Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-78-2009.pdf
PDF · 151.74 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/78/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: BL Finance s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683, zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti odporcovi v rade X/ Z. X., B.. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX W. B. T., zastúpený: JUDr. Ladislav Potocký, advokát, Mydlárska 19, 010 01 Žilina, odporkyni v rade X/ H. O., B.. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX Ž., odporcovi v rade X/ L. R., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXX, XXX XX W. B. T. a odporcovi v rade X/ L. X., B.. XX.XX.XXXX, XXX XX L. X, o zaplatenie 6.148,74 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v rade 1/, v rade 2/, v rade 3/ a v rade 4/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.148,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16 % ročne z tejto sumy od 06.11.2002 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 368,85 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 516,75 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 02.04.2008 žiadal navrhovateľ GE Money, a.s zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 185.237,- Sk (6.148,74 Eur) s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 29.03.2006 spoločnosť GE Money Multiservis, k.s., a pôvodný navrhovateľ GE Money, a.s., ako kupujúci uzavreli Zmluvu o predaji podniku. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k veciam, iných práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku patriaceho do majetku GE Money Multiservis, k.s.. V trestnej veci obvinených - odporcov, Okresný súd Žilina svojim rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, v ktorej boli odporcovia uznaní za vinných z dôvodu, že uzatvárali Zmluvy o revolvingovom úvere s rôznymi osobami, ktoré zabezpečovali pod rôznymi zámienkami a za rôznu odmenu, pričom na základe týchto zmlúv navrhovateľ vyplatil finančné hotovosti vo forme úverov, ktoré neboli splácané. Odporcovia podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka spôsobili navrhovateľovi škodu v celkovej výške 185.237,-Sk, ktorú sú povinní nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne. Spáchaním trestného činu a nenahradením vyššie uvedenej škody sa odporcovia vo vzťahu k navrhovateľovi dostali do omeškania. Navrhovateľ preto odo dňa nasledujúceho po dátume spáchania posledného trestného činu požaduje zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2-násobku diskontnej sadzby určenej NBS, teda vo výške 16,5 % ročne zo žalovanej istiny od 06.11.2002 do zaplatenia.
Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca v rade 1/ odpor. Navrhovateľ návrh odôvodňuje tým, že boli uzatvárané zmluvy nad výšku úverového rámca s jednotlivými osobami. Tieto zmluvy teda zaväzovali priamo jednotlivé fyzické osoby, ktoré mali navrhovateľovi úver splácať. Zmluvy boli uzatvárané v roku 2002 a návrh na súd na bol podaný dňa 02.04.2008. Nárok navrhovateľa je tak premlčaný podľa §-u 100 Občianskeho zákonníka. Z podaného návrhu navrhovateľa nie je zistiteľné, z akého právneho titulu sa domáha uplatňovaného nároku. Odporca preto z opatrnosti vznáša námietku
premlčania. Odporca sa nijakým spôsobom nezaviazal požadovanú istinu navrhovateľovi nahradiť a uplatňovaný nárok neuznáva a žiada návrh zamietnuť.
Uznesením č. k. 11Cb/78/2009-175 zo dňa 07.03.2011 súd pripustil zmenu účastníkov na strane navrhovateľa tak, že pôvodný navrhovateľ GE Money a.s., z konania vystúpil a na jeho miesto do konania vstúpil navrhovateľ BL Finance, s.r.o., Bratislava.
Konajúci súd vo veci rozhodol Rozsudkom č. k. 11Cb/78/2009-196 zo dňa 16.09.2011, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel v časti istiny a úroku z omeškania vo výške 16 % ročne. Zároveň uložil odporcom povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd návrh zamietol.
Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. 14Cob/27/2012 zo dňa 02.01.2013 uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina zrušil v napadnutom výroku o povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.148,74 Eur spolu s úrokom z omeškania a trovami konania. Zároveň odvolanie odporcu v rade 1/ proti tomuto rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti úroku z omeškania odmietol. V odôvodnení uviedol, že nosným odvolacím dôvodom odporcu v rade 1/ bola uplatnená námietka premlčania nároku uplatňovaného navrhovateľom. Podľa krajského súdu subjektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie, kto za škodu zodpovedá a keď získal informáciu o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Tomuto záveru zodpovedá uznesenie Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo/82/2009, v zmysle ktorého názor žalobcu, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť až od právoplatnosti trestného rozsudku, t. j. že žalobca získal až od tohto dátumu pozitívnu vedomosť o žalovanom ako o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, chybne stotožňuje začiatok plynutia tejto premlčacej doby s dátumom právoplatnosti rozsudku v trestnej veci, pričom prehliada skoršiu vedomosť navrhovateľa o žalovanom ako osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, keď preukázateľne získal informáciu o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá osoba za škodu zodpovedá. V konaní tak bude potrebné ustáliť vznik začiatku behu subjektívnej premlčacej lehoty a skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodiť vznik škody a orientačný rozsah. Samotné nadobudnutie právoplatnosti trestného rozsudku v tomto prípade predbežne zostáva bez právnej relevancie.
Na následne nariadených pojednávaniach sa odporcovia v rade 2/, 3/ a 4/ nezúčastnili. Odporcovia v rade 2/ a 3/ mali doručenie predvolania riadne vykázané. Odporca v rade 4/ mal doručenie vykázané náhradným spôsobom podľa §-u 47 ods. 2 OSP. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Preto súd podľa §-u 101 ods. 2 OSP pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti navrhovateľa a v neprítomnosti odporcov v rade 2/, 3/ a 4/.
