Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-101-2013.pdf
PDF · 86.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/101/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hancom, advokátom, so sídlom J., I. č. XXX, proti odporcovi: Obci Skalité - Prevádzkarni, Skalité 598, IČO: 35 996 111, zastúpenému JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, so sídlom G. A. XX, Y., v konaní o zaplatenie 11.107,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/10/2010-351 zo dňa 19. júla 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že odporcovi náhradu trov n e p r i z n á v a .
Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 4C/10/2010-351 zo dňa 19. júla 2012 zamietol návrh navrhovateľa o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 11.107,55 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21.1.2010 do zaplatenia. Zároveň zaviazal navrhovateľa k povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.538,69 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Pikuliaka, advokáta, Advokátska kancelária Y., G. A. č. XX.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal proti Obci Skalité, jej prevádzkarní, ktorá prevádzkovala miestne lyžiarske stredisko vlek F12 Snežienka, vlek F10 Sefaríni a vlek H130 Skaľanka, žalovanej sumy na tom skutkovom a právnom základe, že navrhovateľ je vlastníkom pozemkov pod lyžiarskym strediskom, keď v predchádzajúcom časovom období mal navrhovateľ s odporcom uzavreté nájomné zmluvy, ktoré však podľa tvrdenia navrhovateľa uzatváral pod nátlakom nedobrovoľne, pretože vždy najskôr musel podpísať zmluvu na ďalšie časové obdobie, inak by mu odporca nevyplatil nájom za predchádzajúce časové obdobie. Z toho dôvodu odmietol uzavrieť nájomné zmluvy za sporné časové obdobie za rok 2007/2008 zo dňa 8.1.2007 a 2008/2009 zo dňa 21.11.2008. Sporným časovým obdobím je čas od 1.1.2007 do 31.7.2009, t.j. 943 dní. Keďže v tomto časovom období prevádzkoval odporca vlek, lyžiarske stredisko, bez platného právneho titulu - nájomnej zmluvy, vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný navrhovateľovi vydať. Podľa navrhovateľom predloženého znaleckého posudku je všeobecná hodnota nájmu pozemkov 0,443 eur/1 m2 x 943 dní, je žalovaná suma 11.107,55 eur.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že predmetom sporu je čas od 1.1.2007 do 31.7.2009, teda istina za 943 dní. K uvedenému časovému obdobiu sa vzťahujú okrem uvedenej nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2007, ktorá bola uzavretá do 30.4.2007, aj návrhy nájomných zmlúv z 8.11.2007 (na obdobie od 1.12.2007 do 30.4.2008) a z 21.11.2007 (na čas od 1.1.2008 do 30.4.2009), ktoré ale zo strany navrhovateľa neboli podpísané, preto nedošlo k ich uzavretiu.
Sporné časové obdobie od 1.1.2007 do 31.7.2009, ako bolo vyššie uvedené, zahŕňa v sebe obdobie platnosti zmluvy zo dňa 2.1.2007, ktorá platila od 1.1.2007 do 30.4.2007. Uvedený právny úkon je platným právnym úkonom, ktorý nebol uzavretý pod nátlakom, bol určitý a zrozumiteľný. Za čas od 1.1.2007 do 30.4.2007 navrhovateľovi patrilo zmluvné dohodnuté nájomné vo výške 6 % z tržby v pomere 3 : 2 : 1, teda pre navrhovateľa vo výške 4.564,- Sk, ktorá mu bola aj dňa 15.5.2007 vyplatená. V uvedenom časovom období existoval platný právny titul, preto na strane odporcu neexistuje bezdôvodné obohatenie, nárok za uvedené časové obdobie zanikol zaplatením nájomného, a teda návrh za uvedené časové obdobie nebol podaný dôvodne. Predmetom skúmania bol čas nasledujúci po tomto období, teda čas od 1.1.2007 do 31.7.2009. Vlek sa nevyužíval (v odôvodnení je nesprávne uvedené využíval) počas celého uvedeného obdobia, ale len v zimnej sezóne, v lete bola na ňom vykonávaná len údržba. Súd prvého stupňa sa preto zaoberal, či v uvedenom časovom období existoval platný právny titul alebo odporca užíval nehnuteľnosti bez platného právneho titulu, vzhľadom k tvrdeniu odporcu, že došlo k obnove poslednej platnej nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2007 s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/156/2006 - teda obnoveniu pôvodného nájomného vzťahu zo dňa 1.2.2007, pretože odporca užíval lyžiarske stredisko bez zmlúv a navrhovateľ nepožiadal o vypratanie nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že zmluva zo dňa 1.2.2007 je platným právnym úkonom, pretože obnoviť možno len platný právny úkon. Navrhovateľ uviedol, že nepožiadal o vypratanie, ani nepodal žalobu o vypratanie navrhovateľa na súd. Keďže zmluva zo dňa 2.1.2007 bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2007 do 30.4.2007, aj obnovovaná zmluva pre rok 2008 a 2009 platila priamo zo zákona na dobu určitú od 1.1. do 30.4. toho ktorého roka za tam dohodnutých zmluvných podmienok, na základe nevyvrátiteľnej domnienky - konkludentného obnovenia nájomného vzťahu, pretože navrhovateľ nežiadal o vypratanie do 30 dní, teda do 30.1.2008, do 30.1.2009. Z uvedeného dôvodu za zimnú sezónu roku 2008 patrí navrhovateľovi zmluvne dohodnutý nárok vo výške 6 % z tržby podľa pomeru 3 : 2 : 1, teda vo výške 2.934,- Sk a za rok 2009 vo výške 6.537,34 Sk (217,- eur). Daný nárok za roky 2008 a 2009 nebol navrhovateľovi vyplatený, no keďže navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a neuplatnil nárok na zaplatenie zmluvného plnenia, ani v tomto smere nevykonal zmenu návrhu a súd je viazaný v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p. a § 153 ods. 2 O.s.p. návrhom, preto návrh zamietol v celom rozsahu.
