Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6C/77/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., zastúpená: JUDr. Marek Šabík, advokát so sídlom Moyzesova 585/2, 955 01 Topoľčany, IČO: 53 831 357, proti žalovaným: v 1/rade T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., v 2/rade J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX W., v 3/rade S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX W., všetci zastúpení: JUDr. Ing. Y. S., PhD., bytom XXX XX W.-F. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. S., Obec S., Okres C., evidované správou katastra, Okresným úradom Topoľčany, na LV č. XXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X záhrada o výmere 872 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. XXX/X, patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1/rade v 1/1-ine.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovaným v 1/ až v 3/rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovaným v 1/ až v 3/rade domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v obci S., katastrálne územie S., okres C., spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku, bližšie špecifikované ako pozemok, parc. č. XXX/X, reg. ,,C“, o výmere 872 m2, druh pozemku: záhrada; pozemok, parc. č. XXX/X, reg. ,,C“, o výmere 120 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; stavba, rodinný dom súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X, reg. ,,C“, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného v 1/rade.

1.1. Žalobu podala z dôvodu, že so žalovaným v 1/rade (žalovaný 1) sú stranami súdneho konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. (ďalej len ako ,,Súdne konanie o vyporiadaní BSM“). V tomto Súdnom konaní o vyporiadaní BSM je žalobkyňa rovnako v právnom postavení žalobkyne, a žalovaný 1) je v právnom postavení žalovaného.

1.2. Masu BSM v Súdnom konaní o vyporiadaní BSM tvoria okrem iného aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v obci S., katastrálne územie: S., okres C., spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku, bližšie špecifikované ako: (i) pozemok, parc. č. XXX/X, reg. ,,C“, o výmere 872 m2, druh pozemku: záhrada; (ii) pozemok, parc. č. XXX/X, reg. ,,C“, o výmere 120 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

(iii) stavba, rodinný dom súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X, reg. ,,C“. (ďalej aj ako ,,Predmetné nehnuteľnosti“). V Súdnom konaní o vyporiadaní BSM bolo v rámci dokazovania zistené, že Predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1), čo bolo zistené zo súdom vyžiadaného katastrálneho-vkladového spisu.V zápisnici o pojednávaní zo dňa 1.6.2022, sp. zn. sa výslovne str. 2 v spodnej časti v rámci predbežného právneho posúdenia uvádza: ,,Pokiaľ ide o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat. úz. S., Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 23.8.2010, tj. za trvania manželstva podľa vkladového spisu.“ Manželstvo žalobkyne a žalovaného 1) bolo uzatvorené dňa 8.5.2010 a rozvedené 14.7.2020, a teda je nesporné, že Predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva. Následne bolo na žalovanom 1), aby predložil dostatočné dôkazy o tom, že Predmetné nehnuteľnosti do BSM nepatria a že ide o niektorú z výnimiek uvedenú v . Žalovaný 1) v Súdnom konaní o vyporiadaní BSM nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že Predmetné nehnuteľnosti nepatria do BSM.

1.3. Nakoľko súd v Súdnom konaní o vyporiadaní BSM bol predbežného právneho názoru, že Predmetné nehnuteľnosti patria do masy BSM, ustanovil na návrh žalobkyne znalca na ocenenie týchto Predmetných nehnuteľností. Žalovaný 1) bol v danom čase evidovaný na liste vlastníctva ako vlastník Predmetných nehnuteľností so spoluvlastníckym podielom 1/1, a to napriek tomu, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva. Po ustanovení znalca súdom pristúpil žalovaný 1) k prevodu Predmetných nehnuteľností na svojich rodičov, žalovaného 2) a žalovanú 3), čím sa snaží docieliť zníženie hodnoty aktív v mase BSM v neprospech žalobkyne. Žalovaný 1) takto konal bez súhlasu žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a zákonom. Takýto úkon je nevyhnutné považovať za neplatný, pričom žalobkyňa voči tomuto prevodu vzniesla aj námietku relatívnej neplatnosti.

1.4. Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodňuje tým, že bez určenia, že Predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, bude žalobkyňa ukrátená na svojich právach pri vyporiadaní jej prislúchajúceho podielu v BSM. Budú tak okrem iného zásadne dotknuté jej majetkové práva, nakoľko Predmetné nehnuteľnosti tvoria veľkú väčšinu všetkých aktív v mase BSM. Súd v Súdnom konaní o vyporiadaní BSM nemôže vysloviť neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že účastníkom neplatného právneho úkonu sú aj žalovaný 2) a žalovaná 3), ktorí však nie sú stranami Súdneho konania o vyporiadanie BSM. Ak by súd vyslovil neplatnosť tohto právneho úkonu v Súdnom konaní o vyporiadaní BSM, zasiahol by tak v zmysle konštantnej judikatúry do práv subjektov, ktoré nie sú stranami tohto konania (v danom prípade žalovaného 2) a žalovanej 3)), preto je na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu nevyhnutné samostatné konanie o určenie, či nehnuteľnosti patria do BSM, a ktorého účastníkmi budú všetky strany daného právneho úkonu. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem preukazuje aj tým, že spornú vec nie je možné riešiť žalobou na plnenie, pretože Predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne len žalovaný 1), preto o vydanie veci žalobkyňa nemá záujem. Jej záujem smeruje len k určeniu, že Predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, aby následne mohli byť prejednané v mase BSM a aby žalobkyňa bola aj z tohto majetku v BSM uspokojovaná.

2. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby poukazuje na to, že právny úkon, kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1) ako predávajúcim a žalovaným 2) a žalovanou 3) ako kupujúcimi, vo vkladovom konaní označený číslom V 3265/2022 (ďalej len ako ,,Kúpna zmluva“), je neplatný právny úkon. Žalobkyňa je toho názoru, že v prípade neplatnosti Kúpnej zmluvy ide min. o relatívnu neplatnosť podľa ust. v spojení s ust. ) . Žalovaný 1) uzatvoril Kúpnu zmluvu so svojimi rodičmi, žalovaným 2) a žalovanou 3), bez súhlasu žalobkyne. Prevod nehnuteľností v žiadnom ohľade nemožno považovať za bežný právny úkon, preto ide v zmysle ust. o neplatný právny úkon.

2.1. Keďže podľa ide v danom prípade o relatívnu neplatnosť, ktorej sa treba dovolať, žalobkyňa poukazuje na to, že sa relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy dovolala samostatným písomným podaním doručovaným žalovanému 1), žalovanému 2) aj žalovanej 3) zo dňa 30.11.2022. Okamihom dôjdenia prejavu vôle - dovolania sa neplatnosti právneho úkonu účastníkom tohto právneho úkonu, sa stáva právny úkon neplatný a hľadí sa naň ako keby ani nevznikol. Nakoľko žalovaný 1), 2) a žalovaná 3) sa snažia svoje konanie v rozpore s dobrými mravmi čo najviac udržať, zásielky s dovolaním sa neplatnosti Kúpnej zmluvy si neprevzali a nechali ich uložiť na pošte. Zásielky sú ku dňu datovania tejto výzvy stále uložené na pošte a žalovaní si ich neprevzali. Z rozhodovacej činnosti, na ktorú poukazujú v žalobe vyplýva, že aj napriek tomu, že žalovaný 1), 2) a žalovaná 3) maria doručenie neprevzatím si písomného dovolania sa neplatnosti Kúpnej zmluvy žalobkyňou, táto

skutočnosť nemá vplyv na skutočnosť, že doručenie danej písomnosti sa považuje za riadne. Pre úplnosť žalobkyňa spomenie, že dovolať sa relatívnej neplatnosti je možné aj žalobou, preto ak by z akéhokoľvek dôvodu niektorý zo žalovaných rozporovali dovolanie sa relatívnej neplatnosti žalobkyňou, najneskôr je možné považovať sa dovolania neplatnosti doručením tejto žaloby. Na základe uvedeného možno konštatovať, že Kúpna zmluva je neplatná, a preto sa žalovaný 2) a žalovaná 3) nemohli stať vlastníkmi Predmetných nehnuteľností.