Na pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právneho zástupcu odporcu v rade 1/, oboznámením návrhu na začatie konania, trestného rozsudku tunajšieho súdu, uzatvorených zmlúv o revolvingovom úvere, zmluvy o postúpení pohľadávok, obsahu pripojeného trestného spisu sp. zn. XT/ XXX/XXXX, písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Okresný súd Žilina Rozsudkom č. k. XT/XXX/XXXX zo dňa 11.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.01.2008, schválil návrh dohody o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Žiline a obvinenými, medzi ktorými sú aj odporcovia v rade 1/ až 4/. Podľa tohto rozsudku boli obvinení uznaní za vinných, že odporca v rade 1/ ako živnostník vykonávajúci svoju živnosť pod obchodným menom Z. X.Á. - B. po vzájomnej predchádzajúcej dohode za účelom neoprávneného zisku spoločne so svojou manželkou H. X. - odporkyňou v rade 2/ v priebehu roku 2002 na základe Zmluvy o spolupráci s firmou GE Capital Multiservis, k.s., uzatvárali Zmluvy o revolvingovom úvere s rôznymi osobami, ktoré zabezpečovali pod rôznymi zámienkami a za rôznu odmenu k podpisu zmlúv, prípadne od nich vyžiadali osobné doklady za účelom ich zneužitia k uzatvoreniu zmlúv odporcovia v rade 3/ a 4/, pričom tieto osoby v skutočnosti nemali záujem o úver, ani o nákup tovaru na splátky a takýmto spôsobom odporca v rade 3/ získal celkovo 15 osôb a odporca v rade 4/ celkovo 13 osôb,
na základe ktorých poskytovateľ úverov vyplatil finančné hotovosti vo forme úverov, ktoré neboli nikdy splácané. Vo výrokovej časti rozsudku sú uvedené všetky úverové zmluvy, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva v podanom návrhu. Jedná sa o Úverovú zmluvu č. 1003812611 zo dňa 19.09.2002 na meno L. W., kde čerpaná čiastka z úveru predstavuje sumu 15.225,-Sk, ďalej o zmluvu zo dňa 24.09.2002 č. 1032842661 na meno C. Z., kde čerpaná čiastka úveru predstavuje 15.225,-Sk, ďalej zmluvu zo dňa 03.10.2002 na meno R. Z., kde čerpaná čiastka úveru predstavuje 16.040,-Sk, o zmluvu ma meno K. S. uzatvorenú dňa 07.10.2002 s číslom 1020842795, kde čerpaná čiastka predstavuje 10.150,-Sk, zmluvu na meno C. V. zo dňa 07.10.2002 pod číslom 1016842792, kde čerpaná čiastka predstavuje 30.450,- Sk, zmluvu na meno L. W. zo dňa 08.10.2002 pod číslom 1144842809, kde výška čerpaného úveru predstavuje 15.225,-Sk, zmluvu na meno T. Š. zo dňa 09.10.2002 pod číslom 1011842814, kde čerpaná čiastka úveru predstavuje 15.005,-Sk, zmluvu na meno Š. L. zo dňa 18.10.2002 pod číslom 1019842907, kde čerpaná čiastka úveru predstavuje 10.147,-Sk, zmluvu na meno P. O. zo dňa 28.10.2002 číslo 1015843005, kde čerpaná čiastka úveru predstavuje 30.450,-Sk a zmluvu zo dňa 05.11.2002 pod číslom 1019843008 na meno Y. H., kde čerpaná čiastka úveru predstavuje 30.320,-Sk. Zo všetkých čerpaných čiastok úveru nebola uhradená žiadna čiastka. Uvedenými skutkami sa tak v zmysle rozsudku odporcovia dopustili trestných činov podvodu a úverového podvodu v spolupáchateľstve. Podľa odôvodnenia rozsudku sa obvinení a prokurátor dohodli na odkázaní poškodených s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Na položené otázky ohľadom dobrovoľného priznania a uznania viny za spáchané skutky, obvinení odpovedali „áno“.
Navrhovateľ do súdneho spisu predložil všetky vyššie uvedené zmluvy.
Zo Zmluvy o predaji podniku, ktorá je na tunajšom súde uložená pod 1SprV/456/06 bolo zistené, že spoločnosť GE Multiservis, k.s., ako predávajúci uzavrela s kupujúcim GE Money, a.s., Bratislava Zmluvu o predaji podniku. Podľa zmluvy na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, ktoré sa vzťahujú na predávaný podnik.
Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane jej prílohy, ktoré sú na tunajšom súde registrované pod sp. zn. 1SprV/829/2009 súd zistil, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania z pôvodného navrhovateľa GE Money, a.s., na spoločnosť BL Finance, s.r.o.
Právny zástupca odporcu v rade 1/ na pojednávaní trval na obrane, ktorá bola v podanom odpore. Odporca naďalej trvá na námietke premlčania a namieta tiež svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Namieta tiež výšku úroku z omeškania, nakoľko táto je vyššia, ako úrok určený podľa vyhlášky, čo je v rozpore so zákonom. Okrem toho odporca v rade 1/ namieta, že z návrhu podaného navrhovateľom nevyplýva, z akého právneho titulu sa navrhovateľ uplatneného nároku domáha. Tak, ako bolo prezentované, z obsahu trestného spisu je zrejmé, že zo strany navrhovateľa škoda nebola uplatnená riadnym spôsobom, čo do určenia dôvodu, na základe ktorého sa škoda požaduje a výšky tejto škody. Odporca v rade 1/ tak naďalej trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Žaloba voči odporcovi v rade 1/ na základe vznesenej námietky premlčania nie je dôvodná, a preto ju odporca v rade 1/ žiada zamietnuť.
