Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-74-2013.pdf
PDF · 74.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/74/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubici Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému E. G., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného E. G. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 03.06.2013, sp. zn. 3T/14/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 09. októbra 2013, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného E. G. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného E. G. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 1. januára 2013 o 12.15 hod. v obci O. po X. ulici smerom na L. ulicu riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit EČ: O. XXX AZ, pričom po jeho zastavení hliadkou polície bolo zistené, že konal takto napriek tomu, že mu právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/15/2008 zo dňa 16.05.2008 s právoplatnosťou od 30.07.2008 bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidla po dobu 4 rokov.
Súd I. stupňa mu za to podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súčasne mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky.
Uvedený rozsudok odvolaním napadol obžalovaný E. G. v celom rozsahu. Uviedol, že je nevinný a že auto nešoféroval. Konanie, ktoré predchádzalo tomuto rozsudku nenapadol.
Obžalovaný sa i napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil verejného zasadnutia odvolacieho súdu, preto sa podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti.
Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania opísaného vo výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
Obžalovaný spáchanie skutku v plnom rozsahu popieral. Uviedol, že auto riadila jeho manželka, ktorá nemá vodičský preukaz ale zvykla šoférovať. (Pričom neskôr vo svojej výpovedi uviedol, že ju učil šoférovať). Keď ich zastavili policajti a kázali jej preparkovať auto, zľakla sa a preto nevedela šoférovať.
Vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďami svedkov - príslušníkov polície U. X. a Mgr. P. I., ktorých hodnovernosť nemal dôvod spochybňovať ani odvolací súd. Obaja zhodne uviedli, že v uvedenom čase vykonávali hliadkovú činnosť a keď zbadali motorové vozidlo, ktoré riadil obžalovaný otočili svoje motorové vozidlo a začali ho sledovať. O vodičovi sledovaného motorového vozidla - teda o obžalovanom vedeli, že tento má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Pri vjazde do ulice, kde zabočilo sledované motorové vozidlo videli, ako si vodič - obžalovaný presadal na zadné sedadlo a spolujazdec - jeho manželka, si presadala na sedadlo vodiča. Po tom, ako bolo zistené, že manželka obžalovaného nemá vodičské oprávnenie bola vyzvaná, aby preparkovala motorové vozidlo. Nevedela vozidlo naštartovať a ani sa s ním pohnúť. Výpovede týchto svedkov boli podporené aj listinnými dôkazmi, úradnými záznamami napísanými bezprostredne po čine, z ktorých vyplýva, že to bol obžalovaný čo viedol motorové vozidlo. Odvolací súd sa preto s poukazom na vykonané dokazovanie stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že obžalovaný maril výkon rozhodnutia tak, že riadil osobné motorové vozidlo, teda vykonával činnosť, ktorá mu bola rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/15/2008 zo dňa 16.05.2008 zakázaná.
Po vykonanom dokazovaní súd I. stupňa správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pretože maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje vyššie uvedené rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.
Ohľadom osoby obžalovaného bolo zistené, že je nezamestnaný, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že sa nachádza v evidencii a bol mu po prepustení z ÚVTOS K. dňa 14.05.2012 vyplatený resocializačný príspevok vo výške 40 Eur.
Ako vyplýva z odpisu z registra trestov v minulosti bol už 13-krát súdne trestaný, z toho iba v dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Okresným súdom Nové Zámky bol rozsudkom sp. zn. 2T/15/08 odsúdený na nepodmienečný trest vo výmere 1 rok, ktorý vykonával v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom tento trest vykonal dňa 08.06.2010 a zároveň
mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 4 roky a trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn 0T/19/11 z 10.07.2011 bol opäť odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. b/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest vykonal 08.05.2012 a bol mu uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 roky. Obžalovaný sa prejednávaného skutku dopustil takmer 8 mesiacov po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Možno preto konštatovať, že u obžalovaného ide o osobu so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti toho istého druhu.
Súd I. stupňa pri rozhodovaní o treste správne vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zák. a správne prihliadal na určenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na strane páchateľa a miery ich závažnosti (§ 38 ods. 2 Tr. zák.). Pri osobe obžalovaného súd I. stupňa správne zistil existenciu len priťažujúcej okolnosti, uvedenej v ustanovení § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený a správne postupoval v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák., keď zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Takto ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe v rozpätí 8 mesiacov až 2 roky (pri zákonnej trestnej sadzbe 0 mesiacov až 2 roky). Súd I. stupňa tak vzhľadom na vyššie uvedené správne uložil obžalovanému trest odňatia slobody v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby.
Iný druh ako nepodmienečný trest odňatia slobody u obžalovaného neprichádzal do úvahy vzhľadom na jeho osobu, ako aj charakter a spôsob spáchania trestnej činnosti.
Aj zaradenie obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok