Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/4/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Fond na podporu vzdelávania, so sídlom Panenská 29, Bratislava, IČO: 47245531, zastúpený Advokátskou kanceláriou AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, proti odporcovi: Bc. M. K., nar.X.X.XXXX, bytom L. XX/X, P., zastúpený Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou so sídlom G. A. I. XX, P., o zaplatenie 6.827,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. -197 zo dňa 17.4.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 134,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 134,- eur od 14.12.2012 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. Odporcovi priznal náhradu právneho zastúpenia vo výške 685,65 eur, ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc najmä na ustanovenia , , , , , , ,, , a , , z. č. o Študentskom pôžičkovom fonde. Konštatoval, že podaným návrhom si právny predchodca navrhovateľa uplatnil právo na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 6.827,15 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Právna zástupkyňa odporcu vzniesla proti uplatnenému nároku námietku premlčania ohľadom vyplatených súm zo strany navrhovateľa. Podľa okresného súdu oprávnený, t.j. navrhovateľ sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom podpísania jednotlivých Dohôd o vykonaní práce s odporcom a najneskôr dňom vyplatenia dlžných súm odporcovi sa dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil. Z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Bratislava I., na ktorý bol pôvodne návrh podaný, vyplýva, že návrh bol podaný na tento súd dňa 21.12.2012, a teda vznesená námietka premlčania je dôvodná ohľadom všetkých peňažných prostriedkov, ktoré boli vyplatené odporcovi na základe dohôd uzatvorených od 11.3.2010 do 17.12.2010, pričom odmena na základe dohody zo dňa 17.12.2010 bola vyplatená odporcovi dňa 20.12.2010, a teda dňom 20.12.2012 došlo k uplynutiu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Námietka premlčania nebola dôvodná vo vzťahu k odmene vyplatenej na základe dohody o vykonaní práce dňa 29.4.2011. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že odporca bol v období rokov 2010 až 2012, kedy boli uzatvorené medzi účastníkmi konania dohody o vykonaní práce, členom rady fondu. V tom čase platil o Študentskom pôžičkovom fonde, pričom Študentský pôžičkový fond bol zrušený a od 1.1.2013 vznikol Fond na podporu vzdelávania, ktorý je právnym nástupcom Študentského pôžičkového fondu. V zmysle tohto zákona členstvo a funkcie v rade fondu boli čestné. Podľa tohto zákona zamestnanci fondu nesmeli byť členmi rady fondu a dozornej rady.

Na základe uzatvorených dohôd vznikol medzi navrhovateľom a odporcom pracovno-právny vzťah. Z jednotlivých dohôd o vykonaní práce vyplynuli povinnosti odporcu, ktoré mal vykonať pre navrhovateľa. Tieto povinnosti súviseli aj s pôsobením odporcu ako člena rady fondu. Odporca mal napríklad pripraviť návrhy na dopracovanie štatútu fondu, pripraviť návrh na úpravu sadzobníka poplatkov a náhradu od 1.7.2010 a podklady poskytovania pôžičiek pre školský rok 2010/2011 atď. Z obsahu týchto dohôd teda vyplýva, že mal vykonať práce, ktoré úzko súviseli s jeho pôsobením ako člena rady fondu. Člen rady fondu nemohol byť zamestnanom fondu. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dohody o vykonaní práce, na základe ktorých právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi dňa 29.4.2011 odmenu vo výške 165,43 eur, poukázal odporcovi finančné prostriedky na základe neplatných dohôd. Dohody boli uzatvorené v rozpore s § 3 ods. 8 v tom čase platného zákona o Študentskom pôžičkovom fonde a je minimálne v rozpore s dobrými mravmi, že odporca ako člen rady fondu prijal od navrhovateľa odmenu, hoci v tom čase bol členom rady fondu a zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a dozornej rady. Plnenie, ktoré prijal odporca od navrhovateľa na základe dohody o vykonaní práce dňa 29.4.2011, je plnením na základe neplatného právneho úkonu, a navrhovateľovi vzniklo právo, aby mu odporca zaplatil to, čo dostal na základe plnenia z neplatného právneho úkonu. Navrhovateľ si uplatnil vrátenie odmeny vo výške 165,43 eur vyplatených dňa 29.4.2011, avšak okresný súd priznal navrhovateľovi iba odmenu vo výške 134,-eur, nakoľko mal z výdavkového pokladničného dokladu a z príkazu na úhradu preukázané, že odporcovi bola vyplatená suma v čistom 134,- eur po odrátaní 19% dane. Odporca sa teda bezdôvodne obohatil iba o túto sumu 134,- eur. Okresný súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol, nakoľko odporca úspešne uplatnil voči zvyšným nárokom námietku premlčania a navrhovateľ súdu nepreukázal, že vyplatil odmenu vyššiu ako 134,- eur. Okresný súd zároveň priznal navrhovateľovi 8,75% úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy 134,- eur od 14.12.2012 až do zaplatenia, nakoľko odporca tým, že dlžnú sumu nevrátil v lehote do 13.12.2012, na ktorú bol vyzvaný výzvou od navrhovateľa zo dňa 4.12.2012, ktorú prevzal dňa 10.12.2012, dostal sa dňom nasledujúcim do omeškania s peňažným plnením, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 1.2.2013. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na . Navrhovateľ mal úspech čo do zaplatenia sumy 134,- eur, neúspech mal vo zvyšnej časti, čo v porovnaní miery úspechu a neúspechu predstavuje 96% čistého úspechu odporcu v konaní, a teda odporca má následne právo na 96% trov konania. Celkom si právna zástupkyňa odporcu uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 685,65 eur, pričom v prípade plného úspechu by jej prináležala odmena vo výške 735,45 eur. Z toho 96% predstavuje sumu 706,03 eur, právna zástupkyňa si však uplatnila odmenu v nižšej výške, a to vo výške 685,65 eur, a preto jej okresný súd priznal trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 134,-eur s príslušenstvom napadol v zákonnom stanovenej lehote odvolaním odporca. Navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudku zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporca uviedol, že nepopiera, že členstvo v rade je čestné, avšak v zákone je výslovne uvedené, že zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady a nie naopak. Zároveň práce boli odporcom vykonané a za tieto bola odporcovi vyplácaná mzda. Odporca vykonával inú činnosť pre navrhovateľa ako funkciu člena rady. Teda za práce v rade fondu neprijal žiadnu odmenu. Navrhovateľ však potreboval v danom čase iné práce, ktoré nie sú totožné s právomocou a rozsahom funkcie člena rady. Nakoľko odporca mal potrebné vedomosti a zručnosti, navrhovateľ ho oslovil či vykoná práce a to podľa ich zadania, ako aj v termínoch v ňom určených. Odporca bol zo strany navrhovateľa oboznámený s rozsahom prác a poučený o právnych predpisoch viažucich sa na danú prácu a odporca ponuku prijal. Práce odporcu navrhovateľ nikdy nespochybňoval, pričom navrhovateľ v žalobe uvádza, že nemá voči odporcovi povinnosť vrátiť plnenia pokynuté na základe dohôd, nakoľko z charakteru týchto plnení vyplýva, že boli zrealizované v rámci funkcie člena rady fondu. Odporca bol toho názoru, že práce vykonával na základe dohôd uzatváraných mimo pracovného pomeru, nevykonával práce v riadnom pracovnom pomere, nebol kmeňovým zamestnancom fondu. Zo strany navrhovateľa od dohôd odstúpené nebolo a až po rokoch sa domáha vrátenia mzdy, pričom on prijal od odporcu plnenia, ktoré si ponechal ako jeho dielo a s ktorým nakladá ako s vlastným majetkom. Na strane odporcu preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa, nakoľko podľa platnej dohody došlo k vzájomnému plneniu. Odporca ďalej poukázal na to, že okresný súd ho zaviazal k zaplateniu sumy 134,-eur, avšak dohoda o vykonaní práce nebola vyhlásená za neplatnú. Navrhovateľ sa nedomáhal vyslovenia výroku, že dohoda je neplatná a nedomáhal sa ako predbežnú otázku vyriešiť otázku platnosti dohody o vykonaní práce. Odporca nesúhlasil s argumentáciou súdu, že vykonávané práce boli totožné s výkonom funkcie člena rady. Keby tieto činnosti spadali do pôsobnosti člena rady, tak by ani navrhovateľ dohodu neuzatváral.

Z výkladu štatútu a rokovacieho poriadku navrhovateľa je zrejmé, že predmetné funkcie - členy rady a plnenia a úlohy vyplývajúce z dohôd sa neprekrývajú, t. j. nie je možné zahrnúť výkon práce na základe dohôd pod výkon funkcie člena rady navrhovateľa. Činnosť fondu zabezpečujú zamestnanci a teda sú výkonným orgánom, pričom rozhodovacím orgánom je rada fondu, ktorá prijíma rozhodnutia formou uznesení, na základe ktorých riaditeľ fondu riadi činnosť. Odporca nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že uvedené právne úkony svojim obsahom odporovali zákonu a priečili sa dobrým mravom, pretože on práce vykonal na základe riadne uzatvorených dohôd, ktoré sa nespájali s výkonom funkcie člena rady fondu, vykonal ich pre zamestnávateľa riadne a včas. Ak navrhovateľ v čase podpisu zmlúv vedel, že by sa mohli kumulovať s funkciou v rade, žiadal by aby tieto práce vykonávali v rámci členstva. Ak však o takejto skutočnosti vedel, dostal odporcu úmyselne svojim správaním do omylu. Odporca bol toho názoru, že to, že členstvo v rade je čestné nepodmieňuje, že odporca nemôže uzavrieť iný tip zmluvného vzťahu s navrhovateľom a za vykonanú prácu dostať aj odmenu. Odporca zároveň poukázal na to, že okresný súd sa nevysporiadal s tým, v čom vidí, že odporca postupoval voči navrhovateľovi v rozpore s dobrými mravmi a ani s otázkou rozporu dohody so zákonom.

