Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/77/2012

Zmenené rozhodnutím 5CoP/35/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky S. T., bytom K., ul. S. číslo XXX/X, právne zast. Z.. F.. S. S., advokátom, K., ul. G. č. X proti odporcovi F.. M. T., bytom K., ul. S. číslo XXX/ X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom, K., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. júla 2013, č.k. 7P/77/2012-191, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a v časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu a úpravy styku, p o t v r d z u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej časti, týkajúcej sa úpravy styku s maloletým K. počas letných prázdnin a úpravy styku s maloletou K., m e n í tak, že u p r a v u j e styk odporcu s maloletým K., nar. XX.XX.XXXX tak, že je o p r á v n e n ý sa s ním stretávať počas letných prázdnin tak, že si dieťa prevezme dňa 01.08. o 10.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá dňa 14.08. o 18.00 hod. U p r a v u j e styk odporcu s maloletou K., nar. XX.XX.XXXX tak, že je o p r á v n e n ý sa s ňou stretávať každý párny týždeň v sobotu tak, že dieťa si prevezme o 14.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá o 15.30 hod. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd K. sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa S. T., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. ul. S. číslQ. zast. JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom, Prievidza, ul. Bakalárska č. 6 proti odporcovi F. M.. naV., bytom K. ul. S.H. zast. JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, Žilina, ul. Kysucká cesta č. 3, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom K. nar.. K. nar. XX.X.XXXX, . v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania F. M. T., nar. X.XX.XXXX . a S. T. rod. N. nar. XX.X.XXXX u.zavreté dňa X.X.XXXX . pred S. úradom G. a zapísané v knihe manželstiev vo L. strane XXX, V. a poradové P. r o z v á d z a .

Na čas po rozvode maloleté deti K., nar. XX.X.XXXX M.ar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Odporca je p o v i n n ý platiť na maloletú K. nar. XX.X.XXXX výživné 120,- eur a na maloletého K. nar. XX.X.XXXX výživné 110,- eur mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

U p r a v u j e styk odporcu s maloletým K. nar. XX.X.XXXX . tak, že je o p r á v n e n ý sa s ním stretávať každý párny týždeň v mesiaci tak, že dieťa si prevezme v piatok o 18.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá v nedeľu o 18.00 hod.

U p r a v u j e styk odporcu s maloletým K. nar. XX.X.XXXX t.ak, že je o p r á v n e n ý sa s ním stretávať každú stredu v mesiaci tak, že dieťa si prevezme o 15.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá o 16.30 hod.

U p r a v u j e styk odporcu s maloletým K. nar. XX.X.XXXX tak, že je o p r á v n e n ý sa s ním stretávať počas vianočných sviatkov každého párneho kalendárneho roka tak, že dieťa si prevezme dňa 24.12. o 10.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá dňa 27.12. o 18.00 hod.

U p r a v u j e styk odporcu s maloletým K., nar. XX.X.XXXX t.ak, že je o p r á v n e n ý sa s ním stretávať počas veľkonočných sviatkov každého nepárneho kalendárneho roka tak, že dieťa si prevezme na veľkonočný piatok o 10.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá na veľkonočný pondelok o 18.00 hod.

U p r a v u j e styk odporcu s maloletým K. nar. XX.X.XXXX tak, že je o p r á v n e n ý sa s ním stretávať počas letných prázdnin príslušného roka tak, že si dieťa prevezme dňa 1.7. o 10.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá dňa 14.7. o 18.00 hod.

U p r a v u j e styk odporcu s maloletým K. nar. 12.9.2001 tak, že je o p r á v n e n ý sa s ním stretávať počas letných prázdnin príslušného roka tak, že si dieťa prevezme dňa 1.8. o 10.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá dňa 14.8. o 18.00 hod.

U p r a v u j e styk odporcu s maloletou K., nar. XX.X.XXXX tak, že je o p r á v n e n ý sa s ňou stretávať každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu tak, že dieťa si prevezme o 14.00 hod. pred bytom navrhovateľky, kde jej ho aj odovzdá o 15.30 hod.

Navrhovateľka je p o v i n n á maloleté deti na styk s odporcom pripraviť a styk mu umožniť.

Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k I. naV. z a s t a v u j e .

