Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/24/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobu A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. XXX, zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, Košice, Pollova 32, proti žalovaným 1. Obec Nižná Myšľa, so sídlom Obchodná 104, Nižná Myšľa, IČO: 00 324 493, zastúpenej Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom, Košice, Werferova 1, 2. Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny odbor, Košice, Južná trieda 82, IČO: 00 151 866, za účasti intervenientky na strane žalovaných G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D., F. XXX, zastúpenej JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom, Košice, Čajakova 5, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -166 z 5.10.2022 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj intervenientke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, ako aj nahradiť intervenientke trovy konania tiež v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti stanoviska Obce Nižná Myšľa k žiadosti o priznanie vlastníctva k pozemku vydržaním č.j. 734/2011, ako aj neplatnosti rozhodnutí I. J. H. I., Správy katastra I. č.j. C-185/2011/Ox zo dňa 1.12.2011 a č.j. /Ox zo dňa 19.4.2012, čo odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v kat. území C. D. parc. č. XXX/ X a parc. č. XXX/X zapísaných na LV č. XXXX a na tieto v minulosti viedla prístupová cesta cez parc. č. XXX slúžiacu ako miestna komunikácia, keď táto bola rozdelená na parc. č. XXX/X zapísanú na LV č. XXXX o výmere 115 m2 vo výlučnom vlastníctve G. H., a to na základe rozhodnutia Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 1.12.2011 a druhá časť parcely č. XXX/X mala pripadnúť do vlastníctva štátu a po roku 1991 do vlastníctva obce, keď má pochybnosti o správnosti a zákonnosti postupu pri vydaní rozhodnutí katastrálneho úradu, ktorými bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov a G. H. pri svojej žiadosti, sledujúcej potvrdenie vlastníckeho práva nepreukázala, aby s nehnuteľnosťou č. XXX/X dobromyseľne nakladala ako so svojou vlastnou a po jej oplotení v roku 2016 mu znemožňuje prístup k jeho parcelám a dochádza tak k porušeniu jeho práv a navyše v prípade nepodania žaloby by ako tzv. neopomenuteľný dedič v prípade úmrtia jeho starej matky bol poškodený aj na dedičských právach. Vzal do úvahy, že žalovaní v 1. a 2. rade ako ani intervenientka s podanou žalobou nesúhlasili namietajúc okrem iného, že spochybňované rozhodnutia správneho orgánu neboli žiadnym spôsobom zmenené ani zrušené, keď intervenientka upozornila aj na to, že takmer identická

