Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16Co-179-2013.pdf
PDF · 118.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/179/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Pajštúnska 5, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36613843, Bratislava, Údernícka 5, proti odporkyni R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX D., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Z. X., pracovníčkou Okresného súdu N. H. za účasti vedľajších účastníkov na strane odporkyne 1. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, IČO: 42176778, Prešov, Važecká 16, zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Važecká 16, 080 05 Prešov, 3. Združenie bratislavských spotrebiteľov, Stavbárska 60, 821 07 Bratislava, IČO: 30 790 735, právne zast. JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, Karloveská 3154/32, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 1 264,48 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 17C 38/2012-166 zo dňa 11. 03. 2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka v 1.rade
Navrhovateľ je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi v 1.rade trovy odvolacieho konania vo výške 83,06 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Igora Šafranka, advokáta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vyslovil, že navrhovateľ je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade vo výške 248,28 Eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom vyslovil, že vedľajšiemu účastníkovi v 3.rade náhradu trov konania nepriznáva.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporkyňa a právny predchodca navrhovateľa uzavreli dňa 27. 05. 2004 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 995,82 Eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 25,23 Eur so začiatkom splácania od 27. 06. 2004 a poslednou splátkou dňa 27. 05. 2009. Zmluvné strany si dohodli pevnú úrokovú sadzbu 17,90 % ročne, ktorá sa nemení po celú dobu splácania úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 10,20 %. Celkové náklady dlžníka, t.j. budúca hodnota spotrebného úveru bola dohodnutá vo výške 1 618,54 Eur a výška úrokov s poplatkami bola dohodnutá vo výške 622,72 Eur. Tiež mal za preukázané, že v dôsledku neuhradenia dlžnej sumy odporkyňou, odstúpil právny predchodca žalobcu od Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, pričom výpoveď bola ku dňu 06. 06. 2005 s dátumom splatnosti úveru ku dňu 08. 07. 2005. Konštatoval, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2006 mal za preukázané, že pohľadávka VÚB, a.s. voči odporkyni bola postúpená na navrhovateľa. Následne dňa 20. 06. 2009 bola medzi účastníkmi uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní, ktorú podpísali obe zmluvné strany. Predmetom Dohody bolo uznanie dlhu zo strany odporkyne a zároveň jej záväzok splatiť dlh formou mesačných splátok vo výške 30 Eur mesačne. Po preskúmaní Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že sa jedná o platne uzavreté uznanie dlhu zo strany odporkyne, t.j. dlžníka, zistil, že dohoda o splátkach je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu. Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
Poukázal, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporkyňou, je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy a na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika, neplatná.
Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Preto uvedené uznanie dlhu, nakoľko Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu, ako tvrdí navrhovateľ a to aj vo vzťahu, čo sa týka premlčania žalovanej pohľadávky. Preto vyhovel námietke premlčania vznesenej vedľajšími účastníkmi na strane odporkyne. Poukázal na to, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Keďže vedľajší účastníci vystupujúci na strane odporkyne vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k zmluve o pôžičke a uznanie dlhu je neplatné, nakoľko je nekalou obchodnou praktikou, súd návrh zamietol v celom rozsahu.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Odporkyňa bola úspešná v celom rozsahu, nakoľko návrh bol zamietnutý v celom rozsahu. Odporkyňa ako úspešný účastník by v konaní mala právo na náhradu trov konania, ktoré v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporkyňa si však právo na náhradu trov konania neuplatnila, a preto rozhodol o trovách konania tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastníci na strane odporkyne si uplatnili trovy právneho zastúpenia,. Mal však za to, že najmä pričinením vedľajšieho účastníka Združenia HOOS, ktorý v konaní vystupoval od 29. 11. 2011 (pričom návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 13. 09. 2011), vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a na poukaz na neplatnosť uznania dlhu, návrh zamietol v celom rozsahu. Vstup
