Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-246-2012.pdf
PDF · 93.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/246/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom - advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: F. O., A.. XX.X.XXXX, S.. W. XXX XX O. A. O.
- W. XXX, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 168,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 119,22 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 46,53 eur za čas od 06.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 46,58 eur od 06.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 26,11 eur od 06.3.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 17.10.2012, sa navrhovateľ (vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke ako právny nástupca spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 - titulom súdu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011) domáha zaviazania odporcu povinnosťou zaplatenia istiny spolu vo výške 168,68 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 46,53 eur za čas od 06.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 46,58 eur od 06.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 26,11 eur od 06.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 1,66 eur od 06.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 47,80 eur od 06.10.2010 od do zaplatenia, ako pohľadávky z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté služby a ďalej nezaplatenej úhrady za oneskorenie platby 1,66 eur a nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur, podľa predložených faktúr predchodcu navrhovateľa č. 7000313518, 7001371311, 7002431343, 7008564650 a 7911625931, z právneho vzťahu z predloženej zmluvy o pripojení zo dňa 15.10.2009, vrátane všeobecných podmienok spoločnosti predchodcu navrhovateľa pre poskytovanie verejných elektronických komunikačných dátových služieb, uzavretej podľa §§ 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa a k nemu pripojeným listinným dôkazom na výzvu súdu spolu s procesným poučením podľa ust. §§ 114 ods.1 a nasl., § 120 ods.4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), po ich riadnom doručení v súdom určenej lehote písomne vecne nevyjadril.
Súd vo veci, ktorá je podľa ust. § 200ea ods.1 OSP drobným sporom (ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur), rozhodol o návrhu navrhovateľa bez nariadenia ústneho pojednávania, rozsudkom vyhláseným za splnenia podmienok podľa ust. § 115a ods.2, § 156 ods.3 OSP, vychádzajúc pri procesnej nečinnosti odporcu v konaní z obsahu spisu, najmä listinných dôkazov predložených navrhovateľom, majúc tak v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci za preukázaný skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP) tak, ako ho opísal vo svojich tvrdeniach navrhovateľ v odôvodnení cit. návrhu na začatie konania, na základe ktorého súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery:
Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie ceny poskytnutých verejných telefónnych služieb podľa dojednania účastníkov v zmluve o pripojení, vrátane všeobecných podmienok predchodcu navrhovateľa ako súčasti zmluvy, čo do dôvodu a výšky osvedčil predložením jednotlivých faktúr, spolu vo výške istiny pohľadávky z tohto titulu (§ 42 ods.4 písm. a/ a b/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov) 119,22 eur. Odporca, ako už je uvedené, v priebehu konania netvrdil, ani nepreukazoval opak tvrdení navrhovateľa, ani súd v konaní vykonaným dokazovaním nezistil žiadny dôkaz spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia navrhovateľa a ním predložené dôkazy o základe a výške jeho nároku z titulu dlžnej ceny za poskytnuté služby. Súd preto na základe zisteného skutkového stavu veci návrhu navrhovateľa v tejto časti uplatneného nároku, o zaplatenie istiny 119,22 eur z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby ako dôvodnému vyhovel, vrátane nároku na zaplatenie príslušenstva prislúchajúceho k tejto časti istiny - úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku odporcu zaplatiť vyúčtovanú cenu služieb, za čas omeškania závislého od uplynutia splatnosti jednotlivých cit. faktúr predchodcu navrhovateľa, ktorými cenu služieb vyúčtoval, vo výške úroku ustanovenej v zmysle ust. § 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
V časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1,66 eur, vyúčtovanej faktúrou predchodcu navrhovateľa č. 7002431343, ide o duplicitnú sankciu (popri súčasne uplatnenom úroku z omeškania) za rovnaké kauzálne porušenie zmluvnej povinnosti - omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku, a to v neprimeranej výške, práve prostredníctvom dojednania takejto zmluvnej sankcie, podliehajúcej právnej úprave podľa § 544 Obč. zák. Takýto výkon práva veriteľa z právneho vzťahu s dlžníkom ako spotrebiteľom, odporujúci dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods.1 Obč. zák., nepožíva právnu ochranu a súd preto v tejto časti uplatneného nároku návrh navrhovateľa naopak ako nedôvodný zamietol.
Vo vzťahu k zostávajúcemu čiastkovému nároku - o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur s úrokom z omeškania - ako už súd vo svojej rozhodovacej činnosti, konajúc o obdobných návrhoch navrhovateľa pri vymáhaní pohľadávok zo zmlúv o pripojení, ako právneho nástupcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s., opakovane navrhovateľa upovedomil postupom podľa ust. § 100 ods.1 OSP o svojej vedomosti z úradnej činnosti o právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.3.2012, ktorým súd v konaní o návrhu predchodcu navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, ktorého predmetom bol nárok o zaplatenie zmluvnej pokuty 331,94 eur spolu s úrokom z omeškania, uplatnený proti spotrebiteľovi zo zmluvy o pripojení a súčasne určil za neprijateľné a neplatné tie zmluvné podmienky v dodatku k zmluve o pripojení uzavretom účastníkom s predchodcom navrhovateľa, s odkazom na relevantnú právnu úpravu účinnú v čase uzavretia zmluvy dňa 21.6.2007 (§ 23a v tom čase účinného zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a §§ 52 a nasl. Obč. zák. v tom čase účinnom znení), prostredníctvom ktorej už v tom čase Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Po oboznámení sa s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi v tejto veci, osobitne so zmluvou o pripojení zo dňa 15.10.2009, uzavretou jeho predchodcom ako „podnikom“ s odporcom ako „účastníkom - fyzickou osobou nepodnikateľom“ súd konštatuje, že cit. zmluva, z ktorej navrhovateľ odvodzuje základ uplatneného nároku v jeho časti o zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544 ods.1,2 Obč. zák. v tejto veci, obsahuje v bode 3 dojednania v identickom znení zmluvných podmienok, o ktorých
neprijateľnosti a preto neplatnosti (§ 53 ods.5, § 39 Obč. zák.) po ich posúdení v inom súdnom konaní už právoplatne rozhodol iný súd.
Právne dôsledky vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v rozsudku súdu podľa cit. ust. § 153 ods.3,4 OSP okrem premietnutia v meritórnom rozhodnutí súdu v tej konkrétnej veci, v ktorej súd neprijateľnosť zmluvných podmienok vyslovil (formou nepriznania nároku uplatneného z takýchto - neplatných - zmluvných podmienok), vyplývajú výslovne ďalej predovšetkým z cit. ust. § 53a ods.1 a 2 Obč. zák., vo forme zákonom uloženej povinnosti dodávateľa (vrátane jeho právneho nástupcu) zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom i v ostatných obdobných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Takéto právoplatné rozhodnutie súdu a to hoci i toho „najnižšieho“ zo sústavy všeobecných súdov a hoci vydané v jednotlivej konkrétnej veci, má však súčasne prostredníctvom citovanej právnej úpravy v ust. § 53a ods.1,2 Obč. zák. nevyhnutne všeobecnú pôsobnosť - i na všetky ostatné obdobné právne vzťahy, do ktorých vstupuje konkrétny dodávateľ na základe obdobných spotrebiteľských zmlúv so všetkými ostatnými spotrebiteľmi. V čase dojednania vyššie citovaných zmluvných podmienok v zmluve uzavretej predchodcom navrhovateľa s odporcom v tejto veci, nejestvovalo cit. právoplatné rozhodnutie súdu o vyslovení ich neprijateľnosti a predchodcu navrhovateľa v tom čase preto výslovne nezaväzoval zákaz ich používania podľa § 53a ods.1,2 Obč. zák. Na druhej strane návrh na začatie súdneho konania v tejto veci navrhovateľ podal už v čase nasledujúcom po takomto rozsudku súdu podľa § 153 ods.3,4 OSP, napriek tomu navrhovateľ uplatnil nárok proti odporcovi založený na tých istých zmluvných podmienkach, o ktorých neprijateľnosti a neplatnosti už rozhodol súd v konaní o návrhu jeho predchodcu, s dôsledkom zákonnej povinnosti zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom i v ostatných obdobných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Podľa názoru súdu, stotožňujúceho sa s podstatnými dôvodmi právneho posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v cit. rozsudkoch Okresného súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove, nie je vzhľadom na existenciu takéhoto právoplatného rozhodnutia podľa § 153 ods.3,4 OSP a jeho zmienené univerzálne účinky, v súlade s účelom predmetných procesných ustanovení, nadväzujúcich na hmotnoprávnu úpravu v § 53a ods.1,2 Obč. zák., dôvod na jeho opakovanie (znovu vyslovením neprijateľnosti identických zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť už raz súd vyslovil) v každej inej obdobnej prejednávanej veci. Súd prejednávajúci túto vec nie je v zmysle ust. § 135 OSP citovaným právoplatným rozhodnutím iného súdu v inej, hoci skutkovo a právne identickej veci, viazaný a rozhoduje nezávisle na základe výsledkov vykonaného dokazovania a ich hodnotenia v jednotlivej prejednávanej veci. Súčasne mu však to isté, ani žiadne iné zákonné ustanovenie akokoľvek nebráni v skutkovo identickej veci zaujať to isté právne stanovisko, aké v inej obdobnej veci už zaujal iný súd (naopak, v právnom štáte možno i z hľadiska predvídateľnosti súdneho rozhodnutia takýto postup skôr očakávať). Odporcovi už v čase uzavretia spornej zmluvy o pripojení podľa ust. §§ 43 a nasl. cit. zák. č. 610/2003 Z.z. poskytovala dostatočnú právnu ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve hmotnoprávna úprava v ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák., osobitne ust. § 53a ods.1 Obč. zák. v spojení s ust. § 153 ods.4 OSP, ďalej tiež ust. §§ 3 a súvisiacich ust. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorej Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k cit. Smernici Rady ES 93/13. Súd prejednávajúci túto vec nezistil žiadne také osobitné skutkové okolnosti konkrétnej prejednávanej veci a ani navrhovateľ v priebehu konania neuviedol žiadne také právne argumenty, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie dotknutých zmluvných podmienok ako neprijateľných a neplatných súdom konajúcim v tejto veci.
Pokiaľ ide potom o okolnosti výkonu práva navrhovateľom v tejto veci v nadväznosti na právnu úpravu v ust. § 53a ods.1,2 Obč. zák., súd zhodne so svojou rozhodovacou činnosťou vo veciach obdobných návrhov navrhovateľa, priebežne podávaných na tunajšom súde dodáva, že i keď zákon v cit. právnej úprave výslovne dodávateľa zaväzuje zdržať sa používania neprijateľných zmluvných podmienok prirodzene do budúcnosti, tzn. v zmluvách uzatváraných po právoplatnom vyslovení neprijateľnosti zmluvných podmienok súdom, vzhľadom na objektívnu existenciu tejto zákonnej povinnosti, zaväzujúcej navrhovateľa ako právneho nástupcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s., výkon práva navrhovateľa
v konkrétnej prejednávanej veci, uplatňujúceho nárok voči spotrebiteľovi, založený na takých istých (neprijateľných) zmluvných podmienkach, ak i tejto výslovnej zákonnej úprave (§ 53a ods.1,2 Obč. zák.) neodporuje, ani ju neobchádza, odporuje však dobrým mravom - a to zištným vedomým uplatňovaním hmotnoprávnych nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy na základe takých zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť vyslovil súd a ktoré už nesmie v žiadnej inej obdobnej zmluve použiť a v ktorom prípade je preto podľa názoru súdu namieste od podnikateľského subjektu riadiaceho sa vo svojom podnikaní zásadami poctivého obchodného styku očakávať upustenie od vymáhania nárokov založených na takýchto zmluvných podmienkach v iných prípadoch proti iným spotrebiteľom a nie naopak. Takýto výkon práva navrhovateľom, obzvlášť vo vzťahu k spotrebiteľovi, odporuje dobrým mravom podľa § 3 ods.1 Obč. zák. a nepožíva preto právnu ochranu, o ktorú navrhovateľ svojim návrhom v tejto veci požiadal súd. Preto súd jeho návrh v časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd vzhľadom na len čiastočnú úspešnosť oboch strán v občianskom súdnom sporovom konaní a zistené okolnosti predmetnej veci (pre ktoré súd návrh navrhovateľa uznal ako dôvodný a vyhovel mu len čiastočne a pre ktoré naopak v časti jeho návrh zamietol) rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 OSP tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal ani čiastočne žiadnemu z len čiastočne úspešných účastníkov (odporca v priebehu konania nenavrhol postupom podľa § 151 ods.1 OSP zaviazať navrhovateľa povinnosťou náhrady trov konania, ani súd vznik žiadnych trov odporcovi v konaní zo spisu nezistil). I keď vzhľadom na výrok rozhodnutia súdu vo veci samej bol navrhovateľ pomerne úspešnejším účastníkom, súd v medziach cit. ust. § 142 ods.2 OSP uprednostnil nepriznanie ani čiastočnej náhrady trov žiadnemu z účastníkov i s prihliadnutím na ust. § 150 ods.2 OSP, umožňujúce nepriznanie náhrady trov konania úplne alebo i celkom v drobných sporoch, ak trovy (navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania celkom vo výške 78,64 eur) sú neprimerané výške vymáhanej (a súdom priznanej) pohľadávky.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).