Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-10-2023.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom v trestnej veci obžalovaného L.Ó. Y., narodeného XX.XX.XXXX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody I., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1 Pv/447/22/4404 zo dňa 07.02.2023 na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 15.06.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný L. Y., narodený XX.XX.XXXX v K., trvale bytom I., W. č. X, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody I.,
je v i n n ý , ž e
dňa 06.11.2022 v presne nezistenom čase od 12.00 h do 12:06 h, v meste I. E., pri autobusovej zastávke na U. G., neďaleko pohostinstva „U. O.“, sa pod vplyvom alkoholu s bicyklom pristavil pri poškodenom T. M., nar. XX.XX.XXXX v I. E., trvale bytom I. E., G. XXX, ktorý išiel takisto na bicykli a s ktorým sa poznajú asi 5 rokov z neďalekej krčmy „U. O.“ a prihovoril sa mu s požiadavkou, nech mu dá nejaké peniaze, nakoľko má chorú ženu, pričom poškodený mu povedal, že mu peniaze nedá, načo obžalovaný stále opakoval, aby mu dal peniaze a nechcel mu pustiť bicykel, ktorý mu pri tom držal jednou rukou, následne, ako sa poškodený rozhodol napokon dať drobné mince zo svojej peňaženky obžalovanému, nakoľko mu už v minulosti viackrát dal nejaké drobné mince, ako obžalovaný zbadal v peňaženke poškodeného bankovku nominálnej hodnoty 100 €, tak obžalovaný jednou rukou chytil ľavú ruku poškodeného, v ktorej poškodený držal svoju koženú peňaženku čiernej farby značky GIUDI, a túto ruku poškodenému stisol, pričom druhou rukou mu túto z tejto ľavej ruky vytrhol predmetnú peňaženku, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 105,00 € v bankovkách nominálnej hodnoty 1 ks 100,00 € bankovky a 1 ks 5,00 € bankovky, občiansky preukaz a karta poistenca X. E. B., F.. M.. a dal sa na útek po U. M., na čo poškodený kričal, aby mu vrátil peniaze, čo z vozidla zaregistroval okoloidúci doposiaľ nestotožnený vodič, ktorý sa vydal za obžalovaným a páchateľa s vozidlom zablokoval, následne na miesto prišiel aj poškodený a na výzvu poškodeného mu obžalovaný peňaženku s občianskym preukazom a kartou poistenca vrátil, z ktorej však už predtým stihol vybrať finančnú hotovosť vo výške 105,00 € v uvedených bankovkách, ktorú skutočnosť pokým poškodený zistil, sa obžalovaný znova vydal na útek na neznáme miesto, pričom bol následne v čase o 12.50 h hliadkou Obvodného oddelenia PZ I. E., Okresného riaditeľstva PZ I. E. spozorovaný a následne obmedzený na osobnej slobode na U. Q., neďaleko pohostinstva „B. N.“ a týmto svojim konaním spôsobil poškodenému T. M. škodu na majetku vo výške 120,00 € a takto konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 4T/28/1994 zo dňa 24.11.1994, právoplatným toho istého dňa odsúdený za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,
t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a opätovne spáchal zločin,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmena d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a s poukazom na § 38 odsek 5 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, pri zistení okolností poľahčujúcich podľa § 36 písmena l) Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmena b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp. zn. 1Pv/447/22/4404 dňa 07.02.2023 na Okresný súd Nové Zámky obžalobu na obvineného L. Y., narodeného XX.XX.XXXX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody I., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 06.11.2022 v presne nezistenom čase od 12.00 h do 12:06 h, v meste I. E., pri autobusovej zastávke na U. G., neďaleko pohostinstva „U. O.