Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Csp-3-2023.pdf
PDF · 115 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, o zaplatenie 2.550,60 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.550,60 € spolu úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.550,60 € od 23.9.2022 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach vo výške 50,- € splatných vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 46 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 09.09.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 2.550,60 €, zmluvného úroku vo výške 18,32 % ročne zo sumy 6.500,- € od 15.11.2017 do 22.12.2017, zo sumy 6.330,30 € od 23.12.2017 do 29.01.2018 zo sumy 6.160,60 € od 30.01.2018 do 28.02.2018 zo sumy 5.990,60 € od 01.03.2018 do 03.04.2018 zo sumy 5.820,60 € od 04.04.2018 do 02.05.2018 zo sumy 5.650,60 € od 03.05.2018 do 08.06.2018 zo sumy 5.450,60 € od 09.06.2018 do 28.06.2018 zo sumy 5.250,60 € od 29.06.2018 do 09.08.2018 zo sumy 4.940,60 € od 10.08.2018 do 26.09.2018 zo sumy 4.740,60 € od 27.09.2018 do 19.11.2018 zo sumy 4.440,60 € od 20.11.2018 do 04.01.2019 zo sumy 4.240,60 € od 05.01.2019 do 26.02.2019 zo sumy 3.890,60 € od 27.02.2019 do 01.04.2019 zo sumy 3.690,60 € od 02.04.2019 do 10.05.2019 zo sumy 3.610,60 € od 11.05.2019 do 29.05.2019 zo sumy 3.440,60 € od 30.05.2019 do 03.07.2019 zo sumy 3.190,60 € od 04.07.2019 do 29.10.2019 zo sumy 2.970,60 € od 30.10.2019 do 22.11.2019 zo sumy 2.720,60 € od 23.11.2019 do 25.02.2020 zo sumy 2 550,60 Eur od 26.02.2020 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 10,00 % ročne zo sumy 2.720,60 € od 23.10.2019 do 25.02.2020, zo sumy 2.550,60 € od 26.02.2020 do zaplatenia, a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.720,60 € od 23.10.2019 do 25.02.2020, zo sumy 2.550,60 € od 26.02.2020 do zaplatenia.
2. Podanie žaloby odôvodil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 809800298, zo dňa 15.11.2017 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6.500,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 3.342,60 €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo 9.842,60 € v 58 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 169,70 € vždy k 22. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 22.12.2017. Zmluvné strany dohodli že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 22.09.2022. V uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve v bode č. 2 sa dohodli, že úrok je vo výške 18,32 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia. Žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, a tým porušila dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok. Predmetný nárok sa stal splatným podľa bodu č. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru dňa 22.10.2019. Ďalej sa v predmetnej uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,00 % ročne z dlžnej čiastky. Žalovaná mu doposiaľ uhradila sumu vo výške 3.949,40 €.
3. Žalovaná sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadrila.
4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so žalobcom sa dohodla na mesačných splátkach vo výške 50,- €, pričom platí od februára 2023. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 380,- € a zároveň si privyrába ako vrátnička, pričom z uvedenej činnosti má príjem vo výške 330,- € až 350,- €. Býva v nájomnom byte, za ktorý platí sumu 420,- €. Na lieky minie 30,- € mesačne a raz za kvartál ďalších 70,- €. Je onkologická pacientka.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, splátkovým kalendárom, výzvou na úhradu zo dňa 28.10.2019, varovaním zo dňa 07.10.2019, predžalobnou výzvou zo dňa 22.07.2022, overovacím formulárom, a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 15.11.2017 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť finančné prostriedky vo výške 6.500,- €, ktoré sa zaviazala splatiť v 58. pravidelných mesačných splátkach pri výške splátky 169,70 € a to vždy k 22. dňu kalendárneho mesiaca počnúc dňom 22.12.2017. Úrok bol dohodnutý v sadzbe 18,32 % ročne až do úplného uhradenia úveru, čo v prípade riadneho splatenia úveru predstavuje sumu 3.342,60 € a čo súčasne predstavuje odplatu úveru. Celkovo sa žalovaná zaviazala zaplatiť sumu 9.842,60 €. Termín konečnej splatnosti úveru podľa zmluvy bol 22.09.2022.
7. Podľa bodu 14. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru žalobcu, veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, stáva sa celý dlh splatným okamžite. Podmienkou pre okamžitú splatnosť dlhu podľa predchádzajúcej vety je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva a toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
8. Písomným prípisom zo dňa 07.10.2019 - Varovanie, žalobca žalovanú upozornil, že sa dostala do omeškania v poradí s treťou splátkou vo výške 169,70 € splatnou dňa 22.09.2019 a vyzval ju na úhradu omeškaných splátok vo výške 424,- € do 5 dní. Upozornil žalovanú, že ak dlžné splátky neuhradí, ak sa dostane do omeškania s ďalšou splátkou, stáva sa splatným celý dlh.
9. Výzvou na úhradu zo dňa 28.10.2019 žalobca vyzval žalovanú na úhradu štyroch omeškaných splátok v celkovej výške 593,70 € a pokuty vo výške 30,- € a to do 7 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovanú upozornil, že ak neuhradí omeškané splátky a pokutu, žiada o úhradu dlžnej sumy vo výške 6.533,20 € do 7 dní od doručenia tejto výzvy.
10. Predžalobnou výzvou zo dňa 22.07.2022 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 7.107,62 € (2.550,60 € + príslušenstvo vo výške 3.999,26 € + trovy vo výške 557,76 €) a to do 3 dní od doručenia výzvy. 11. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 29.05.2023 uviedol, že žalovaná uviedla v žiadosti o úver príjem vo výške 617,40 € a výdavky v sume 380,- €, a teda jej ostala voľná suma vo výške 237,40 €.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka Poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
25. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
27. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
28. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
29. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
30. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobcom a žalovaným bola dňa 15.11.2017 uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 31. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
32. Na základe úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 6.500,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 58. splátkach pri výške splátky 169,70 € mesačne. Medzi stranami sporu bola aj dohodnutá výška úroku z úveru a to v sadzbe 18,32 % ročne, čo v číselnom vyjadrení predstavuje
sumu 3.342,60 €. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu už uhradila finančné prostriedky vo výške 3.949,40 €. 33. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z..
34. Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že nie je možné riadne posúdiť skutočnosť, či žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovanou sa náležite zaoberal skúmaním bonity žalovanej, keďže uvedené zo Zmluvy o úvere nevyplýva a ani z internej listiny žalobcu doručenej súdu dňa 29.05.2023. Súd má za to, že v konaní nebolo zo strany žalobcu dostatočným spôsobom preukázané, či príjem a nevyhnutné výdavky na živobytie by jej umožňovali plniť si povinnosti podľa úverovej zmluvy, t. j. splácať ho pravidelnými splátkami.
35. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka sa aj Súdny dvor EÚ uvedeným zaoberal (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53).
36. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
37. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.
38. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
39. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
40. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
41. Súd v danej právnej veci nemal za preukázané, žeby žalobca dôsledne skúmal bonitu žalovanej. Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že by veriteľ overoval príjmy, zisťoval výdavky, pri komplexnom posúdení schopnosti splácať predmetný úver, a teda konal v rozpore s prístupom
starostlivého hospodára. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že žalovanej nezostala po uhradení splátky predmetného úveru a iných výdavkov, ani suma dosahujúca výšku životného minima, ktoré v tom čase činilo 199,48 €. Príjem žalovanej činil 617,40 € a výdavky v sume 380,- €. Keďže výška splátky predstavovala sumu 169,70 €, žalovanej tak zostala disponibilná čiastka iba vo výške 67,70 €.
42. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné z tohto dôvodu považovať podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zároveň nebol oprávnený predmetný úver ani predčasne zosplatniť s poukazom na § 11 ods. 2 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z...
43. Súd tiež dospel k záveru, že zmluva o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná, a to pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.
44. Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
45. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
46. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
47. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5 rokov v novembri 2017, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 5,16 % ročne. Výška úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi veriteľom a žalovaným bola 18,32 % ročne. Úroková sadzba predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
48. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ 49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovanú iba na zaplatenie istiny vo výške 2.550,60 € (6.500,- € mínus 3.949,40 €) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
50. Súd žalobu zamietol aj čo do zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky, nakoľko ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené ustanovenie o zmluvnej pokute súd nepovažoval za individuálne dojednané, nakoľko bolo pretlačené vo formulárovej zmluve a navyše za neprimerane vysokú sankciu, ktorá je spojená s nesplnením záväzku. Súd teda považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
51. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
52. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
53. V zmysle § 3 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
54. Okrem istiny súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny od 23.09.2022, t.j. od dňa nasledujúceho po termíne konečnej splatnosti úveru, a to v uplatnenej sadzbe vo výške 5 % ročne.
55. Súd povolil žalovanej v zmysle § 232 ods. 4 CSP splatiť dlh v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok. Súd zohľadnil sociálnu situáciu žalovanej, pričom mal za to, že žalovaný nebude postupným splácaním dlžnej sumy neprimerane postihnutý. Pri určení výšky splátky prihliadol na tvrdenie žalovanej, že sa so žalobcom už dohodla na sume 50,- € mesačne.
56. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v pomere priznanej sumy (2.550,60 €) k žalovanej sume (2.550,60 + zmluvná pokuta k dátumu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. k 15.06.2023) úspešný v rozsahu 73 %, a teda neúspešný v rozsahu 27 %. Miera úspechu žalobcu tak činí 46 % (73 % mínus 27 %). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).