2.2. Zároveň, keďže Predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1), pričom nejde o výnimky nadobúdania vecí do BSM, a žalovaný bol pred prevodom na svojich rodičov na základe Kúpnej zmluvy zapísaný ako výlučný vlastník Predmetných nehnuteľností, je nevyhnutné súdom určiť, že Predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného 1), aby tieto aktíva v BSM mohli byť následne vyporiadané v Súdnom konaní o vyporiadaní BSM. Podľa žalobkyne konanie žalovaného 1), 2) a žalovanej 3) považuje za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktorého cieľom nie je nič iné, len poškodiť žalobkyňu na jej právach pri vyporiadaní BSM. Sám žalovaný to dokonca priznáva vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2022 v Súdnom konaní o vyporiadanie BSM, v ktorom uvádza: ,,Keďže som svojvoľnosťou žalobkyne nechcel prísť o strechu nad hlavou, najmä kvôli svojim deťom, odpredal som môj dom...“ Alebo ,,Súčasne som dohodol s novým majiteľom (pozn. žalobkyne - s vlastnými rodičmi), že zostanem v tomto dome v podnájme.“ Alebo ,,Žiadame o zrušenie uznesenia na určenie znalca, nakoľko rodinný dom, v ktorom má byť urobený odhad, už nepatrí žalovanému“.

2.3. V závere žalobkyňa uvádza, že žalovaný 2) a žalovaná 3) sa v snahe o ešte väčšie poškodenie žalobkyne snažia Predmetné nehnuteľnosti darovať ďalšej tretej osobe. Vyplýva to z plomby vyznačenej na príslušnom liste vlastníctva. Pre úplnosť žalobkyňa spomenie, že aj tento následný, žalobkyni neznámy právny úkon, je absolútne neplatným, pretože v zmysle zásady ,,nemo plus iuris“ nikto nemôže nadobudnúť viac práv, než sám má. Keďže však tento následný prevod neznámou darovacou zmluvou ešte nebol rozhodnutý katastrom, nie je ani predmetom tohto konania.

3. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, v liste ich zástupkyne zo dňa 03.01.2023 uviedli, že uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznávajú. Žalobkyni sa naliehavý právny záujem nepodarilo preukázať ani v konaní o rozdelení BSM, vo veci sp. zn. , a preto Okresný súd v Topoľčanoch prerušil toto konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. .

3.1. Zo zákonného ustanovenia vyplýva, že nehnuteľnosť i hypotekárny úver nadobudol žalovaný v 1/rade pre uzatvorením jeho manželstva a je jediným účastníkom zmluvy o prevode vlastníctva, dom teda nemôže patriť do BSM, keďže zmluva bola uzatvorená pred uzavretím manželstva. Keby mal žalovaný v 1/rade záujem na tom, aby žalobkyňa bola účastníčkou BSM, tak by jej bol polovicu zakúpeného rodinného domu daroval. On tak ale neurobil.

3.2. V pôvodnom konaní sa pokúsili preukázať, že aj keď kúpna zmluva na nehnuteľnosť bola uzavretá podľa vkladového spisu 23.08.2010, t.j. za trvania manželstva, nebolo možné od uzatvorenia manželstva, od 08.05.2010 zarobiť peniaze na kúpu rodinného domu. Dokazujú, že začiatok predaja sa uskutočnil pred uzatvorením manželstva, aj keď zmluva bola zavkladovaná až počas trvania manželstva. Dom bol kúpený výlučne z prostriedkov žalovaného (hotovosť a hypotekárny úver) a súd v konaní o BSM tiež v tomto prípade skúmal, z akých prostriedkov bol dom nadobudnutý. Žalovaný predkladal výpisy zo stavebného sporenia i kúpnopredajnú zmluvu. Dokonca označil aj výšku finančných prostriedkov, ktoré vyplatil pánovi B. bez dokladu do ruky. Táto kúpnopredajná zmluva sa začala realizovať v marci 2010, kedy žalovaný nebol ešte ženatý.

3.3. Poukazujú na to, že vôľa žalobkyne nadobudnúť dom nevyplýva ani z obsahu zmluvy o prevode domu, pretože žalobkyňa nebola zmluvnou stranou tejto zmluvy. Trvajú na tom, že rodinný dom bol zakúpený výlučne z prostriedkov žalovaného. Podľa Najvyššieho súdu vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až po uzavretí manželstva nemá dopad na posúdenie otázky, či predmetný dom patrí, alebo nepatrí, do podielového spoluvlastníctva, pretože nebol nadobudnutý ani len čiastočne zo spoločných prostriedkov. Režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vzťahuje iba na veci nadobudnuté za trvania manželstva. Keďže v danom prípade bola cena domu úplne zaplatená z výlučných prostriedkov žalovaného, ktorý bol aj jediným účastníkom zmluvy o kúpe domu, potom dom

nepatrí do BSM. V prípade, ak je kúpna cena zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi by boli obidvaja manželia a pri uzavretí kúpnej zmluvy by prejavili vôľu nadobudnúť kupovaný dom do BSM, tak by takto nadobudnutý dom tvoril vec patriacu do BSM (viď rozsudok NS SR sp. zn. ).

3.4. Žalovaní v ďalšom uvádzajú, že ak jeden z manželov nadobudol na základe hypotekárneho úveru nehnuteľnosť pred uzatvorením manželstva a po svadbe manželia úver splácali z ich príjmov, ktoré patrili do BSM, nehnuteľnosť a na ňu sa vzťahujúca hypotéka netvoria BSM, nedajú sa preniesť do BSM, naďalej zostávajú len jednému z manželov. Hypotekárny úver tvorí BSM len v tom prípade, ak bol nadobudnutý oboma manželmi počas trvania manželstva. Nehnuteľnosť a na ňu sa vzťahujúca hypotéka spravidla naďalej zostáva na mene manžela, ktorý ju nadobudol pred uzavretím manželstva. Za hypotéku a záväzky z nej plynúce zodpovedá sám. V prípade, že hypotéku na kúpu nehnuteľnosti si vzal jeden z manželov ešte pred svadbou a po svadbe ju platil z prostriedkov patriacich do BSM, tak po rozvode manželstva a zániku BSM má druhý manžel právo v rámci vyporiadania nároku žiadať polovicu uhradených splátok. Žalovaní tento nárok podľa ustanovenia uznali aj bez žiadosti žalobkyne. Žalovaný úver splácal naďalej sám a nikdy nepožadoval, aby sa žalobkyňa, ako ručiteľka úveru, podielala na jeho splátkach.

3.5. Žalobkyňa ale nebola s týmto riešením spokojná s tým, že keď nevyriešia svoju pozíciu inak a žalobkyňa bude musieť zostať vedená ako spoludlžníčka aj napriek vysporiadaniu, navrhne súdu predaj predmetných nehnuteľností tak, aby bola banka ako veriteľ vyplatená. Po tomto vyhlásení žalobkyne požiadal žalovaný o pomoc svoju rodinu, jeho otec a matka, žalovaní v 2/ a v 3/rade v dobrej viere pozbierali rodinné úspory, aby išli vyplatiť úver v banke. Oni si zaplatením úveru nadobudli nehnuteľnosť, v ktorej žalovaný žije. Osvedčenie tejto skutočnosti si overili kúpnopredajnou zmluvou. Kúpna zmluva je vo vkladovom konaní označená číslom V 3265/2022. Tento právny úkon je platný. Namietať neplatnosť podľa nie je právne relevantné. Súhlas žalobkyne s predajom nehnuteľnosti nebol pre žalovaného, ako výlučného vlastníka, potrebný. Žalovaní v 1/ a v 2/rade odkúpením nehnuteľnosti v súlade s dobrými mravmi zbavili žalobkyňu spoludlžníctva pri úvere ich syna.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných, listom jej právneho zástupcu zo dňa 25.01.2023 uviedla, že nemôže súhlasiť s tvrdeniami žalovaných, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný 1) pred uzatvorením manželstva a že dom nemôže patriť do BSM, keďže zmluva bola uzatvorená pred uzavretím manželstva. Tieto tvrdenia sú vyslovene nepravdivé a v rozpore s obsahom súdneho spisu. Pre úplnosť si žalobkyňa opakuje dôležité dátumy:

- manželstvo žalobkyne a žalovaného 1) bolo uzatvorené dňa 8.5.2010;

- kúpna zmluva na predmetné nehnuteľnosti bola uzatvorená dňa 23.8.2010;

- k tejto kúpnej zmluve bola realizovaná doložka opráv, a to dňa 13.10.2010;

- k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností došlo ešte neskôr. Žalobkyňa žiaľ nedisponuje rozhodnutím o povolení vkladu. Tým disponuje žalovaný 1). Ako však navrhovala žalobkyňa v žalobe, dovolila by si požiadať, aby si súd pripojil vkladový spis (ktorý by mal byť obsiahnutý aj v konaní o vyporiadaní BSM , z ktorého bude vyplývať presný dátum povolenia vkladu a teda aj nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam;

- manželstvo bolo rozvedené dňa 14.7.2020, právoplatné dňa 5.8.2020.

4.1. Nakoľko je vylúčené, aby bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený skôr ako bola uzatvorená zmluva (ktorá bola navyše dodatočne opravovaná doložkou), je nesporné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, k vykonaniu opráv doložkou ako aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam došlo za trvania manželstva.

4.2. Akákoľvek argumentácia žalovaného o tom, že viac vyjednával s predávajúcim, alebo že niečo vybavoval, nemá žiadnu právnu relevanciu. Rovnako nemá právnu relevanciu ani tvrdenie žalovaných o tom, kedy bolo zriadené záložné právo. Aj v tomto prípade však bola zmluva o zriadení záložného práva s ČSOB bankou uzatvorená dňa 10.6.2010, teda po uzatvorení manželstva. K povoleniu vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností muselo dôjsť ešte neskôr.

4.3. Žalobkyňa tiež nesúhlasí s tvrdeniami žalovaných, že hypotekárny úver bol čerpaný pred uzatvorením manželstva. Keďže kúpna zmluva na predmetné nehnuteľnosti bola uzatvorená až za trvania manželstva, je fakticky vylúčené, aby banka poskytla plnenie/čerpanie úveru pred uzatvorením

tejto kúpnej zmluvy. Toto tvrdenie žalobkyne potvrdzuje aj výpis z účtu ČSOB banky za obdobie od 1.7.2010 do 31.8.2010, ktoré predložil žalovaný 1), a v ktorom je ako posledná položka na prvej strane zo dňa 6.8.2010 uvedená platba 37.200 eur označená ako ,,Cerpanie uveru“). Možno teda zhrnúť, že hypotekárny úver bol čerpaný dňa 6.8.2010, a teda za trvania manželstva.

4.4. K dôvodom, prečo bol na relevantných zmluvách z roku 2010 uvedený len žalovaný 1), sa žalobkyňa už vyjadrovala. Pre úplnosť však v krátkosti opakuje, že keďže bola v danom čase tehotná a čakala so žalovaným 1) dieťa, bolo im odporučené, aby žalobkyňa nebola spolužiadateľkou hypotekárneho úveru, pretože pre jej tehotenstvo a materstvo by banka mohla poskytnúť horšie podmienky hypotekárneho úveru, prípadne úver neposkytnúť vôbec (najmä pre vyššie náklady spojené s dieťaťom). Formálne označenia na zmluve alebo na liste vlastníctva však nie sú právne relevantné.

4.5. Podľa žalovaných dom bol kúpený výlučne z prostriedkov žalovaného. V tomto smere musí žalobkyňa zopakovať, že žalovaný 1) nekúpil predmetné nehnuteľnosti výlučne z vlastných prostriedkov a toto svoje tvrdenie ani nijako nepreukázal. Zo žalovaným 1) predložených dôkazov tvrdenia žalovaného 1) nevyplývajú.

4.6. Keďže podľa ide v danom prípade o relatívnu neplatnosť, ktorej sa treba dovolať, žalobkyňa poukazuje na to, že sa relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy dovolala samostatným písomným podaním doručovaným žalovanému 1), žalovanému 2) aj žalovanej 3) zo dňa 30.11.2022.

4.7. K rozhodovacej činnosti, ktorú uvádzajú žalovaní vo svojom vyjadrení, žalobkyňa uvádza, že tá je žalovanými nesprávne vykladaná. Vo všetkých prípadoch ide o rozhodnutia, v ktorých sa konštatuje nadobudnutie nehnuteľnosti pred uzatvorením manželstva. To však nie je tento prípad, nakoľko v tomto spore je nesporné, že všetky nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva. Vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný 1) previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovaných 2) a 3), sa žalobkyňa plne odkazuje na svoju argumentáciu v žalobe. Je nepochybné, že žalovaný 1) takýto prevod vykonal bez súhlasu žalobkyne. Uvedené predstavuje dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorého sa žalobkyňa úspešne dovolala voči všetkým účastníkom tejto kúpnej zmluvy, a to písomne. Žalovaní si každý prevzali písomné dovolanie sa neplatnosti dňa 14.12.2022, teda po podaní žaloby. Žalobkyňa preto do súdneho spisu dokladá aj všetky tri doručenky o doručení dovolania sa relatívnej neplatnosti žalovaným.

5. Žalovaní v 1/ až v 3/rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, listom ich zástupkyne zo dňa 17.02.2023 uviedli zhodne so svojim písomným vyjadrením k žalobe, poukazujúc na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosť i hypotekárny úver nadobudol žalovaný pred uzatvorením jeho manželstva a je jediným účastníkom zmluvy o prevode vlastníctva, dom teda nemôže patriť do BSM, keďže zmluva bola uzatvorená pred uzavretím manželstva. Žalobkyňa sa opiera o ten právny moment, keď konečná kúpna zmluva bola podpísaná až s dátumom, keď bol žalovaný so žalobkyňou ženatý. Zmluvu o úvere však už mal uzatvorenú a úver splácal od júna. Opäť poukazuje na právny názor o nadobudnutí nehnuteľnosti na základe hypotekárneho úveru pred uzatvorením manželstva a splácanie úveru po svadbe.

5.1. Počas manželstva manželia hypotekárny úver v roku 2007 refinancovali. Žalobkyňa sa stala ručiteľkou/spoludlžníčkou hypotekárneho úveru, pretože na takomto postupe trvala banka. Po rozdelení BSM mal žalobca v úmysle požiadať veriteľa / banku o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu a pristúpiť k zrušeniu ručiteľského záväzku. Je známe, že tento úkon je dlhodobý, preto žalovaný žiadal o trpezlivosť žalobkyne, ktorá nebola s týmto riešením spokojná. Opäť poukazujú na to, že v dobrej viere rodičia žalovaného v 1/rade, žalovaní v 1/ a v 2/rade, pozbierali rodinné úspory, dali ich žalovanému, aby išiel zaplatiť úver banke. Oni si zaplatením úveru nadobudli nehnuteľnosť, v ktorej žalovaný žije. Podľa žalovaných súhlas žalobkyne s predajom nehnuteľnosti nebol pre žalovaného ako výlučného vlastníka potrebný.

6. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 03.05.2023, na ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol, že predmetné nehnuteľnosti jednoznačne patria do BSM, nakoľko boli nadobudnuté za trvania manželstva. Manželstvo žalobkyne so žalovaným v 1/rade bolo uzatvorené 08.05.2010 a kúpna zmluva na tieto nehnuteľnosti bola uzatvorená 23.08.2010, pričom k tejto zmluve bola realizovaná aj doložka

opráv dňa 13.10.2010 a k povoleniu vkladu vlastníckeho práva došlo až po tomto dátume. Podľa konštantnej judikatúry platí, že ak niečo bolo nadobudnuté za trvania manželstva a nejde o výnimky typu darovanie, dedičstvo, prípadne reštitúcia, takáto vec patrí do BSM a dôkazné bremeno o tom, že táto vec nepatrí do BSM, zaťažuje toho, kto to tvrdí. V prejednávanej veci to tvrdia žalovaní, pričom z jediného dôkazu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by vyvracala to, že predmetné nehnuteľnosti do BSM patria.

6.1. Zástupkyňa žalovaných v 1/ až v 3/rade uviedla, že trvajú na tom, že predmetné nehnuteľnosti do BSM nepatria. Žalobkyni sa naliehavý právny záujem nepodarilo preukázať ani v konaní o vyporiadaní BSM, vedeného pod sp. zn. , a preto Okresný súd v Topoľčanoch prerušil toto konanie uznesením až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. . Využili výnimku, že vec nepatrí do BSM, keď žalovaný má majetok, ktorý nadobudol už pred uzavretím manželstva. Zo zákonného ustanovenia vyplýva, že nehnuteľnosť i hypotekárny úver nadobudol žalovaný v 1/rade pred uzatvorením manželstva, a preto je aj jediným účastníkom zmluvy o prevode vlastníctva. Zmluva bola uzatvorená pred uzavretím manželstva. Dátumovo bola len podpísaná počas trvania manželstva. Podľa stanoviska NS SR vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až po uzatvorení manželstva nemá dopad na posúdenie otázky, či predmetný dom patrí, alebo nepatrí, do BSM, pretože nebol nadobudnutý ani len čiastočne zo spoločných prostriedkov, poukazuje na stanovisko NS SR pod sp. zn. . Ak jeden z manželov nadobudol na základe hypotekárneho úveru nehnuteľnosť pred uzatvorením manželstva a po svadbe manželia splácali úver z ich príjmov, ktoré patrili do BSM, nehnuteľnosť a na ňu vzťahujúca hypotéka, netvoria BSM a nedajú sa preniesť do BSM ale naďalej zostávajú len jednému z manželov. Hypotekárny úver tvorí BSM len v tom prípade, ak bol nadobudnutý oboma manželmi počas trvania manželstva. Nehnuteľnosť a na ňu sa vzťahujúca hypotéka spravidla naďalej zostáva na mene manžela, ktorý ju nadobudol pred uzatvorením manželstva. Za hypotéku a záväzky z nej plynúce zodpovedá sám. V prípade, že hypotéku na kúpu nehnuteľnosti si vzal jeden z manželov ešte pred svadbou a po svadbe ju platil z prostriedkov patriacich do BSM, teda napríklad zo svojho príjmu, tak po rozvode manželstva a zániku BSM má druhý manžel právo v rámci vysporiadania nárok žiadať polovicu uhradených splátok.

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným v 1/rade dlhšie spolu chodili, pred uzavretím manželstva žili spolu vyše roka. Najskôr žili u jeho rodičov, potom vo februári zistila, že je tehotná a vtedy rozmýšľali o tom, že kúpia nejaký dom, že sa odsťahujú a pôjdu zvlášť bývať. Keď išli zisťovať úvery, tak im pani navrhla, aby to bral žalovaný v 1/rade ako slobodný a aby neuvádzali, že je tehotná. Potom sa im naskytol tento domček, ktorý boli pozrieť a rozhodli sa, že ho kúpia. Ešte predtým v máji uzavreli manželstvo, a to dňa 08.05.2010, vtedy už od februára bola tehotná. Potom začali vybavovať aj čerpať ten úver. Nehnuteľnosť si zveľaďovali. Pomohli aj jej rodičia, aj žalovaní v 2/ a v 3/rade. Nehnuteľnosť bola nadobudnutá počas manželstva a tiež aj poskytnutý hypotekárny úver. Je pravdou, že žalovaný v 1/rade mal stavebné sporenie, čo nepopiera, ktoré mu bolo vyplatené a boli tiež použité finančné prostriedky a ostatné finančné prostriedky na kúpu boli použité z uvedeného úveru. Spomínaný úver sa splácal počas manželstva. V roku 2016 bol aj refinancovaný, kde bola ako spoludlžník. Od začiatku a tak to aj kupovali, boli v tom, že nehnuteľnosti sú spoločné. Neriešila vtedy, že iba žalovaný v 1/rade bol zapísaný ako vlastník. Bola rada, že idú bývať do vlastného a že im dajú úver. Potom sa rozviedli a chcela sa vysporiadať, korektne jednali a až potom sa dozvedela, že žalovaný v 1/rade predal dom žalovaným v 2/ a v 3/rade bez jej vedomia a tiež sa dozvedela, že potom žalovaní v 2/ a v 3/rade chceli nehnuteľnosti darovať, pričom nevie komu. Počas trvania manželstva bola v tom, že ide o spoločný rodinný dom patriaci do BSM. Nebolo to ani spochybňované žalovaným v 1/rade.

8. Žalovaný v 1/rade vo svojej výpovedi uviedol, že pred manželstvom sa poznali so žalobkyňou nejakých 5 rokov a posledný rok pred svadbou začali bývať u jeho rodičov spolu, s tým, že žalobkyňa zostala tehotná tak chcel začať riešiť nejako situáciu. Naskytla sa mu taká možnosť, od švagrinej, že v Obci Hrušovany je táto daná nehnuteľnosť. Najprv to bol pozrieť, vtedy sa mu to nepáčilo, lebo to bol veľký dom. Ale potom na základe toho, ako dobrá investícia to mala byť, mal stavebné sporenie z roku 2000, tak začal s pánom B., t.j. vlastníkom nehnuteľnosti sa stretávať a dohadovať sa ako to bolo. Dom bol zhruba dva roky neobývaný, bez kúrenia, bez odpadov, v začatej rekonštrukcii. Chcel využiť svoje nasporené prostriedky zo stavebného sporenia, bola spravená mandátna zmluva z 19.04.2010 a na základe toho pokračovali v riešení stavebného úveru. Jeho vtedy priateľka, žalobkyňa, dovtedy nemala vôbec žiadny záujem o žiadne úvery. Ako mohol niečo v banke zatajiť pri tomto stavebnom úvere, keď nebol ešte ani ženatý. S pracovníčkou ČSOB mal sedenia a s ňou kúpu rodinného domu nejako dokončil. Žalobkyňa do roku 2016, dokedy refinancovali ten pôvodný stavebný úver, nejavila vôbec

žiadne známky, záujem o to, ako sa úver spláca, v akej je banke. Momentálna situácia ho donútila, že sa rozhodol nehnuteľnosť odpredať rodičom, teda žalovaným v 2/ a v 3/rade, a vyrovnať si všetky dlhy, ktoré má a začať konečne nový život. So svojimi rodičmi vyriešil všetky finančné záťaže, ktoré vyrovnali aj s jeho kmotrom M. C.. Dom žalovaným v 2/ a v 3/rade na základe splatenia úveru, záväzkov, od kmotra im predal. Žalobkyňa o tom nevedela, ani nemusela. Iba on bol jeho vlastník od prvého momentu. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že zo stavebného sporenia bola vyplatená suma cca 8.000,- eur a tiež aj z pôžičky od kmotra M. C., ktorý mu poskytol pôžičku 20.000,- eur. Išlo o ústnu zmluvu a pôžičku mu vrátil teraz, a to celú sumu 20.000,- eur. Dovtedy nežiadal jej splatenie. Žalovaný v 1r/ade potvrdil, že kúpna zmluva na predmetné nehnuteľnosti bola uzatvorená dňa 23.08.2010.

8.1. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, že jeden z dôkazov, ktorý žalovaní predložili, je z účtu za obdobie od 01.07.2010 do 31.08.2010, jedna z položiek tu je 37.200,- eur zo 06.08.2010, identifikácia je čerpanie úveru, či je to čerpanie úveru na predmetnú nehnuteľnosť?

8.1.1. Žalovaný v 1/rade uviedol, že vtedy prišli peniaze na jeho účet, ale mandátna zmluva bola z 19.04. Je pravdou, že vtedy mu prišli peniaze na účet a boli použité na kúpu predmetnej nehnuteľnosti.

8.2. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne na tom istom výpise z účtu je platba v sume 48.000,- eur identifikovaná ako nehnuteľnosť z 30.08.2010, či je toto platba kúpnej ceny za tú nehnuteľnosť?

8.2.1. Žalovaný v 1/rade uviedol, že áno, je to tam napísané.

8.3. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, že spomínal v závere svojho výsluchu, že vrátili pôžičku kmotrovi až teraz, v akom období?

8.3.1 Žalovaný v 1/rade uviedol, že bolo to minulý rok niekedy v septembri. Pôžičku vrátil po 13 rokoch, pretože v prvom rade to bola prerábka nehnuteľnosti, aby bola užívateľná, narodila sa im dcéra ako prvá, chlapec ako druhé dieťa, žalobkyni zriadil kaderníctvo.

8.4. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne aký bol zdroj na vrátenie pôžičky menovanému?

8.4.1. Žalovaný v 1/rade uviedol, že z odpredaja nehnuteľnosti žalovaným v 2/ a v 3/rade a z jeho úspor, ktoré mal našetrených, nejakých 18.000,- eur, čo mal v hotovosti.

9. Žalovaný v 2/rade vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že uzatvorili kúpnu zmluvu so žalovaným v 1/rade. Podľa neho žalobkyňa vedela o pôžičke od pána C.. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, poprosil ich žalovaný v 1/rade, lebo že žalobkyňa chce ten dom odpredať pomocou banky, aby sa zbavili úveru. Takže oni vyplatili úver v banke. Z jeho účtu odišlo asi 58.300,- eur, nevie to presne. Ale celkovo išlo asi 58.000,- eur z jeho účtu v Poštovej banke, prešlo to na účet žalovaného v 1/rade a potom on to splatil banke.

9.1. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne v ktorých rokoch boli vykonávané rekonštrukcie domu?

9.1.1. Žalovaný v 2/rade uviedol, že boli to roky 2010 až 2012.

9.2. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či na uzatvorenie kúpnej zmluvy predmetných nehnuteľností ich oslovil žalovaný v 1/rade?

9.2.1. Žalovaný v 2/rade uviedol, že áno oslovil, ale aj na základe podnetu žalobkyne, ktorý bol poslaný 07.07., že by to riešili odpredajom nehnuteľnosti pomocou banky, na základe vyplatili úver.

9.3. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne následne, že bezprostredne ste po nadobudnutí vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti uzatvárali darovaciu zmluvu, či vie uviesť kto to bol?

9.3.1. Žalovaný v 2/rade uviedol, že chcel to dať vnučke, lebo zháňala dom, keďže má priateľa, spolu bývajú a chceli sa osamostatniť. Na základe toho, že Vy ste nám to zmarili, tak oni si vzali do prenájmu byt v Topoľčanoch, v ktorom už bývajú.

10. Žalovaná v 3/rade vo svojej výpovedi uviedla, že potvrdzuje výpoveď žalovaného v 2/rade, teda svojho manžela. žalobkyňa od 16 rokov bývala u nich, bola v tom čase študentka. Oni ju vychovávali, šatil ju žalovaný v 1/rade, ktorý vtedy pracoval. Kúpnu zmluvu so žalovaným v 1/rade uzatvorili preto, aby sa to finančne vyrovnalo. Lebo aby deti nešli pod most bývať. V dome býva žalovaný v 1/rade a deti majú so žalobkyňou v striedavej starostlivosti po týždni.

10.1. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, že spomenula „aby deti nešli pod most bývať“, či vie vysvetliť ten následný prevod nehnuteľnosti na tretiu, ďalšiu, osobu, má na mysli darovaciu zmluvu?

10.1.1. Žalovaná v 3/rade uviedla, že zaistiť dom pre nás. Nešlo o cudziu osobu, išlo o vnučku. Deti by tam mohli ďalej bývať. Oni to chceli kúpiť pre nich, aby tam zostal žalovaný v 1/rade aj s deťmi. Išlo im o to, aby to zostalo v rodine.

10.2. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či jej bol doručený list od žalobkyne s označením dovolanie sa relatívnej neplatnosti?

10.2.1 Žalovaná v 3/rade uviedla, že bol doručený.

11. Zástupkyňa žalovaných v 1/ až v 3/rade na otázku, či majú k dispozícií listinu o uzavretí hypotekárneho úveru, z ktorého bola uhradená kúpna cena, resp. jej časť, vzhľadom na zistenie dátumu, teda či k tomu došlo počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného v 1/rade, alebo predtým, uviedla, že oni nepopierajú, že to bolo uzavreté počas manželstva a dodala, že predaj sa začal konať vo februári a to, že štátne inštitúcie majú také termíny, za to predsa žalovaný v 1/rade nemôže. Tam by boli popierané vlastnícke práva.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 24.05.2023 vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa sa pridržiava doterajších podaní a prednesov na pojednávaní. V priebehu súdneho konania bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného v 1/rade. Manželstvo žalobkyne so žalovaným v 1/rade bolo uzatvorené 08.05.2010, pričom kúpna zmluva na tieto nehnuteľnosti bola uzatvorená 23.08.2010. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo bez pochybností až po uzatvorení manželstva, a to 14.10.2010. Hypotekárny úver na túto nehnuteľnosť bol čerpaný 06.08.2010, teda rovnako po uzatvorení manželstva. Čo sa týka uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere aj samotní žalovaní na pojednávaní dňa 03.05.2023 potvrdili, že táto zmluva bola uzatvorená počas manželstva. Žalovaní prioritne poukazovali na to, kto sprostredkúval a zháňal vhodné nehnuteľnosti, takéto skutočnosti však nie sú vôbec relevantné na posúdenie, či vec patrí do BSM. Všetky relevantné právne úkony preukázateľne nastali po uzatvorení manželstva. Súčasne nebolo preukázané, že by šlo o niektorú z výnimiek nenadobúdania veci do BSM a rovnako nebolo preukázané, že by na nadobudnutie celej kúpnej ceny týchto nehnuteľností boli použité výlučne len prostriedky žalovaného v 1/rade. Dôkazné bremeno k tvrdeniu, že vec nepatrí do BSM zaťažuje toho, kto to tvrdí. Žalovaní toto dôkazné bremeno neuniesli. Nakoľko ide o určovaciu žalobu žalobkyňa k naliehavému právnemu záujmu odkazuje na svoje písomné zdôvodnenie k žalobe. Osobitne uvádza, že práve konaním žalovaných bola donútená podať túto samostatnú žalobu a určenie, či nehnuteľnosť patrí, alebo nepatrí do BSM, nemohla byť rozhodnutá v prebiehajúcom konaní o vyporiadaní BSM, nakoľko na LV sú aktuálne zapísaní žalovaní v 2/ a v 3/rade. Podanie tejto žaloby bolo teda aj v záujme ochrany procesných práv žalovaných v 2/ a v 3/rade, ktorí nemôžu byť účastníkmi konania o vyporiadanie BSM. Navrhovaný petit neznie priamo na plnenie z dôvodu, že žalobkyňa má prioritný záujem na určení, že vec patrí do BSM a aby tá mohla byť následne zahrnutá v mase BSM a vyporiadaná v skôr začatom konaní o vyporiadaní BSM. Názor žalobkyne podporuje aj rozhodovacia činnosť súdov, ktorú žalobkyňa citovala v žalobe.

12.1. Záverom sa vyjadruje k prejudiciálnej otázke neplatnosti právneho úkonu, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti prevedené zo žalovaného v 1/rade na jeho rodičov, žalovaných v 2/ a v 3/rade. Keďže nejde o bežnú vec na takýto právny úkon vyžadoval sa aj súhlas žalobkyne, pričom takýto súhlas nikdy nebol daný. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k všetkým účastníkom tohto právneho úkonu, čoho výsledkom je neplatnosť daného právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby súd žalobe vyhovel v zmysle návrhu a aby priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Žalovaný v 1/rade uviedol, že trvajú na písomnej záverečnej reči ich zástupkyne. Zástupkyňa žalovaných v 1/ až v 3/rade v písomnej záverečnej reči uviedla, že žalobkyňa sa domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM a následne neplatnosti právneho úkonu predaja nehnuteľnosti rodičom, pričom vlastníkom týchto nehnuteľností bol vždy uvedený len jeden vlastník, a to žalovaný v 1/rade a teraz po predaji týchto nehnuteľností sú vedení ako vlastníci rodičia žalovaného v 1/rade, teda žalovaní v 2/ a v 3/rade. Uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznávajú. Keďže žalovaný potreboval zbaviť žalobkyňu spoludlžníctva na refinancovanom úvere nebola iná možnosť, ako úver vyplatiť. Rodinná rada rozhodla, že nehnuteľnosť odkúpia rodičia žalovaného. Sám žalovaný vyplatil z peňazí, ktoré mu poslali na jeho účet, časť úveru. Zvyšok peňazí, asi 18.000,- eur, mal našetrenie na vyplatenie žalobkyne z BSM a vyplatil dlžobu. Peniaze si požičal v čase kúpy tohto rodinného domu, vo februári 2010. Keďže predmetom tohto sporu je rodinný dom, ktorý si žalovaný zakúpil výlučne zo svojich prostriedkov, vrátane hypotekárneho úveru, ktorý si tiež obstaral na svoje meno, dom do BSM manželov nepatrí. V danej veci sa opierajú o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Na základe uvedeného rozsudku dostatočne preukázali, že reálne prostriedky na kúpu a zaplatenie domu pochádzajú od žalovaného a predmetný dom do BSM nepatrí, pretože nebol nadobudnutý ani len čiastočne zo spoločných prostriedkov. V ďalšom v záverečnej reči žalovaní uvádzajú zhodne s ich písomným vyjadrením uvedeným vyššie, s poukazom na to, že si hypotéku na kúpu nehnuteľnosti vzal jeden z manželov ešte pred svadbou a po svadbe ju splatil z prostriedkov patriacich do BSM. Ďalej žalovaní uvádzajú, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. nie je rozhodujúca okolnosť, že vklad vlastníckeho práva odporcu bolo do katastra nehnuteľností vložené až po uzavretí manželstva a nemá dopad na posúdenie otázky, či predmetný byt patrí alebo nepatrí do BSM, pretože nebol nadobudnutý ani čiastočne zo spoločných prostriedkov. V prípade, ak kúpna cena domu bola zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi by boli obidvaja manželia a pri uzavretí kúpnej zmluvy by prejavili vôľu nadobudnúť kupovaný byt do bezpodielového spoluvlastníctva, by takto nadobudnutý dom tvoril vec patriacu do BSM. Žalovaný však túto vôľu neprejavil a zostal jediným vlastníkom predmetného domu aj hypotekárneho úveru.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaných v 1/ až v 3/rade, oboznámením sa s obsahom sobášneho listu, výpisov z LV č. XXX, listov právneho zástupcu žalobkyne - dovolania sa relatívnej neplatnosti, potvrdenia ČSOB, výpisu z účtu žalovaného v 1/rade, kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2010, zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy, zmluvy o mimoriadnom medziúvere na bývanie a stavebnom úvere na bývanie, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, obsahom spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. a v ňom pripojených spisov, a to spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. , spisov Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, č. V 1802/2010, V 3265/2022 a zistil tento skutkový stav:

14.1. Manželstvo žalobkyne so žalovaným v 1/rade trvalo od 08.05.2010 do 05.08.2020, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14.07.2020 č.k. -80, ktorým bolo manželstvo žalobkyne so žalovaným v 1/rade rozvedené a súčasne schválená dohoda rodičov o zverení detí pochádzajúcich z manželstva, a to maloletá F., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX tak, že striedavá starostlivosť bola upravená týždenne u toho ktorého z rodičov, a to u matky od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od 18stej hodiny do nedele nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 18tej hodiny a u otca v rovnakom rozsahu v párnom kalendárnom týždni.

14.2. Žalovaný v 1/rade vo veci predložil zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, z ktorej vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 10.06.2010 medzi ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s. ako záložným veriteľom a Q. B. ako záložcom, pričom zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sa týkala zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. úz. S., t.j. predmetné nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X a pozemky parc. č. XXX/X s výmerou 872 m2, druh pozemku: záhrady, register parciel: „C“ parc. č. XXX/X s výmerou 120 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, register parciel: „C“. Z článku II. vyplýva, že zabezpečená pohľadávka sa týka pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, spísanej dňa 10.06.2010, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkovi, t.j. T. H. mimoriadny medziúver vo výške 46.500,- eur.

14.3. Z výpisu účtu žalovaného v 1/rade za obdobie od 01.07.2010 do 31.08.2010 súd zistil prijatie platby dňa 06.08.2010 vo výške 37.200,- eur a tiež zistil, že dňa 30.08.2010 bola odoslaná platba 48.000,- eur s označením „nehnuteľnosť“.

14.4. Zo spisu Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, číslo V 1802/2010 vyplýva, že dňa 06.09.2010 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.08.2010 medzi Q. B., ako predávajúcim, a žalovaným v 1/rade, ako kupujúcim. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. S., zapísané na LV č. XXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X záhrada o výmere 872 m2, parc. č. XXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. XXX/X. Z článku 3 vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene 48.000,- eur. Vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Topoľčany, zo dňa 14.10.2010.

14.5. Z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 20.10.2010 vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľností bol vedený žalovaný v 1/rade. Titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V 1802/2010.

14.6. Dňa 30.12.2016 bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere na bývanie a stavebnom úvere na bývanie medzi veriteľom ČSOB, Stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava a stavebným sporiteľom

- dlžníkom T. H. a spoludlžníkom ako ďalším dlžníkom M. H.. Z článku I., označeného ako predmet a účel úverovej zmluvy, bodu 1. vyplýva, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi formou mimoriadneho medziúveru na bývanie pod číslom XXXXXXXX finančné prostriedky vo výške 57.500,- eur. Z bodu 2. uvedeného článku I. vyplýva, že po splnení podmienok pre pridelenie cieľovej sumy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi formou stavebného úveru na bývanie finančné prostriedky v predpokladanej výške 40.250,- eur.

14.7. Dňa 30.12.2016 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s. ako záložným veriteľom a žalovaným v 1/rade ako záložcom. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXX v kat. úz. S., a to rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel k stavbe 1/1 a pozemky parc. č. XXX/X s výmerou 872 m2, druh pozemku: záhrady, register parciel: „C“ parc. č. XXX/X s výmerou 120 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, register parciel: „C“, spoluvlastnícky podiel k pozemkom 1/1.

14.8. Zo spisu Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, číslo V 3265/2022 vyplýva, že dňa 14.09.2022 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1/rade, ako predávajúcim, a žalovanými v 2/ a v 3/rade, ako kupujúcimi, dňa 14.09.2022. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. S., zapísané na LV č. XXX, tak ako sú uvedené vyššie. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 79.000,- eur. Vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, zo dňa 14.10.2022.

14.9. Z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 07.12.2022 vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú vlastnícky vedené na žalovaných v 2/ a v 3/rade v podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V 3265/2022.

14.10. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. vyplýva, že dňa 17.09.2021 žalobkyňa M. H. podala voči žalovanému v 1/rade T. H. návrh na vyporiadanie BSM. V návrhu žiadala vyporiadať okrem iného aj predmetné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. S., zapísané na LV č. XXX. Rovnako žiadala vyporiadať aj pasíva, ktoré tvoril hypotekárny úver, zostatok hypotekárneho úveru v odhadovanej hodnote 45.000,- eur.

14.10.1. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10.10.2022 č.k. -185 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, a to aj na stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. S., t.j. na predmetné nehnuteľnosti.

14.10.2. Listom zo dňa 30.10.2022 žalovaný v uvedenej veci navrhol zrušenie uznesenia o ustanovení znalca s poukazom na to, že odpredal jeho dom a vyplatil úver.

14.10.3. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09.12.2022 č.k. -209 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

14.11. Z listov žalobkyne zo dňa 30.11.2022, adresovaným žalovaným v 1/ až v 3/rade vyplýva, že sa v nich žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/rade a žalovanými v 2/ a v 3/rade, a to z dôvodu porušenia ustanovenia . Z predložených kópií doručeniek vyplýva, že uvedené listy boli doručené žalovaným v 2/ a v 3/rade dňa 14.12.2022 a žalovanému v 1/rade dňa 15.12.2022.

15. Podľa , , Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa , V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka

17. Podľa , Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

18. Podľa , Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

19. Z ustanovenia vyplýva, že do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou tak, ako sú uvedené v ustanovení , t.j. a) veci získané dedičstvom, b) veci získané darovaním, c) veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, d) veci vydané v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov.

19.1. Zákon predpokladá, že všetko čo môže byť predmetom masy BSM a nadobudlo sa za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí do tohto spoluvlastníctva, kým nie je preukázaný opak. Ak jeden z manželov tvrdí, že vec nadobudol za trvania BSM do svojho výlučného vlastníctva, musí to preukázať, inak treba mať za to, že vec patrí do BSM.

19.2. Zo stanoviska bývalého Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. , R 57/1970 vyplýva, že ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke, a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke) a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

19.2.1. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho mu má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva.

19.3. Pri nadobudnutí veci pomocou prostriedkov, ktoré boli vzaté jednak z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak z osobného majetku niektorého z manželov, stávajú sa veci

takto nadobudnuté predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 42/1972).

20. Ustanovenie upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov. V súvislosti s vybavovaním spoločných vecí zákon používa pojmy „bežné veci“ a „ostatné veci“, pričom bližšie tieto pojmy nevymedzuje. Pri posudzovaní, čo možno považovať za bežnú vec treba vychádzať z okolnosti konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý vec slúži a podobne. Od posúdenia, či v konkrétnom prípade šlo o vybavovanie bežných vecí, prípadne vecí ostatných, závisí platnosť právnych úkonov, ktoré manželia uskutočnili. Ak ide o vybavovanie inej než bežnej veci je na platnosť právneho úkonu potrebný súhlas oboch manželov. Je to v prípade, ak obaja manželia nevystupujú spoločne ako účastníci právneho úkonu, alebo ak jeden z nich nekoná ako zástupca druhého manžela na základe plnomocenstva. Súhlas môže byť udelený akoukoľvek formou. Ak súhlas nebol udelený, je právny úkon relatívne neplatný ( ).

20.1. Podľa právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. , ZSP 59/2002, predaj spoločnej nehnuteľnej veci nie je bežnou vecou, ktorou môže v zmysle vybavovať každý z manželov. Preto ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu druhého manžela, je takýto právny úkon považovaný za platný len do času, keď druhý manžel sa jeho neplatnosti dovolá ( ), pričom dovolať sa musí voči všetkým účastníkom právneho úkonu.

21. Z obsahu žaloby, k nej predložených dôkazov a následne vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva, ktorého sa touto žalobou domáha, teda že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM so žalovaným v 1/rade. Keďže ako vlastníci týchto nehnuteľností sú zapísaní v katastri nehnuteľností žalovaní v 2/ a v 3/rade, a tak vzhľadom na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobkyne v tejto situácií je neisté a bez požadovaného určenia, a teda predmetnej určovacej žaloby, by právne postavenie žalobkyne mohlo byť ohrozené. Rozsudok o určení vlastníckeho práva tak bude podkladom pred zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Z dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1/rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 23.08.2010, t.j. za trvania manželstva so žalobkyňou. Dôkazné bremeno bolo na strane žalovaného v 1/rade preukázať, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do BSM, že boli nadobudnuté pred uzavretím manželstva a výlučne z jeho finančných prostriedkov, ako to bolo tvrdené žalovaným v 1/rade.

