Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-11C/201/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobkyne: B. I., L.. XX.X.XXXX, J. C. B. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach. Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, adresa pre doručovanie Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa v žalobe podanej na tunajší súd dňa 8.9.2010 sa domáhala proti žalovanému ochrany osobnosti z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jej osobnostných práv, predovšetkým jej občianskej cti a to tým, že listom zo dňa 7.9.2007 oznámil prvý zástupca krajského riaditeľa policajného zboru v Košiciach a súčasne riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície plk. I.. O. G. G. N. T. skutočnosti, z jeho pohľadu významné pre posúdenie situácie pani O. C. F. - jej matky. Podľa jej názoru list obsahoval nepresné informácie, v tomto liste bolo uvedené, že na ňu bolo zo strany I. T. (údajne sa starajúceho o pani O. C. F.) podané trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu ohovárania s označením tých ustanovení , ktoré tento trestný čin upravuje. Po tom, čo jej bol známy obsah uvedeného oznámenia obrátila sa prostredníctvom právnej zástupkyne na príslušné riaditeľstvo OR PZ Košice-okolie so žiadosťou o sprístupnenie tohto rozhodnutia k informáciám. Po opakovanom nezákonnom postupe zo strany uvedenej inštitúcie jej bolo uvedené rozhodnutie sprístupnené. Z uznesenia OR PZ Košice-okolie, ÚJKP sp. zn.:ČVS:ORP-22/OVK-KS-2007 zo dňa 12.2.2007 vyplýva, že trestné oznámenie I. T. na žalobkyňu bolo odmietnuté a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2007. Je teda nepochybné, že v čase keď plk. I.. O. G. oznamoval skutočnosť, že na žalobkyňu bolo podané trestné oznámenie už bolo právoplatne odmietnuté a táto skutočnosť bola aj na uznesení vyznačená a napriek tomu plk. I.. O. G. oznámil vo svojom liste len časť informácií vzťahujúcich sa k predmetnej veci. Skutočnosť, že na ňu bolo podané trestné oznámenie vyvolalo vážne pochybnosti o zákonnosti jej konania nielen u pani N. T., ale aj u iných osôb, predovšetkým známych príbuzných jej klientky v Nemecku, táto informácia u nich vyvolala pochybnosti o správnosti, zákonnosti a korektnosti jej postupu. Nakoľko je zakladateľkou neziskovej organizácie I. R. E. K. F., n.o., ktorej poslaním sú spoločensky prospešné činnosti vrátane ochrany ľudských práv a základných slobôd a pri tejto činnosti je nevyhnutným predpokladom vysoký morálny jej kredit, ktorý jedine môže zabezpečiť rešpektovanosť jej osoby aj uvedenej neziskovej organizácie. Uvedené skutočnosti vyvolali voči nej pochybnosti o zákonnosti a správnosti jej postupov aj v iných veciach nesúvisiacich s pani O. C. F.. Aj zo strany iných osôb pôsobiacich v spomínanej neziskovej organizácii, vznikli obavy o dôveryhodnosť tejto neziskovej organizácie. Pri poskytovaní informácií