Právny zástupca navrhovateľa v podaných písomných vyjadreniach žiadal návrhu vyhovieť. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/223/2005 sa pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody vyžaduje skutočná (preukázaná), a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá. V inom obdobnom konaní, kde navrhovateľ žaloval odporcov v rade 1/ a 2/, bol navrhovateľ úspešný. O osobe, ktorá zodpovedá za škodu, sa poškodený dozvie ako náhle získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda ak získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu. V danom prípade navrhovateľ nemal preukázanú vedomosť o poškodenom, jeho vedomosť bola len predpokladaná. V zmysle ustanovenia §-u 112 Občianskeho zákonníka pritom počas doby súdneho prípadného iného konania, v ktorom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia vo vzťahu k právu uplatnenému v tomto konaní. Navrhovateľ si v trestnom konaní riadne škodu uplatnil a rozsudkom okresného súdu bol odkázaný na náhradu škody v občianskom súdnom konaní. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cz/27/83 a rozhodnutia R/29/1985, ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje. Preto je potrebné posúdiť v tomto konkrétnom prípade, či bol nárok na náhradu škody uplatnený v trestnom konaní a či poškodený v tomto konaní pokračoval. Poškodený v začatom konaní riadne pokračuje tiež vtedy, ak po skončení iného, napr. trestného konania v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu na uspokojenie nároku v občianskom súdnom konaní.
Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil nasledovné:
Spoločnosť GE Capital Multiservis listom zo dňa 07.01.2003, ktorý bol dňa 13.01.2003 doručený Obvodnému oddeleniu PZ W. B. T., oznámila podozrenie zo spásania trestného činu. V liste uvádza, že jeden z jeho zmluvných partnerov - Z. X. predstieral uzatváranie zmlúv o spotrebiteľskom úvere v mene spoločnosti tým, že pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie úveru a ich predkladania na schválenie zneužíval osobné údaje existujúcich fyzických osôb bez ich vedomia a na týchto žiadostiach falšoval ich podpisy. Potom, ako zo strany spoločnosti došlo ku schváleniu takýchto falzifikátov žiadostí, predstieral uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne spoločnosť poskytla spotrebiteľský úver za účelom úhrady kúpnej ceny tovaru. Týmto spôsobom uzatvoril približne 32 zmlúv, čím vznikla škoda predbežne vo výške 555.940,80 Sk. Zároveň sa týmto listom pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody.
Uznesením Okresného úradu Justičnej polície PZ P. Č. zo dňa 19.03.2003 bolo Z. X. H. H. X., G.. O. vznesené obvinenie za spolupáchateľstvo pokračovacieho trestného činu úverového podvodu. Spolu sa jedná o 31 skutkov, ktorých predmetom bolo uzatváranie zmlúv o revolvingovom úvere na rôznym spôsobom zabezpečené doklady totožnosti spolu 31 osôb, na základe ktorých poskytovateľ úverov vyplatil finančné hotovosti vo forme úverov, ktoré nie sú splácané. Medzi skutkami uvedenými pod číslom 1 až 31 sa nachádzajú aj zmluvy, ktoré sú predmetom podaného návrhu navrhovateľa na začatie tohto konania.
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ P. Č. zo dňa 22.05.2006 uvedený policajný orgán stíhal ako obvinených odporcov v rade 3/ a 4/, ktorí spoločným konaním so Z. X. H. H. X. po vzájomnej predchádzajúcej dohode uzatvárali rôznym spôsobom zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorých vylákali finančné prostriedky na nákup tovaru v podobe úveru, pričom osoby, na ktoré boli uzatvorené zmluvy, nikdy nemali záujem o uzatvorenie zmluvy o úvere alebo zmluvy o revolvingovom úvere a nikdy nemali záujem o nákup tovaru na splátky. Medzi uvedenými 15-timi skutkami je uvedených aj 10 zmlúv, ktoré sú predmetom navrhovateľom podaného návrhu na začatie konania.
Podľa zápisnice o výsluchu U. - L. Ľ. L., zástupkyne spoločnosti GE Capital Multiservis, zo dňa 04.02.2003 uzatvárala firma Z. X. zmluvy o revolvingovom úvere s rôznymi klientami, ohľadom ktorých je podozrenie, že boli uzatvorené podvodným konaním. Medzi uvedenými zmluvami je aj Zmluva č. 1003842611, pri ktorej bola spôsobená škoda vo výške 15.225,- Sk, zmluva č. 1032842661 so škodou 15.225,- Sk, zmluva č. 1041842751 so škodou 16.040,- Sk, zmluva č. 1020842795 so škodou 10.150,- Sk, zmluva č. 1016842792 so škodou 30.450,- Sk, zmluva č. 1144842809 so škodou 15.225,- Sk, zmluva č. 1011842814 so škodou 15.005,- Sk, zmluva č. 1019842907 so škodou 10.147,- Sk, zmluva č. 1015843005 so škodou 30.450,- Sk a zmluva č. 1019843088 so škodou 30.320,- Sk. Okrem toho bola uplatnená náhrada škôd z ďalších zmlúv, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Celkovo tak dotknutá spoločnosť vyčíslila spôsobenú škodu sumou 554.095,80 Sk a zároveň sa ako poškodená strana pripojila k trestnému stíhaniu.
Právny predchodca navrhovateľa v rámci trestného stíhania zasielal doklady označené číslom zmluvy o revolvingovom úvere a zároveň ku každej zmluve pripojil vyčíslenie škody. Pri zmluve na meno klienta L. W. uplatnil nárok podaním zo dňa 29.01.2003 vo výške 15.225,- Sk, pri zmluve na meno klientky C. Z. podaním zo dňa 30.01.2003, pri zmluve na meno R. Z. podaním zo dňa 30.01.2003, pri zmluve na
meno klienta K. S. podaním zo dňa 30.01.2003, pri zmluve na meno C. V. podaním zo dňa 30.01.2003, pri zmluve na meno L. W. podaním zo dňa 30.01.2003, pri zmluve na meno klienta T. Š. podaním zo dňa 29.01.2003, pri zmluve na meno klienta Š. L. podaním zo dňa 30.01.2003, pri zmluve na meno klienta P. O. podaním zo dňa 30.01.2003 a pri zmluve na meno klienta Y. H. podaním zo dňa 30.01.2003. V každom jednotlivom vyčíslení navrhovateľ uviedol číslo zmluvy, meno klienta, čerpanú čiastku úveru a vyčíslil škodu. Zároveň sa v každom takomto uplatnení pripojil k trestnému konaniu so svojou žiadosťou o náhradu škody.
Podľa §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka - každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa §-u 438 ods. 1 OZ - ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa §-u 442 ods. 1 OZ - uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa §-u 100 ods. 1 OZ - právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Podľa odseku 2 - sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa §-u 106 ods. 1 OZ - právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa odseku 2 - najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa §-u 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre ktoré bolo na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa §-u 135 ods. 1 OSP - je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je nárok na náhradu škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku trestnej činnosti odporcov. Navrhovateľ predloženými dokladmi preukázal, že je právnym nástupcom subjektu, ktorému táto škoda pôvodne podľa rozsudku tunajšieho súdu vznikla, teda spoločnosti GE Multiservis, k.s. Ohľadom týchto pohľadávok sa navrhovateľ stal právnym nástupcom tejto spoločnosti na základe Zmluvy o predaji podniku, ktorou tieto nároky prešli na pôvodného navrhovateľa GE Money, a.s., z ktorého následne prešli na aktuálneho navrhovateľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok.
Odporca v rade 1/ v konaní namietal, že z návrhu navrhovateľa nie je zrejmé, akým právnym titulom pohľadávku voči odporcom uplatňuje. Po oboznámení sa s podaným návrhom na začatie konania však súd konštatuje, že táto námietka odporcu v rade 1/ nie je dôvodná. V Článku II. podaného návrhu na začatie konania je jednoznačne zrejmé, že navrhovateľ svoj nárok uplatňuje podľa ustanovenia §- u 420 ods. 1 OZ a nasledujúcich, pričom priamo uvádza, že mu odporcovia spôsobili škodu, ktorú sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť. Navrhovateľ teda okrem skutkového vymedzenia svojho návrhu uplatnený nárok v návrhu na začatie konania aj právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody voči odporcom.
Súd sa potom zaoberal otázkou, či na strane odporcov sú splnené všetky zákonom požadované predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Takýmito predpokladmi sú, v zmysle citovaného ustanovenia §-u 420 Občianskeho zákonníka: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Čo sa týka prvého predpokladu, a to porušenie právnej povinnosti, v tomto prípade porušenie právnej povinnosti je preukázané právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu, ktorým boli odporcovia odsúdení za úmyselný trestný čin podvodu a úverového podvodu. Týmto rozsudkom je preukázané aj splnenie ďalšej podmienky a síce preukázanie zavinenia, nakoľko z tohto rozsudku vyplýva zavinenie v podobe úmyselného zavinenia, vzhľadom k tomu, že trestné činy, za ktoré odporcovia boli odsúdení, sú trestnými činmi úmyselnými.
Čo sa týka príčinnej súvislosti, aj táto vyplýva z predloženého rozsudku tunajšieho súdu. Z rozsudku je nepochybné, že odporcovia svojou protiprávnou činnosťou uzatvárali zmluvy, na základe ktorých zo strany právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnuté plnenie, ktoré predstavuje uplatnený nárok na náhradu škody. Medzi protiprávnym úkonom v podobe trestnej činnosti odporcov a vzniknutou škodou v podobe vyplateného plnenia na základe uzatvorených zmlúv je tak daný priamy vzťah príčiny a následku.