U k l a d á maloletej K. nar. XX.X.XXXX, navrhovateľke a odporcovi povinnosť podrobiť sa po právoplatnom skončení konania v dĺžke 9 mesiacov odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza 40,19,- eur trov štátu, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza 40,19,- eur trov štátu, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom zo dňa 26.6.2012, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, zmeneným v priebehu konania domáhala sa rozvodu manželstva s odporcom, a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom K. nar. XX.X.XXXX. a K. nar. XX.X.XXXX..

Návrh odôvodnila tým, že prvá vážna kríza vo vzťahu nastala po úraze odporcu v roku 2002. Po úprave zdravotného stavu sa sústredil iba na seba, prestal jej pomáhať v domácnosti, starať sa o deti. V tom čase už uvažovala o možnosti rozvodu. Po rozhovore s odporcom sa dohodli na náprave narušených vzťahov. Žili relatívne normálny život, odporcovi sa prispôsobovala a ustupovala z dôvodu, aby bol v rodine pokoj. Od roku 2003 opakovane zmenil zamestnanie, bol neustále nespokojný, ako manželia sa začali odcudzovať. Každý si žil vlastný život, on sám a ona s deťmi. Prestal s deťmi tráviť voľný čas a zaujímať sa o ne. Odcudzili sa mu, pričom dcéry nemajú radi jeho prítomnosť. Maloletý K. si ešte mnohé okolnosti neuvedomuje a jediná aktivita, ktorá ho s odporcom spája je počítač. Komunikáciu s odporcom obmedzujú ako partneri len na nevyhnutnú mieru. Manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, je vylúčené, aby obnovili spolužitie.

Odporca sa k návrhu o rozvod manželstva pripojil. Potvrdil, že vzájomné vzťahy sú vážne a trvalo narušené. Za príčinu prvej krízy označil zásahy otca navrhovateľky do ich spolužitia. K ďalšiemu

zhoršeniu vzťahov došlo po pracovnom úraze, ktorý utrpel dňa 10.10.2002. Správanie sa navrhovateľky vyhodnotil tak, že sa s ním vtedy chcela rozviesť, aby nemusela žiť so zdravotne postihnutým partnerom. Je veriaci a s rozvodom nesúhlasil. V príčinnej súvislosti s následkami úrazu trpí bolesťami, býva unavený, niekedy si ľahne, čo navrhovateľke prekáža. K deťom má vytvorený silný citový vzťah, ktorý však narušuje navrhovateľka tým, že pred nimi vyvoláva hádky a konflikty.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, maloletej K. M., výsluchom svedkyne Veroniky Wolfovej, oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom detí, listinnými dôkazmi, ktoré sú prílohou návrhu, s prehľadom zárobkov účastníkov, so správou o prešetrení rodinných pomerov, s vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, referát poradensko- psychologických služieb, L. so znaleckým posudkom S. J. s výsluchom znalca.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 7.5.1994. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, účastníci sú národnosti slovenskej. Z ich manželstva pochádzajú tri deti, a to plnoletá Veronika, nar. 22.10.1994, maloletá K. nar. XX.X.XXXX, . maloletý K., nar. XX.X.XXXX.. Posledným spoločným bydliskom účastníkov je K. ul. S..

Účastníci konania uzavreli manželstvo po trvaní šesťmesačnej známosti z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti. Spočiatku ich vzájomné vzťahy boli usporiadané, dochádzalo medzi nimi len k bežným nedorozumeniam. Ich spolužitie však ovplyvňoval negatívny vzťah medzi otcom navrhovateľky a odporcom. Stretnutia medzi nimi boli sprevádzané slovnými výmenami názorov. Po narodení druhej dcéry sa situácia vyhrotila tak, že rodičia odporcu pred rodičmi navrhovateľky mu navrhli, že ho zoberú naspäť k sebe bývať, čo sa však neuskutočnilo. V ďalšom období odporca obmedzoval stretnutia so svokrom, aby sa navrhovateľka nemusela rozhodovať medzi ním a otcom. Dňa 10.10.2002 odporca utrpel

vážny pracovný úraz. Zranenia si vyžiadali hospitalizácie, operácie a dlhodobý pobyt na lôžku. Navrhovateľka ako zdravotná sestra mu vytvorila podmienky pre to, aby sa zotavoval v domácom prostredí. Vzájomné vzťahy účastníkov sa však zhoršili. Po úprave zdravotného

