Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/38/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Bratislava, Údernícka 5, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36613843, Bratislava, Údernícka 5, proti odporkyni Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX D., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Z. X., S. X. K. N. H. R., za účasti vedľajších účastníkov na strane odporkyne 1) Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, IČO: 42176778, Prešov, Važecká 16, zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Važecká 16, 080 05 Prešov, 3) Združenie bratislavských spotrebiteľov, Stavbárska 60, 821 07 Bratislava, IČO: 30 790 735, právne zast. JUDr. PaeDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, Karloveská 3154/32, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 1.264,48 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade, Združeniu HOOS vo výške 248,28 eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi v 3. rade, Združeniu bratislavských spotrebiteľov náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.09.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby odporkyňu zaviazal k úhrade sumy vo výške 1.264,48 eur s prísl., t.j. s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 808,30 eur od 09.12.2006 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že jeho právny predchodca, Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrel s odporkyňou dňa 27.05.2004 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 79714021 v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila splátky úveru riadne a včas, právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu o úver a následne navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpeniu pohľadávky predstavovala sumu 1.315,44 eur, ktorá pozostáva z istiny 859,26 eur, riadneho úroku 364,40 eur, úroku z omeškania 0,83 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 90,25 eur v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca navrhovateľa deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny

záväzok odporkyne ku dňu postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ v konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 09.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky a to v zmysle , teda vo výške 13 % ročne.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.09.2011, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Listom doručeným súdu dňa 29.11.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.03.2012, č.k. XXC/XX/XXXX-XX, ktorým odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1264,48 eur (38093,72 Sk) spolu s úrokom z omeškania 13% ročne zo sumy 808,30 eur (24350,85 Sk) od 9. 12. 2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške 75,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 364,33 eur k rukám jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Náhradu trov konania navrhovateľovi vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník - Združenie HOOS. Svoje odvolanie odôvodňoval tým, že súd prvého stupňa s poukazom na uzatvorenú dohodu žalovaného ohľadom uznania záväzku sa súd vôbec nezaoberal otázkou, či vôľa žalovaného skutočne smerovala k uznaniu záväzku dlhu alebo len k dohode o splátkach. Poukázal, že dohoda je kombináciou jednostranných aj dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý je vopred pripravený a ktorý vyhotovil veriteľ pre dlžníka, prípadne pre osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania záväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi aj v zmysle ust. , pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Poukázal, že spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Nekalosť obchodnej praktiky sa posudzuje najmä podľa ust. . Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi ( ). Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinností zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluvy. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 nevyhnutne musí dopadať aj na dohodu. Rovnako aj právny režim celej citovanej Smernice. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Poukázal aj na obdobné závery v právnej veci Krajského súdu v Prešove vo veci XXCo XX/XXXX a XXCo XX/XXXX. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v jeho napadnutej časti tak, že žalobu zamieta, zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne, napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne.

Odvolací súd uznesením zo dňa 27.09.2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zrušil rozsudok a vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení odvolací súd uviedol, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporkyňou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu mal zisťovať či nedošlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá

podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podrobiť kontrole aj umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu či nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti Mal prijať jasný právny záver súdu, či dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku sa nejaví ako nekalá obchodná praktika a z tohto dôvodu, či nie je neplatná.

Súdu 1. stupňa uložil povinnosť zaoberať sa odvolacími námietkami vedľajšieho účastníka, najmä s poukazom na uzatvorenú dohodu odporkyne ohľadom uznania záväzku, ktorú je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku.

Následne súd prvého stupňa vykonal ďalšie dokazovanie v rámci intencií odvolacieho súdu, a to opätovným oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 vyplýva, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči odporkyni, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.

Zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a odporkyňou dňa 27.05.2004 vyplýva, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eur (30.000 Sk), ktorý sa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 25,23 eur (760,17 Sk) so začiatkom splácania od 27.06.2004 a poslednou splátkou dňa 27.05.2009. Zmluvné strany si dohodli pevnú úrokovú sadzbu 17,90 % ročne, ktorá sa nemení po celú dobu splácania úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 10,20 %. Celkové náklady dlžníka, t.j. budúca hodnota spotrebné úveru bola dohodnutá vo výške 1.618,54 eur (48.760,20 Sk) a výška úrokov s poplatkami bola dohodnutá vo výške 622,72 eur (18.760,20 Sk).

Keďže odporkyňa neplnila splátky úveru riadne a včas, právny predchodca žalobcu ( postupca ) vypovedal zmluvu, pričom dátum výpovede bol ku dňu 06.06.2005 s dátumom splatnosti ku dňu 08.07.2005. Právny predchodca navrhovateľa vzhľadom na to, že napriek predchádzajúcim upomienkam odporkyňa neuhradila dlžnú pohľadávku z titulu Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 27.05.2004, odstúpil od úverovej zmluvy a požadoval predčasné splatenie úveru.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že dňa 20.06.2009 uznala odporkyňa písomne svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške 859,26 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 0 eur. Zároveň sa s navrhovateľom dohodla na splatení dlhu v mesačných splátkach po 30 eur v 25-ty deň v mesiaci s tým, že prvá splátka bola dohodnutá dňa 25.07.2009. V prípade, že osoby podľa tejto dohody nebudú splácať svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcom po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Zároveň strany vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane odporkyne, Združenie HOOS vzniesol námietku premlčania. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu s dátumom výpovede 06.06.2005 a požiadal o úhradu dlžnej sumy, čím sa stal splatným celý dlh dňa 08.07.2005, pričom návrh bol súdu doručený až dňa 13.09.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Čo sa týka dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.06.2009, tu ide o formulár, pripravený veriteľom, pričom dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Prehlásenie dlžníka

o vedomosti premlčania dlhu je skryté do dohody o splátkach, ďalej obsahuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Opätovne poukázal na to, že dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinností zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluvy. Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, Na základe uvedeného žiadal návrh zamietnuť v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

Druhý vedľajší účastník - Združenie bratislavských spotrebiteľov vystupujúci na strane odporkyne, ktorý do konania vstúpil až dňa 18.02.2013, podaním doručeným súdu dňa 08.03.2013 taktiež vzniesol námietku premlčania záväzku, z totožných dôvodov ako vo svojom vyjadrení i odvolaní uviedlo Združenie HOOS. Taktiež poukázal na to, že Dohoda je nekalou obchodnou praktikou a je teda v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa veta prvá od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia , v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa ust. , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa ; ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa , ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporkyňa a právny predchodca navrhovateľa uzavreli dňa 27.05.2004 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 995,82 eur (30.000 Sk), ktorý sa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 25,23 eur (760,17 Sk) so začiatkom splácania od 27.06.2004 a poslednou splátkou dňa 27.05.2009. Zmluvné strany si dohodli pevnú úrokovú sadzbu 17,90 % ročne, ktorá sa nemení po celú dobu splácania úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 10,20 %. Celkové náklady dlžníka, t.j. budúca hodnota spotrebného úveru bola

dohodnutá vo výške 1.618,54 eur (48.760,20 Sk) a výška úrokov s poplatkami bola dohodnutá vo výške 622,72 eur (18.760,20 Sk).

Zároveň mal súd za preukázané, že v dôsledku neuhradenia dlžnej sumy odporkyňou, odstúpil právny predchodca žalobcu od Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, pričom výpoveď bola ku dňu 06.06.2005 s dátumom splatnosti úveru ku dňu 08.07.2005.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 mal súd za preukázané, že pohľadávka VÚB, a.s. voči odporkyni bola postúpená na navrhovateľa.

Dňa 20.06.2009 bola medzi účastníkmi uzatvorená Dohoda o zavretí splátkového kalendára a uznaní, ktorú podpísali obe zmluvné strany. Predmetom Dohody bolo uznanie dlhu zo strany žalovaného a zároveň záväzok žalovaného splatiť dlh formou mesačných splátok vo výške 30 eur mesačne.

Súd po preskúmaní Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, o ktorom žalobca tvrdí, že sa jedná o platne uzavreté uznanie dlhu zo strany odporkyne, t.j. dlžníka, zistil, že dohoda o splátkach je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu.

Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporkyňou, je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika, neplatná.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.

Preto uvedené uznanie dlhu, nakoľko Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu, tak ako tvrdí navrhovateľ a to aj vo vzťahu, čo sa týka premlčania žalovanej pohľadávky a súd preto vyhovel námietke premlčania vznesenej vedľajšími účastníkmi na strane odporkyne.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.

Keďže vedľajší účastníci vystupujúci na strane odporkyne vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k zmluve o pôžičke a uznanie dlhu je neplatné, nakoľko je nekalou obchodnou praktikou, súd návrh zamietol v celom rozsahu.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. Odporkyňa bola úspešná v celom rozsahu, nakoľko návrh bol zamietnutý v celom rozsahu. Odporkyňa ako úspešný účastník by v konaní mala právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporkyňa si však právo na náhradu trov konania neuplatnila, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastníci na strane odporkyne si uplatnili trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že najmä pričinením vedľajšieho účastníka Združenia HOOS, ktorý v konaní vystupoval od 29.11.2011,pričom návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 13.09.2011, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a na poukaz na neplatnosť uznania dlhu, súd návrh zamietol v celom rozsahu. Vstup 3. vedľajšieho účastníka do konania v štádiu, kedy už bolo v danej veci dokonca vydané rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý sám poukázal na nekalú obchodnú praktiku, ako aj na námietky dovtedy vystupujúceho Združenia HOOS, súd nepovažuje za účelné. Obrana, ktorú v konaní použil 3. vedľajší účastník, je totožnou, len skrátenou verziou obrany, ktorú po celý čas konania uplatňoval vedľajší účastník, Združenie HOOS. Súd má za to, že vstup 3. vedľajšieho účastníka do konania bol neúčelný, nepriniesol žiadne nové dôkazy, ktoré mohli byť použité v prospech odporkyne a aj bez jeho účasti, by súd návrh zamietol, keďže rovnakú obranu, v podstate od začiatku konania na súde použil a uplatňoval v prospech odporkyne vedľajší účastník, Združenie HOOS. Preto 3. vedľajšiemu účastníkovi, Združeniu bratislavských spotrebiteľov nepatrí právo na náhradu uplatnených trov konania, nakoľko súd má za to, že jeho pričinením k zamietnutiu návrhu nedošlo.

Naopak vedľajší účastník, Združenie HOOS, ktoré do konania vstúpilo ako prvé a ktoré od počiatku aktívne vystupovalo na ochranu práv odporkyne, patrí náhrada uplatnených trov konania Procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. Nakoľko odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania, súd aplikujúc ust. , priznal vedľajšiemu účastníkovi Združeniu HOOS právo na náhradu trov konania a na ich zaplatenie zaviazal navrhovateľa. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 248,28 eur.

za / úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 61,41 eur, ktorý je výsledkom výpočtu :

sadzba tarifnej odmeny je 41,49 eur + (( 1.264,48 - 663,88 ) /331,94 x 9,96 = 41,49 + 2 x 9,96 = 61,41 eur

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 61,41 eur

- podanie odporu 61,41 eur

- odvolanie zo dňa 03.10.2012 61,41 eur

- režijný paušál za rok 2011 á 7,41 eur x 1 7,41 eur

- režijný paušál za rok 2012 á 7,63 eur x 2 15,26 eur

- +20 %DPH 41,38 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.