Posledným predpokladom je preukázanie existencie škody. Škoda v tomto prípade takisto rovnako vyplýva z predloženého rozsudku tunajšieho súdu, kde pri každom skutku ohľadom každej z uzatvorených zmlúv je konštatovaná výška plnenia, ktoré bolo na základe trestnej činnosti odporcov vyčerpané, pričom žiadna z týchto čiastok nebola uhradená. Čo sa týka výšky škody, treba poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ v celkovom súčte požaduje škodu nižšiu, než je škoda uvedená vo výrokovej časti uvedeného rozsudku. Pri zmluvách uzatvorených na meno W., Z. H. W. navrhovateľ požaduje škodu vo výške 15.000,- Sk, pričom v rozsudku je konštatované plnenie vo výške 15.225,- Sk. Pri zmluve na meno Z. je konštatovaná škoda 16.040,- Sk a navrhovateľ požaduje škodu 15.590,- Sk. Pri zmluve na meno S. sa jedná o konštatovanú škodu 10.150,- Sk a navrhovateľ požaduje škodu 10.000,- Sk. Pri zmluve na meno V. sa jedná o škodu 30.450,- Sk, pričom navrhovateľ požaduje 30.000,- Sk. Pri zmluve na meno Š. je konštatovaná škoda 15.005,- Sk a navrhovateľ požaduje škodu 14.780,- Sk. Pri zmluve na meno L. je konštatovaná škoda 10.147,- Sk a navrhovateľ požaduje 9.997,- Sk. Pri zmluve na meno O. je konštatovaná škoda 30.450,- Sk a navrhovateľ požaduje 30.000,-Sk a pri zmluve na meno H. je konštatovaná škoda 30.000,- Sk a navrhovateľ požaduje 29.870,- Sk. Navrhovateľ teda požaduje škodu v nižšom rozsahu, než je konštatované plnenie právneho predchodcu navrhovateľa podľa odsudzujúceho rozsudku. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že k tomuto rozsudku došlo na základe dohody o vine a treste, kedy samotní odporcovia svoju vinu v celom rozsahu uznali a ku spáchaným skutkom sa priznali, čím akceptovali aj v rozsudku uvedenú výšku škody.
Čo sa týka výšky, z pripojeného trestného spisu je zrejmé, že navrhovateľ od počiatku trestného stíhania uplatňoval voči odporcom, ktorí v danom čase boli trestne stíhaní, právo na náhradu spôsobenej škody. Navrhovateľ v tomto trestnom konaní preukázal výšku spôsobenej škody predloženými dokladmi, a to zmluvami o revolvingovom úvere a dokladmi, podľa ktorých poskytol na základe takýmto podvodne spôsobom uzatvorených zmlúv plnenie. Výška tohto plnenia zodpovedá výške škody, ktorú navrhovateľ uplatňuje podaným návrhom na začatie konania.
Súd tak konštatuje, že na strane odporcov sú splnené všetky predpoklady vzniku ich zodpovednosti za škodu spôsobenú navrhovateľovi v dôsledku trestných činov. Navrhovateľ celkovo požaduje škodu v nižšom, ako v rozsudku konštatovanom rozsahu, a to výške 185.237,- Sk (po prepočte konverzným kurzom 6.148,74 Eur).
Odporca v rade 1/ v podanom odvolaní voči vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Žilina okrem iného uviedol, že predmetné zmluvy o úvere boli uzatvárané na jednej strane medzi navrhovateľom ako veriteľom a na strane druhej s fyzickými osobami - dlžníkmi, a preto úvery podľa týchto zmlúv mali
splácať navrhovateľovi priamo títo dlžníci. Ďalej odporca v rade 1/ namietal, že sa žiadnym spôsobom navrhovateľovi nezaviazal v predmetných zmluvách uplatnenú istinu nahradiť.
V tejto súvislosti treba poukázať na vyššie uvedené skutočnosti. Predmetom návrhu podaného navrhovateľom nie je zaplatenie dlžnej istiny na základe uzatvorených úverových zmlúv, ale nárok na náhradu škody, ktorú odporcovia navrhovateľovi spôsobili tým, že zneužitím dokladov tretích osôb uzatvárali v mene týchto tretích osôb bez ich vedomia zmluvy, na základe ktorých podvodným spôsobom získali plnenie od právneho predchodcu navrhovateľa. Tieto osoby pritom predmetné zmluvy nikdy neuzatvorili, a teda sa nemohli stať ani dlžníkmi podľa týchto zmlúv. Plnenie, ktoré právny predchodca navrhovateľa na základe takto uzatvorených zmlúv poskytol, tak na strane navrhovateľa predstavuje odporcami v rade 1/ a 4/ spôsobenú škodu, ktorú sú títo odporcovia povinní navrhovateľovi nahradiť.
Odporca v rade 1/ na svoju obranu v priebehu konania vzniesol tiež námietku premlčania s tým, že ku skutkom došlo ešte v roku 2002, a teda nároky z týchto zmlúv sú už premlčané. Podľa názoru súdu však takáto námietka odporcu neobstojí. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluvy, ktoré uzatvárali odporcovia v rade 1/ až 4/ a na základe ktorých následne navrhovateľovi vznikla škoda, boli uzatvárané v období mesiacov september, október a november 2002. Na základe týchto zmlúv následne právny predchodca navrhovateľa poskytol plnenie, ktoré zodpovedá ním uplatnenej náhrade škody. Súd sa potom zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky na to, aby bolo možné konštatovať, že uplatnený nárok navrhovateľ je premlčaný.
Takýmito skutočnosťami sú predovšetkým uplynutie právnym predpisom vymedzeného času, teda premlčacej doby, ďalej nevykonanie práva oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby a účinné uplatnenie námietky premlčania povinným subjektom. V zmysle rozhodnutia krajského súdu, ktorým je konajúci súd viazaný, začína subjektívna premlčacia doba plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel, kto za škodu zodpovedá a keď získal informáciu o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba zodpovedá za túto škodu. Ako vyplýva z obsahu trestného spisu, právny predchodca navrhovateľa uplatnil prvýkrát nárok na náhradu škody už v podanom trestnom oznámení a následne v ďalších úkonoch - pri výsluchoch svedka - poškodeného, kde uviedol konkrétne čísla zmlúv o revolvingovom úvere a uplatnil konkrétnu výšku škody, ktorá právnemu predchodcovi navrhovateľa na základe týchto zmlúv činnosťou odporcov vznikla. V čase uplatnenia tohto nároku v trestnom konaní už bolo zrejmé, voči komu sa trestné stíhanie vedie. Samotný právny predchodca navrhovateľ už v danom čase musel mať vedomosť o tom, kto mu túto škodu spôsobil minimálne vo vzťahu k odporcovi v rade 1/, keďže už v podanom trestnom oznámení sa uvádza odporca v rade 1/ ako osoba, ktorá mala predmetné zmluvy uzatvárať. V súvislosti s plynutím premlčacej doby však treba poukázať predovšetkým na ustanovenie §-u 112 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Súd sa potom zaoberal otázkou, či v rámci trestného konania možno dospieť k záveru, že právny predchodca navrhovateľa uplatnil nárok na náhradu škody voči odporcom už v rámci tohto trestného konania.
Premlčacia doba sa v prípade spočívania premlčacej doby skladá z dvoch častí, a to z časti pred zastavením premlčania a z časti po skončení jeho spočívania. Premlčacia doba, ktorá uplynula pred prekážkou, ktorá spôsobila jej spočívanie, a premlčacia doba, ktorá uplynie po odpadnutí tejto prekážky, sa pritom spočítavajú. Je tak potrebné zaoberať sa obdobím plynutia premlčacej doby predtým ako právny predchodca navrhovateľa v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody voči odporcom a ďalším obdobím plynutia premlčacej doby, ktoré začalo okamihom právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku a pokračovalo až do podania návrhu navrhovateľa na začatie tohto súdneho konania.
Ako už bolo uvedené vyššie, zmluvy na základe ktorých odporcovia spôsobili právnemu predchodcovi navrhovateľa škodu, boli uzatvárané v období septembra, októbra a novembra 2002. Právny predchodca navrhovateľa pritom nárok na náhradu škody riadnym spôsobom uplatnil a vyčíslil vo vyššie uvedených písomných podaniach, ku ktorým došlo v období 29. a 30. januára 2003. Ďalej právny predchodca navrhovateľa opätovne uplatnil tento nárok pri výsluchu, ku ktorému došlo dňa 04.02.2003. Ak by teda súd aj dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľa sa o tom, že mu bol spôsobená škoda
a kto ju spôsobil a v akej výške dozvedel už okamihom, kedy boli uzatvorené zmluvy, plynula by premlčacia doba do riadneho uplatnenia nároku právneho predchodcu navrhovateľa v trestnom konaní len niekoho mesiacov. Pri zmluvách uzatvorených v septembri 2002 by do konca mesiaca január 2003 zo subjektívnej premlčacej doby uplynulo necelých 5 mesiacov, pri zmluvách uzatvorených v októbri 2002 necelé 4 mesiace a pri zmluvách uzatvorených v novembri 2002 necelé 3 mesiace. V trestnom konaní pritom právny predchodca navrhovateľa, ako už bolo uvedené vyššie, uplatnil pôvodne škodu vo vyššej výške, než je škoda požadovaná navrhovateľom v tomto súdnom konaní.
Súd je pritom toho názoru, že uplatnenie práva na náhradu škody v trestnom konaní predstavuje taký úkon veriteľa, ktorý v zmysle citovaného ustanovenia §-u 112 Občianskeho zákonníka zodpovedá uplatneniu práva na súde alebo u iného príslušného orgánu. Uplatnením práva na účely tohto ustanovenia možno rozumieť taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby o jeho práva bolo rozhodnuté. Právny predchodca navrhovateľa v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, tento nárok riadne odôvodnil, vyčíslil a žiadal, aby mu bola náhrada škody priznaná. Trestné konanie bolo pritom vedené voči všetkým štyrom odporcom. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia nemožno dospieť k záveru, že by spočívanie premlčacej doby spôsobilo len uplatnenie nároku v občianskom súdnom konaní. Zákon priamo počíta s tým, že spočívanie premlčania je možné dosiahnuť aj uplatnením práva u iného príslušného orgánu, teda v tomto prípade u príslušných orgánov, pred ktorými prebiehalo trestné konanie. V zmysle ustálenej judikatúry sa tak aj uplatnenie práva poškodeného na náhradu škody v rámci trestného konania podľa podmienok ustanovených v Trestnom poriadku, teda v tzv. adhéznom konaní, považuje za uplatnenie práva v súlade s ustanovením §-u 112 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru publikovaná pod č. R III/1967, strana 67, č. R 29/1985 a č. R 31/1974.
Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že od spôsobenia škody do riadneho uplatnenia škody právnym predchodcom navrhovateľa podľa §-u 112 Občianskeho zákonníka v trestnom konaní uplynulo len niekoľko mesiacov. Riadnym uplatnením práva ku koncu mesiaca január 2003 právny predchodca navrhovateľa prerušil plynutie premlčacej doby. Z ďalších dokladov, ktoré sú súčasťou trestného spisu, vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa ďalej aktívne uplatňoval nárok na náhradu škody v rámci tohto trestného konania. Tento nárok bol opakovane uplatňovaný právnym predchodcom navrhovateľa pri výsluchu svedka - poškodeného a v jeho ďalších písomných vyjadreniach. Možno tak konštatovať, že právny predchodca navrhovateľa v konaní o uplatnení nároku na náhradu škody v rámci tohto trestného konania riadne ďalej pokračoval. O tom, že v tomto konaní bolo riadne pokračované, svedčí aj to, že nárok na náhradu škody je aj predmetom uvádzaného rozsudku OS Žilina sp. zn. XT/ XXX/XXXX, v rámci ktorého bol právny predchodca navrhovateľa so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Ako už bolo uvedené vyššie, prekážka plynutia premlčacej doby bola ukončená okamihom právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní. Predmetný rozsudok Okresného súdu Žilina nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.01.2008. Počnúc dňom 12.01.2008 tak pokračovalo plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Táto premlčacia doba plynula do dňa 02.04.2008, kedy právny predchodca navrhovateľa podal na Okresnom súde Čadca návrh na začatie konania, kde uplatnil voči odporcom v rade 1/ až 4/ nárok na zaplatenie spôsobenej škody. Premlčacia doba tak po ukončení jej spočívania v dôsledku prebiehajúceho trestného konania plynula od 12.01.2008 do 02.04.2008, teda necelé 3 kalendárne mesiace. Ako už bolo uvedené, v období pred uplatnením nároku právnym predchodcom navrhovateľa v trestnom konaní premlčacia doba plynula maximálne 5 mesiacov pri zmluvách, ktoré boli uzatvárané v mesiaci september 2002, a 4 resp. 3 mesiace pri zmluvách, ktoré boli uzatvárané v ďalších kalendárnych mesiacoch. V čase, kedy navrhovateľ podal návrh na začatie súdneho konania, teda po pripočítaní doby necelých 3 mesiacov po skončení trestného konania, tak zo subjektívnej premlčacej doby navrhovateľa uplynulo maximálne 8 mesiacov pri zmluvách uzatváraných v septembri 2002 a 7 resp. 6 mesiacov pri zmluvách uzatváraných v neskoršom období.
Vzhľadom na vyššie uvedený záver ohľadom uplynutia premlčacej doby v dĺžke maximálne niekoľkých mesiacov, nepovažuje súd za potrebné jednoznačne ustaľovať otázku, kedy sa o spôsobenej škode právny predchodca navrhovateľa dozvedel. Vzhľadom na odstup času a chýbajúce dôkazné návrhy
účastníkov ani nie je možné vykonať ďalšie dokazovanie k tejto otázke. Právny predchodca navrhovateľa o tom, že došlo ku škode, musel mať vedomosť minimálne v okamihu, kedy tento nárok uplatňoval v rámci podaného trestného oznámenia, teda ku dňu 07.01.2003, kedy je toto oznámenie datované. Tento záver by však nič nezmenil na konštatovaní, že premlčacia doba neuplynula, nakoľko v prípade, ak by súd vychádzal z dátumu 07.01.2003 ako rozhodujúceho dátumu pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, tak ku dňu uplatnenia návrhu v tomto konaní by z tejto doby uplynulo ešte menšie časové obdobie, než je obdobie, ktoré súd konštatoval v predchádzajúcej časti rozsudku.
Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že námietka premlčania uplatnená odporcom v rade 1/ nie je dôvodná. V čase, kedy navrhovateľ ku dňu 02.04.2008 podal návrh na začatie tohto konania, neuplynula ani 2-ročná subjektívna premlčacia doba a ani objektívna 10-ročná premlčacia doba podľa §- u 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Objektívna premlčacia doba v tomto prípade predstavuje obdobie 10-tich rokov, nakoľko sa jedná o právo na náhradu škody, ktorá bola spôsobená úmyselným trestným činom. Aj v prípade, ak by vôbec nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby, vzhľadom k tomu, že škoda bola spôsobená v druhej polovici roku 2002, ku dňu 02.04.2008 ešte neuplynula doba 10-tich rokov, aby táto námietka premlčania mohla byť dôvodná.
V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania tiež treba poukázať na skutočnosť, že túto námietku v konaní uplatnil výlučne odporca v rade 1/. Odporcovia v rade 2/, 3/ a 4/ v priebehu celého súdneho konania zostali nečinní a žiadnu námietku voči uplatnenému nároku navrhovateľa nevzniesli. Z ich strany tak nebola uplatnená ani námietka premlčania. V tomto prípade sa na strane odporcov jedná o ich solidárny záväzok a premlčanie v prípade takéhoto záväzku pôsobí voči jednotlivým solidárne zaviazne dlžníkom len osobne. To znamená, že premlčaciu dobu je potrebné posudzovať samostatne vo vzťahu ku každému zo solidárne zaviazaných dlžníkov. Ak teda námietku premlčania v tomto konaní uplatnil len odporca v rade 1/, tak sa táto námietka nevzťahuje na nárok, ktorý je navrhovateľom uplatnený vo vzťahu k odporcom v rade 2/, 3/ a 4/. Keďže títo odporcovia žiadnu námietku premlčania neuplatnili, nie je potrebné sa bližšie zaoberať otázkou plynutia premlčacej doby vo vzťahu k týmto odporcom. Treba však poukázať na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých vyplýva záver, že právny predchodca navrhovateľa aj vo vzťahu k týmto odporcom riadne a včas uplatnil svoj nárok v adhéznom trestnom konaní, a preto ani prípadná námietka premlčania uplatnená týmito odporcovi by z rovnakých skutkových a právnych záverov ako námietka uplatnená odporcom v rade 1/ nebola dôvodná.
Na pojednávaní odporca v rade 1/ vzniesol tiež námietku, že nie je v konaní pasívne legitimovaný. Túto námietku nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom na strane odporcu boli súdom konštatované všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu. Tým je daná pasívna vecná legitimácia odporcu. Čo sa týka aktívnej legitimácie navrhovateľa, ako už bolo konštatované vyššie, navrhovateľ je právnym nástupcom pôvodného subjektu, ktorému bola škoda zo strany odporcov spôsobená. Ani táto námietka odporcu preto neobstojí.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný. Odporcovia spôsobili úmyselným trestným činom navrhovateľovi škodu, ktorú sú povinní mu nahradiť. Celková výška spôsobenej škody podľa predloženého rozsudku tunajšieho súdu je vyššia, ako navrhovateľom požadovaná. Súd preto návrhu navrhovateľa v časti istiny vyhovel.
Podľa §-u 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa odseku 2 - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa §-u 3 ods. Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v roku 2002, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Čo sa týka vzniku omeškania, súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že v tomto prípade povinnosť nahradiť škodu vzhľadom na úmyselný trestný čin spáchaný odporcami, vznikla po spáchaní predmetných trestných činov. Navrhovateľ pritom úrok z omeškania požaduje odo dňa nasledujúceho po spáchaní posledného skutku, ku ktorému došlo dňa 05.11.2002. Preto počnúc dňom 06.11.2002 sú odporcovia v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, navrhovateľ pôvodne požadoval úrokovú mieru 16,5 % ročne. V pôvodnom rozhodnutí Okresný súd Žilina priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ustanovenia §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. V zmysle týchto ustanovení patrí navrhovateľovi úrok z omeškania určený ku dňu 06.11.2002 podľa diskontnej sadzby NBS, ktorá v danom čase bola vo výške 8 % ročne. Navrhovateľovi tak patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške jej dvojnásobku, teda 16 % ročne. O zamietnutí návrhu navrhovateľa v rozsahu úroku z omeškania požadovaného nad túto úrokovú mieru 16 % ročne, súd právoplatne rozhodol vyššie uvedeným rozsudkom.
Na základe uvedených skutočností tak súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.148,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16 % ročne z tejto sumy od 06.11.2002 do zaplatenia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 3 OSP. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne neúspešný v časti, kde súd zamietol jeho návrh na začatie konania v rozsahu presahujúcom úrokovú mieru 16 % ročne. Túto časť predmetu konania však súd vyhodnotil ako neúspech v pomerne nepatrnej časti, a preto priznal navrhovateľovi právo na plnú náhradu jeho trov. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 368,85 Eur a trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyh. č. 655/2004 Z.z. Trovy právneho zastúpenia zo strany právneho zástupcu navrhovateľa boli vyčíslené len v návrhu na začatie konania, kde žiadal priznať odmenu za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, podanie návrhu) vo výške 2 x 6.350,- Sk + 2 x 191,- Sk režijný paušál, čo vrátane DPH vo vtedy platnej výške 19 % predstavuje sumu 15.567,58 Sk (516,75 Eur). V ďalšom priebehu konania právny zástupca navrhovateľa v písomných vyjadreniach žiadal priznať náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia však v súlade s ustanovením §-u 151 ods. 1 OSP nevyčíslil. Preto súd právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal náhradu trov právneho zastúpenia len v rozsahu, v ktorom tieto boli vyčíslené v návrhu na začatie konania. Celkovo tak súd uložil odporcom povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 368,85 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 516,75 Eur.
Navrhovateľ žiadal odporcov zaviazať na plnenie spoločne a nerozdielne. V tomto prípade z rozsudku tunajšieho súdu vyplýva, že odporcovia v rade 1/ až 4/ spôsobili škodu spoločne ako spolupáchatelia. V zmysle ustanovenia §-u 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa tak v prípade odporcov jedná o škodu spôsobenú viacerými škodcami, za ktorú títo zodpovedajú spoločne a nerozdielne. O tom, že škoda bola spôsobená spoločnou činnosťou odporcov, svedčí bod I odcudzujúceho rozsudku, podľa ktorého odporca v rade 1/ spolu s odporkyňou v rade 2/ uzatvárali úverové zmluvy s rôznymi osobami, ktoré zabezpečovali pod rôznymi zámienkami a za rôznu odmenu odporcovia v rade 3/ a 4/. Je teda zrejmé, že na páchaní trestnej činnosti a na následne spôsobenej škode sa spolupodieľali všetci odporcovia. Úprava spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za škodu spôsobenú viacerými škodcami je pritom zásadou a tzv. delená zodpovednosť je iba výnimkou (R 50/1985). V zásade potom platí, že podľa ustanovenia §-u 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú vždy spoločne a nerozdielne zaviazaní predovšetkým spolupáchatelia trestného činu, teda osoby, ktoré spôsobili škodu spoločným konaním, ktorým uskutočnili spoločný a jediný zámer. V prípade odporcov ako viacerých škodcov sa jedná o pasívnu solidaritu v zmysle ustanovenia §-u 511 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia každý zo škodcov zodpovedá za ostatných škodcov a všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Poškodený tak môže požadovať náhradu škody od ktorejkoľvek zo zodpovedných osôb, od viacerých z nich alebo od všetkých. Navrhovateľ v tomto prípade uplatnil svoj nárok voči všetkých škodcom, ktorí škodu spôsobili ako spolupáchatelia spoločným konaním trestným činom. Preto súd uložil odporcom
v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť plniť navrhovateľovi istinu, úroky z omeškania a náhradu trov konania spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.