Súd prvého stupňa na okraj poznamenal, že v prípade, keby nedospel k právnemu záveru o obnove nájomného vzťahu podľa § 675 ods. 2 OZ, má za to, že bezdôvodné obohatenie je skutočná majetková ujmy nie ujma predpokladaná, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Základným predpokladom je preukázanie skutočného majetkového prospechu a nie prospechu predpokladaného na strane odporcu. Odporca užíval pozemky navrhovateľa bezplatne, a preto ak by nedošlo k obnove nájomného vzťahu, bezdôvodným obohatením by bola suma, ktorú nevynaložil, ale za splnenia zákonných podmienok vynaložiť musel. Nájomná zmluva je dvojstranný právny úkon a všeobecné trhové nájomné nezávisí len od požiadavky navrhovateľa, ale aj od vôle odporcu a od skutočnej trhovej ceny nájomného v danej lokalite za daných okolnosti. Navrhovateľ uviedol, že v rokoch 2008 a 2009 nedostal žiadnu inú ponuku na prenájom nehnuteľností za vyššiu trhovú cenu, než mu bola vyplácaná odporcom. S poukazom na uvedené preto aj v prípade, ak by záver súdu bol taký, že neexistuje platný právny titul a nedošlo k obnove nájmu, potom výška bezdôvodného obohatenia by zodpovedala skutočnej reálnej ujme navrhovateľa vo výške, ktorú mohol obdržať, no keďže žiaden iný subjekt mu ponuku neposkytol, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí. Odvolateľ považuje zmluvu o nájme pozemku za obdobie od 1.1.2007 do 30.4.2007 s dátumom uzatvorenia 2.1.2007 (ďalej len „antidatovaná zmluvu“) za absolútne neplatnú. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že predmet zmluvy je neurčitý. Antidatovaná zmluva totiž obsahuje „parcelné čísla“, ktoré nezodpovedajú evidencii pozemkov v katastri nehnuteľnosti. Keďže právny úkon musí byť určitý a každému, kto sa s ním stretne zrozumiteľný, v danom prípade je predmet nezrozumiteľný a neurčitý v tom, ktorá konkrétna časť z celkovej výmery KN/EN je predmetom zmluvy a či dané „parcelné číslo“ je KN alebo EN. Ďalej v odvolaní uviedol, že dohodnuté „nájomné“ reálne nie je nájomným, ale podielom zo zisku. Nájomné mal žalovaný podľa antidatovanej zmluvy platiť percentom z čistej tržby, no v čase uzavretia tržby čistá tržby nebola známa, a teda nemohla byť dohodnutá výška nájomného. Antidatovaná zmluva bola uzavretá pod nátlakom tak, ako aj predchádzajúce zmluvy. Zmluvy sa vždy uzatvárali spätne s antidatovaním. Žalovaný podmieňoval vyplatenie „nájomného“ podpísaním vopred pripravenej zmluvy za predchádzajúce obdobie, prípadne aj podpísaním pripravenej zmluvy na nasledujúcu sezónu. Súd vyhodnotil, že zmluva nebola uzavretá pod nátlakom. Odporca len formálne prezentoval záujem o dohodu, pričom výška nájomného sa nikdy neriešila inak, ako neustálym direktívnym návrhom 6 % z čistej tržby. Odvolateľ má za to, že predpokladom obnovenia nájmy v zmysle § 676 ods. 2 OZ je, že nájomca užíva veci aj po skončení nájmu. Musí ísť o užívanie pokračujúceho dňom nasledujúcim po skončení pôvodnej nájomnej zmluvy. V danom prípade by musel žalovaný pokračovať v užívaní dňom 1.5.2007. Žalovaný dňom 1.5.2007 žiaden z mojich pozemkov neužíval spôsobom dohodnutým v antidatovanej zmluve. Preto interpretácia ust. § 676 ods. 2 OZ súdom tak, že na základe antidatovanej zmluvy obnovená zmluva platila pre rok 2008 na dobu od 1.1.2007 do 30.4.2007 a pre rok 2009 na dobu od 1.1.2009 do 30.4.2009, ako aj to, že o vypratanie mohol v roku 2008 žiadať do 30.1.2008 a v roku 2009 do 30.1.2009 je podľa názoru odvolateľa v rozpore s účelom uvedeného zákonného ustanovenia. Odvolateľ poukazuje na to, že predmetné pozemky nie je možné vydať ani vypratať s ohľadom na charakter stavby, ktorá je na nich. Vydanie sa vzťahuje na hnuteľné veci, vypratanie sa vzťahuje na vypratanie hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu. Nehnuteľnú vec umiestnenú na inej nehnuteľnej veci je možné len odstrániť. Každý pozemok, hoci je v rámci lyžiarskeho areálu, je samostatným predmetom sporu. Ak už súd vyslovil podľa názoru odvolateľa nesprávne, že došlo k obnoveniu nájomného vzťahu na základe antidatovanej zmluvy, mal posudzovať obnovenie vo vzťahu ku každému pozemku jednotlivo, a to preto, lebo odporca vo svojom podaní súdu zo dňa 8.5.2012 uvádza rôzne doby a spôsoby užívania. Preto podľa odvolateľa nesprávne vec správne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolateľ považuje rozsudok súdu prvého stupňa s ohľadom na priebeh konania za nepredvídateľný, keď Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti súdu. Preto odvolateľ má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súčasne navrhovateľ podáva odvolanie aj proti výroku o trovách konania. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a pre prípad, že bude toto rozhodnutie potvrdené, navrhuje, aby odvolací súd pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ktoré otázky neboli v doterajšej judikatúre súdov riešené: 1. Či v danom prípade je možné aplikovať ako zákonnú podmienku skončenia nájmu (§ 676 ods. 2 OZ) inštitút vypratania nehnuteľnosti cestou podania žaloby na súde, keď lyžiarske vleky ako líniová stavba
- nehnuteľnosť, stoja aj na pozemkoch iných vlastníkov, s ktorými odporca má údajne uzatvorené platné nájomné zmluvy alebo toto nie je možné lebo lyžiarske vleky je možné len odstrániť v rámci aplikácie predpisov verejného práva. 2. Či s ohľadom na dohodnutý účel nájmu došlo priamo zo zákona § 676 ods. 2 OZ k obnoveniu nájmu tak, ako ustálil súd prvého stupňa.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a po nariadenom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. vo veci samej potvrdil ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvého dospel k právnemu záveru, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočností považuje za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné:
Odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi, ktorého odvolanie nepovažoval za dôvodné. Aj podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci považuje právny úkon nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2007 za platný právny úkon. Uvedená nájomná zmluva zo dňa 2.1.2007 má všetky náležitosti nájomnej zmluvy. Odporca teda neužíval sporné nehnuteľností bez právneho dôvodu, keďže platná nájomná zmluva zo dňa 2.1.2007 s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa obnovovala.
Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie. Prenajaté nehnuteľnosti boli označené parcelným číslom EN pred THM, ktorá skutočnosť znamená, že nehnuteľnosti v nájomnej zmluve boli vyjadrené určitým a zrozumiteľným spôsobom. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku pochybenie nezistil, a preto rozsudok vo veci samej potvrdil ako vecne správny.
Napriek tomu, že odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil, a teda odporca podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. bol v odvolacom konaní úspešný, a preto by mu za obvyklých podmienok patrilo právo na náhradu trov konania, odvolací súd zvážil charakter prejednávanej veci a dospel k právnemu záveru, že je dôvodné použiť pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 150 O.s.p. o dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Odvolací súd výnimočnosť vzhliadol predovšetkým v okolnostiach a charaktere prejednávanej veci, keď navrhovateľ preukazoval snahu brániť svoje vlastníctvo k pozemkom, ktoré užíva odporca. S poukazom na skutočnosť, že ide o rozsiahlu výmeru pozemkov, ktoré odporca užíva pri prevádzkovaní vlekov na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, odvolaciemu súdu sa javilo spravodlivé a zákonné, aby v prejednávanej veci každý z účastníkov si hradil vzniknuté trovy konania sám, tak prvostupňového ako aj odvolacieho.
Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že odporcovi sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.