22.1. Podľa tvrdenia žalovaného nehnuteľnosti boli zakúpené výlučne z jeho finančných prostriedkov a to tak, že na niečo použil hotovosť a časť kúpnej ceny bola uhradená z hypotekárneho úveru, takže podľa žalovaného v 1/rade nehnuteľnosti neboli nadobudnuté ani len čiastočne zo spoločných prostriedkov.

22.2. Z dokazovania vyplýva, že časť finančných prostriedkov na kúpu predmetných nehnuteľností bola použitá z hypotekárneho úveru. Zásadnou otázkou v prejednávanej veci sa stala otázka, či prostriedky získané na základe hypotekárneho úveru, ktorý dohodol žalovaný v 1/rade a ktoré boli použité na zaplatenie časti kúpnej ceny predmetných nehnuteľností, boli v BSM.

22.3. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1/rade uzatvoril kúpnu zmluvu dňa 23.08.2010, teda za trvania manželstva so žalobkyňou (08.05.2010), pričom dôkazné bremeno preukázať, že nehnuteľnosti nepatria do BSM bolo na strane žalovaného v 1/rade ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný v 1/rade, čo potvrdila vo veci aj jeho zástupkyňa, uzatvoril zmluvu počas trvania manželstva, na základe ktorej boli pripísané na účet žalovaného v 1/rade finančné prostriedky vyplatené dňa 06.08.2010, ako to vyplýva z výpisu účtu žalovaného v 1/rade. Teda je jednoznačne preukázané, že k tomu došlo za trvania manželstva so žalobkyňou. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko zaujaté vo veci bývalého Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. , podľa ktorého ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný iba jeden z manželov, ktorý uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t.j. ak bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí i táto hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v do BSM. Z rozhodovacej

praxe súdov tiež vyplýva, že pokiaľ za trvania manželstva a BSM uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela, a to ani v prípade, že nejde o bežnú záležitosť. Touto zmluvou sú peniaze, ktoré boli na jej základe v hotovosti vyplatené, až vtedy nadobúdané do bezpodielového spoluvlastníctva ().

23. Vzhľadom na vyššie uvedené za podstatné pre rozhodnutie vo veci súd považoval preukázanie toho, že počas manželstva žalobkyne so žalovaným v 1/rade, žalovaný v 1/rade uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere, finančné prostriedky z hypotekárneho úveru boli pripísané na účet žalovaného v 1/ rade po uzavretí manželstva. V zmysle platnej právnej judikatúry rozhodujúcim okamihom pre začlenenie peňažného plnenia do BSM je teda okamih vyplatenia peňažného plnenia niektorému z manželov. Týmto okamihom sa akékoľvek peňažné plnenie (len s výnimkami uvedenými v zákone) stáva súčasťou BSM. Vznik nároku na peňažné plnenie, vzhľadom na tvrdenie žalovaných, že si hypotekárny úver žalovaný v 1/rade vybavoval už skôr, teda pred uzavretím manželstva, ešte nezakladá istotu, či vôbec, kedy a v akej výške bude toto peňažné plnenie skutočne vyplatené. Preto rozhodujúcim okamihom pre začlenenie do BSM je okamih nadobudnutia peňažného plnenia a nie vznik nároku na toto plnenie. Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že pokiaľ finančné prostriedky poskytnuté z hypotekárneho úveru boli následne použité na vyplatenie kúpnej ceny, resp. jej časti, predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného v 1/rade.

24. Dňa 14.09.2022 uzatvoril žalovaný v 1/rade, ako predávajúci, so žalovanými v 2/ a v 3/rade, ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX žalovaný v 1/rade na žalovaných v 2/ a v 3/rade. Žalobkyňa listami zo dňa 30.11.2022, adresovanými žalovaným v 1/ až v 3/rade, sa dovolala relatívnej neplatnosti uvedenej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v 1/rade a žalovanými v 2/ a v 3/rade, a to z dôvodu porušenia ustanovenia . V konaní preukazovala doručenie písomného dovolania sa relatívnej neplatnosti kópiami doručeniek, avšak rovnako sa dovolala relatívnej neplatnosti aj v samotnej žalobe, ktorá žalovaným bola doručená na vyjadrenie. Vo veci ako predbežnú otázku súd riešil relatívnu neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v 1/rade, ako predávajúcim, a žalovanými v 2/ a v 3/rade, ako kupujúcimi. Z rozhodovacej praxe vyplýva, že ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku. Dôjdením dovolania sa neplatnosti účastníkom právneho úkonu nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.

24.1. Vo veci súd dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného v 1/rade, pokiaľ žalobkyňa nebola účastníkom uvedeného právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy, pritom išlo o taký úkon, ktorý nemožno považovať za bežnú vec a ktorú by mohol vybavovať podľa § 145 ods. 1OZ iba samotný žalovaný v 1/rade, v takom prípade bol potrebný jej súhlas k tomuto právnemu úkonu, ktorý zo strany žalobkyne nebol daný, keďže ani nebola o to požiadaná. Podľa súdu sa žalobkyňa dôvodne dovolala relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu, a preto súd prejudicionálne posúdil, že predmetná kúpna zmluva je relatívne neplatný právny úkon. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti nastal stav ako bol predtým, ako bol neplatný úkon urobený, preto súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne a žalovaného v 1/rade.

25. Pokiaľ žalovaní poukazovali na stanovisko Najvyššieho súdu sp. zn. súd k tomu dodáva, že toto stanovisko nie je možné použiť pre daný prípad, nakoľko z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že byt nepatrí do BSM, nakoľko bol zakúpený a kúpna cena uhradená výlučne z prostriedkov odporcu pred uzavretím manželstva, t.j. 25.06.1999, pričom manželstvo bolo uzavreté 04.03.2000. V prejednávanej veci však k uzavretiu kúpnej zmluvy žalovaným v 1/rade nedošlo pred uzavretím manželstva ale až po uzavretí manželstva, čím došlo k naplneniu znaku veci nadobudnutej do BSM, tak ako to vyžaduje ustanovenie . Aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. vyplýva, že režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vzťahuje iba na veci nadobudnuté za trvania manželstva, pričom v uvedenej veci, na ktorú žalovaní poukazovali, teda vedenej pod sp. zn. , bola cena v tomto prípade bytu plne zaplatená z výlučných prostriedkov odporcu, čo je takisto rozdiel s prejednávanou vecou sp. zn.

26. Na záver súd dodáva, že v písomnom vyjadrení žalobkyňa s poukazom na namietala zastupovanie zástupkyňou žalovaných, nakoľko vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach, a to minimálne vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. a súčasne aj v konaní

vedenom na OS Topoľčany pod sp. zn. . K uvedenému súd uvádza, že námietku súd posudzoval podľa ustanovenia. , ktoré ustanovenie umožňuje súdu rozhodnúť, že zastúpenie zástupcom, ktorého si strana zvolila nepripúšťa. Je to v prípade, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak zástupca vystupuje vo viacerých konaniach. O zastupovanie vo viacerých konaniach ide spravidla vtedy, ak všeobecný zástupca vystupuje vo viac ako dvoch neskončených sporoch, ktoré spolu skutkovo nesúvisia. Nakoľko konanie o vyporiadanie BSM vedené pod sp. zn. a prejednávaná vec sp. zn. skutkovo súvisia, súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, k čomu treba dodať, že pokiaľ ide o spôsobilosť na riadne zastupovanie je nesporné, že zástupkyňa žalovaných má právnické vzdelanie.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní, súd žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktoré jej vznikli zaplateným súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom trov právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( , ).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( ).