plk. O. G. postupoval v rozpore s ust. , nakoľko oznámil o nej skutočnosť, ktorá nijako nesúvisela s predmetom podaní pani N. T., ktorá žiadala opatrenie týkajúce sa jej matky a nijako sa nezaujímala o skutočnosti týkajúcej sa jej. Na druhej strane, oznámené boli len skutočnosti týkajúce sa podania trestného oznámenia na žalobkyňu nie však jeho vybavenia, aj keď v čase písania predmetného vyhlásenia boli známe. Vzhľadom na vyššie uvedené je v súčasnosti jedinou do úvahy prichádzajúcou satisfakciou za porušenie jej osobnostných práv, predovšetkým jej občianskej cti a dobrého mena, náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a preto žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný jej zaplatiť sumu 7 000,- eur.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že v oznámení riaditeľa úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru plk. I.. O. G., ktoré adresoval listom zo dňa 7.9.2007 pani N. T., T. okrem iného poskytol informácie o podaní trestného oznámenia na žalobkyňu zo strany I. T. pre podozrenie z prečinu ohovárania, plk. I.. O. G. pani T. v širšom kontexte opisoval situáciu s prešetrením a vykonávaním úkonov zo strany policajného zboru v prípade objasnenia pobytu jej matky na území SR. Tvrdil, že v žiadnom prípade sa nejednalo o podanie skresľujúcej či zavádzajúcej informácie, nakoľko jej uvedenie vyplynulo z kontextu korešpondencie. Vyjadrenie nenieslo znaky, ktoré by nasvedčovali, že by ním mala byť znížená vážnosť, dôstojnosť a česť žalobkyne, resp. by malo byť obmedzenie jej postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Čo sa týka nároku žalobkyne na priznanie zadosťučinenia v peniazoch, žalovaný nesúhlasil, nakoľko svojim konaním v značnej miere neznížil dôstojnosť ani vážnosť žalobkyne a tvrdil, že priznanie nemajetkovej ujmy nemôže predchádzať morálnemu zadosťučineniu.

Okresný súd Košice-okolie rozsudkom č.k.: -106 zo dňa 25.11.2011 vo veci rozhodol a uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 3 500 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol , že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni 100 % trov konania, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý poukázal na to, že predpokladom vzniku sankcie za spôsobenú nemajetkovú ujmu fyzickej osobe je existencia zásahu a vznik ujmy, neoprávnenosť zásahu, resp. porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi vzniknutou ujmou a protiprávnym konaním. Zásahom do osobnostných práv žalobkyne malo byť vyjadrenie plk. I.. O. G., týkajúce sa podania trestného oznámenia na žalobkyňu a vznik ujmy. Žalovaný potvrdil, že je nepochybné, že trestné oznámenie na žalobkyňu podané bolo a z vyjadrenia G.. G. vyplýva, že nebolo nepravdivé, ako žalobkyňa uvádza. Ak z vyjadrenia vyplýva, že trestné oznámenie na žalobkyňu bolo, nespôsobuje jeho nepravdivosť to, že už v čase podania vyjadrenia, bolo aj trestné oznámenie odmietnuté. Uvedenie informácie o tom, že bolo podané trestné oznámenie, neporušuje povinnosť orgánu činného v trestnom konaní pri poskytovaní informácií v zmysle dbať na prezumpciu neviny. Predpokladom vzniku sankcie za nemajetkovú ujmu je aj preukázanie vzniku ujmy. Žalobkyňa počas celého konania na súde prvého stupňa nepreukázala konkrétnu ujmu, ktorá jej mala vzniknúť na osobnostných právach, pričom predpokladom na uplatnenie satisfakčnej žaloby je existencia nemajetkovej ujmy, teda to, že k neoprávnenému zásahu došlo a nemajetková ujma vznikla. Žalovaný konštatoval, že preukázanie konkrétnej ujmy žalobkyni nenastalo, pretože žalobkyňa iba tvrdila, že k vzniku ujmy došlo. Trestné oznámenie na žalobkyňu podal pán Kulhánek a žalobkyňa tvrdí, že bola znížená jej dôstojnosť a vážnosť, v dôsledku zverejnenej informácie a podaním trestného oznámenia. Žalovaný tvrdil, že samotné podanie trestného oznámenia nie je utajovanou skutočnosťou a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, treba poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita zásahu nie je primerane napraviteľná inými prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , že podmienkou priznania nároku nemajetkovej ujmy v peniazoch je to, že sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Zároveň definuje pojem závažnej ujmy. Žalovaný namietal, že súd prvého stupňa sa vyhol odôvodneniu objektívneho hľadiska možného vzniku ujmy, z rozhodnutia nevyplýva, ako súd prvého stupňa dospel k posúdeniu ujmy, ktorá mala v značnej miere vzniknúť. Rovnako sa súd prvého stupňa nevysporiadal so zásadou primeranosti

a nezdôvodnil, prečo nebola a nemohla byť priznaná morálna satisfakcia. Ak súd prvého stupňa bral do úvahy pri rozhodovaní o posúdení ujmy výpoveď svedkyne P., uvádzal žalovaný, že ide o osobu, s ktorou má žalobkyňa už bezmála desať rokov pracovný vzťah, a ktorá i napriek tvrdeniam o vzniku ujmy na osobnostných právach žalobkyne, ostala pracovať ako riaditeľka neziskovej organizácie. Preto považuje jej výpoveď za tendenčnú. Zároveň súd prvého stupňa neurčil okruh osôb, u ktorých by mohlo dôjsť k strate dôvery voči žalobkyni a navyše informácia bola podaná v liste adresovanom jednej fyzickej osobe a nie širokej verejnosti.

