Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/159/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov v 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, C., B. XX, 2. rade D. B., nar.XX.XX.XXXX, C., B. XX, proti žalovaným v 1. rade E. F. (predtým G.), nar. XX.X.XXXX, C., H. X, zastúpená: Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., Košice, Jazmínová 1, IČO: 52 280 799, 2. rade I. E., nar. XX.X.XXXX, C., J. K. XX, zastúpený: JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom, Košice, Mäsiarska 30, 3. rade E. C. L., notárka, Notársky úrad C., C. XX, zastúpená: Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., Košice, Jazmínová 1, IČO: 52 280 799, 4. HM REAL TREND s.r.o., Košice, Trieda KVP 1, IČO: 46 823 794, zastúpený: Mgr. Tomášom Hôrom, advokátom, Košice, Trieda KVP 1, v konaní o určenie práva nájmu k bytu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku -429 z 21.9.2021, Okresného súdu Košice I

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaným v 1. a 4. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II. žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

2.1.Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobcovia sa podaním zo 6.12.2017 domáhali na jednej strane proti žalovanej E. G. a na druhej strane aj voči I. E. a F. G. určenia, že ich nájomný vzťah k bytu nezanikol a žalobca v 2. rade je doposiaľ nájomcom bytu. 2.2.Žalobcovia podaním v spojení s doplnením podaním z 8.2.2018 žiadali, aby súd vo veci samej rozhodol tak, že „určuje, že žalobcovia, ktorým bol na základe rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov z 3.6.1980 a zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu pridelený trojizbový byt na G. M. XX/X A. C., z dôvodu, že im bola odobratá možnosť poverenej zastupovaním riaditeľa BPMK B. K., aby byt bol vrátený pôvodným nájomcom preto, že im bola odobratá možnosť si byt odkúpiť do svojho vlastníctva a zároveň boli naplnené znaky skutkovej podstaty podvodu. Preto, ktorí sa na podvode podieľali a to žalovaní a riaditeľka BPMK B. K. týmto svojim konaním nahradili žalobcom spôsobenú škodu za celé obdobie“. 2.3.Súd osobitne poukázal na skutočnosť, že už v uznesení z 21.2.2018 vyzval žalobcov na späťvzatie zjavne bezdôvodnej žaloby podľa . 2.4.Žalobcovia podaním z 9.8.2018 upresnili petit žaloby tak, že navrhovali, aby súd určil, že žalobcovia sú v podiele 1/1 od 9.6.1980 nájomcami bytu č.1 umiestneného na prízemí vo vchode č.XX na G. ulici v C., ktorý je zapísaný na LV č.XXXXX okres C. I., N. C. - K., katastrálne územie Severné mesto a v

