Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-35-2013.pdf
PDF · 138.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/35/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky S. T., bytom K., ul. S. číslo XXX/X, právne zast. Z.. F.. S. S., advokátom, K., ul. G. č. X proti odporcovi F.. M. T., bytom K., ul. S. číslo XXX/ X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom, K., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. júla 2013, č.k. 7P/77/2012-191, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a v časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu a úpravy styku, p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy styku s maloletým K. počas letných prázdnin a úpravy styku s maloletou K., m e n í tak, že u p r a v u j e styk odporcu s maloletým K., nar. XX.XX.XXXX tak, že je o p r á v n e n ý sa s ním stretávať počas letných prázdnin tak, že si dieťa prevezme dňa 01.08. o 10.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá dňa 14.08. o 18.00 hod.
U p r a v u j e styk odporcu s maloletou K., nar. XX.XX.XXXX tak, že je o p r á v n e n ý sa s ňou stretávať každý párny týždeň v sobotu tak, že dieťa si prevezme o 14.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá o 15.30 hod.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov konania, F.. M. T. a S. T., rod. N., uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Mestským úradom G. a zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 10, strane 225, ročník XXXX a poradové číslo XX, rozviedol. Na čas po rozvode maloleté deti K. a K. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Odporcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej K. sumou po 120 eur mesačne a maloletému K. sumou po 110 eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Styk odporcu s maloletým K. upravil tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý týždeň v mesiaci v stredu od 15.00 hod. do 16.30 hod., každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok
počas veľkonočných sviatkov od piatku od 10.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. a počas letných prázdnin každého kalendárneho roka od 01.07. od 10.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod. Styk odporcu s maloletou K. upravil tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu tak, že dieťa si prevezme o 14.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá o 15.30 hod. Navrhovateľka je povinná maloleté deti na styk s odporcom pripraviť a styk mu umožniť. Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k I. zastavil. Maloletej K., navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť podrobiť sa po právoplatnom skončení konania v dĺžke 9 mesiacov odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza, každému po 40,19 eur trov štátu, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 26.06.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom K. a K.. Odporca sa k návrhu o rozvod manželstva pripojil, ale nesúhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že manželstvo účastníkov je udržiavané bez skutočnej vyváženosti vzťahov. Od augusta 2012 spoločne nebývajú. Ako partneri sa navzájom odcudzili, pričom prostredie, v ktorom vychovávali deti, pochádzajúce z ich manželského zväzku, bolo konfliktné. V ich spolužití dochádzalo ku krízam, ktoré sa opakovali a prehlbovali. Do manželstva síce vstupovali s tým, že sú si vedomí povinností, ktoré jeho uzavretím nastali, ale neboli schopní spoločne komunikovať tak, aby hľadali aj trvalé východiská z jednotlivých kríz. K vzťahu manželov patria aj vzťahy k ich rodine, rodičom. Zo zhodného výsluchu účastníkov vyplýva, že vzájomné vzťahy otca navrhovateľky a odporcu boli na negatívnej úrovni. Riešenie tohto stavu odporca videl v obmedzovaní stretnutí s ním. Rodinnú atmosféru to však ďalej ovplyvňovalo, pričom z výpovede navrhovateľky a odporcu nie je možné vyvodiť, že by aj spoločne urobili konkrétne úkony k tomu, aby vzťah odporcu so svokrom sa mohol posunúť na lepšiu úroveň. Vzťah účastníkov bol vystavený ďalšej kríze po pracovnom úraze, ktorý odporca utrpel dňa 10.10.2002. Navrhovateľka ako zdravotná sestra mu poskytovala v domácom prostredí potrebnú starostlivosť. Medzi účastníkmi však postupne dochádzalo k slovným výmenám názorov. Navrhovateľka od odporcu ako partnera očakávala viac uznania za to, čo robí, že sa stará o deti, o domácnosť, o neho. Chcela, aby sa po zotavení čo najskôr zaradil do pracovného procesu. Uvažovala aj o rozvode manželstva, čo odporca vyhodnotil tak, že nechce žiť so zdravotne postihnutou osobou. Účastníci si ani túto situáciu nedokázali vydiskutovať tak, aby si verbálne neubližovali. Dohodli sa síce, že ich vzťah bude pokračovať, ale ich spolužitie bolo nevyvážené. Napätie vo vzájomných vzťahoch sa stupňovalo. Odporca menil zamestnanie, z ktorej situácie bol vnútorne nespokojný, reagoval podráždene. Zmena jeho správania u navrhovateľky mala za následok, že sa jej citovo vzďaľoval. Starostlivosť o domácnosť sa stala prevažne jej záležitosťou. Narušil sa aj vzťah odporcu s deťmi, ako otec bol pasívny, skôr vystupoval v pozícii, keď poučoval, city im nedokázal dostatočne vyjadriť. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, avšak podľa názoru súdu jeho ďalšie udržovanie by už nebolo v ich záujme. Účastníci nie sú motivovaní zotrvať vo vzťahu, nedokážu spolu komunikovať nekonfliktne. Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno, z dôkazov bolo zistené, že manželstvo je neusporiadané a vo vzťahoch je kvalifikovaný rozvrat, ktorý umožňuje rozvod manželstva v zmysle ustanovenia § 24 Zákona o rodine. Procesným dokazovaním súd prvého stupňa zisťoval, či sú splnené predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti alebo na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. U obidvoch rodičov je zrejmý záujem o osobnú starostlivosť o maloletého K. a K., a to v zmysle mať ich u seba (odporca pritom navrhuje spôsob zverenia do striedavej osobnej starostlivosti). Navrhovateľka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, a za dôvod označila vôľu detí, odmietanie správania sa odporcu maloletými počas ich kontaktu. Súd prvého stupňa zisťoval, či nesúhlas navrhovateľky so striedavou osobnou starostlivosťou má vo vzťahu k výchove maloletej K. a K. relevanciu. Za týmto účelom vypočul obe deti a tiež nariadil znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru ako osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí a praktických skúseností posudzuje skutočnosti určené súdom. Súd prvého stupňa vo vypracovanom znaleckom posudku pritom hodnotil presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že súrodenecký vzťah maloletej K. a K. je na dobrej úrovni, je medzi nimi vytvorená primeraná spolupatričnosť a emočná blízkosť. Ich vzťah k staršej sestre I. je pre ne emočne a sociálne významný. Je v rozpore s fyzickým a psychickým vývojom detí trhať ich vzťah rozdelením do starostlivosti otca a matky. Maloletá K. a K. odmietajú, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti a prezentujú vôľu zostať vo výchovnom prostredí navrhovateľky. Vzťah odporcu
s deťmi je poznačený odmietaním z ich strany. Maloletý K. mu vyčíta pasivitu, zaoberanie sa sebou, malú intenzitu venovania sa mu. Vzťah maloletej K. k odporcovi je skôr na formálnej úrovni, dieťa ho rešpektuje v jeho rodičovskej úlohe, ale nepociťuje a neuplatňuje potrebu prežívať s ním intenzívnejší kontakt. Odporca vo vzťahu k deťom vystupuje skôr v pozícii, kedy viac reguluje, poučuje, emočné sýtenie vzťahu nedokáže adekvátne vyjadriť. Od detí očakáva samozrejmú vzťahovú náklonnosť. Vzťah detí k matke je na prirodzenej úrovni, dostatočne emočne sýtený. Matka dokáže primerane reflektovať potreby a rozpoloženie detí a dostatočne sa venovať ich potrebám. Vytvára pre ne pocit istoty a bezpečia. Závery vypracovaného znaleckého posudku sú v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi v konaní, a to s výsluchom navrhovateľky a detí. Maloletá K. a K. pred súdom vyjadrili vôľu zostať vo výchovnom prostredí navrhovateľky. Obe deti vzhľadom na svoj vek, rozumovú vyspelosť boli schopné vyjadriť svoj názor. Súd prvého stupňa mu venoval pozornosť, rešpektoval ho a deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých. Priorita záujmu detí platí okrem iného i preto, že dôsledky jeho ignorovania, a to, pokiaľ ide o ich vyjadrenú vôľu, sa v ich sfére prejavia intenzívnejšie negatívne, než v živote rodiča ako dospelej osoby. Nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti musí najskôr predchádzať u otca väčší záujem o deti v zmysle budovania emočného vzťahu, pozornosti, citových vyjadrení. Odporca si musí uvedomiť, že od detí nemôže očakávať a vyžadovať samozrejmú vzťahovú náklonnosť. Nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti tiež musí predchádzať zníženie konfliktného prostredia medzi rodičmi. Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že je v záujme detí, aby bol ich vzťah s otcom na dobrej úrovni a mali dostatočný časový a osobný priestor na vzájomný kontakt. Súčasne pri realizácii styku detí s otcom je dôležité rešpektovať aj vôľu detí na takúto realizáciu. Z výsluchu maloletého K. vyplýva, že má vôľu s odporcom sa stretávať v intenzite každý druhý víkend, a tiež v týždni na hodinu, pričom na vyučovanie sa chce pripravovať v rodinnom prostredí u matky. Maloletý sa nevyjadril k stretávaniu s otcom počas letných prázdnin, vianočných, prípadne aj veľkonočných sviatkov. Súd prvého stupňa upravil styk odporcu s maloletým K. tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý týždeň v mesiaci v stredu od 15.00 hod. do 16.30 hod., každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 10.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. a počas letných prázdnin každého kalendárneho roka od 01.07. od 10.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod. Počas takto upraveného styku budú mať dostatočný časový a osobný priestor na vzájomný kontakt. V priebehu súdneho konania, a to s poukazom na rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia z konania č. 4P 24/2013, bol realizovaný styk odporcu s maloletým počas párnych víkendov a ďalej v utorok a v stredu v týždni. Dieťa si však prípravu na vyučovanie robilo v prostredí u matky, a až následne sa v uvedené pracovné dni stretlo s odporcom. Stretnutia s odporcom neodmietalo, v ich vzťahu je určitá emočná stránka, pritom je však potrebné, aby ju odporca ako otec synovi adekvátne vyjadroval. Styk v intenzite špecifikovanej vo výroku rozsudku splní požadovaný účel, aby sa vzťah upevňoval, aby odporca mal priestor s maloletým na spoločné aktivity, na citové vyjadrenie. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, vzťah maloletej K. k odporcovi je skôr na formálnej úrovni, keď otca rešpektuje v jeho rodičovskej úlohe, ale nepociťuje potrebu prežívať s ním intenzívnejší kontakt. Odpor u nej vyvolávajú situácie naliehania a presviedčania z jeho strany o tom, že ich vzťah je dobrý a potrebujú mať vzájomný kontakt. Z jej výsluchu pred súdom vyplýva, že sa chce s odporcom stretávať čo najmenej, neskôr uviedla, že sa s ním nechce stretávať. Z vyjadrenia navrhovateľky a kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 18.06.2013 vyplýva, že maloletá K. odmieta stretnutia s odporcom. V závere posudku znalec uviedol, že je dôležité rešpektovať vôľu dieťaťa na realizáciu stretnutí s odporcom. Na pojednávaní počas výsluchu však uviedol, že je vhodné, aby aspoň určitý časový úsek v priebehu mesiaca bol upravený styk odporcu s maloletou K., aby sa tak „nestratila" aspoň tá úroveň vzťahu (formálna), ktorá je vytvorená zo strany dieťaťa k nemu. Súd prvého stupňa upravil styk odporcu s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý nepárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 15.30 hod. Počas takto upraveného styku bude zatiaľ priestor pre udržiavanie vzťahu, v ktorom maloletá K. odporcu ešte rešpektuje v jeho rodičovskej úlohe. Súd prvého stupňa pritom uložil maloletej K. a obom rodičom povinnosť podrobovať sa v priebehu nasledujúcich 9 mesiacov odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza (§ 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine). Je potrebné, aby absolvovali spoločnú psychosociálnu intervenciu za účelom postupného budovania nových konštruktívnych situácii, ktoré môžu napomôcť, aby maloletá K. spracovala odpor k prejavom a správaniu sa odporcu, a aby odporca prehodnotil svoje postoje, správanie k nej, a aby ich vzťah bol aj emočne sýtený. Výsledky vykonaného dokazovania nie sú pritom podkladom pre vyvodenie záveru, že je v záujme maloletej K. zakázať styk odporcu s ňou. Zákaz styku prichádza do úvahy len v prípade ohrozenia fyzického či psychického
zdravia, mravného vývoja dieťaťa, z hľadiska nevhodnosti životného príkladu rodiča pre maloleté dieťa so zreteľom na spôsob života, ktorý rodič vedie, prípadne z hľadiska iného zásadného negatívneho vplyvu, nepriaznivo pôsobiaceho na vývoj maloletého, o ktorú situáciu sa v prejednávanej veci nejedná. Súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka, ktorej deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti, je oprávnená ich zastupovať pri právnych úkonoch v bežných veciach a tiež spravovať ich majetok v bežných veciach (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine). Pri právnych úkonoch a pri spravovaní majetku, ktoré presiahnu rámec bežnej veci, je potrebný už súhlas oboch rodičov. Súd prvého stupňa určil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej K. sumou 120 eur mesačne a k K. sumou 110 eur mesačne. Uvedená suma zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ktoré navštevujú základnú školu, vrátane ich záujmových činností a tiež zárobkovým schopnostiam odporcu. Na úhradu ich potrieb sú pri tom určené aj rodinné prídavky ako príspevok od štátu. Matkou navrhované výživné po 150 eur mesačne súd prvého stupňa považoval za neprimerane vysoké. Odporca má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére I., ďalej výdavky na úhradu svojich základných odôvodnených potrieb, vrátane cestovného na pracovisko, nákladov na lieky. Každý z účastníkov mal v určitom rozsahu podiel na rozvrate vzťahov, preto o náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. S poukazom na výrokovú časť rozsudku o trovách, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, sa každý z účastníkov má podieľať na úhrade trov štátu sumou zodpovedajúcou polovici. V súvislosti s účasťou znalca na pojednávaní dňa 18.06.2013 mu súd priznal znalečné v celkovej výške 80,37 eur, ktoré bolo zaplatené z rozpočtových prostriedkov štátu, z čoho podiel na každého účastníka je 40,19 eur. V priebehu konania dcéra účastníkov, I., dosiahla vek plnoletosti, navrhovateľka návrh o úpravu rodičovských práv a povinností odporcu k dieťaťu zobrala späť, preto súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Navrhovateľka podaným návrhom navrhla, aby jej súd uložil povinnosť informovať odporcu o zdravotnom stave detí, ich školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách, o mimoriadnych veciach, ktoré sa týkajú maloletých. Súd prvého stupňa v tejto časti návrh ako neopodstatnený zamietol, pretože aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie tohto nároku s poukazom na § 24 ods. 4 posledná veta Zákona o rodine je odporca, ktorý však vzájomným návrhom predmetom súdneho konania takýto nárok neurobil.
Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka i odporca.
Navrhovateľka podala odvolanie proti výroku upravujúcemu vyživovaciu povinnosť na maloleté deti a proti výroku o úprave styku maloletého K. a maloletej K. s odporcom. V odvolaní žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že uloží povinnosť platiť na maloletú K. výživné 135 eur a na maloletého K. výživné 125 eur mesačne a styk maloletého K. s odporcom upraví tak, že odporca je oprávnený s ním stretávať každý párny týždeň v mesiaci v každom kalendárnom roku, okrem mesiacov júl a august tak, že dieťa si prevezme v piatok o 18.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá v nedeľu o 18.00 hod.; každú stredu v mesiaci v každom kalendárnom roku, okrem mesiacov júl a august tak, že dieťa si prevezme o 15.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá o 16.30. hod.; počas vianočných sviatkov každého párneho kalendárneho roka tak, že si dieťa prevezme dňa 24.12. o 10.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá dňa 27.12. o 18.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov každého nepárneho roka tak, že dieťa si prevezme na veľkonočný piatok o 10.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá na veľkonočný pondelok o 18.00 hod.; počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku tak, že si dieťa prevezme dňa 01.08. o 10.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá dňa 14.08. o 18.00 hod. Styk maloletej K. s odporcom upraví tak, že odporca je oprávnený sa s ňou stretávať každý párny týždeň v mesiaci v sobotu v každom kalendárnom roku, okrem mesiacov júl a august tak, že dieťa si prevezme o 14.00 hod pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá o 15.30 hod. Mala za to, že súdom určené výživné je s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery odporcu, ako aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých nízke, čo bolo aj v konaní preukázané nevyhnutnými mesačnými výdavkami na maloletých. Taktiež považovala rozhodnutie vo veci úpravy styku maloletého s odporcom za nesprávne z dôvodu, že styk odporcu s maloletým je upravený každý párny týždeň v dňoch piatok až nedeľa a zároveň aj každú stredu v miesiaci a počas letných prázdnin v dňoch 01.07 až 14.07. a v dňoch 01.08. až 14.08.príslušného kalendárneho roka. Výkonom takéhoto rozhodnutia by nemala možnosť počas letných prázdnin tráviť s maloletými deťmi dlhodobejšiu dovolenku v trvaní dvoch až viacerých týždňov vcelku, a to z dôvodu, že po prvých dvoch júlových a augustových týždňoch, počas ktorých by mal odporca maloletého K. v rámci úpravy styku, by si odporca nárokoval styk s maloletým aj v ostatné stredy a aj ostatné víkendy v týchto mesiacoch. Je toho názoru, že počas letných prázdnin, t.j. v mesiacoch júl - august by súd
nemal upravovať styk odporcu s maloletým K. a s maloletou K. tak, ako to uvádza prvostupňový súd v častiach výroku, upravujúcich styk v prípade K. počas každého párneho víkendu a každej stredy a maloletej K. počas každej nepárnej soboty. Vo veci úpravy styku maloletého K. s odporcom prvostupňový súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že maloletý K. má vôľu s odporcom sa stretávať v intenzite každý druhý víkend a tiež v týždni na hodinu, pričom na vyučovanie sa chce pripravovať v rodinnom prostredí u matky. Priamo v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že maloletý sa nevyjadril k stretávaniu s otcom počas letných prázdnin, vianočných, prípadne aj veľkonočných sviatkov. Napriek tejto skutočnosti prvostupňový súd rozhodol o širokej úprave styku maloletého s odporcom, a to najmä počas letných prázdnin. Má za to, že dôvodom, že sa maloletý nevyjadril pred súdom k stretávaniu s otcom počas letných prázdnin, bol práve názor maloletého, ktorý sa chce s otcom stretávať tak, ako sa vyjadril, a nie v takej širokej úprave počas letných prázdnin, ako o tom rozhodol prvostupňový sud. Sám prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že pre rozhodnutie súdu je tiež potrebné, aby poznal aj názor dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor. Maloleté dieťa má totiž právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Čo sa týka úpravy odporcu s maloletou K., toto rozhodnutie považovala tiež za nesprávne, a to z dôvodu, že výkonom tejto časti rozhodnutia, v ktorej súd upravil styk maloletej každý nepárny týždeň v spojitosti s výkonom tej časti rozhodnutia, v ktorej súd upravil styk maloletého K. s otcom na každý párny víkend, t.j. od piatku do nedele, by došlo k stavu, že ona by nemohla s maloletými spoločne tráviť ani jeden celý víkend, nemohla by si s nimi plánovať žiadne celovíkendové výlety alebo iné akcie. Z toho dôvodu navrhla, aby súd upravil styk odporcu s maloletou na každý párny týždeň v mesiaci v sobotu.