stavu odporcu, mala výhrady voči tomu, že jej nepomáha v starostlivosti o deti, o domácnosť. Situáciu vyhodnocovala tak, že sa nechce zaradiť do pracovného procesu a práceneschopnosť predlžuje. Odporcovi navrhla, aby sa rozviedli, čo on vnímal tak, že nechce žiť so zdravotne postihnutou osobou. Odporca ako veriaci s tým nesúhlasil a účastníci sa dohodli, že ich manželstvo bude ďalej právne trvať. Po skončení pracovnej neschopnosti si zabezpečoval voľné pracovné miesto. Určité obdobie bol nezamestnaný, čo psychicky ťažko niesol. Zamestnanie zmenil asi osemkrát, pričom v súčasnosti pracuje v E. G.. Navrhovateľka chcela, aby jej viac pomáhal v starostlivosti o deti, o domácnosť. Odporca však reagoval podráždene, argumentoval, že v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 10.10.2002 má bolesti a musí si oddýchnuť. Navrhovateľka mala výhrady aj voči tomu, že veľa času trávi pri počítači. Odporca v účastníckej výpovedi uviedol, že jeho pracovné zaradenie si vyžaduje, aby si pracovné úlohy robil aj doma. Účastníci sa začali postupne odcudzovať, narušil sa ich intímny život. Prestali spolu komunikovať, stratili spoločné témy rozhovorov. V auguste 2012 sa navrhovateľka spolu s deťmi odsťahovala k rodičom.

Zo svedeckej výpovede I.. vyplýva, že spolužitie účastníkov sa postupne zhoršovalo. Odporca sa zmenil, rodičia prestali spolu komunikovať. Pred tým, ako navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, ich už nič nespájalo. Ako dieťa si pamätá, že odporca ju aj navrhovateľku fyzicky napadol. Prejavil sa ako otec, ktorý chcel určovať, ktoré činnosti má, resp. nemá vykonávať. Pri vzájomnej komunikácii zotrvával na svojom názore.. K. má k odporcovi pasívny vzťah, odmieta jeho prítomnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode sa na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvodne.

Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok ich spolužitia.

Dôležitosť jednotlivých úloh manželstva sa v jeho priebehu mení a to v závislosti od dĺžky jeho trvania, veku partnerov a ich detí. V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z výsledkov vykonaného dokazovania však vyplýva, že manželstvo účastníkov je udržiavané bez skutočnej vyváženosti vzťahov. Od augusta 2012 spoločne nebývajú. Ako partneri sa navzájom odcudzili, pričom prostredie v ktorom vychovávali deti pochádzajúce z ich manželského zväzku, bolo konfliktné. V ich spolužití dochádzalo ku krízam, ktoré sa opakovali a prehlbovali. Do manželstva síce vstupovali s tým, že sú si vedomí povinností, ktoré jeho uzavretím nastali, ale neboli schopní spoločne komunikovať tak, aby hľadali aj trvalé východiská z jednotlivých kríz. K vzťahu manželov, patria ja vzťahy k ich rodine, rodičom. Zo zhodného výsluchu účastníkov vyplýva, že vzájomné vzťahy otca navrhovateľky a odporcu boli na negatívnej úrovni. Riešenie tohto stavu odporca videl v obmedzovaní stretnutí s ním. Rodinnú atmosféru to však ďalej ovplyvňovalo, pričom z výpovede navrhovateľky a odporcu nie je možné vyvodiť, že by aj spoločne urobili konkrétne úkony k tomu, aby vzťah odporcu so svokrom sa mohol posunúť na lepšiu úroveň. Vzťah účastníkov bol vystavený ďalšej kríze po pracovnom úraze, ktorý odporca utrpel dňa 10.10.2002. Navrhovateľka ako zdravotná sestra mu poskytovala v domácom prostredí potrebnú starostlivosť. Medzi účastníkmi však postupne dochádzalo k slovným výmenám názorov. Navrhovateľka od odporcu ako partnera očakávala viac uznania za to, čo robí, že sa stará o deti, o domácnosť, o neho. Chcela, aby sa po zotavení čo najskôr zaradil do pracovného procesu. Uvažovala aj o rozvode manželstva, čo odporca vyhodnotil tak, že nechce žiť so zdravotne postihnutou osobou. Účastníci si ani túto situáciu nedokázali vydiskutovať tak, aby si verbálne neubližovali. Dohodli sa síce, že ich vzťah bude pokračovať, ale ich spolužitie bolo nevyvážené. Napätie vo vzájomných vzťahoch sa stupňovalo. Odporca menil zamestnanie, z ktorej situácie bol vnútorne nespokojný, reagoval podráždene. Zmena jeho správania u navrhovateľky mala za následok, že sa jej citovo vzďaľoval. Starostlivosť o domácnosť sa stala prevažne jej záležitosťou. Narušil sa aj vzťah odporcu s deťmi, ako otec bol pasívny, skôr vystupoval v pozícii, keď poučoval, city im nedokázal dostatočne vyjadriť. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, avšak podľa názoru súdu jeho ďalšie udržovanie by už nebolo v ich záujme. Účastníci nie sú motivovaní zotrvať vo vzťahu, nedokážu spolu komunikovať nekonfliktne. Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno, z dôkazov bolo zistené, že manželstvo je neusporiadané a vo vzťahoch je kvalifikovaný rozvrat, ktorý umožňuje rozvod manželstva v zmysle ustanovenia § 24 Zákona o rodine.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Navrhovateľka navrhla, aby súd na čas po rozvode maloleté deti K. a K. zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcovi určil rozsah vyživovacej povinnosti po 150,- eur mesačne, a styk odporcu s maloletým K. aby upravil tak, že bude oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., a 25.12. v každom kalendárnom roku od 09.00 hod. do 17.00 hod., a styk odporcu s maloletou K. aby neupravil. So striedavou osobnou starostlivosťou rodičov o deti nesúhlasila. Uviedla, že maloletý K. a K. vyjadrujú vôľu zotrvať v jej starostlivosti. Maloletá K. má k odporcovi negatívny vzťah, odmieta sa s ním stretávať. Je na ňom ako otcovi, aby si hľadal cestu k dcére, opätovné vybudovanie dobrého vzťahu dieťaťa k rodičovi by nemalo byť vynucované súdnym rozhodnutím.