“, sa pod vplyvom alkoholu s bicyklom pristavil pri poškodenom T. M., nar. XX.XX.XXXX v I. E., trvale bytom I. E., G. XXX, ktorý išiel takisto na bicykli a s ktorým sa poznajú asi 5 rokov z neďalekej krčmy „U. O.“ a prihovoril sa mu s požiadavkou, nech mu dá nejaké peniaze, nakoľko má chorú ženu, pričom poškodený mu povedal, že mu peniaze nedá, načo obvinený stále opakoval, aby mu dal peniaze a nechcel mu pustiť bicykel, ktorý mu pri tom držal jednou rukou, následne, ako sa poškodený rozhodol napokon dať drobné mince zo svojej peňaženky obvinenému, nakoľko mu už v minulosti viackrát dal nejaké drobné mince, ako obvinený zbadal v peňaženke poškodeného bankovku nominálnej hodnoty 100 €, tak obvinený jednou rukou chytil ľavú ruku poškodeného, v ktorej poškodený držal svoju koženú peňaženku čiernej farby značky GIUDI, a túto ruku poškodenému stisol, pričom druhou rukou mu túto z tejto ľavej ruky vytrhol predmetnú peňaženku, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 105,00 € v bankovkách nominálnej hodnoty 1 ks 100,00 € bankovky a 1 ks 5,00 € bankovky, občiansky preukaz a karta poistenca X. E. B., F.. M.. a dal sa na útek po U. M., na čo poškodený kričal, aby mu vrátil peniaze, čo z vozidla zaregistroval okoloidúci doposiaľ nestotožnený vodič, ktorý sa vydal za obvineným a páchateľa s vozidlom zablokoval, následne na miesto prišiel aj poškodený a na výzvu poškodeného mu obvinený peňaženku s občianskym preukazom a kartou poistenca vrátil, z ktorej však už predtým stihol vybrať finančnú hotovosť vo výške 105,00 € v uvedených bankovkách, ktorú skutočnosť pokým poškodený zistil, sa obvinený znova vydal na útek na neznáme miesto, pričom bol následne v čase o 12.50 h hliadkou Obvodného oddelenia PZ I. E., Okresného riaditeľstva PZ I. E. spozorovaný a následne obmedzený na osobnej slobode na U. Q., neďaleko pohostinstva „B. N.“ a týmto svojim konaním spôsobil poškodenému T. M. škodu na majetku vo výške 120,00 €.
Súd na základe podanej obžaloby vytýčil termín hlavného pojednávania, na ktorom po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Nové Zámky obžalovaný po poučení v zmysle § 257 odsek 1, odsek 5, odsek 8 Trestného poriadku, využil svoje právo a v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval podľa 257 odsek 5 Trestného poriadku a položil obžalovanému otázky podľa § 333 odsek 3 písmená c), d), f), g), h), Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal áno. Po vyjadrení prokurátora a poškodeného súd v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, že prijíma vyhlásenie obžalovaného, ktoré urobil podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie ohľadne skutku, ktorý
obžalovaný priznal, sa nevykoná. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe z toho dôvodu, že z k obžalobe pripojeného vyšetrovacieho spisu nemal pochybnosti o tom, že sa skutok stal, spáchal ho obžalovaný v takom rozsahu ako je uvedené v obžalobe. Vyhlásenie obžalovaného v nadväznosti na zadovážené dôkazy v prípravnom konaní jednoznačne preukazujú, že skutok, pre ktorý bola podaná na obžalovaného obžaloba spáchal obžalovaný.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a súd jeho vyhlásenie prijal, nevykonal dokazovanie ohľadom viny, ale vykonal dokazovanie len ohľadom trestu.