Podľa názoru žalovaného, súd prvého stupňa pri priznaní nemajetkovej ujmy nezvážil všetky okolnosti, po vyhodnotení vykonaného dokazovania prijal nesprávny právny záver, že u žalobkyni došlo k neoprávneným zásahom k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.: -136 zo dňa 25.1.2013 zrušil rozsudok v napadnutej časti. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý. Krajský súd v svojom zrušujúcom uznesení poukázal, že neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ale iba proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a je spôsobilý objektívne privodiť určitú ujmu fyzickej osobe. V prípade , ak došlo k neoprávnenému zásahu do práv chránených podľa ustanovenia O.Z. je potrebné skúmať povahu, resp. stupeň závažnosti negatívnych dôsledkov dopadu tohto zásahu. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vyžaduje určitú kvalifikovanú kvalitu neoprávneného zásahu a môže nastúpiť iba v tom prípade ak prostriedky ochrany podľa ustanovenia nie sú postačujúce. Uložil súdu prvého stupňa po prípadnom zopakovaní dokazovania posúdiť a riadne odôvodniť úvahu o tom, že zásah, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaného bol neoprávnený že bol spôsobilý objektívne vyvolať nepriaznivý následok vo vzťahu k právam na občiansku právnu ochranu osobnosti žalobkyne, posúdiť objektívnu spôsobilosť tohto zásahu, vyvolať negatívne následky a ich možný rozsah a posúdiť, či v konaní prichádza do úvahy zadosťučinenie podľa O.Z.

Podľa vo veciach ochrany osobnosti podľa , vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( ).

Účastníci konania boli poučení o povinnostiach vyplývajúcich z koncentračnej zásady podľa a o následkoch ich nesplanenia pri predvolaní na prvé pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie účastníkmi navrhnuté a na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach zopakované a zistil tento skutkový stav veci:

Rozhodnutím (čl. 19) Krajského úradu Košice č.k.: B 2007/0077 zo dňa 22.2.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2007 bola zaregistrovaná nezisková organizácia, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby pod č. : OVVS/9/2007 pod názvom Janssen end Van der Wall, n.o., so sídlom Szakkayho 1, 040 01 Košice, ktorej zakladateľkou bola žalobkyňa. Túto skutočnosť súd zistil zo Štatútu neziskovej organizácie Janssen end Van der Wall, n.o. zo dňa 9.2.2007 (čl. 13).

Túto neziskovú organizáciu požiadala o pomoc pani Gizela Klein začiatkom roku 2007, aby prešetrili pomery v rodine T., u ktorých bývala jej matka O. C. F., s ktorou sa nevedela skontaktovať a išlo štátnu občianku Nemecka narodenú 14.7.1923.

Riaditeľka tejto nadácie C. P. ako svedkyňa uviedla vo svedeckej výpovedi, že poverila prešetrením pomerov žalobkyňu ktorá v tejto obci aj bývala. Podľa informácií sa s pani F. S.j skontaktovala a snažila sa jej pomôcť. Na prelome rokov 2007-2008 sa pani T. odmlčala a vtedy ju žalobkyňa informovala, že pani T. sa odmlčala kvôli listu, ktorý obdržala od žalovaného, kde bolo uvedené že na ňu bolo dané trestné oznámenie pre ohováranie zo strany pána T.. Prehlásila, že ju to veľmi zneistilo a začala pochybovať, nakoľko iné jej tvrdila žalobkyňa a iné bolo v liste od žalovaného. Tým bola naštrbená je dôvera voči žalobkyni. V tom čase sa utlmila činnosť nadácie a ona začala pochybovať o pravdivosti tvrdení zo strany žalobkyne. O obsahu tohto listu nikto z nadácie nevedel, vedeli o ňom len oni dve.