Odporca navrhol, aby súd deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Uviedol, že k maloletej K. a K. má vytvorený pozitívny citový vzťah. Spĺňa všetky predpoklady pre to, aby sa o ne riadne postaral a zabezpečil ich výchovu. Zverenie do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s ich vývinovými potrebami. Deti budú môcť byť vychovávané obidvomi rodičmi tak, že bude rešpektované ich právo na zachovanie vzťahu k matke i k otcovi, ako aj právo pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku rodičov s deťmi.

Zo správy z poradenského procesu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, V. Prievidza vyplýva, že medzi maloletou K. a odporcom je narušená vzťahová väzba a na jej zlepšení je potrebné pracovať. Maloletá K. počas konzultácie prezentovala stanovisko, že nemá záujem o striedavú starostlivosť a s odporcom sa odmieta stretávať. Možnosť stretávania pripustila za podmienok, ak odporca zmení svoje správanie. Pod vplyvom negatívnych zážitkov sa jej vzťah k nemu zmenil. Maloletý K. počas konzultácie odmietol striedavú osobnú starostlivosť, pričom uviedol, že s odporcom sa chce stretávať.

Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, V. účastníci uzavreli dohodu, že odporca sa s deťmi bude stretávať každý druhý týždeň od soboty do nedele do 19.00 hod. a každý týždeň od utorka do štvrtku popoludní. Dňa 1.10.2012 sa uskutočnili na uvedenom referáte individuálne konzultácie s deťmi, s cieľom zhodnotenia uplynulého obdobia, stretávania sa v podmienkach oddelených domácností. Zo správy z poradenského procesu vyplýva, že maloletá K. odporcu pár krát navštívila, ale nechce u neho tráviť dlhší čas, a ani prespávať. Maloletý K. otca navštevoval, ale v priebehu týždňa radšej volil možnosť prísť domov (ku starej mame, kde s navrhovateľkou a sestrami bývajú), napísať si úlohy, pripraviť sa do školy, a až potom išiel za ním.

Odporca v ďalšej účastníckej výpovedi tvrdil, že navrhovateľka deti vedie proti nemu ako otcovi. Navrhovateľka reagovala vyjadrením, že ona v stretnutiach maloletých s ním nebráni. Stretnutia odporcu s maloletým sú realizované, avšak maloletý K. sa na vyučovanie pripravuje v jej rodinnom prostredí. Maloletá K. stretnutia s ním odmieta.

Z výsluchu maloletého K. vyplýva, že so sestrami má vytvorený pozitívny vzťah, pomáhajú mu i v príprave na vyučovanie. So striedavou osobnou starostlivosťou rodičov nesúhlasí. S odporcom sa však chce stretávať v intenzite každý druhý víkend, a v týždni tak na hodinu. Na vyučovanie sa chce pripravovať v rodinnom prostredí starej mamy, kde teraz bývajú. Pokiaľ sa s ním odporca učí, nemá na neho dosť trpezlivosti.

Z výsluchu maloletej K. vyplýva, že nepociťuje potrebu pravidelne sa stretávať s odporcom. Má výhrady voči jeho presvedčeniu o tom, aký má byť ich vzťah. Záujem o ňu, ako dieťa, vníma ako neúprimný. Chce sa s ním stretávať čo najmenej, neskôr uviedla, že sa s ním nechce stretávať.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. -93 zo dňa 15.1.2013 vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znaleckou úlohou poveril S. ktorého úlohou bolo vyjadriť sa, aký je v súčasnej dobe psychický stav maloletej K. a K. ich rodičov, aké citové väzby majú deti vytvorené k rodičom a opačne, aké je správanie sa detí v prítomnosti matky bez účasti otca a opačne, ktorý z rodičov spôsobom svojho života, názormi na výchovu, osobnostnými a morálnymi vlastnosťami dáva lepšie predpoklady, že sa dokáže o maloleté deti K. a K. postarať, či bude na prospech fyzického a psychického vývoja detí ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že osobnosť maloletej K. a K. je vo vývine. Stupeň a úroveň vývinu je primeraný ich fyzickému veku. V osobnostnej štruktúre odporcu prevažujú známky egocentrického zamerania a výrazný subjektivizmus vo vnímaní, hodnotení a posudzovaní situácií. Pomerne rýchlo sa dostáva k svojej osobe, reflektovaniu svojich potrieb, záujmov a úsudkov, čo ho odkláňa od druhých ľudí vo svojom okolí a bráni mu vidieť sociálne súvislosti s významnejšou mierou empatie a spolupatričnosti, čo sa prejavuje aj vo vzťahu k najbližším členom rodiny. Osobnosť navrhovateľky je primerane štruktúrovaná, skôr introvertovane ladená, ale s dobrou úrovňou sociability. Vzťah maloleteZ. k odporcovi nie je dostatočne vytvorený, je skôr na formálnej úrovni, kedy dieťa otca rešpektuje v jeho rodičovskej úlohe, ale nepociťuje a neuplatňuje potrebu prežívať s ním intenzívnejší kontakt, emócie a city. Vzťah maloletej K. k navrhovateľke je na dobrej prirodzenej úrovni. Vzťah maloletého K. k odporcovi je poznačený odmietaním postojov a spôsobov správania odporcu počas ich kontaktu. Vzťah maloletého K. k navrhovateľke je na dobrej prirodzenej úrovni. Vzťah odporcu k maloletému K. je vytvorený, emočné sýtenie mu však nedokáže adekvátne vyjadriť a preukázať. V prípade maloletD. len ťažko prekonáva jej výraznejší odpor, pričom očakáva, že z jej strany vzťah s ním bude samozrejmosťou. Vzťah navrhovateľky k deťom je dostatočne emočne sýtený, dokáže sa venovať rozhovoru s nimi, poskytnúť im podporu a pomoc. Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku ďalej vyplýva, že pri hodnotení osobnosti rodičov, je vhodnejšia pre starostlivosť o deti navrhovateľka. Za aktuálnych podmienok striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme detí, a to z dôvodov uvedených v závere znaleckého posudku.

Na pojednávaní dňa 18.6.2013 sa znalec pridržiaval záverov vypracovaného znaleckého posudku. Poukázal na to, že odporca by sa mal o deti viac zaujímať v zmysle budovania emočného vzťahu, pozornosti, citového vyjadrenia. Navrhovateľka by na deti mala výchovne vplývať v tom zmysle, že odporca ako otec je osobou dôležitou pre ich ďalší vývin.

Vysvetľovať maloletej K. že nepriateľský postoj k odporcovi nie je v jej záujme. Odpor maloletej k odporcovi je výrazný, avšak neupravenie styku aspoň na určitý časový úsek, by mohlo mať za následok, že sa stratí aj formálna úroveň ich vzťahu. U rodičov je prítomná názorová odlišnosť vo vzťahu k deťom, je potrebné, aby pri komunikácii oddeľovali rozhovory o otázkach, ktoré sa týkajú ich ako partnerov, od rozhovorov o otázkach, ktoré sa týkajú detí.