Za účelom rozhodovania o treste súd oboznámil výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpis z registra trestov, správu o povesti a hodnotenie z výkonu väzby. Súd tiež oboznámil podstatné obsahy pripojených spisov. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti postihovaný za spáchanie priestupkov rôznorodého charakteru okrem majetkových priestupkov a priestupkov na úseku cestnej premávky sa opakovane dopúšťal priestupkov porušením všeobecne záväzného nariadenia mesta, kedy vyberal veci z kontajnerov. V mieste pobytu je hodnotený ako osoba, ktorá má problémy s alkoholom, ale nebol riešený žiadnou verejnou komisiou ani mestskou políciou. Z hodnotenia z výkonu väzby vyplýva, že obžalovaný počas výkonu väzby dodržiava ústavný poriadok a denný režim, príkazy a nariadenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže plní. V jednom prípade bol upozornený na dodržiavanie ústavného poriadku. Jeho správanie a vystupovanie voči ostatným obvineným ako aj príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže je na požadovanej úrovni. Disciplinárne odmenený ani potrestaný dosiaľ nebol. Konflikty nevyvoláva. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa dostal do rozporu s Trestným zákonom celkovo pätnásť krát s tým, že v dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/211/2019 zo dňa 20.08.2019, právoplatným toho istého dňa pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý si vykonal dňa 28.01.2020. Z odpisu z registra trestov tiež vyplýva, že obžalovaný od odsúdenia Okresným súdom Komárno sp. zn. 4T/28/1994 nebol odsúdený pre žiadnu násilnú trestnú činnosť. Opakovane bol odsudzovaný za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, a trestného činu krádeže.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/14/2013 vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 03.06.2013, právoplatným dňa 09.10.2013 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/74/2013 zo dňa 09.10.2013 odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štrnásť mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní troch rokov.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 4T/28/1994 vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 24.11.1994, právoplatným vo vzťahu k obžalovanému toho istého dňa uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa 234 odsek 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 4T/28/1994 zo dňa 20.02.1997, právoplatným 04.03.1997 bolo vyslovené, že si obžalovaný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov vykoná.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Jánom Bernátom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že obžalovaný nie je závislý na alkohole a jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
Za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody od siedmych rokov do dvanástich rokov.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť súd vzhliadol u obžalovaného podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, t. j. že už bol za trestný čin odsúdený. V danom prípade je rovnováha poľahčujúcich okolností k okolnostiam priťažujúcim. Vzhľadom k tomu, že súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu a už v minulosti bol odsúdený za spáchanie trestného činu, ktorý podľa aktuálne účinného trestného zákona by bol zločinom (odsúdenie Okresným súdom Komárno sp. zn. 4T/28/1994), súd pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona a teda upravoval trestnú sadzbu tak, že zvyšoval dolnú hranicu o jednu polovicu postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona a teda po takejto úprave je zákonnou trestnou sadzbou sadzba od deviatich rokov a šiestich mesiacov do dvanástich rokov.
Súd je toho názoru, že uloženie trestu v sadzbe od deviatich rokov a šiestich mesiacov do dvanástich rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a preto vzhľadom na osobu obžalovaného využil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu a uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby byť limitujúci ustanovením § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona. Súd k tomuto záveru dospel na základe toho, že obžalovaný bol síce opakovane súdne trestaný, pričom od odsúdenia Okresným súdom Komárna sp. zn. 4T/28/1994 len za prečiny. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu lúpeže, ku ktorej súd musel postupovať v zmysle § 38 odsek 5 Trestného zákona pred dvadsiatimi deviatimi rokmi a odvtedy sa dopúšťal len menej závažných trestných činov, za ktoré mu síce boli ukladané tresty odňatia slobody, vo výmere nie vyššej ako 14 mesiacov. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaný sa s poškodeným poznali, poškodený si ani neuplatnil nárok na náhradu škody a vzhľadom aj na okolnosti celého prípadu, je súd toho názoru, že trest vo výmere šiestich rokov je pre obžalovaného dostatočným trestom na jeho nápravu a odradenie ho do budúcna od páchania trestnej činnosti. Obžalovaný v minulosti nepáchal násilnú trestnú činnosť, okrem odsúdenia Okresným súdom Komárno sp. zn. 4T/28/1994. Súd tiež poukazuje aj na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Bernátom, z ktorého vyplýva, že pobyt obžalovaného na slobode nie je psychiatrického hľadiska nebezpečný a nie je závislý na alkohole.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu v predchádzajúcich desiatich rokoch bol vo výkone trestu, a to minimálne za odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/211/2019 súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Keďže si poškodený neuplatnil nárok na náhradu škody, súd nemal zákonný podklad na posudzovanie a rozhodovanie o škode, ktorá vznikla poškodenému konaním obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.