Súd zistil, že G. N. T. sa obrátila o pomoc jednak na Ministerstvo vnútra SR a tiež na neziskovú organizáciu I. R. E. K. F., n.o. Žalovaný dal odpoveď pani Gizele Klein na list pôvodne adresovaný na Ministerstvo vnútra SR, ktorý im bol postúpený na vybavenie listom zo dňa 7.9.2007. v tomto liste ako uvádza žalobkyňa nebola uvedená úplná pravda, ale len nepresná informácia a to:

„Dôslednosť príslušníkov polície pri preverení tohto prípadu viedla dokonca k podaniu trestného oznámenia zo strany I. T. na B. I., J. C. B. Č.. XX pre podozrenie z prečinu ohovárania podľa ,, . Sústavné previerky a výsluchy členov jeho rodiny ako aj pani O. C. F. policajtmi z rôznych zložiek považoval G. T. za porušovanie jeho občianskych práv a slobôd, ako aj jeho súkromia“.

Po tom, čo zistila žalobkyňa obsah uvedeného oznámenia, obrátila sa prostredníctvom právnej zástupkyne na príslušné riaditeľstvo OR PZ Košice-okolie so žiadosťou o sprístupnenie tohto rozhodnutia na základe slobodného prístupu k informáciám. Z uznesenia OR PZ Košice-okolie ÚJaKP sp. zn.: ČVS: ORP-22/OVK-KS-2007 zo dňa 12.2.2007 vyplýva, že trestné oznámenie I. T. na žalobkyňu bolo odmietnuté a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2007.

Žalobkyňa tvrdila, že práve skutočnosť, že v čase keď plk. JUDr. O. G. odpovedal na list pani N.. T., už bolo podanie právoplatne odmietnuté, ale aj napriek tomu plk. O. G. oznámil G. T. len časť informácie a toto oznámenie vyvolalo vážne pochybnosti o „nezákonnosti“ jej konania nielen u pani N.. T. ale aj u iných osôb, t.j. jej príbuzných a známych v Nemecku. Nakoľko je zakladateľkou neziskovej organizácie ktorej poslaním sú spoločensky prospešné činnosti vrátane ochrany ľudských práv a základných slobôd je nevyhnutným predpokladom vysoký morálny jej kredit, ktorý jedine môže zabezpečiť rešpektovanosť jej osoby aj uvedenej neziskovej organizácie.

Žalobkyňa ako účastníčka konania vo svojej výpovedi uviedla, že pani O. C. F. ju navštívila v roku 2005 a požiadala ju o pomoc nakoľko bola občiankou Nemecka a prišla bývať do ich obce k I. T., ktorý bol o 56 rokov mladší od nej a podľa jej tvrdenia bola ním a jeho rodinou obmedzovaná. Nevedela jej v tom čase pomôcť a keď prišla k nej opäť v roku 2006 so žiadosťou o pomoc a chcela, aby jej pomohla vrátiť sa do Nemecka, vtedy začala konať. Bola zakladateľkou neziskovej nadácie I. R. E. K. F., n.o. a v apríli 2007 došla žiadosť od dcéry pani F., aby sa s ňou kontaktovali a pomohli jej. Riaditeľkou tejto nadácie bola poverená, aby sa zaoberala problémom pani F.. Požiadala políciu o pomoc, ale v tejto veci sa neprezentovali tak, že chcú ju vyriešiť. G. T. obdržala od žalovaného list zo dňa 7.9.2007 v ktorom jej bolo oznámené, že na žalobkyňu bolo podané trestné oznámenie zo strany G. T. za ohováranie. V dôsledku tohto listu sa G. T. odmlčala, prestala jej dôverovať a tiež aj prestala dôverovať nadácii. O tejto skutočnosti oboznámila riaditeľku nadácie, v dôsledku čoho stratila aj v nej dôveru.

Právna zástupkyňa žalobkyne spresnila výpoveď žalobkyne a uviedla, že G. T. požiadala o pomoc Ministerstvo vnútra SR, ktoré postúpilo túto žiadosť žalovanému. Žalovaný jej odpovedal listom zo dňa 7.9.2007 a uviedol, že zo strany G. T. bolo dané trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania na žalobkyňu, ale nebolo jej oznámené, že toto trestné konanie bolo ukončené dňa 12.2.2007 a to odmietnutím tohto oznámenia. Tvrdila, že nevie uviesť dôvod oznámenia, že bol daný podnet na trestné stíhanie žalobkyne a už vôbec nevie prečo nebolo oznámené, že tento podnet bol odmietnutý. Poukázala, že oznámenie o spáchaní trestného činu má iný vplyv pre právnikov a iný vplyv pre laickú verejnosť, čo spôsobilo zmenu správania sa voči žalobkyni zo strany G. T. a pracovníkov nadácie a najmä jej riaditeľky.

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.

Podľa a fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Súd v danom prípade pripúšťa, že u žalobkyni keď sa dozvedela o obsahu listu zo dňa 7.9.2007 adresovaný pani G. Klein od žalovaného, kde bolo uvedené, že proti nej bolo podané trestné oznámenie pre ohováranie a neskôr keď sa dozvedela, že v čase spracovania tohto listu už bolo toto trestné oznámenie odmietnuté, došlo k pobúreniu a urazilo ju to, nakoľko stále sa snažila pani Ruth Marie Wiegand pomôcť a nečakala práve od žalovaného podanie neúplných správ a informácií, ktoré jej ublížili. Súd pripustil, že táto skutočnosť mala vplyv na narušenie jej duševnej pohody, čo potvrdila aj jej dcéra Dominika Kiššová.

V prejednávanej veci bolo potrebné však vychádzať zo zásady, že občiansko-právna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa ustanovenia § 13 O.Z. prichádza do úvahy len v prípade zásahov do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktorý možno kvalifikovať ako neoprávnený, resp. protiprávny a to bez ohľadu na pôvodcu zásahu.

Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebráni štátnym orgánom informovať o prebiehajúcom vyšetrovaní; musí sa však diať s diskrétnosťou a zdržanlivosťou.

V danom prípade teda zo strany žalovaného išlo o podanie informácie o podaní trestného oznámenia voči žalobkyni, tretej osobe - čo bolo pravdivé a v konaní aj potvrdené, teda nešlo o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, lebo ako to vyplýva z vyššie citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd môže podávať štátny orgán informáciu o prebiehajúcom vyšetrovaní. Možno však vytknúť žalovanému, že nepodal súčasne aj ďalšiu informáciu, že trestné oznámenie bolo odmietnuté. Nepodaním však tejto informácie nedošlo k neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného do osobných práv žalobkyne. Takáto povinnosť žalovanému nevyplýva zo žiadneho ustanovenia. Žalovaný zodpovedá len za informácie podané tretím osobám, v tomto prípade pani N..T. a v tomto prípade bolo zverejnená pravdivá informácia v podaní trestného oznámenia na žalobkyňu.

Nepodaním informácie, že toto trestné oznámenie bolo odmietnuté nespôsobilo u žalovanej neoprávnený zásah do jej osobnosti. V danom čase uvedené informácie nebolo možné považovať za nepravdivé, keďže boli podložené a overené a taktiež nepodanie informácie nemožno považovať za neoprávnený zásah do práv chránených § 11 a nasl. O.Z.

Nakoľko v konaní nebol zistený neoprávnený zásah zo strany žalovaného do osobnostných práv žalobkyne, súd sa nezaoberal náhradou nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnila žalobkyňa. Žalovaný by zodpovedal za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnosti fyzickej osoby - žalobkyne len vtedy, keď by bolo v konaní preukázané, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu. V tomto konaní tieto skutočnosti neboli preukázané a preto súd žalobu zamietol.

Žalovaný mal v tomto konaní úspech, ale náhrady trov konania sa zriekol, preto trovy konania mu prisúdené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti.