Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sp-33-2013.pdf
PDF · 116.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sp/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad - Katastrálny odbor v Rožňave, ul. Jarná 2, Rožňava, za účasti: Ľ.Q.Í.J. D. Ó. X. É., bytom S. Č.. XXX, zastúpený: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O. BOX 261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 10.05.2013 č.: V 513/13, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 10. mája 2013 č.: V 513/13.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) návrh na vklad záložného práva podaný dňa 12. 04. 2013, ktorého prílohou je zmluva o zriadení záložného práva č. 92/2013-RAČ, zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní spisu vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom Ľ.Q.Í.J. D.Ó.X.É. a splomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a zástupcom ProHelp v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť jeho záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za neho záložnú zmluvu a dokonca ho poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva.
Neplatnosť právneho úkonu vidí aj v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom Ľ.Q.Í.J. D.Ó.X.É. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už vopred vpísaný a záložca - splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Podľa úradne overenej fotokópie dohody o splnomocnení je zrejme, že ide o predtlač, ktorá v rámci predtlače obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ s.r.o. a združenia ProHelp ako splnomocnenca záložcu, ktorá skutočnosť má vplyv na obhajobu práv, záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca a spôsobuje to pochybnosť
o objektivite zastupovania, nakoľko ide o osobu, ktorá by v styku so záložným veriteľom mala obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Ďalej neplatnosť tohto právneho úkonu vidí aj v tom, že je neurčitý, a preto je aj absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento právny úkon je absolútne neplatný aj pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, lebo je zrejme, že k uzatvoreniu záložnej zmluvy došlo až potom, čo si záložca ako dlžník neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy a jeho splnomocnenec uzatvoril záložnú zmluvu účelovo na obhajobu práv záložného veriteľa ako formu zabezpečenia vymáhanej pohľadávky.
Záložná zmluva je neplatná aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože vzhľadom na to, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky na vrátenie istiny úveru v sume 200,00 Eur, poplatku v sume 196,00 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb, istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, pritom nebola rešpektovaná vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku nepochybne vo väčšej hodnote než je výška plnenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Žiadala, aby odporca sám zrušil svoje rozhodnutie a vydal nové rozhodnutie, ktorým jej návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovie. V prípade, že takto nebude postupovať, navrhla aby súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.
Uviedla, že z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti pre odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil, a preto bolo vydané nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam. Dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a ona ako veriteľ len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.
Zástava názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci z jeho úverovej zmluvy, a preto udelil plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením záložnej zmluvy. Plnomocenstvo udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci. Odporca vidí neprípustnosť uvedeného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Poukazuje na odbornú literatúru, z ktorej vyplýva, že rozpor musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Preto táto námietka čo do právneho posúdenia je nesprávna a vychádza aj z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu.
Rozhodnutie je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru, alebo v poplatku alebo v úrokoch z omeškania. Podotýka, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, preto ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne s ňou oboznámil, nemohol v tomto smere ani spoľahlivo zistiť skutkový stav veci.
K úrokom z omeškania uviedol a poukázal na ustálenú súdnu judikatúru pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania a to predovšetkým na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 23 Cdo 1458/2007, 32 Odo 468/2003, 33 Cdo 2675/2007, ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 1 Obdo 34/2004, 2 Obdo 26/2004, 2 Obdo 28/2004 a na rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 7 Cmdo 13/94.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Účastník Ľ.Q.Í.J. D.Ó.X.É. navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť, pretože je spokojný s tým, ako odporca rozhodol, teda že návrh na vklad záložného práva zamietol. Uviedol, že skutočne si od navrhovateľky zobral úver vo výške 400,00 Eur, ktorý začal splácať, ale z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti ho splácať prestal. Je ochotný úver aj s primeraným úrokom navrhovateľke zaplatiť, ale v primeraných mesačných splátkach, ktoré by zodpovedali aj jeho súčasnému príjmu. Pri uzatváraní zmluvy o úvere bol prítomný muž, ktorý vyplňoval tlačivá, dal mu, aby tieto podpísal a na ktorých má ísť overiť podpisy. Nie si je vedomý toho, aby podpisoval aj dohodu o splnomocnení a nikto s ním o takejto možnosti, aby niekoho splnomocnil na zastupovanie nehovoril, nevie kto je to ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, kde má sídlo a nikto sa nikdy z tohto združenia s ním ani nekontaktoval.
Zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému prostriedku nevyjadril.
Súd podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, výsluchom účastníka konania, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Ľ.Q.Í.J. D.Ó.X.É. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 24. 04. 2012. Zmluvné strany sa dohodli na zabezpečení pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 200,00 Eur, ďalej poplatku v sume 196,00 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Spolu zo zmluvou o úvere dlžník podpísal aj dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, sídlo Povranícka 18, Bratislava za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov. Splnomocnil ho aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a to v jeho mene k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia jeho záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.04.2012. Dlžník - P. D.Ó.X.É. dohodu o splnomocnení podpísal v Rožňave 24.04.2012, kedy bol jeho podpis aj overený a splnomocnenec v zastúpení Z. A. dohodu podpísal v Bratislave 25.04.2012.
Dňa 22.03.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 92/2013-RAČ medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a záložcom Ľ.Q.Í.J. D.Ó.X.É. zastúpený na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX kat. úz. S. a to parc. č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a parc. č. XXX/X rodinný dom, súpisné číslo XXX. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.04.2012.
Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika
je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovuje zákon.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva Ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v celom rozsahu a včas.
Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práva, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.
V zmysle § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorým sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo či sa neprieči dobrým mravom a najmä, či:
a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f) k uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.
Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení) zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Právny vzťah zastúpenia pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o splnomocnení (§ 22). Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená, obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľnosti a pod..
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodile, alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v citovanom ustanovení vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárne určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
Ako už bolo uvedené, vkladové konanie je návrhovým konaním, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
Preto v priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán v čase vydávania preskúmavaného rozhodnutia posudzovala podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a v § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z., teda posudzovala skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo o jeho zamietnutí. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (v danom prípade záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia) bolo povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom Ľ.Q.Í.J. D.Ó.X.É. ako splnomocniteľkou podpísaná dňa 24.04.2012 t. j. v deň, keď bola podpísaná aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré dohodu o splnomocnení podpísalo v Bratislave svojim zástupcom dňa 25.04.2012, nie je platne uzavretá. Totiž dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť, teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ho zastupoval v budúcnosti v súvislosti s uzatváranou zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá mu poskytla úver. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca už uvedeného v predtlačnom formulári a to zrejme záložným veriteľom, lebo aj tento bol vytlačený priamo v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocniteľa a zrejme aj samotného splnomocnenca, ktorý by mal v mene dlžníka uzatvoriť v budúcnosti záložnú zmluvu a skutočne by mal hájiť aj jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby samotný dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je dokonca identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad záložných zmlúv. Sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene konal, hájil jeho práva a dokonca uzavrel v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jemu vlastnícky, resp. spoluvlastnícky patriacich nehnuteľnosti, ktorých identifikáciu pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj podpísaní dohody o splnomocnení 24.04.2012 zrejme vedel presne identifikovať, ako aj hodnotu týchto nehnuteľnosti. Dlžník Ľ.Q.Í.J. D.Ó.X.É. na súdnom pojednávaní uviedol, že on uzavrel zmluvu o úvere s navrhovateľkou, ale vôbec nie si je vedomý toho, aby v deň, keď podpisoval zmluvu o úvere podpísal aj dohodu o splnomocnení. Konal s ním iba jeden pán, ktorý s ním jednal a poskytol úver, ale vôbec nespomínal,
aby si mal zvoliť nejakého zástupcu, ktorý ho bude v budúcnosti v súvislosti s poskytnutým úverom zastupovať, hájiť jeho práva, ani nikto z ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci s ním nikdy nejednal, nebol prítomný, dokonca vôbec ani nevedel, že takéto združenie občianskoprávnej pomoci existuje a kde má sídlo. Doposiaľ nikto s ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa s ním nikdy nekontaktoval a neposkytoval mu žiadne rady. Na základe uvedených skutočnosti nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník pri podpisovaní dohody o splnomocnení mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere splnomocnenca, ktorý by hájil v budúcnosti jeho záujmy. Takéto dojednanie dohody o splnomocnení spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaných ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka Ľ.Q.Í.J. D.Ó.X.É., teda neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu záložného práva z predloženej zmluvy o zriadení záložného práva č. 92/2013-RAČ zo dňa 22.03.2013. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia, ako aj samotný obsah dohody o splnomocnení sa skôr javí, že táto dohoda bola uzavretá účelovo, skôr hájiť záujmy veriteľa, ako samotného dlžníka.
K námietke rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru, alebo poplatku alebo úroku z omeškania súd nevidí dôvod zaujímať stanovisko, lebo ani odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí sa nevyporiadavala s otázkou, či zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžník pri uzatváraní zmluvy o záložnom práve č. 92/2013- RAČ z 22.03.2013 nebol riadne zastúpený a záložná zmluva je absolútne neplatná, vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve je nepomerne vyššia ako nesplatený úver s príslušenstvom.
Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom konania ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník si ich náhradu neuplatnil a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Od 01. októbra 2013 podľa § 8 písm. e) zákona č. 180/2013 Z. z. boli zrušené správy katastra.
Podľa § 9 ods. 4 uvedeného zákona pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra ustanovené osobitným predpisom prechádzajú na okresný úrad.
Podľa § 2 ods. 5 uvedeného zákona okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za okresný úrad koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec.
Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 180/2013 Z. z. sídla a územné obvody okresných úradov Košického kraja pre okres Rožňava je Okresný úrad Rožňava - Katastrálny odbor, z ktorého dôvodu súd v záhlaví rozsudku označil odporcu takto.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.