vec už bola predmetom konania na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. a žaloba tam bola zamietnutá. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností – pozemkov parc. č. XXX/X K. XXX/X v podiele 39/84 k celku a výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X je podľa LV č. XXXX intervenientka titulom vydržania, o čom svedčia rozhodnutia č.j. C-185/2011-Ox a rozhodnutie o schválení ROEP C-1/2012/Ox - Z 1714/2012. Uviedol, že L. M., starosta obce v rokoch 1990-2002 v prehlásení zo dňa 9.1.2019 uviedol, že parc. č. 845 patrila do vlastníctva Československého štátu a po roku 1991 prešla zo zákona do vlastníctva obce a v roku 2016 p. H. plotom zamedzila prístup na pôvodnú miestnu komunikáciu a cez ňu aj k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve občanov obce. Popísal ďalej zistenia zo spisu Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. a upriamil pozornosť na charakter opatrení a rozhodnutí, vyslovenia neplatnosti ktorých sa žalobca podanou žalobou domáhal. V prípade stanoviska Obce Nižná Myšľa č. 734/2011 ide o opatrenie, ktorým nebolo zasiahnuté do subjektívnych práv dotknutej osoby a až konečné meritórne rozhodnutie môže byť podrobené súdnemu prieskumu, keď súdy nepreskúmajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a iba tie rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca podliehajú súdnemu prieskumu, ktorý má však charakter subsidiárnej súdnej ochrany pre oblasť rozhodovania v správnom konaní (viď uznesenie NS SR sp. zn. , R70/2019). Žalobou napádané rozhodnutia (bývalého) katastrálneho úradu predstavujú rozhodnutia správneho orgánu – tzv. individuálne správne akty, ktoré môžu byť preskúmavané len v rámci správneho súdnictva na to určeným postupom. S poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR prejavené v rozhodnutí sp. zn. , z ktorého citoval mal za to, že všeobecné súdy sú oprávnené preskúmavať mimo rámec správneho súdnictva len nulitné (ničotné) rozhodnutia, za aké sa považujú akty vydané absolútne nepríslušným orgánom, ktorý v rámci svojho zákonného vymedzenia nebol oprávnený o určitej veci rozhodnúť. Katastrálny orgán vydal rozhodnutia spochybňované žalobcom ako orgán na to splnomocnený a pri prezumpcii správnosti a platnosti je potrebné na ne prihliadať. Dospel k záveru, že súd nemôže v civilnom sporovom konaní vysloviť neplatnosť opatrenia/ rozhodnutia správneho orgánu a nemôže ani preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vysvetlil, že v konaní nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu považujúc ho za neúčelný a nehospodárny, berúc do úvahy dôvody zamietnutia žaloby. O trovách konania rozhodol podľa a a úspešným žalovaným ako aj intervenientke na strane žalovaných priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a následne rozhodnutie, a to s použitím odvolacích dôvodov podľa , , až h) . Zhrnul svoju argumentáciu použitú už v žalobe a poukázal na skutočnosť, že G. H. pôvodne k žiadosti o priznanie vlastníctva k spornému pozemku vydržaním nepredložila žiadne listinné dôkazy o tom, že je oprávnenou osobou a nepreukázala ani to, aby s nehnuteľnosťou parc. č. 845/2 nakladala ako so svojou vlastnou, keďže táto slúžila ako prístupová cesta – miestna komunikácia a je tak vylúčená jej dobromyseľnosť. V stanovisku Obce Nižná Myšľa podpísanom starostom N. O. obec doporučila priznať vlastníctvo k pozemku v dôsledku vydržania pre G. H., avšak toto vyjadrenie o užívaní parcely je v priamom rozpore s vyjadrením bývalého starostu Obce C. D. L. M.. Má tak právo sa domnievať, že zodpovedné osoby, či už štatutárny zástupca obce Nižná Myšľa, či osoba zodpovedná za vydanie rozhodnutia katastrálneho úradu zo dňa 01.12.2011 nemuseli postupovať v zmysle zákona. Pochybuje aj o správnosti a zákonnosti postupu pri vydaní rozhodnutia katastrálneho úradu zo dňa 19.4.2012, ktorým bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území C. D.. Dôvodom podania jeho žaloby na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu je skutočnosť, že existujú oprávnené pochybnosti o tom, či vyššie uvedené listiny a rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom a dôkazným stavom veci. Existuje aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko v prípade nepodania žaloby by ako tzv. neopomenuteľný dedič v prípade úmrtia jeho starej matky bol poškodený na dedičských právach. Keďže napadnuté ,úkony odporujú zákonom sú neplatné podľa .

4. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako správny, zákonný a presvedčivý potvrdiť, keď podaná žaloba nemôže byť prípustným prostriedkom obrany a na tom nič nemení ani prípadný výsluch žalobcu. Keďže súd nemôže v civilnom sporovom konaní vysloviť neplatnosť opatrenia, či rozhodnutia správneho orgánu, pretože nejde o právne úkony a ani nemôže preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov je odôvodnený záver prvoinštančného súdu o potrebe zamietnutia žaloby.

5. Žalovaný v 2. rade rovnako navrhol zamietavý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že odvolanie žalobcu je obsahovo prakticky totožné so žalobou a je len doplnené pár nepodstatnými vetami a preto ani nie je potrebné sa k nemu bližšie vyjadrovať.

6. Intervenientka na strane žalovaných tiež navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazať žalobcu k úhrade trov konania. Citovala a bola toho názoru, že predmet vyjadrený v petite žaloby nespadá pod právomoc súdu v civilnom konaní a súdny prieskum predmetných rozhodnutí je umožnený iba prostriedkami v rovine správneho súdnictva.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a , , z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , , , , a a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.6.2023 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. 207/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 6.6.2023 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

9. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa , , , , , a t.j., že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, t.j. nedostatok žaloby, právomoc súdu, príslušnosť súdu, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci, vady v obsadení súdu, rozhodnutie vydané vylúčeným sudcom, nesprávne obsadenie súdu atď.

11. Odvolací dôvod podľa je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

12. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti

konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

13. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , .

14. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

17. Odvolací súd konštatuje nenaplnenie hore uvádzaných odvolacích dôvodov. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že stanovisko Obce Nižná Myšľa k žiadosti o priznanie vlastníctva k pozemku vydržaním je absolútne neplatné a tiež sa domáhal určenia absolútnej neplatnosti rozhodnutí Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Košice - okolie, č.j. C-185/2011/OX zo dňa 1.12.2011 a č.k. /OX zo dňa 19.4.2012.

18. Súd prvej inštancie nepochybil, ak danú žalobu prejednal v civilnom sporovom konaní podľa , keďže žaloba nemala žiadnu z náležitostí správnej žaloby v zmysle . Je zrejmé, že žalobca svoje podanie zo 14.7.2020 označil ako žalobu o vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom za žalovaného označil okrem Obce Nižná Myšľa aj Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor a na strane žalovaných označil za vedľajšieho účastníka aj fyzickú osobu G. H.. V podaní opísal pre neho rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa predmetu konania a je z neho zrejmé, že sa domáhal, aby súd určil, že stanovisko obce a konkretizované rozhodnutia Katastrálneho úradu v Košiciach sú neplatnými právnymi úkonmi. Z uvedeného je zrejmé, že ide o podanie, ktoré má náležitosti žaloby v zmysle , . Z označenia žaloby, jej obsahu

a z petitu žalobného návrhu nevyplýva, že by sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, prípadne, že by sa domáhal ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu, nejde tak o vec patriacu do správneho súdnictva.

19. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodením napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje, keďže súd prvej inštancie vo výsledku správne žalobu zamietol. Ako uviedol prvoinštančný súd, nie je možné preskúmavať rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak tieto nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch sústav verejnej moci nemôže súd v sporovom konaní (podľa ) skúmať zákonnosť právoplatných administratívnych rozhodnutí, a o to menej preskúmavať ich vecnú správnosť, t.j., či boli splnené hmotnoprávne podmienky podľa osobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu. Otázku nezákonnosti rozhodnutia navyše nemožno riešiť v sporovom konaní bez toho, aby toto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom. Túto právomoc má spomedzi orgánov súdnej moci len a výlučne správny súd na základe správnej žaloby za dodržania presne špecifikovaných zákonných podmienok.

21. Súd prvej inštancie tak bol významne limitovaný v možnostiach preskúmavať žalobcom spochybňované akty - úkony, na čo reagoval v bode 16. odôvodnenia svojho rozhodnutia.

22. Žiada sa doplniť, že žalobca ani neosvedčil dostatočne naliehavý právny záujem na požadovanom určení a pri tomto nepostačuje jeho argumentácia, že ako „tzv. neopomenuteľný dedič v prípade úmrtia jeho starej matky bude poškodený na jeho dedičských právach“. Žalobca neuviedol tiež dostatočné dôvody, pre ktoré rozhodnutia katastrálneho úradu, či stanovisko obce by mali byť absolútne neplatné a takéto odôvodnenie prípustnosti žaloby nemôže vyplynúť len a výlučne z výsluchu strany sporu.

23. Konštantná judikatúra aj právna veda, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie vychádzajú z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný sa považuje za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. To znamená, že aj vadný správny akt, pokiaľ nebol zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.3.2008 sp. zn. ). Ak ide o otázku, kedy sú všeobecné súdy oprávnené mimo správneho súdnictva preskúmavať správny akt, nulitné sú len také rozhodnutia a stanoviská, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán vôbec vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá, ako keby nikdy neboli vydané tzv. paakty. Iba takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho súdnictva. Preskúmavať je teda možné iba správne akty len so zreteľom k tomu, či ide o akty nulitné, trpiace takými vadami, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti, k čomu v prejednávanej veci nedošlo.

24. Motiváciou žalobcu je domôcť sa práva vstupu a prechodu cez parcelu č. XXX/X v katastrálnom území C. D. (na jeho parcely zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X a č. 565/1), keď už v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice - okolie pod č. žiadal určiť, že vlastníkom parcely č. XXX/X o výmere 115 m2, zapísanej na LV č. XXXX v kat. území C. D. namiesto žalovanej G. H. je žalovaná Obec Nižná Myšľa, avšak súd prvej inštancie jeho žalobu rozsudkom zo dňa 26.6.2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.10.2020 zamietol a Krajský súd v Košiciach rozsudkom rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

25. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle s odkazom na potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

26. O nároku o náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle berúc do úvahy a a plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj intervenientke vystupujúcej na strane žalovaných proti neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).