3. vedľajšieho účastníka do konania v štádiu, kedy už bolo v danej veci dokonca vydané rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý sám poukázal na nekalú obchodnú praktiku, ako aj na námietky dovtedy vystupujúceho Združenia HOOS, nepovažoval za účelné. Obrana, ktorú v konaní použil 3. vedľajší účastník, je totožnou, len skrátenou verziou obrany, ktorú po celý čas konania uplatňoval vedľajší účastník, Združenie HOOS. Preto mal za to, že vstup 3. vedľajšieho účastníka do konania bol neúčelný, nepriniesol žiadne nové dôkazy, ktoré mohli byť použité v prospech odporkyne a aj bez jeho účasti, by súd návrh zamietol, keďže rovnakú obranu, v podstate od začiatku konania na súde použil a uplatňoval v prospech odporkyne vedľajší účastník, Združenie HOOS. Preto 3. vedľajšiemu účastníkovi, Združeniu bratislavských spotrebiteľov nepriznal náhradu trov konania. Naopak vedľajší účastník, Združenie HOOS, ktoré do konania vstúpilo ako prvé a ktoré od počiatku aktívne vystupovalo na ochranu práv odporkyne, patrí náhrada uplatnených trov konania Procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. Nakoľko odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania, súd aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p., priznal vedľajšiemu účastníkovi Združeniu HOOS právo na náhradu trov konania a na ich zaplatenie zaviazal navrhovateľa. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 248,28 Eur, a to za prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie odporu, odvolanie zo dňa 03. 10. 2012, režijný paušál za rok 2011 a režijný paušál za rok 2012 + 20 % DPH.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolanie podal voči výroku, ktorým súd zamietol jeho návrh, trovy konania mu nepriznal a zaviazal ho na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v 1.rade. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dňa 20. 06. 2009 odporkyňa podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej so spoločnosťou VÚB a. s. vo výške 859,26 Eur, čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod, vznik pohľadávky a prísľub, že tento dlh zaplatí. Zároveň potvrdila aj vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V dohode jednoznačne zrozumiteľne a jasne sú uvedené tieto skutočnosti. Zastáva názor, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania mal vedomosť o premlčaní dlhu. Právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby, tzn., že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stala právne bezvýznamnou a začala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Záväzok, ktorý odporkyňa uznala v čase podpisu dohody nebol premlčaný. Poukazoval na fakt, že jeho právny predchodca a rovnako ani on sám nijakým spôsobom neukončili záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom a odporkyňou, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Zo strany navrhovateľa nebola vypovedaná zmluva, a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, resp. navrhovateľ, ani postupca predmetným dokladom nedisponuje. Vzhľadom na uvedené súd nemohol mať ukončenie zmluvy a splatnosť pohľadávky za preukázané, a teda mal jeho nárok posudzovať s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka, keďže zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky je nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. Splatnosť poslednej splátky nastala dňa 27. 05. 2009. Dohoda bola podpísaná dňa 20. 06. 2009, následne mal potom súd aplikovať ust. § 103 Občianskeho zákonníka a priznať mu prinajmenšom splátky, ktoré v čase uznania a podpisu dohody premlčané neboli. Nesúhlasil so zamietnutím návrhu z dôvodu premlčania v plnom rozsahu. V danom prípade podpisom dohody došlo k uznaniu dlhu, čím nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa ust. § 190 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, teda namiesto pôvodnej premlčacej doby začala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, pričom aby nastali účinky predmetného ustanovenia zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a plynutia novej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania dlhu o premlčaní vedel alebo nie. Poukázal na čl. 3 bod 3.1 dohody, v ktorom odporkyňa potvrdila svoju vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu. Úprava obsiahnutá v ust. § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Odporkyňa sama žiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, keďže nebola schopná uhradiť ju naraz. Navrhovateľ umožnil odporkyni splácanie dlžnej sumy v splátkach, snažil sa v záujme odporkyne predísť súdnemu konaniu a je logické, že si musel zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky pre prípad neskoršieho neplnenia splátkového kalendára, s čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby. Je absurdné hovoriť o zhoršení postavenia spotrebiteľa uzatvorením dohody, keďže ide o prejav slobodnej vôle odporkyne, ktorí si je vedomý svojho záväzku. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité, ani zavádzajúce formulácie. Obsah dohody nie je rozsiahly, aby sa s ním odporkyňa nemala možnosť oboznámiť a okrem toho podpisovala dohodu vo svojom bydlisku. Išlo o prejav slobodnej vôle. Takýmto prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a neprimeranej ochrane spotrebiteľa. Žiadne zákonné ustanovenie nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva a zároveň premlčaný dlh nezaniká, teda nemožno ani prinajmenšom hovoriť o použití nekalej obchodnej praktiky. Konanie odporkyne nemožno považovať za morálne a čestné, preto nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola poskytnutá ochrana. S dohodou dochádza k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktoré spočíva v tom, že odporkyni umožňuje splácať záväzok v splátkach, dochádza teda k zmene spôsobe plnenia záväzku, a preto navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporkyňa uznala svoj záväzok nemohlo byť odporkyni nanútené ako neprijateľná podmienka. Na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila vedomosť o premlčaní pohľadávky. Nebola k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútená. Takáto dohoda nie je ničím neobvyklým a už vôbec nie je možné ju ohodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Vôbec nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že dohoda o splátkach v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná, je nekalá obchodná praktika. Spôsoby hodnotenia predložených dôkazov súdom považuje za zarážajúci. Súd neprihliadal na dôkaz, že odporkyňa sa dohodla s veriteľom na splátkach a zároveň uznala svoj záväzok. Ďalej nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti, aj materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné. Združenie vstupuje do množstva sporov bez ohľadu na stav konania a vôle odporcu, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov. To znamená, že pred zaslaním oznámenia o vstupe nemá vôbec vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Z tohto dôvodu je nemožné sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci a naplniť podstatu právneho úkonu, príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností. Na priznanie náhrady trov konanie je nevyhnutnosťou splnenie podmienok vyžadovaných v ust. § 142 O. s. p., a to najmä účelnosť vynaložených trov. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatnenie alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca odporcom. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa neporušuje ani základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené. Odmenu za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností. Poukázal na viaceré rozhodnutia, napr. Krajský súd v Bratislave 3Cbo 259/2011, Krajský súd v Bratislave 6Co 329/2012, Krajský súd v Banskej Bystrici 16Co 100/2012 a pod.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania, tento preskúmal a zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu v plnom rozsahu, resp. rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania (prvostupňového, ako aj odvolacieho) voči odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník v 1.rade. Poukázal na to, že masové uplatňovanie premlčaných pohľadávok v tisíckach prípadoch na všeobecných súdoch na Slovensku sú za účelom nárastu úrokov a aj trov konania a spoliehania sa, že priemerný spotrebiteľ nepozná pojem premlčania, sú skutočnosťami, ktoré je nemožné podporiť kladným súdnym rozhodnutím. Nikto nenúti navrhovateľa v 99% svojich pohľadávok uplatňovať na súde, až keď sa premlčacia. Tri roky sú dostatočnou dobou na uzatvorenie splátkového kalendára so spotrebiteľom a na prípadné uplatnenie nároku na súde. Navrhovateľom predložená dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky bola vopred pripravená pre dlžníka. Takto predformulovaná dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávok predstavujúce neprijateľné zmluvné podmienky, a to predlžením premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári zo dňa 20. 06. 2009 a sú absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je skryté do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 v dohode o uznaní záväzkov a úhrade pohľadávky v splátkach. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem o uznanie záväzku a predlženie premlčacej lehoty. Čo viedlo navrhovateľa k tomu, že pohľadávka, ktorá mu bola postúpená od právneho predchodcu ako nepremlčaná, neuplatnil ju včas, následne vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul formulár o uznaní premlčané záväzku. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a bol navrhovateľom využití omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Podpísanie takejto dohody v splátkach si spotrebiteľ zhoršuje svoje zmluvné postavenie.