Odporca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, nariadil kontrolný znalecký posudok, resp. schválil striedavú osobnú starostlivosť v plnom. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal zaujatosť kolízneho opatrovníka a neprofesionálny, tendenčný a povrchný prístup Mgr. P. J., znalca z odboru psychológie. Navrhovateľka vôbec nezvláda výchovu troch detí, a prenáša neadekvátne zodpovednosť dospelej osoby na, ešte v čase podania návrhu o rozvod, maloletú, v súčasnosti ale 18 ročnú dcéru I.. Žiadal vykonať kontrolný znalecký posudok, teda nariadiť a schváliť opätovné posúdenie pomerov v rodine a opätovné posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti v plnom rozsahu pôvodných otázok na iného znalca z odboru psychológie. Súd mal vziať v úvahu, že po konaní 15.01. došlo k zásadnému zvratu, až musel žiadať o predbežné opatrenie, ktoré bolo vydané. Je to ďalší dôkaz nátlakového ovplyvňovania a šikanizovania detí. Protistrana od 15.01. urobila rozsiahle kroky na deštrukciu úspešne vybudovanej striedavej starostlivosti. Ďalej namietal úpravu styku s maloletou K. a žiadal schváliť pre dcéru K. v plnom rozsahu rovnaký styk s otcom, ako je určený pre syna K.. Taktiež namietal uloženie povinnosti podrobiť sa po právoplatnom skončení konania dĺžke 9 mesiacov odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb a žiadal ponechať to na dobrovoľnosti. Z hľadiska prípadného výživného žiadal, aby na navrhovateľku boli rozsudkom presunuté štátne príspevky na deti, čo tvorí 23 eur na každé dieťaťa a aby o tieto hodnoty boli ponížené určené výživné sumy. V súčasnosti mu je predbežne určené výživné aj na dcéru I. v hodnote 130 eur, preto žiadal uvedené sumy prehodnotiť, keďže nevie aj svoje potreby zabezpečiť pri inej výške, ako 80 eur na jedno dieťa.
Následne podal odvolanie odporca prostredníctvom právnej zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že maloleté deti K. a K. na čas po rozvode zverí do striedavej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch, začínajúcich párnym pondelkom od 16.00 hod. do nepárneho pondelka do 16.00 hod. u odporcu a pokračujúcich nepárnym pondelkom od 16.00 hod. do párneho pondelka do 16.00 hod. u navrhovateľky a vyživovaciu povinnosť rodičov k mal. K. a k mal. K. neurčiť. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď i napriek jeho návrhu o zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Považoval za preukázané, že navrhovateľka v čase po odchode zo spoločnej domácnosti zľahčovala výchovu maloletých detí, čo sa odrazilo v zhoršenom prospechu, ako aj správaní sa mal. K. a v bezdôvodnom odmietaní odporcu zo strany mal. K.. Navrhovateľka podporovala mal. deti v tom, aby sa stretnutím s odporcom vyhýbali, v prípade mal. K. aspoň eliminovali na niekoľko hodín týždenne, čo prispelo k postupnému odcudzovaniu najmä mal. K.. Navrhovateľka zľahčovala aj skutočnosť, že žiacku knižku jedného z mal. detí podpisuje jej plnoletá dcéra a dokonca aj priateľ tejto dcéry. On prejavil počas
konania pred súdom prvého stupňa snahu podieľať sa na výchove mal. detí rovným dielom spolu s navrhovateľkou. Je toho názoru, že znalecké dokazovanie, vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa, je nedostatočné, neskúma vzťah plnoletej dcéry k mal. deťom a vplyv jej osobnosti na väzby mal. detí voči rodičom, čo by v konečnom dôsledku mohlo ovplyvniť aj rozhodovanie súdu prvého stupňa o schválení striedavej starostlivosti, resp. rozšírenom styku otca s mal. deťmi. V súvislosti s úpravou styku odporcu s maloletými deťmi súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, na základe čoho dospel k ním určenej úprave styku. Styk odporcu s mal. deťmi má predovšetkým zásadnú vadu v tom, že deti nie sú spolu s odporcom ani len chvíľu, čo určite nie je v ich záujme. Súd prvého stupňa pri úprave styku odporcu s mal. deťmi mal zohľadniť aj potrebu súrodencov byť spolu aj s druhým z rodičov. Pri úprave styku s mal. K. v každú stredu v mesiaci je určenie styku od prevzatia do odovzdania dieťaťa v rozsahu 1,5 hodiny úplne neefektívny, a tak mal. K., ako aj jemu neumožní nič iné, okrem krátkeho rozhovoru pred bytom navrhovateľky - takýto rozsah styku nielenže nie je v záujme maloletého, ale je to popretie významu osoby otca vo vývine mal. syna. Súčasne poukázal na úpravu styku s mal. K., ktorý sa má podľa súdu prvého stupňa konať každú nepárnu sobotu v mesiaci v rozsahu 1,5 hodiny. Je ťažko vykonateľný pojem nepárna sobota v mesiaci, kde poukázal na problémy s vykonateľnosťou takto určeného obdobia. Dôležitejším je v tomto prípade nevyhovujúci rozsah styku s mal. K., ktorý je značne časovo obmedzený a rovnako aj možnosť mal. K. byť s ním a zároveň aj so svojím mal. bratom K.. Celá úprava styku odporcu s mal. deťmi, rovnako, ako aj zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky nie sú v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa odôvodnené, a z tohto dôvodu nie je možné posúdiť dôvody súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli práve k tomuto spôsobu určenia styku s mal. deťmi a k ich zvereniu do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. V časti, upravujúcej vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, považoval za preukázané, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť na mal. deti popri vyživovacej povinnosti na plnoletú dcéru I. v sume 130 eur sumy určené súdom prvého stupňa a výšku určenej vyživovacej povinnosti považoval za neprimeranú. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že výživné na mal. deti je schopný plniť vo výške max. 80 eur na každé z mal. detí, a nie v sume určenej napadnutým rozhodnutím.
Navrhovateľka sa následne vyjadrila k odvolaniu odporcu i k odvolaniu podanému prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, kde uviedla, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom. Bola názoru, aby obe maloleté deti, K. a K., boli zverené do jej osobnej starostlivosti a zároveň, aby súd zaviazal odporcu povinnosti platiť výživné na maloletú K. vo výške 135 eur a na maloletého K. vo výške 125 eur. Mala za to, že prvostupňový súd vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bola jednoznačne preukázaná nevhodnosť striedavej starostlivosti o maloletých. Odporca v rámci prvostupňového konania súdom stanovenej lehote nenamietal znalecký posudok, a z toho dôvodu nevidí dôvod na ďalšie znalecké skúmanie v konaní formou kontrolného znaleckého posudku. Považovala znalecké skúmanie, vykonané v konaní, za dostatočné a objektívne. Z vyjadrení odporcu v odvolaní usudzuje, že odporca účelovo povytrhával z kontextu celého skutkového stavu jemu vyhovujúce vyjadrenia jednotlivých účastníkov. Maloletá K. nemá záujem o styk s odporcom, čo bolo v konaní jasne a dôveryhodne preukázané. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by príčinou nezáujmu maloletej K. o styk s odporcom bol určitý jej tlak, ako to tvrdí odporca. Čo sa týka študijných výsledkov maloletého K. uviedla, že maloletý K. dosiahol v školskom roku 2012/2013 v polročnom hodnotení jednu dvojku a z ostatných predmetov mal jednotky, na koncoročnom mal päť dvojok a z ostatných predmetov samé jednotky, na základe čoho má za to, že nedošlo k tak dramatickému zhoršeniu študijných výsledkov, ako to uvádza v odvolaní odporca. Maloleté deti sa o svojom vzťahu k odporcovi vyjadrili priamo sudkyni na pojednávaní, zároveň sa vyjadrili kolíznemu opatrovníkovi a súdnemu znalcovi. Maloletý K. sa vyjadril, že úprava styku s odporcom v zmysle Dohody rodičov pred ÚPSVaR Prievidza z leta 2012, upravujúca jeho styk s odporcom v týždni, je pre neho nevhodná z hľadiska jeho prípravy na školské vyučovanie. Maloletá K. vyjadrila svoj názor na odporcu, ako aj svoj názor na styk s odporcom. Mala za to, že súd by mal rešpektovať názory maloletých detí, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku. Na základe uvedeného navrhovala, aby odvolací súd odvolaniu odporcu nevyhovel.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení uviedol, že na pojednávaní navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platiť na každé dieťa výživné v sume 150 Eur mesačne. Zároveň navrhol upraviť styk otca s maloletým K., ktorý sa aj v súčasnej dobe realizuje. Maloletá K. stretávanie s otcom odmieta, a na svojom postoji, že k otcovi chodiť nechce, zotrváva, preto navrhol,
aby styk maloletej s otcom bol ponechaný na vôľu maloletej, ktorá má 14 rokov a aktuálne styk s otcom odmieta. Na vyjadrení, uvedenom pred prvostupňovým súdom, zotrváva. Vzhľadom na postoj a vyjadrenia maloletých detí počas vykonaných pohovorov navrhoval vyhovieť odvolaniu matky v časti úpravy styku otca s maloletým K. počas letných prázdnin, nakoľko by matka nemala skutočne možnosť tráviť s maloletým viacdňovú dovolenku, ak by aj počas letných prázdnin mal maloletý byť s otcom každú stredu. Maloletý K. od prerušenia manželského spolužitia rodičov doposiaľ trávil u otca len noc zo soboty na nedeľu, a nebol u otca dlhšie obdobie. Je preto v záujme maloletého, aby prvé letné prázdniny strávil u otca dva týždne v mesiaci august. Matka navrhuje upraviť styk otca s maloletou K. tak, aby bola u otca v čase, keď je u otca i maloletý K., ak sa jej postoj zmení a bude mať záujem sa s otcom stretávať. Súd prvého stupňa rozsudkom uložil rodičom a maloletej K. povinnosť podrobiť sa v dĺžke 9 mesiacov odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Rodičov s maloletou zaradili do programu mediácie ako odbornej metódy na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodinách, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - plnenie priority pre rok 2013. Program mediácie je zabezpečovaný mediátorkou, ktorá nie je zamestnankyňou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. I napriek tomu, že proti uloženiu výchovného opatrenia nepodali odvolanie, je toho názoru, že je v záujme maloletej uprednostnenie programu mediácie a vzájomnej dohody rodičov a maloletej pred uložením výchovného opatrenia.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku, ktorým boli maloleté deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vo výroku, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť odporcu k maloletým deťom, potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a rozsudok okresného súdu v časti úpravy styku odporcu s maloletými deťmi je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a v ktorej bolo konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k Veronike zastavené, odvolaním napadnuté nebolo, a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Právna teória uvádza, že v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, aby boli rešpektované jeho práva, uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Pre rozhodnutie súdu je tiež potrebné, aby poznal aj názor dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor. Dôležitým predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení do striedavej osobnej starostlivosti je i vysoká miera schopnosti dohody rodičov, nevyhnutnosť spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.
Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v spojenom konaní s rozvodom manželstva v zmysle ust. § 113 O.s.p. rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky
na čas po rozvode správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Odvolací súd sa v tejto časti v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne a na zdôraznenie správnosti dodáva:
Ustanovenie § 100 ods. 3 O.s.p. umožňuje maloletému dieťaťu, ktoré je účastníkom konania a ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, tento názor vyjadriť a súd má zároveň povinnosť na jeho názor prihliadnuť. Názor maloletého dieťaťa pritom súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb, zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Právo svoje názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa dieťaťa dotýkajú, zabezpečuje článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je priamo aplikovateľný v konaní pred občianskoprávnymi súdmi.
Názorom dieťaťa sa preto musí venovať patričná pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a úrovni, a na ten účel sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu.
Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami a správne v danom prípade rozhodol, keď maloleté deti, K. a K., zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti musí najskôr predchádzať u otca väčší záujem o deti v zmysle budovania emočného vzťahu, pozornosti, citových vyjadrení. Odporca si musí uvedomiť, že od detí nemôže očakávať a vyžadovať samozrejmú vzťahovú náklonnosť a nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti tiež musí predchádzať zníženie konfliktného prostredia medzi rodičmi. Z výsluchov maloletých detí pred súdom prvého stupňa mal i odvolací súd preukázané, že maloletí K. a K. pred súdom vyjadrili jasne svoju vôľu zostať vo výchovnom prostredí navrhovateľky. Obe deti vzhľadom na svoj vek, rozumovú vyspelosť boli teda schopné vyjadriť svoj názor, a preto mu súd prvého stupňa správne venoval náležitú pozornosť, rešpektoval ho a deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, ako i neboli zistené závady osobnosti navrhovateľky, ani závady v jej osobných pomeroch, ktoré by bránili zvereniu maloletých detí na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa preto správne považoval za základ svojho rozhodnutia výsluch maloletých pred súdom, v rámci ktorého boli zreteľne vyjadrené názory maloletých detí, ako i závery vypracovaného znaleckého posudku, ktoré sú v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi v konaní. Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku, tak, ako konštatoval súd prvého stupňa, vyplýva, že súrodenecký vzťah maloletej K. a K. je na dobrej úrovni, je medzi nimi vytvorená primeraná spolupatričnosť a emočná blízkosť. Ich vzťah k staršej sestre I. je pre ne emočne a sociálne významný. Je v rozpore s fyzickým a psychickým vývojom detí trhať ich vzťah rozdelením do starostlivosti otca a matky. Maloletá K. a K. odmietajú, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti a prezentujú vôľu zostať vo výchovnom prostredí navrhovateľky. Vzťah odporcu s deťmi je poznačený odmietaním z ich strany. Maloletý K. mu vyčíta pasivitu, zaoberanie sa sebou, malú intenzitu venovania sa mu. Vzťah maloletej K. k odporcovi je skôr na formálnej úrovni, dieťa ho rešpektuje v jeho rodičovskej úlohe, ale nepociťuje a neuplatňuje potrebu prežívať s ním intenzívnejší kontakt. Odporca vo vzťahu k deťom vystupuje skôr v pozícii, kedy viac reguluje, poučuje, emočné sýtenie vzťahu nedokáže adekvátne vyjadriť. Od detí očakáva samozrejmú vzťahovú náklonnosť. Vzťah detí k matke je na prirodzenej úrovni, dostatočne emočne sýtený. Matka dokáže primerane reflektovať potreby a rozpoloženie detí a dostatočne sa venovať ich potrebám. Vytvára pre ne pocit istoty a bezpečia. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda v záujme maloletých detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Čo sa týka úpravy styku odporcu s maloletým K., súd prvého stupňa správne upravil i styk odporcu s maloletým počas bežného roka, vianočných a veľkonočných sviatkov.
Odvolací súd však považoval odvolanie navrhovateľky v časti úpravy styku odporcu s maloletým K. počas letných prázdnin a v časti úpravy styku odporcu s maloletou K. z časti dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým
počas letných prázdnin od 01.08. do 14.08 a s maloletou je oprávnený sa stretávať každý párny týždeň v mesiaci v sobotu tak, že dieťa si prevezme o 14.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá o 15.30 hod. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi navrhovateľky, uvádzanými v odvolaní, ako i s názorom kolízneho opatrovníka, že maloletý K. od prerušenia manželského spolužitia rodičov doposiaľ trávil u otca len noc zo soboty na nedeľu, a nebol u otca dlhšie obdobie, a preto je v záujme maloletého, aby letné prázdniny strávil u otca dva týždne v mesiaci august a zároveň takto bude mať i navrhovateľka možnosť počas letných prázdnin tráviť s maloletými deťmi dlhodobejšiu dovolenku. Čo sa týka úpravy styku maloletej K. s odporcom, i v tomto prípade sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi, uvádzanými navrhovateľkou v odvolaní, že v prípade úpravy styku maloletej s odporcom každý nepárny týždeň a úpravy styku odporcu s maloletým každý párny víkend by došlo k stavu, že navrhovateľka by nemohla s maloletými spoločne tráviť ani jeden celý víkend, nemohla by si s nimi plánovať žiadne celovíkendové výlety alebo iné akcie, preto odvolací súd úpravu styku zmenil.
K námietke navrhovateľky, uvádzanej v odvolaní, že počas letných prázdnin by si odporca nárokoval na styk s maloletým i podľa úpravy styku, určenej počas bežného roka, odvolací súd zdôrazňuje, že počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin je zvlášť a špeciálne upravený styk, a preto úprava styku, určená počas bežného roka, v týchto obdobiach neplatí.
K návrhu odporcu, aby súd upravil styk s maloletou v rovnakom rozsahu, ako je upravený s maloletým K., odvolací súd uvádza, že za súčasnej situácie, ako i s poukazom na vyjadrenie maloletej a závery znaleckého dokazovania by úprava styku v takto širokom rozsahu nebola v záujme maloletej, práve naopak, podľa styku upraveného v rozsahu súdom prvého stupňa bude mať odporca zatiaľ priestor pre udržiavanie vzťahu, v ktorom maloletá K. odporcu ešte rešpektuje v jeho rodičovskej úlohe. Súd prvého stupňa pritom správne uložil maloletej K. a obom rodičom povinnosť podrobovať sa v priebehu nasledujúcich 9 mesiacov odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby absolvovali spoločnú psychosociálnu intervenciu za účelom postupného budovania nových konštruktívnych situácii, ktoré môžu napomôcť, aby maloletá K. spracovala odpor k prejavom a správaniu sa odporcu, a aby odporca prehodnotil svoje postoje, správanie k nej, a aby ich vzťah bol aj emočne sýtený.
Súd prvého stupňa správne rozhodol i o vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej K. sumou 120 D. mesačne a k K. sumou 110 Eur mesačne. Takto stanovená výška výživného je aj podľa odvolacieho súdu primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ktoré navštevujú základnú školu, vrátane ich záujmových činností a tiež zárobkovým schopnostiam odporcu. Súd prvého stupňa správne v danom prípade zohľadnil, že odporca má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére I. vo výške 130 Eur, ako i výdavky na úhradu jeho základných odôvodnených potrieb, vrátane cestovného na pracovisko, nákladov na lieky. Odvolací súd preto námietky navrhovateľky, ako i odporcu ohľadom určenej výšky vyživovacej povinnosti považoval za neopodstatnené.
V danom prípade súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, odvolací súd považoval znalecké skúmanie vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa za dostatočné a objektívne, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vykonaním kontrolného znaleckého posudku tak, ako navrhoval odporca.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c.) O.s.p. a odvolací súd vzhľadom na to, že sa jednalo v tejto časti konania o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu, rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .