Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/207/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, so sídlom Exekútorského úradu v Žiari nad Hronom, Ul. Jánskeho 19, pod sp. zn. EX 615/2006, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 332,60 eura s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -38 zo dňa 24.01.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -38 zo dňa 24.01.2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) exekúciu prebiehajúcu na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 02.06.2006, sp. zn. SR 1850/06 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) zastavil. Súčasne oprávnenému uložil nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 172,52 eura v lehote troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 10 020 Sk (332,60 eura) spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 9 720 Sk od 27.02.2006 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť trovy rozhodcovského konania. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 09.12.2005. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, preto sa oprávnený so žalobou obrátil na rozhodcovský súd. Súd preskúmal zmluvu o úvere a uviedol, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 6 000 Sk, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 4 800 Sk. V danom prípade teda išlo o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 80% z poskytnutej sumy úveru. S poukazom na ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) súd konštatoval, že exekučný súd má o.i. povinnosť skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozhodcovský rozsudkom rozhodcovský súd zaviazal povinného na úhradu istiny s príslušenstvom, ktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 0,25% denne. Zo samotného rozhodcovského rozsudku nie je možné posúdiť, ani rozlíšiť, čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností, a preto nie je možné posúdiť ani ich primeranosť a súlad so zákonom, a teda zastaviť exekúciu len v časti. Keďže exekučný súd je toho názoru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania (povinného) na plnenie (úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25% ročne a odplatu za poskytnutie úveru vo výške 80% zo sumy úveru), ktoré odporuje dobrým mravom a je objektívne nemožné, súd s poukazom na ust. a v zmysle Exekučného poriadku exekúciu aj bez návrhu zastavil. O trovách súd rozhodol v zmysle §

203 ods. 1 Exekučného poriadku - keďže k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, zaviazal ho súd na náhradu trov exekúcie.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. ), pretože exekučný súd nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci. Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd podľa ust. Exekučného poriadku preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. , nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený navrhol, aby v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. Exekučného poriadku, postupom podľa ust. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej odvolateľ namietal, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného konania realizovaného na podklade rozhodcovského rozsudku len na návrh účastníka konania. Exekučný súd podľa oprávneného porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený konštatoval, že exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu (oprávneného) ako podnikateľského subjektu, a pre toto jeho iné postavenie ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Namietol, že nemal možnosť reagovať na tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom na rozhodnutie exekučného súdu, nebol ani oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Aj za predpokladu, že exekučnému súdu patrí istá revízna právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, exekučný súd je v zmysle ust. oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Oprávnený namietol aj posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ďalej posúdenie primeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a zasielanie upomienok. V závere odvolateľ zdôraznil, že exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. S poukazom na uvedené odvolateľ zotrval na legitimite exekučného titulu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2. V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzavretie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu daná právomoc rozhodcovského súdu? 3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu Rady 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 10 020 Sk (332,60 eura) spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 9 720 Sk od 27.02.2006 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť trovy rozhodcovského konania. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zo dňa 09.12.2005. Súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujúce o.i. rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc konať a rozhodnúť vo veci sporu účastníkov zmluvy o úvere. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 29.09.2006. Dňa 09.11.2011 bolo exekučnému súdu doručené podanie súdneho exekútora označené ako „Podnet na zastavenie exekúcie“, ktorým exekútor navrhol zastavenie exekúcie čo do neprimeraného úroku z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Uznesením zo dňa 24.01.2013 prvostupňový súd exekúciu zastavil v celom rozsahu podľa v spojení s Exekučného poriadku s odôvodnením ako je uvedené vyššie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa a (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. , publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Zastavenie exekúcie prichádza do úvahy aj v zmysle (v spojení s Exekučného poriadku). Krajský súd v Prešove v Uznesení zo dňa 31.05.2011, sp. zn. uviedol, že ustanovenie umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v alebo b/ , a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná námietka odvolateľa o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať predložený exekučný titul.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, právny vzťah medzi povinným a oprávneným založený zmluvou o úvere je s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu a postavenie účastníkov tohto vzťahu možno klasifikovať ako vzťah spotrebiteľský. Ak zmluvný vzťah medzi povinným a oprávneným je vzťahom spotrebiteľským, je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov, vrátane skúmania, či príslušná rozhodcovská zmluva (doložka), zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci účastníkov zmluvy, nepredstavuje neprijateľnú podmienku v takejto zmluve v zmysle . Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. , uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Skúmanie toho, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor musí podľa názoru odvolacieho súdu predchádzať skúmaniu materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku z hľadísk zákonného ustanovenia . Ak totiž rozhodcovský súd nebol oprávnený konať a rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej zmluvy o úvere z dôvodu, že rozhodcovská doložka predstavovala neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ním vydaný rozsudok je nulitným (ničotným) aktom, na podklade ktorého nemožno viesť exekúciu. Exekučný súd pred tým, ako skúmal povahu plnenia priznaného exekučným titulom (rozhodcovským rozsudkom) neskúmal, či príslušný rozhodcovský súd bol oprávnený konať a rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Exekučný súd si síce pred vydaním napadnutého rozhodnutia zabezpečil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (obsahujúcimi rozhodcovskú doložku), avšak neposudzoval vzťah medzi oprávneným a povinným z pohľadu spotrebiteľského práva, ani neposudzoval, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Takýmto postupom prvostupňového súdu je dotknuté právo oprávneného na súdnu ochranu.

Navyše, ak exekučný súd poskytol povinnému právnu ochranu a exekúciu zastavil ako celok, potom mal povinnosť tento záver náležite vysvetliť v odôvodnení napadnutého uznesenia. Prvostupňový súd zastavenie exekúcie podľa odôvodnil len vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru a úroku z omeškania, nie vo vzťahu k celej priznanej istine. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.

Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie ako celok zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne posúdi otázku, či sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom predovšetkým posúdi, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným. Podľa výsledku konania potom súd opätovne rozhodne o trovách exekúcie. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa a

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.