podiele 218/10000 nájomcami podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku, na ktorom je postavená stavba súp. č. XXX na LV č. XXXXX okres C. I., N. C. - K., katastrálne územie K. F.. Žalobcovia navrhli, aby súd pripustil rozšírenie okruhu žalovaných, ktorých upresnili naposledy podaním z 15.6.2020 a súčasne voči žalovanému I. F. G. - G. REAL TREND, C., G. X vzali žalobu späť. 2.5.Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, čo dôvodili nedostatkom naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a namietali svoju pasívnu legitimáciu v spore. 2.6.Súd po vykonaní dokazovania zhrnul, že skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania a síce, že žalobcovia boli spoločnými užívateľmi, resp. nájomcami predmetného bytu od roku 1980 až do roku 1995, kedy na základe výmeny bytov sa mal stať nájomcom bytu žalovaný v 2. rade I. E., ktorý 21.10.1997 odkúpil byt od F. C. do svojho vlastníctva a v roku 1998 byt predal O. F.. Následne v roku 2003 a v roku 2017 došlo ešte k ďalším dvom prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu na ďalšie osoby. 2.7.Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú spoločnými nájomcami predmetného bytu. Určenie tohto práva sa domáhali za tej skutkovej situácie, kedy tento tzv. obecný byt v roku 1997 obec (Mesto Košice) previedla do vlastníctva žalovanému v 2. rade I. E., ktorého evidovala ako výlučného nájomcu bytu, pritom následne došlo k ďalším prevodom vlastníckeho práva na ďalšie fyzické osoby. 2.8.Žalobcovia tvrdili, že ich právo spoločného nájmu k predmetnému bytu nezaniklo, pretože dohoda o výmene bytov bola uzatvorená podvodným spôsobom, teda neplatne. 2.9.Súd vec právne posúdil podľa a konštatoval, že podľa písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 2.10.Naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené alebo neisté dotýka ďalšia právna zmena. Rozhodujúci je preto stav daný v čase vyhlásenia rozsudku. Naopak, naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Primárnym dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol v predmetnej veci je, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že sú nájomcami predmetného bytu a to z dôvodu, že takéto určenie neovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Nad rámec uvedeného konštatoval, že právny záujem na tomto určení nie je daný, pretože právo nájmu žalobcov, ktoré má byť podľa žaloby ohrozené alebo neisté, bolo dotknuté ďalšími právnymi zmenami. Ako konštatoval, išlo o obecný byt, ktorý v roku 1997 obec (Mesto Košice) previedla do vlastníctva žalovanému v 2. rade I. E. podľa z. č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorého evidovala ako výlučného nájomcu bytu a následne došlo k ďalším trom prevodom vlastníckeho práva na ďalšie fyzické osoby. V súčasnosti sú ako vlastníci predmetného bytu evidovaní I. A. F. a C. O., ktorí nie sú v okruhu sporových strán označení ako žalovaní. 2.11.Žalobcovia tvrdili, že ich právo spoločného nájmu k predmetnému bytu nezaniklo, pretože dohoda o výmene bytov s I. E. bola uzatvorená podvodným spôsobom, teda, neplatne a preto ďalšie právne úkony, predmetom ktorých boli prevody vlastníctva k bytu, sú neplatné. Súd však pri tomto vymedzenom petite žaloby a okruhu označených žalovaných nemohol vykonávať dokazovanie v merite veci a teda skúmať platnosť tohto právneho úkonu, nakoľko práva k predmetnému bytu boli dotknuté ďalšími právnymi zmenami, byt stratil charakter obecného bytu a stal sa predmetom prevodu vlastníctva na iné osoby. 2.12.Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, sú po procesnej stránke skutočnosti, že sporové strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Aplikujúc uvedené na predmetnú vec je možné konštatovať, že aj keby súd učinil záver, že dohoda o výmene bytov je neplatná a teda žalobcovia nemohli stratiť postavenie spoločných nájomcov bytu, rozsudok o určení, že sú spoločnými nájomcami bytu by nevyriešil právne postavenie žalobcov a nevytvoril by pevný základ pre usporiadanie existujúcich vzťahov. Inak povedané, hoc by súd žalobe vyhovel a určil, že žalobcovia sú spoločnými nájomcami bytu, takýto rozsudok by nemal vplyv na právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností, podľa ktorého sú vlastníkmi bytu tretie osoby. Kataster nehnuteľností by vlastnícke právo týchto osôb nemohol vymazať. Medzi nedostatkom naliehavého právneho záujmu je úzka súvislosť aj s nedostatkom vecnej legitimácie sporových strán. 2.13.Žalobcami označený okruh žalovaných nespĺňa podmienku danosti vecnej pasívnej legitimácie. Medzi označenými žalovanými totiž absentuje subjekt prenajímateľa bytu, ktorý je jednou zo zmluvných strán v rámci nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme a tí žalovaní, ktorých žalobcovia označili, okrem žalovaného v 2. rade, ktorý bol účastníkom právneho úkonu výmeny bytov, zjavne nie sú vecne pasívne legitimovaní, keďže neboli účastníkmi (zmluvnými stranami) tohto namietaného právneho úkonu a dokonca ani účastníkmi ďalších nadväzujúcich právnych úkonov, ktorými došlo k prevodom vlastníckeho práva k bytu. Napokon, medzi označenými žalovanými absentujú poslední, v katastri nehnuteľností evidovaní vlastníci predmetného bytu.

2.14.Sekundárnym dôvodom, že právo žalobcov, určenia ktorého sa domáhali na zamietnutie žaloby bola aj skutočnosť, že toto právo je premlčané. Žalovaní v spore uplatnili námietku premlčania, ktorá je dôvodná. 2.15.Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý uznesením 31.7.2009 túto otázku riešil. 2.16.Konštatoval, že podľa v nadväznosti na žalobcom vzniklo právo spoločného osobného užívania k predmetnému bytu v roku 1980, ktoré trvalo aj k 1.1.1992 a v zmysle prechodných ustanovení sa uvedeným dňom transformovalo na právo spoločného nájmu, ktoré pretrvalo až do roku 1995, kedy sa mala uskutočniť výmena bytov. 2.17.Žalobcovia mohli svoje právo k nájmu k predmetnému bytu uplatniť už v roku 1995, kedy došlo k uzavretiu dohody o výmene bytov. Trojročná premlčacia doba im teda začala plynúť v roku 1995 a uplynula v roku 1998. Svoje právo žalobcovia uplatnili žalobou 6.12.2017, t.j. po 22 rokoch, dávno po uplynutí premlčacej doby. Aj z uvedeného dôvodu, prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania, súd žalobcom nemohol vyhovieť. 2.18.O trovách konania rozhodol podľa , tak, že žalovaným priznal proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3.1.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia a to voči uzneseniu Okresného súdu Košice I sp.zn. z 21.9.2021, citujúc , , , , , a konštatovali, že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázali na (zrejme ) a tvrdili, že príslušnosť v danom spore je daná podľa . 3.2.Podaním odvolania proti rozsudku okresného súdu v zmysle z. č. z 21.9.2021 sp.zn. spôsobenej škody a to dôkazmi, ktorými je preukázaný trestný čin podvodu, ktorý sudkyňa Okresného súdu Košice I tieto opomenula a nevzala na vedomie, týmto nezákonným úradným postupom porušením ľudských práv a SR. 3.3.Ďalej poukázali na a oznámenie Okresnej prokuratúry -6 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv podľa D. B. a A. B., obaja z Košíc na neznámeho páchateľa, ktorý mal bez ich súhlasu uskutočniť výmenu 3-izbového bytu na prízemí v C. na ulici G. č. XX/X, ktorý nadobudli do užívania 9.6.1980. Uvedený byt bez súhlasu a bez vedomia oznamovateľov dali do užívania tretím osobám, pričom na základe tohto konania prišli oznamovatelia ako nájomcovia o 3-izbový byt na G. H. XX/X, mestskej časti C. 22.3.1995 bez ich vedomia a súhlasu o dohode o výmene bytov medzi manželmi D. B. a A. B. medzi I. E. za 1-izbový družstevný byt na G. H. XX na KVP. B. J. G. XX v roku 1997 odkúpil do svojho výlučného vlastníctva a potom ho ďalej predal, a to aj napriek tomu, že oznamovatelia nikdy žiadnu dohodu o výmene bytov s I. E. nepodpísali, čím mali byť poškodené práva oznamovateľov ako nájomcov bytu. Uviedli, že podali trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Košice I, ktorá dôvodí v podstate rovnaké skutočnosti, ako v rámci trestného oznámenia popisovali stav transakcie ohľadom spornej bytovej jednotky a uviedli, že došlo k premlčaniu trestného stíhania, to sa nevzťahuje „na vlastnícke právo podľa , ktoré je nepremlčateľné“ a poukázali na . Uviedli, že žalovaná a klame a zavádza súd, keď tvrdí, že žalobcovia sa nezdržiavali mimo republiku a nepracovali v cudzine, pracovne zo súdneho spisu 18C/1058/97 Okresného súdu Košice II, že počas niekoľkých rokov sa nezdržiavali obaja na mieste bydliska. Je potvrdené aj v súdnom spise Okresného súdu Košice II, ktorý vznikol pri užívaní bytu na Hlinkovej za nezaplatenie nedoplatkov za roky 2004 až 2005. Bytový podnik za užívanie médií, ktoré museli vyplatiť za žalovanú E. G. (F.), ktorá nechala byt užívať I. E. bez povolenia a vedomia nájomcov. Dôkaz zápisnica z pojednávania 19C/1155/02. K námietke právneho zástupcu žalovaných, že od 1.1.1995 do 21.3. žalovaní byt užívali len do septembra 1995 a potom žalovaní byt neužívali. Táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie vo veci a vyplýva z toho, že žalovaní nechali užívať byt iným osobám, keďže v zmysle nájomnej zmluvy boli nájomcami žalovaní a písomná výpoveď zo strany žalobcu žalovaným nebola daná a ani neuplynula lehota nájomnej zmluvy. V opačnom prípade žiadal Bytový podnik Mesta Košice, aby žalovaní predložili záznam o odovzdaní bytu na G. XX Bytovému podniku mesta Košice. 3.4.Ďalší právny úkon, ktorý je absolútne neplatným, nemôže byť právnym úkonom v reťazci právnych úkonov na seba nadväzujúcich právne uznaným právnym úkonom ako podkladom pre vlastníctvo k bytu pôvodne prideleného obom žalobcom. Ide o reťaz nezákonných prevodov a scudzení práv k bytu, o ktorý pripravili nelegálne nadobudnutý byt žalobcov. 3.5.Vykonaný podvod mala žalovaná dobre premyslený už na samom začiatku, keď uskutočňovala hneď ako sa nasťahovala do 3-izbového bytu žalobcov na G. H. XX/X C.. O tom, že sa žalobcovia

nenachádzajú na Slovensku vedela, túto skutočnosť ešte raz preverila a nechala si ju druhou osobou overiť. 3.6.Úkony rozsiahleho podvodu ohľadne výmeny bytov a predaja bytu bol vykonaný na vystavenú rozsiahlu plnú moc na realitného makléra I. F. G., ktorá bola overená notárkou E. C. L. v kancelárii na ulici C. XX bez prítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade. Na žiadosť žalobcov v 1. a 2. rade notárku E. C. L. o nazretie do knihy podpisov ako účastníkov súdneho konania, no táto možnosť zo zákona bola zamietnutá notárkou, ktorá nedovolila sa im nazrieť do knihy podpisov, si ju pritisla k sebe. 3.7.Vykonaním posudkov podpisov a porovnaním podpisov na plnej moci je vidieť voľným okom, že podpisy nachádzajúce sa na plnej moci vystavenou notárkou E. C. L. nie sú žalobcov v 1. a 2. rade. Na základe vystavenej a overenej plnej moci notárkou E. C. L. v prospech realitného makléra I. F. G., ktorú žalobcovia v 1. a 2. rade nepodpisovali, lebo neboli prítomní na Slovensku. Týmto došlo notárkou E. C. L. k spáchaniu trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a zo spáchania a napomáhania závažného trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu podvodu. 3.8.I. F. G. na základe vystavenej plnej moci požiadal v ich mene o súhlas na výmenu 3-izbového bytu žalobcov v 1. a 2. rade Severné mesto za 1-izbový družstevný byt na G. H. XX/X, 2. poschodie na sídlisku KVP, ktorý vlastnil I. E. na základe súhlasu MÚ Severné mesto, Bytový podnik vydal súhlas a povolil výmenu bytov 22.3.1995 na základe súhlasu k dohode o výmene bytov medzi žalobcami v 1. a 2. rade a I. E.. Tvrdenie žalovanej, ktorá tvrdí, že žalobcovia v 1. a 2. rade dobrovoľne previedli výmenu trojizbového bytu na G. XX/X, K. F. C. na I. E., o ktorej nemali žiadnu vedomosť o tom, že obýva a užíva ich 3-izbový byt na G. XX, ktorý mala dočasne užívať E. G.. Tvrdenie I. E., že on nemenil 1-izbový byt aj s doplatkom so žalobcami v 1. a 2. rade, ale s majiteľkou E. G. B. J. G., K. F., C.. 3.9.Vystavenou plnou mocou na I. F. G., ktorý 3-izbový byt žalobcu v 1. a 2. rade na G. XX/X, K. F. C. previedol na I. E., ktorý dohodnutý doplatok vyplatil E. G.. Touto transakciou podvodne skončil, naďalej sa riešilo bývanie p. G.. 3.10.1-izbový byt na sídlisku KVP bol predaný bez vedomia žalobcov v 1. a 2. rade I. F. G. P. G., bytom Q. XX, C. v prospech žalovanej E. G., ktorá celý tento podvod naplánovala. Pri výmene 3-izbového bytu za 1-izbový byt kúpila byt na B. M. E. F., ktorý jej dohodil I. F. G.. 3.11.Na základe plnej moci bol spáchaný trestný čin podvodu na žalobcov 1., 2. rade, ktorí boli podvodom pripravení o 2-izbový byt na G. XX/X K. F. C., na vystavenú plnú moc a tým spojené aj právne úkony na preberanie všetkých písomností žalobcov v 1. a 2. rade na vystavenú plnú moc notárkou E. C. L. bez prítomnosti pri overovaní podpisov žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí pri vystavení plnej moci neboli prítomní. Žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili s návrhom sudkyne, aby do konania vstúpila namiesto I. F. G. spoločnosť HM REAL TREND, s.r.o., KVP 1. 3.12.Naďalej trvajú na uvedenom okruhu žalovaných a nesúhlasia, aby bolo uznesením sudkyňou Okresného súdu Košice I zastavené vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným I. F. G. konanie, a to z dôvodov, že všetky podvodné prevody boli vykonané vystavenou plnou mocou na I. F. G., ktorý žalobcu v 1. a 2. rade podvodom obral o 3-izbový byt na G. XX, K. F., C.. 3.13.Ďalej odvolatelia citovali (zrejme ), , , , , , , , , , , , zrejme , , , , , , , , , , , z.č. (Notársky poriadok) a usúdili, že podľa vyjadrenia notárky spolupráca notárky trvá už dlhšiu dobu ako oslovovala realitného makléra krstným menom, že táto spolupráca nebola len v ich prípade, takých prípadov notárka a majiteľ realitnej kancelárie I. F. G. bolo spáchaných na občanov vo viacerých prípadoch. 3.14.Ďalej citovali znenie a , , a navrhli, aby krajský súd rozhodol, že 1. Určuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podiele 1/1 od 9.6.1980 nájomcami bytu na G. XX/ X, C., K. F. C., Zapísaný úradom geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností Slovenskej republiky na TV č. 12971 pre okres C. I., N. C. K. C. územie - K. F. C. a sú podiele 218/10000 nájomcami podiele na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku, na ktorom je postavená stavba označená na LV č. XXXXX pre okres Košice I, obec C., K. F. súp. č. XXX a 2. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom spôsobenú škodu, ktorá bola spôsobená BPMK nedoplatok na médiách, ktoré vznikli pri užívaní bytu E. G. (F.), ktorú žalobcovia vyrovnalo BPMK.

4.1.K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 2. rade (č.l. 457), ktorý konštatoval, že rozsudok považuje za správny a zákonný, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 4.2.Na základe skutkových a právnych okolností bol súd povinný žalobu zamietnuť a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte vyjadrenia a síce, aby potvrdil rozsudok súdu a aby mu priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5.1.K odvolaniu sa vyjadrili aj žalovaná v 1. a 3. rade (č.l. 475 - 477), ktoré odvolaním napadnutý rozsudok považujú za vecne a právne správny, trvajú na tom, čo uviedli vo svojich doterajších vyjadreniach a k predmetnej žalobe, ako aj k nasledujúcim podaniam žalobcov v tejto veci. 5.2.Žalovaná v 1. rade, ako aj žalovaná v 3. rade uvádzajú, že tak, ako doterajšie podania žalobcov, tak aj toto odvolanie považujú za nejasné, neurčité, nezrozumiteľné, obsahujúce absurdné právne konštrukcie a výklady, ktoré nemajú oporu v právnom poriadku platnom v súčasnosti a ani nikdy v minulosti a ani vo vykonanom dokazovaní, že obsahuje už prezentované alebo nové tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom nepreukazujú relevantnými dôkazmi. 5.3.Žalované poukazujú na to, že žalobcovia neakceptovateľným spôsobom prepájajú trestné právo a civilné právo a to samozrejme účelovo a bez náležitého právneho vedomia. 5.4.Rovnako obe tieto žalované uvádzajú, že trvajú na všetkých svojich doterajších prednesoch a podaniach produkovaných v tomto konaní. 5.5.Vzhľadom na skutočnosť, že ide o civilné konanie, tak z tohto dôvodu sa nebudú vyjadrovať k akýmsi tvrdeniam smerujúcim k preukázaniu toho, čo malo údajne dôjsť k spáchaniu trestného činu. Žalovaná v 3. rade aj napriek uvedenému zopakovala, že ona žiadnu plnú moc, kde by splnomocnitelia žalobcovia a splnomocnení I. G. nevystavovala a ani nespisovala, ako to opakovane sa snažia klamlivo tvrdiť, a to samozrejme navyše bez akéhokoľvek dôkazu. 5.6.Žalovaná v 3. rade uvádza, že ide o absolútne klamstvo, keď žalobcovia tvrdia, že ona s F. G. sa pozná dlhšie, že s ním spolupracovala. Ide o účelový výmysel žalobcov. 5.7.Žalované v 1. a 3. rade na základe doteraz uvedeného odvolaciemu súd navrhli, aby odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne a právne správny a priznal im náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6.1.K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 4. rade č.l. 481, ktorý nesúhlasí s odvolaním žalobcov a napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 6.2.Stotožnil, sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako aj so skutočnosťou, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nebol daný a rovnako s uplatnenou námietkou premlčania a premlčania v otázke práva z nájmu.

7.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas ( v spojení s ), oprávnenou osobou ( až ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( až ), bez nariadenia pojednávania v zmysle , v rozsahu vyplývajúcom z , z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa a a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

8.1.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolatelia, presne nešpecifikujú jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnili samostatne existenciu každého uplatneného odvolacieho dôvodu. 8.2.Odvolací dôvod podľa , žalobcovia uvádza len všeobecne a nie je zrejmé, v čom uplatnená procesná vada má spočívať. 8.3.Odvolací súd tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu, taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani z obsahu odvolania nevyplýva, v čom by takáto procesná vada mala spočívať a preto odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod nie je daný. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné, súd dostatočne zistil skutkový stav a správne ho právne posúdil. 8.4.Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie. Žalobcovia v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádzajú, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 8.5.Žalobcovia v odvolaní neoznačujú žiaden dôkaz, ktorý navrhovali už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol vykonaný a tento bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Avšak iba samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Odvolací súd

konštatuje, že za daných okolností v prejednávanie veci nebolo potrebné vykonanie žiadnych ďalších dôkazov, lebo ich vykonanie by bolo nehospodárne. Odvolací dôvod podľa nie je daný. 8.6.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - , preto odvolací dôvod podľa nie je daný. 8.7.Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s , nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné. Žalobcovia žiadne takéto dôkazy neoznačujú. 8.8.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 8.9.Ani jeden zo žalobcami uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

9.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

10.Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu vychádzajú z početnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR napr. ZSP 78/2006, (Výber rozhodnutí NS SR) V 15/1987.

11.1.Žalobcovia v podanom odvolaní neuvádzajú žiadne také skutočnosti, ktoré by boli právne relevantné v prejednávanej veci a preto odvolací súd sa k uvádzaným tvrdeniam nepovažuje za potrebné sa vyjadriť. 11.2.Žalobcami podané odvolanie je nesúrodé a chaotické, keď žalobcovia aplikujú resp. citujú súčasne a , a uvedené prelínajú . 11.3.Vzhľadom na skutočnosť, že ide o civilné konanie, v tomto konaní nemožno riešiť, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu trestného činu. V prípade, ak sa žalobcovia domnievali, že konaním žalovaných bol spáchaný nejaký trestný čin alebo priestupok mali toto v danom čase riešiť pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

12.1.Záverom odvolací súd konštatuje, že v celom rozsahu zdieľa aj závery prvoinštančného súdu týkajúce sa premlčania daného nároku žalobcov uvedené v bodoch 51. až 55. odôvodnenia. 12.2.Žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že vlastnícke právo sa nepremlčuje. Uvedené tvrdenie je pravdivé, ale žalobcovia sa v tomto konaní nedomáhajú určenia vlastníckeho práva, ktoré im ani nikdy nesvedčalo, ale určenia nájomného vzťahu, ktorý sa premlčuje tak ako to správne uviedol prvoinštančný súd.

13.1.Podľa v spojení s , odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a to podľa . 13.2.V odvolacom konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní 1., 2., 3. a 4. rade, preto bol im priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti neúspešným žalobcom.

14. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.