Navrhol, že v prípade, ak súd nevyhovie jeho námietkam, konanie prerušil a požiadal Súdny dvor o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, či ustanovenia čl. 2a spojené s čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/ EHS z 05. 04. 1995 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky k pôvodnej spotrebiteľskej zmluve, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien.
Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka, poukázal, že právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých ho má navrhovateľ. Je absurdné, ak navrhovateľ ako účastník konania je zastúpený advokátom a upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odôvodniť z čl. 9 ods. 2 Ústavy SR. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ v súdnych konania začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera pri riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi. Napokon žaloba proti spotrebiteľovi bola zamietnutá z dôvodu ich aktivity, účasť ktorá v konaní bola pre spotrebiteľa efektívna. Poukazoval na to, prečo sa tento silný navrhovateľ dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou proti slabému spotrebiteľovi, ktorému sa vytýka že sa ho ujalo združenie, ktoré bolo na tento účel zriadené. Svojou podstatou ide o nekalé obchodné praktiky, ktoré sťažujú už aj ťažké sociálne postavenie najslabšej vrstiev obyvateľstva. Prax potvrdzuje, že sociálne aj vedomostne slabý spotrebiteľ rezignuje a prijme akékoľvek rozhodnutie. Sám sa brániť nevie a na advokáta nemá. Preto logika tejto argumentácie spočíva v tom, že navrhovateľ chce ťažiť z pasivity a rezignácie spotrebiteľa. Ďalej poukázal, že navrhovateľ nepovažuje trovy konania na ich strane za účelné, ale na druhej strane návrhy navrhovateľa a odvolania sú v každom jednom prípade bez ohľadom na skutkový stav veci totožné a sú automaticky generované softvérom. Ich trovy sú však za úkony účelne vynaložené. Argumentáciu, že združenie má možnosť využívať aj podporu ministerstva považoval za nedôvodnú, pretože finančný príspevok pri činnosti vykonávanej združením na podporu spotrebiteľa nepokrýva ani len poštové výdavky. Do konania vstúpili v zmysle ust. § 93 ods. 3 O. s. p., ktoré navrhovateľ účelovo prehliada. Až následne, čo sa stali vedľajším účastníkom, s týmto ich procesným postavením bolo aj spojené právo na doručenie žalôb s prílohami. Preto musel byť uskutočnený právny úkon, na základe ktorého vznikol medzi nimi a ich zástupcom právny vzťah s obsahom, ktorý umožnil, že súd prvého stupňa ako s vedľajším účastníkom - zákonným zástupcom - koná. Nemali by byť pochybnosti o tom, že tento úkon právnej služby, prevzatie a príprava bol uskutočnený vrátane prvej porady s klientom. Nesúhlasil s odôvodnením, že pre vstup združenia nebol žiaden dôvod. Pokiaľ argumentoval navrhovateľ, že ich podania sa nadbytočne opakujú, uviedol, že vyjadrenia nedávajú samoúčelne, ale reagujú na žaloby navrhovateľa, vznášajú námietky premlčania, pretože navrhovateľ má snahu ignorovať premlčacie lehoty podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty sporu 1 264,48 Eur za jeden úkon právnej služby 61,41 Eur a 7,81 Eur paušál = 69,22 Eur + 20 % DPH = 83,06 Eur.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol, prijal aj správne právne závery, na zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré poukazuje aj odvolací súd.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.
Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V prejednávanej veci právnym titulom uplatneného nároku je Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou zo dňa 20. 06. 2009, ktorým odporkyňa písomne uznala svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške 859,26 Eur, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 0 Eur. Zároveň sa s navrhovateľom dohodla na splatení dlhu v mesačných splátkach po 30 Eur v 25.-ty deň v mesiaci s tým, že prvá splátka bola dohodnutá na 25. 07. 2009. V prípade, že osoby podľa tejto dohody nebudú splácať svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Zároveň zmluvné strany vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Dôvodne preto bolo zo strany súdu prvého stupňa podrobiť súdnej kontrole predmetnú dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára a tiež umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu, keďže právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy.
Uznanie dlhu je právnym inštitútom upraveným v ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ust. § 558 Občianskeho zákonníka bolo do právneho predpisu zavedené až novelou uskutočnenou č. 509/1991 Zb. účinnou od 01. 01. 1992. Do 31. 12. 1991 účinný Občiansky zákonní podmienky uznania premlčaného dlhu vôbec neupravoval a teda neprevzal právnu úpravu uznania premlčaného dlhu opierajúceho sa o ust. § 297 Občianskeho zákonníka č. 141/50 Zb. Ak uznanie premlčaného dlhu do 31. 12. 1991 nebolo viazané na vedomosť dlžníka o premlčaní, z ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nijako nevyplývala, aby nebolo možné uznať už premlčaný dlh. (R 51/1968).
V dôsledku zmeny právnej úpravy uznania premlčaného dlhu po 01. 01. 1992 právne následky viažuce sa na možnosť počítania 10-ročnej premlčacej doby, pri právach písomne uznaných, čo do dôvodu a výšky, sú závislé od toho, či dlžník o premlčaný vedel alebo nie. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel. Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky.
Vecnú správnosť napadnutého rozsudku nijako nespochybňuje tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého podpisom dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že dohoda bola vopred navrhovateľom pripravená na predtlačenom formulári, pričom v bode 2 týkajúcom sa uznania záväzku sa žiadna zmenka o premlčaní vôbec nenachádza, hoci z logického hľadiska zmienka o premlčaní jeho následkoch by mala byť uvedená práve v tomto ustanovení. Vedomosť o premlčaní a jeho následkoch bez akéhokoľvek bližšie vysvetlenia sa uvádza v bode 3 upravujúcim formu splatenia záväzku. Ani z jednej dohody nie je zrejmé, aby odporkyňou boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená premlčanie dlhu. Ak navrhovateľ ničím nepreukázal, aby takéto informácie odporkyni poskytol, nemohol vyvolať právne dôsledky predpokladaného ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí plynutia novej 10-ročnej premlčacej lehoty. Pre premlčanie platila 3-ročná premlčacia doba opierajúca sa o ust.. § 101 Občianskeho zákonníka.
Postavenie vedľajšieho účastníka upravuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 ods. 2.
Podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, súd ich posúdi po uvážení všetkých okolností.
Nedá sa stotožniť s argumentáciou navrhovateľa o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát.
Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nebola byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa preto v plnej miere vzťahuje aj na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Námietky navrhovateľa o neúčelnosti trov konania postráda logiku s poukázaním na to, že sám navrhovateľ, ktorého predmetom činnosti je kúpa pohľadávok a ich následné vymáhanie voči spotrebiteľom je zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá sa špecializuje na takéto prípady. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, že nešlo o neúčelné trovy vedľajšieho účastníka, pretože práve po jeho vyjadrení vo veci a vznesení námietky premlčania, došlo aj k stotožneniu súdom s touto argumentáciou vedľajšieho účastníka a napokon aj zamietnutie návrhu samotného. Vedľajší účastník riadne hájil práva odporkyne, na strane ktorej vystupoval a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, bola na voľbe vedľajšieho účastníka. Z ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Vychádzajúc z uvedeného je odvolací súd názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je výklad ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľa, ak uplatnilo právo na súdnu ochranu, má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Za neúčelný úkon nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník zákonným spôsobom plnil svoju funkciu a práve v dôsledku ním vznesenej námietky premlčania došlo k zamietnutiu návrhu.
So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok v zmysel ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi v 1.rade trovy odvolacieho konania vo výške 83,06 Eur pozostávajúce z vyjadrenia k odvolaniu (61,41 Eur + 7,81 Eur paušál) vo výške 69,22 Eur a 20 % DPH (13,84 Eur) spolu 83,06 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.