Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-239-2013.pdf
PDF · 76.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/239/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I.. X. W. XX, XXX XX O., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 16,60 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. EX 1232/07 súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad so sídlom Národná 6, 974 01 Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 7Er/304/2007-14 zo dňa 22. februára 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 7Er/304/2007-14 zo dňa 22. februára 2013 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 7Er/304/2007-14 zo dňa 22. februára 2013 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“). Zároveň rozhodol o tom, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,80 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 02. augusta 2012 mu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel dňa 01. marca 2008 a dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) bolo uznesením sp. zn. 4D/230/2008 zo dňa 04. júna 2008, právoplatným dňa 06. júna 2008, zastavené pre nedostatok jeho majetku. Exekučný súd preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, a preto ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti uvedenému rozhodnutiu vo výroku II., v ktorom bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že nemá k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie, preto ani nevie posúdiť, či všetky úkony vyúčtované exekútorom priamo súviseli s danou exekúciou. Súdnemu exekútorovi boli priznané hotové výdavky v celkovej výške 24,- Eur. Podľa oprávneného sa mali súdnemu exekútorovi priznať len hotové výdavky za poštovné a hotové výdavky za tlač a kopírovanie 5,70 Eur a režijné náklady 5,- Eur sa mu nemali priznať, pretože nemajú priamu súvislosť s výkonom exekúcie. Tieto náhrady sú podľa § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Podľa odvolateľa je cieľom exekúcie uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase. Zo strany súdneho exekútora však k naplneniu účelu exekúcie nedošlo, pretože pohľadávka nebola od povinného vymožená. Odvolateľ ďalej namietal, že nezavinil zastavenie exekúcie, pretože v danom prípade bola exekúcia zastavená z iného dôvodu, a to v dôsledku úmrtia povinného počas exekučného konania. Oprávnený nemohol predpokladať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a včas. Bolo by preto nespravodlivé, aby bola oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva
núteným výkonom, uložená povinnosť zaplatiť ešte aj trovy neúspešnej exekúcie z dôvodu, že neexistuje iný subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie exekučného súdu tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, úmrtie povinného bez zanechania majetku a nemožnosť pokračovať v exekúcii s prípadnými dedičmi povinného, teda faktická nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. trovy exekúcie znáša oprávnený. Navrhol preto, aby súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 21. marca 2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 07. mája 2007 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5603 017075 zo dňa 21. mája 2007. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 02. augusta 2012 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 4D 230/2008 zo dňa 04. júna 2008, právoplatným dňa 06. júna 2008. Zároveň súdny exekútor predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie spolu so Špecifikáciou tlače a kopírovania listín + poštovného. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 7Er/304/2007-14 zo dňa 22. februára 2013 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň rozhodol o tom, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,80 Eur podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR riešil práve otázku, či je smrť povinnej osoby v exekučnom konaní dôvodom na zastavenie exekúcie a kto má v prípade, že povinný zomrel nemajetný, nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V uvedenom uznesení uviedol: „V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).“
V predmetnej veci povinný zomrel v priebehu exekučného konania, dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Neexistuje preto žiadny právny nástupca, ktorý by prevzal zodpovednosť za dlhy poručiteľa a s ktorým by mohol súd pokračovať v exekučnom konaní. Exekučný súd preto správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Následne exekučný súd správne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Oprávnený v odvolaní napadol aj výšku trov priznaných súdnemu exekútorovi. Exekučný súd priznal napadnutým rozhodnutím súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 28,80 Eur pozostávajúce z náhrady hotových výdavkov 24,- Eur (poštovné - 13,30 Eur, tlač a kopírovanie 5,70 Eur a režijné náklady 5,- Eur) a z 20% DPH vo výške 4,80 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Súdny exekútor si vo Vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 18. júla 2012 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 68,63 Eur, ktoré pozostávali z odmeny podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov (poštovné - 13,30 Eur, tlač a kopírovanie 5,70 Eur ktoré boli podrobne vyšpecifikované v Špecifikácii tlače a kopírovania listín + poštovného, a režijné náklady - obálky, obaly, kanc. mat., archiv. spisu 5,- Eur) a z 20% DPH vo výške 11,44 Eur z trov exekúcie 57,19 Eur.. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor si vyčíslil odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom od 01. januára 2009, avšak vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 21. marca 2007, mal si súdny exekútor s poukazom na § 27a Vyhlášky vyčísliť odmenu podľa § 14 Vyhlášky v znení účinnom do 30. apríla 2008. Exekučný súd preto správne nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vyčíslenú podľa nesprávneho znenia Vyhlášky. Hotové výdavky pozostávajúce z poštovného, tlače a kopírovania listín a režijných nákladov (obálky, obaly, kanc. mat.) a ich vynaloženie na predmetnú exekúciu mal súd jasne preukázané z predloženej Špecifikácie tlače a kopírovania listín + poštovného a spisu súdneho exekútora predloženého súdu.
Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného z dôvodov uvedených v odvolaní nebolo možné vyhovieť a odvolací súd prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.