Striedavá osobná starostlivosť je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť súčasne splnené sú: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (v zmysle, že majú záujem o osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Procesným dokazovaním súd zisťoval, či sú splnené predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti alebo na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

U obidvoch rodičov je zrejmý záujem o osobnú starostlivosť o maloletého K. a K., a to v zmysle mať ich u seba (odporca pritom navrhuje spôsob zverenie do striedavej osobnej starostlivosti). Navrhovateľka, ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, a za dôvod označila vôľu detí, odmietanie správania sa odporcu maloletými počas ich kontaktu.

Právna teória uvádza, že v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Pre rozhodnutie súdu je tiež potrebné, aby poznal aj názor dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor. Maloleté dieťa má totiž právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Maloleté dieťa má byť právo v konaní nielen vypočuté, ale jeho názoru musí byť venovaná i náležitá pozornosť. Dôležitým predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení do striedavej osobnej starostlivosti je i vysoká miera schopnosti dohody rodičov, nevyhnutnosť spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.

Súd zisťoval, či nesúhlas navrhovateľky so striedavou osobnou starostlivosťou, má vo vzťahu k výchove maloletej K. a K. relevanciu. Za týmto účelom vypočul obe deti a tiež nariadil znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru ako osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí a praktických skúseností posudzuje skutočnosti určené súdom. Súd vo vypracovanom znaleckom posudku pritom hodnotil presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Vyšetrenie účastníkov konania znalec realizoval vo viacerých fázach, každú z posudzovaných osôb vyšetril osobitne, uskutočnil rozhovor s maloletou K. a K. a s ich rodičmi, s navrhovateľkou a odporcom osobitne. Takto realizované vyšetrenie podľa znalca dáva obraz o celkovom samostatnom, aj spoločnom fungovaní posudzovaných osôb a úroveň ich vzájomnej interakcie.

Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že súrodenecký vzťah maloletej K. a K. je na dobrej úrovni, je medzi nimi vytvorená primeraná spolupatričnosť a emočná blízkosť. Ich vzťah k staršej sestre Veronike je pre ne emočne a sociálne významný. Je v rozpore s fyzickým a psychickým vývojom detí trhať ich vzťah, rozdelením do

starostlivosti otca a matky. Maloletá K. a K.dmietajú, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti a prezentujú vôľu zostať vo výchovnom prostredí navrhovateľky. Vzťah odporcu s deťmi je poznačený odmietaním s ich strany. Maloletý K. mu vyčíta pasivitu, zaoberanie sa sebou, malú intenzitu venovania sa mu. Vzťah maloletej K. k odporcovi je skôr na formálnej úrovni, dieťa ho rešpektuje v jeho rodičovskej úlohe, ale nepociťuje a neuplatňuje potrebu prežívať s ním intenzívnejší kontakt. Odporca vo vzťahu k deťom vystupuje skôr v pozícii, kedy viac reguluje, poučuje, emočné sýtenie vzťahu nedokáže adekvátne vyjadriť. Od detí očakáva samozrejmú vzťahovú náklonnosť. Vzťah detí k matke je na prirodzenej úrovni, dostatočne emočne sýtený. Matka dokáže primerane reflektovať potreby a rozpoloženie detí a dostatočne sa venovať ich potrebám. Vytvára pre ne pocit istoty a bezpečia. Závery vypracovaného znaleckého posudku sú v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi v konaní, a to s výsluchom navrhovateľky a detí. Maloletá K. a K. pred súdom vyjadrili vôľu zostať vo výchovnom prostredí navrhovateľky. Obe deti vzhľadom na svoj vek, rozumovú vyspelosť boli schopné vyjadriť svoj názor. Súd mu venoval pozornosť, rešpektoval ho a deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých. Priorita záujmu detí platí okrem iného i preto, že dôsledky jeho ignorovania a to pokiaľ ide o ich vyjadrenú vôľu sa v ich sfére prejavia intenzívnejšie negatívne, než v živote rodiča, ako dospelej osoby. Nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti musí najskôr predchádzať u otca väčší záujem o deti v zmysle budovania emočného vzťahu, pozornosti, citových vyjadrení. Odporca si musí uvedomiť, že od detí nemôže očakávať a vyžadovať samozrejmú

vzťahovú náklonnosť. Nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti tiež musí predchádzať zníženie konfliktného prostredia medzi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine prvá časť vety, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd styk rodičov s maloletým dieťaťom podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine upraví v rozhodnutí o rozvode vtedy, ak sa rodičia o úprave tohto styku nedohodli. Je pritom potrebné, aby súd poznal aj názor maloletého dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj samostatný názor.

Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že je v záujme detí, aby bol ich vzťah s otcom na dobrej úrovni a mali dostatočný časový a osobný priestor na vzájomný kontakt. Súčasne pri realizácii styku detí s otcom je dôležité rešpektovať aj vôľu detí na takúto realizáciu. Z výsluchu maloletého Petra vyplýva, že má vôľu s odporcom sa stretávať

v intenzite každý druhý víkend, a tiež v týždni na hodinu, pričom na vyučovanie sa chce pripravovať v rodinnom prostredí u matky. Maloletý sa nevyjadril k stretávaniu s otcom počas letných prázdnin, vianočných, prípadne aj veľkonočných sviatkov.

Súd upravil styk odporcu s maloletým K. tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý týždeň v mesiaci v stredu od 15.00 hod. do 16.30 hod., každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 10.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., a počas letných prázdnin každého kalendárneho roka od 1.7. od 10.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 14.8. do 18.00 hod.

Počas takto upraveného styku budú mať dostatočný časový a osobný priestor na vzájomný kontakt. V priebehu súdneho konania, a to s poukazom na rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia z konania č. , bol realizovaný styk odporcu s maloletým počas párnych víkendov a ďalej v utorok a v stredu v týždni. Dieťa si však prípravu na vyučovanie robilo v prostredí u matky, a až následne sa v uvedené pracovné dni stretlo s odporcom. Stretnutia s odporcom neodmietalo, v ich vzťahu je určitá emočná stránka, pritom je však potrebné, aby ju odporca ako otec synovi adekvátne vyjadroval. Styk v intenzite špecifikovanej vo výroku rozsudku splní požadovaný účel, aby sa vzťah upevňoval, aby odporca mal priestor s maloletým na spoločné aktivity, na citové vyjadrenie.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, vzťah maloletej Paulíny k odporcovi je skôr na formálnej úrovni, keď otca rešpektuje v jeho rodičovskej úlohe, ale nepociťuje potrebu prežívať s ním intenzívnejší kontakt. Odpor u nej vyvolávajú situácie naliehania a presviedčania z jeho strany o tom, že ich vzťah je dobrý a potrebujú mať vzájomný kontakt. Z jej výsluchu pred súdom vyplýva, že sa chce s odporcom stretávať čo najmenej, neskôr uviedla, že sa s ním nechce stretávať. Z vyjadrenia navrhovateľky a kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 18.6.2013 vyplýva, že maloletá Paulína odmieta stretnutia s odporcom. V závere posudku znalec uviedol, že je dôležité rešpektovať vôľu dieťaťa na realizáciu stretnutí s odporcom. Na pojednávaní počas výsluchu však uviedol, že je vhodné, aby aspoň určitý časový úsek v priebehu mesiaca bol upravený styk odporcu s maloletou Paulínou, aby sa tak „nestratila“ aspoň tá úroveň vzťahu (formálna), ktorá je vytvorená zo strany dieťaťa k nemu. Súd upravil styk odporcu s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý nepárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 15.30 hod. Počas takto upraveného styku bude zatiaľ priestor pre udržiavanie vzťahu, v ktorom maloletá Paulína odporcu ešte rešpektuje v jeho rodičovskej úlohe. Súd pritom uložil maloletej Paulíne a obom rodičom povinnosť podrobovať sa v priebehu nasledujúcich 9 mesiacov odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza (§ 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine). Je potrebné, aby absolvovali spoločnú psychosociálnu intervenciu za účelom postupného budovania nových konštruktívnych situácii, ktoré môžu napomôcť,

aby maloletá Paulína spracovala odpor k prejavom a správaniu sa odporcu, a aby odporca prehodnotil svoje postoje, správanie k nej, a aby ich vzťah bol aj emočne sýtený. Odporca trval na úprave styku s maloletými deťmi pre prípad, ak súd jeho návrhu o ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie. Súd by mohol s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 druhá časť vety Zákona o rodine neupraviť styk odporcu s deťmi len v prípade, ak by to navrhli obaja rodičia. Výsledky vykonaného dokazovania nie sú pritom podkladom pre vyvodenie záveru, že je v záujme maloletej Paulíny zakázať styk odporcu s ňou. Zákaz styku prichádza do úvahy len v prípade ohrozenia fyzického či psychického zdravia, mravného vývoja dieťaťa, z hľadiska nevhodnosti životného príkladu rodiča pre maloleté dieťa so zreteľom na spôsob života, ktorý rodič vedie, prípadne z hľadiska iného zásadného negatívneho vplyvu nepriaznivo pôsobiaceho na vývoj maloletého, o ktorú situáciu sa v prejednávanej veci nejedná.

Súd určil, že navrhovateľka, ktorej deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti je oprávnená ich zastupovať pri právnych úkonoch v bežných veciach a tiež spravovať ich majetok v bežných veciach (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine). Pri právnych úkonoch a pri spravovaní majetku, ktoré presiahnu rámec bežnej veci je potrebný už súhlas oboch rodičov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Maloletá K. v školskom roku 2012/2013 navštevuje 7. ročník základnej školy. Náklady na úhradu jej odôvodnených potrieb pozostávajú zo zabezpečovania oblečenia, obuvi, stravy, hygienických a kozmetických potrieb, školských pomôcok, záujmových činností. Stravuje sa doma, na začiatku školského roka jej matka zakúpila perá, prezuvky, obaly, farby, zošity, úbor na telesnú výchovu, tenisky. Priebežne podľa potreby jej zakupuje ďalšie učebné pomôcky, oblečenie, obuv. Pod pojmom výživa sa pritom nemyslí iba výživa v materiálnom zmysle, ale aj zabezpečovanie iných záujmových potrieb. Maloletá navštevuje Základnú umeleckú školu v Prievidzi, výtvarný odbor, výška mesačných poplatkov je 6,- eur a príspevok na Združenie rodičov je 14,- eur ročne.

Maloletý Peter v školskom roku 2012/2013 navštevuje 5. ročník (od 1.9.2013 bude žiakom 6. ročníka) základnej školy. Náklady na úhradu jeho odôvodnených potrieb pozostávajú zo zabezpečovania oblečenia, obuvi, stravy, školských potrieb, záujmových činností. Stravuje sa doma, na začiatku školského roka mu matka zakúpila perá, prezuvky, obaly, farby, zošity, školskú tašku, úbor na telesnú, tenisky. Venuje sa futbalu, podľa potreby mu matka zakupuje kopačky, výška poplatkov, ktoré mu v tejto súvislosti platí je 8,- eur mesačne.

Navrhovateľka dosahuje priemerný mesačný netto zárobok 1.020,50,- eur a odporca 977,01,- eur.

Súd určil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej K. sumou 120,- eur mesačne a k Petrovi sumou 110,- eur mesačne. Uvedená suma zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ktoré navštevujú základnú školu, vrátane ich záujmových činností, a tiež zárobkovým schopnostiam odporcu. Na úhradu ich potrieb sú pri tom určené aj rodinné prídavky ako príspevok od štátu. Matkou navrhované výživné po 150,- eur mesačne, súd považoval za neprimerane vysoké. Odporca má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Veronike, ďalej výdavky na úhradu svojich základných odôvodnených potrieb, vrátane cestovného na pracovisko, nákladov na lieky.

Každý z účastníkov mal v určitom rozsahu podiel na rozvrate vzťahov, preto o náhrade trov konania súd rozhodol podľa veta prvá

S poukazom na výrokovú časť rozsudku o trovách, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, sa každý z účastníkov má podieľať na úhrade trov štátu sumou zodpovedajúcou polovici. V súvislosti s účasťou znalca na pojednávaní dňa 18.6.2013 mu súd priznal znalečné v celkovej výške 80,37,- eur, ktoré bolo zaplatené z rozpočtových prostriedkov štátu, z čoho podiel na každého účastníka je 40,19,- eur.

V priebehu konania dcéra účastníkov I., dosiahla vek plnoletosti, navrhovateľka návrh o úpravu rodičovských práv a povinností odporcu k dieťaťu zobrala späť, preto súd podľa veta prvá a druhá konanie v tejto časti zastavil.

Navrhovateľka podaným návrhom navrhla, aby jej súd uložil povinnosť informovať odporcu o zdravotnom stave detí, ich školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách, o mimoriadnych veciach, ktoré sa týkajú maloletých. Súd v tejto časti návrh ako neopodstatnený zamietol, pretože aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie tohto nároku s poukazom na § 24 ods. 4 posledná veta Zákona o rodine je odporca, ktorý však vzájomným návrhom predmetom súdneho konania takýto nárok neurobil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.