil, a to čisto zo zištných dôvodov, čo je žalovanej ľúto.
25.Žalovaná nesúhlasí s tvrdením s tvrdením žalobcovej nespôsobilosti na právne úkony, ktorý má spočívať v jeho zdravotnom stave a uvedené popiera, keďže žalobca nebol nespôsobilý na uzatvorenie darovacej zmluvy a o zdravotnom stave môže vypovedať jeho všeobecný lekár. Má za to, že darovaciu zmluvu nepodpísal v duševnej poruche, alebo v stave nespôsobilom na právne úkony. Na základe uvedených skutočností mala za to, že žaloba je nedôvodná, a preto žiada túto v plnom rozsahu zamietnuť.
26. Na vyjadrenie žalovanej žalobca uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojej žalobe a že bol žalobca svojím synom a nevestou uvedený do omylu a podvedený.
27.Súd vykonal dokazovanie prednesmi zástupcov strán sporu, ich písomnými vyjadreniami, listom vlastníctva, darovacou zmluvou, odstúpením od zmluvy a zistil tento skutočný stav: Zástupca žalobcu zotrvával na podanej žalobe v plnom rozsahu ako i na svojom písomnom podaní. Zároveň uviedol, že nie je potrebné v konaní vypočuť účastníkov konania vzhľadom k tomu, že žalobca má vysoký vek a žalovaná žije trvalo v Nemecku, mal za to, že právny úkon, ktorý učinili pri uzatváraní zmluvy je neplatný, keďže bol uvedený do omylu, keďže v darovacej zmluve bol uvedený článok, že môže po dobu 10 rokov poberať určitý obnos z prenájmu predmetnej nehnuteľnosti a táto bola zrušená, v čase uzavretia zmluvy mal 93 rokov, takže konanie žalovanej naplnilo znaky podvodu a samozrejme celé konania bolo v rozpore s dobrými mravmi, že uzatvorením tejto darovacej zmluvy žalovaná presne vedela a cielila k tomu, aby sa dostala k určitej majetkovej podstate, avšak vzhľadom na zdravotný stav žalobcu, osoby so zdravotným postihnutím, sú toho názoru, že žalovaná využila túto okolnosť, a preto je žaloba dôvodná.
28. Zástupca za žalovanú uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, v plnej miere sa zotrváva na svojich písomných vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené, osobitne však poukázal na zmenu petitu, teda rozšírenie žaloby, ktoré bolo žalobcom vykonané dňa 19.09.2022, pričom súd uznesením zo dňa 6.07.2022, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 11.07.2022, určil sudcovskú koncentráciu na uplatnenie všetkých prostriedkov procesnej obrany, a teda poukazuje na to, že je potrebné tento návrh nepripustiť, poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 34C/43/2017 zo dňa 29.10.2018, kde súd nepripustil zmenu žaloby, vo vzťahu k pôvodnému návrhu, ktorý sa týkal určenia neplatnosti darovacej zmluvy mali za to, že žalobca sa domáhal určenia, že darovacia zmluva je neplatná, keďže ide o žalobu na určenie podľa ust. § 137 písm. d) CSP, táto je neprípustná, pretože žalobe chýba naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti, keďže takýto rozsudok by bol nezapísateľný v katastri nehnuteľností, a čo sa týka skutkových tvrdení, ktoré žalobca uvádzal v žalobe, poukázal na obsah spisu, a teda na jeho písomné vyjadrenie, pričom z písomností, ktoré žalobca doložil, nevyplýva, že by od predmetnej darovacej zmluvy odstúpil, a teda na základe takto vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že žalobca od darovacej zmluvy odstúpil, pričom žalobca jasne vedel, o aký právny úkon ide, aký právny úkon podpísal a na darovacej zmluve svoj podpis aj overil. Žalobca vo svojej žalobe nenavrhoval žiadne návrhy na dokazovania, taktiež netrval na výsluchu svedkov, keďže z obsahu pôvodnej žaloby je zrejmé, že táto je neprípustná, a zmena žaloby takisto nie je dôvodná, preto žiadali žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
29. Predmetom konania je neplatnosť darovacej zmluvy. Žalobca podaním zo dňa 19.09.2023 požiadal súd o pripustenie – rozšírenie zmenu návrhu tak, že žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, zapísaná na LV č. XXXX k.ú. H. G. I., je vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
30.Súd uznesením zo dňa 6.07.2022 uplatnil sudcovskú koncentráciu, táto bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 11.07.2022 a v lehote do 15 dní bol povinný predložiť ďalšie návrhy, pričom zmena petitu bola žalobcom súdu doručená 19.09.2022.
31.Súd na pojednávaní zo dňa 15.06.2023 návrh na zmenu petitu nepripustil.
32. Podľa ust. § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
33. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
34. Podľa ust. § 38 ods.1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
35.Podľa ust. § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
36. Podľa ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Podľa ust. § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva, alebo sľubuje obdarovanému a ten dar, alebo sľub prijíma.
38.Podľa ust. § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
39.Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo písm. d) určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
40. Podľa ust. § 137 CSP sa žalobca nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy, pretože súd takémuto žalobnému návrhu nemôže s poukazom na § 137 písm. d) CSP vyhovieť. Civilný sporový poriadok rozlišuje medzi určením, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), pričom tohto určenia sa možno domáhať, ak je daný naliehavý právny záujem, avšak iba ak to vyplýva z osobitného predpisu, teda z hmotného práva, pričom táto podmienka sa skúma obligatórne a musí byť vždy splnená. Z hmotného práva v danom prípade žalobcovi nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, po procesnej stránke spočíva v tom, že sporové strany majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
41.Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je naviac daný iba v prípade, ak požadované určenie definitívne vyrieši stav právnej neistoty a naopak, nie je nikdy daný v prípade, ak by rozhodnutie súdu vyvolalo ďalšie súdne spory.
42.Civilný sporový poriadok zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Inak povedané, Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, iba za predpokladu, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, najmä z hmotného práva. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemohol domáhať ochrany žalobou na plnenie. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak
otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej, vo vzťahu k inej právnej otázke (Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 19.11.2008 sp. zn. 5Obdo 10/2008).
43. Určovací návrh v súlade s daným zákonným ustanovením možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter a jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit, to čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa takouto žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo miesto v jeho právnom vzťahu. Preto súd posudzuje, či podaný určovací návrh, teda žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany pre žalobcu, a či snáď nebude po takomto rozhodnutí o určovacej žalobe musieť nasledovať ďalšie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak by riešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Súd má za to, že žalobca neosvedčil svoj naliehavý právny záujem žiadnym spôsobom, hoc v žalobe ani nepreukázal, a teda toto je dôvod pre zamietnutie žaloby s tým, že v danej veci súd žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6.11.2007 sp zn. 17Co/161/2007).
44. I v prípade vyhovenia žalobe by nedošlo touto k zmene vlastníctva v prospech žalobcu.
45.Vzhľadom na skutočnosti takto zistené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
46.Podľa ust.§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania, rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48.Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Žalovaná bola v konaní úspešná, a tak jej súd priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)