Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1398-2000.pdf
PDF · 67.28 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1398/2000
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 35937874, Mamateyova 17, Bratislava, proti povinnému: STARP s.r.o., IČO: 36293342, M. Rázusa 16, Bojnice (t.č. vymazaný z obchodného registra), pre vymoženie istiny vo výške 1 309,87 eura (39 461,-- Sk) s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e . Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Dolný Val 30, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 17.5.2000 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 39 461,--Sk s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer oprávneného č. 3103/99b zo dňa 5.10.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.2.2000 a vykonateľnosť dňa 25.2.2000. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi udelené tunajším súdom dňa 20.6.2000. Súdny exekútor podnetom zo dňa 25.1.2013 navrhol na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Podľa § 58 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 6 K 27/00 zo dňa 29.9.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.12.2000 bol zamietnutý návrh na výhlásenie konkurzu na majetok STARP, s.r.o., M.Rázusa 16, 972 01 Bojnice, IČO 36293342 pre nedostatok majetku. V zmysle § 68 ods. 3 písm. f/ zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov zamietnutím návrhu pre nedostatok majetku sa spoločnosť zrušila. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3, 4 Obch. zák. sa obchodná spoločnosť dňom 8.6.2001 z obchodného registra v y m a z á v a. Spoločnosť nemá právneho nástupcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a súdom zistený skutkový stav s poukazom na vyššie citované ustanovenia súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil. Konanie nebolo možné zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko toto ustanovenie bolo zavedené až novelou Exekučného poriadku č. 32/2002 Z.z. účinnou od 1.2.2002. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku sa predmetné exekučné konanie začalo pred 1.2.2002 a v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Z dôvodu zániku povinného z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku bolo možné len exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 Exekučného poriadku a § 200 odst. 1 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 251 odst. 4 O.s.p.. na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok / neustanovuje inak. Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie, kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200 a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný /§ 197 odst. 1 Exekučného poriadku/. Z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v § 203 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku povinného. Túto samotnú skutočnosť nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania / v časti trov/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/. Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Považuje však za potrebné uviesť, že uvedená problematika nie je v praxi všeobecných súdov jednotná a ustálená.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je v zmysle § 58 ods. 5,6 Exekučného poriadku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.