Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1244-2006.pdf
PDF · 97.49 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1244/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, IČO: 30 807 484, proti povinnému t.č. neexistujúci právny subjekt JK export - import, s.r.o. (pôvodne BETTOLA, s.r.o.) naposledy so sídlom Mochovská 12, 934 05 Levice (pôvodne Partizánska cesta 94, 974 01 Banská Bystrica), IČO: 36 033 472, na vymoženie pohľadávky vo výške 3 379,04 eura (101.797,- Sk) s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39 (pôvodne Národná 4), 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 2152/06, na základe podnetu súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 19,46 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 3 379,04 eura (101.797,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č.k. 700-2110040205- GC04/05 zo dňa 08. 06. 2005 a č.k. 700-2110043906-GC04/06 zo dňa 21. 03. 2006.
Poverením č. 5601 021424 zo dňa 11. 09. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39 (pôvodne Národná 4), 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 2152/06.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 21. 01. 2013, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 06. 05. 2011 vymazaný z obchodného registra. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 254,57 eura, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28CbR/82/2009-36 zo dňa 22. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 04. 2011, bola zrušená spoločnosť JK
export - import, s. r.o., bez likvidácie. Následne bola obchodná spoločnosť dňa 06.05.2011 z obchodného registra vymazaná, dôvod výmazu: ex offo výmaz.
V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný, a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2 M Cdo 11/2012).
Nakoľko súd zistil, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 254,57 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30.4.2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 21 písm. a) vyhlášky, odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich tento uplatnil.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - prevzatie návrhu + založenie spisu (1/4 hodiny), štúdium návrhu, exekučného titulu a príloh (1/4 hod.) a žiadosť o udelenie poverenia (1/4 hodiny), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 17CoE/168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012, č. k. 16CoE/364/2011-44 zo dňa 25. 10. 2011).
Čo sa týka úkonov vyúčtovanie trov ex. (úkony + výdavky) a podnet na zast.ex. + post. spisu (spolu 2 a 1/4 hodiny), tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ teda súdny exekútor súdu oznámil výmaz povinného z obchodného registra, postúpil súdu spis a vyúčtoval a uplatnil si trovy exekúcie z tohto dôvodu, tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011, č. k. 1CoE/437/2011.
Pokiaľ ide o úkony štúdium spisu + správa o stave exekúcie (1 hod.) a výzva na úhradu (1/4 hod.) zo dňa 22. 01. 2008, tieto úkony taktiež nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Ako už bolo uvedené vyššie, exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, pričom súd poukazuje aj na tú skutočnosť že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora ako štúdium spisu a vyhotovenie správy o stave exekúcie nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. Navyše súdny exekútor doručoval oprávnenému výzvu na úhradu pohľadávky, keď mal z doručovania predchádzajúcich písomností zistené, že povinný sa v mieste sídla nezdržiava, pričom obsahom predmetnej výzvy bol sledovaný ten istý účel ako pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, a to úhrada vymáhanej pohľadávky.
Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 2 hodiny, ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie, a to za budúce úkony: žiadosť o vyznačenie právoplatnosti, zrušenie blokácie účtu - 13x banka, výzva na úhradu trov konania + faktúra, oznámenie o ukončení exekúcie, vrátenie poverenia, archivácia spisu a štátny archív - súhlas so skartovaním. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
Súd taktiež neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012.
Keď súd posudzoval aj preukázateľnosť a účelnosť trov exekúcie, nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon zisťovanie maj.pomerov pov. (OR, ŽR) zisťovanie obch. podielov, prevádzok pov. zo dňa 25. 09. 2006. V zmysle § 25 je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vyhľadanie údajov z verejne dostupných zdrojov prostredníctvom verejnej dátovej siete súd nepovažuje za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatné úkony odmeňované každý paušálnou sumou. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Preto súd nepovažoval za oprávnené a účelné uplatnené položky vyúčtovania v časti paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti za úkon 2x doručenie exekučného príkazu - hnuteľné veci, 13x doručenie príkazu na začatie exekúcie - banka a 15x doručenie exekučného príkazu - banka bez toho, aby bola existencia hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného a existencia účtov vedených na povinného v bankách preukázaná. S poukazom na uvedené preto súd ani nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné za doručovanie vyššie uvedených príkazov, spolu vo výške 26 x 0,10 eura a 2 x 0,67 eura.
Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si vyčíslil odmenu za manipuláciu so spismi podľa § 21 vyhlášky vo výške 0,66 Eur za správu o stave exekúcie. Správu o stave exekúcie podľa názoru súdu nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle citovaného § 21 vyhlášky, ktorým je spoplatnená manipulácia s exekútorským spisom. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu vyhlášky, do ktorého cit. ustanovenie nepatrí. Pokiaľ by súdny exekútor aj vyhotovil potvrdenie zo spisu, subjektom, ktorému bolo potrebné z jeho strany vyúčtovať túto odmenu, nemôže byť v danom prípade oprávnený aj z toho dôvodu, že si správu o stave exekúcie nevyžiadal.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 13,28 eura za 4 paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti, a to: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 2x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia, zrušenie blokácie účtu pov. - banka, výzva na úhradu trov exekúcie, oznámenie o ukončení exekúcie, vrátenie poverenia a štátny archív - žiadosť o súhlas so skartovaním spolu vo výške 25,60 eura. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len trovy, ktoré boli reálne preukázané a vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia súdu a doručenia podnetu na zastavenie exekúcie a spisu spolu s vyúčtovaním trov exekúcie, nakoľko zo spisu mal súd preukázané, že predmetné písomnosti boli súdu zo strany súdneho exekútora podané osobne, a teda súdnemu exekútorovi náklady na poštovú prepravu nevznikli.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 17,70 eura za tlač a kopírovanie (177 x 0,10 eur podľa špecifikácie) a vo výške 1,00 eur za telekomunikačné poplatky (OR, ŽR, kapor, i-net). Exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súd uznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 2,94 eura za poštovné.
Súd po vykonaných úpravách uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 19,46 eura. Z toho odmena súdneho exekútora činí 13,28 eura, hotové výdavky 2,94 eura a vyúčtovaná 20 % DPH (základ dane 16,22 eura) predstavuje 3,24 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.