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd zamietol vo zvyšnej časti návrh na začatie konania a proti časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľ. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 17.4.2013 bolo odporcom súdu predložené vyjadrenie odporcu k návrhu spolu s listinnými dôkazmi, ktoré odporca navrhoval vykonať. Krátkou cestou bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa a listinné dôkazy v rozsahu cca 80 strán boli predložené na nahliadnutie. Z dôvodu, že sa chce oboznámiť s vyjadrením odporcu a vyjadriť sa k nemu, požiadal právny zástupca navrhovateľa o odročenie termínu pojednávania. Súd pojednávanie neodročil a právnemu zástupcovi sa umožnil oboznámiť s vyjadrením počas doby 30 minút, kedy bolo pojednávanie prerušené za týmto účelom. Na uvedenom pojednávaní súd aj rozhodol vo veci. Vo vyjadrení odporcu sa uvádzajú najmä rozhodujúce skutočnosti na obranu odporcu. Uvedený postup súdu považoval navrhovateľ za postup v rozpore so zákonom, nakoľko nebola zachovaná dostatočná lehota na prípravu na pojednávanie, bolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces a odňatá možnosť konať pred súdom. Navyše ani samotný súd sa nemohol s uvedeným vyjadrením a listinami dostatočne oboznámiť na to, aby mohol rozhodnúť bez odročenia pojednávania v zmysle Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca pôsobil ako člen rady Fondu a vedel resp. mal vedieť, že členstvo v rade fondu a výkon jeho funkcie je čestné a zároveň, že ako člen rady fondu nemôže byť aj zamestnancom fondu. Za zamestnanca fondu sa pritom považuje aj osoba, ktorá vstúpila do pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody resp. dohôd o vykonaní práce. Odporca na základe dohôd poskytol plnenia, ktoré priamo súviseli s výkonom jeho funkcie ako člena rady fondu a zároveň prijal odmenu za takéto plnenia. Ustanovenie o Študentskom pôžičkovom fonde je potrebné vykladať tak, že jedna osoba nemôže byť súčasne členom rady fondu a zamestnancom fondu alebo jedna osoba nemôže byť súčasne zamestnancom fondu a členom rady fondu. Odporca sa nemôže dovolávať ochrany, ktorú poskytuje zamestnancom, pretože akákoľvek forma právneho úkonu, obsahom ktorej by bolo poskytnutie odmeny odporcovi za poskytnutie plnenia priamo súvisiaceho s výkonom jeho funkcie ako člena rady fondu, by bola vzhľadom na zákonný charakter výkonu funkcie člena rady fondu neplatná. Odporca dobrovoľným vstupom do zmluvného vzťahu neplatnosť právneho úkonu sám spôsobil a preto sa ani nemôže na túto vec aplikovať. V danom prípade sa má aplikovať . Okresný súd správne v rozsudku zistil skutočnosti, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, avšak začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je stanovený až na reálnu vedomosť oprávneného, t. j. navrhovateľa o skutočnosti, že sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Odporca nepreukázal, že subjektívna lehota uplynula skôr ako bol nárok uplatnený na súde. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ mal túto vedomosť už dňa 14.9.2011 nie je nepravdivá, nakoľko navrhovateľ až po vypracovaní právneho stanoviska jeho právnym zástupcom sa dozvedel o skutočnosti, že odporca sa na úkor navrhovateľa obohatil. Podľa jeho názoru subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 5.10.2011, kedy sa štatutárny orgán navrhovateľa reálne dozvedel, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ sa o tom dozvedel od svojho právneho zástupcu s ohľadom na ním vypracované právne stanovisko. Ďalej navrhovateľ namietal, že okresný súd neodôvodil svoj záver o tom, že navrhovateľ nepreukázal vyplatenie odmeny vyššej ako 134,- eur a preto priznal navrhovateľovi zaplatenie len uvedenej sumy. Navrhovateľ mal za to, že mu prislúcha aj nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej dani z príjmu, ktorú musel v zmysle ustanovení Zákona o dani z príjmu zrazenú odporcovi odviesť príslušnému správcovi dane. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že musel vopred dostať písomné vyjadrenie odporcu, keďže súd odporcu o vyjadrenie nepožiadal. V sa neuvádza, že súd musí požiadať o písomné vyjadrenie odporcu, je to len jedna z možností. Odporca uviedol, že písomné stanovisko podal v zmysle ustanovení krátkou cestou a súd poskytol zároveň primeranú lehotu na oboznámenie sa s ním navrhovateľovi a to prerušením pojednávania na 30 minút. Nepovažoval za odňatie možnosti konať pred súdom, ak súd pojednávanie neodročí, ak na pojednávaní účastníci konania predložia svoje písomné podania. Poukázal na hospodárnosť a účelnosť pojednávania, navrhovateľ musí byť pripravený na pojednávanie, aby svojimi listinnými dokladmi a právnou argumentáciou odôvodnil oprávnenosť svojho návrhu. Odporca doložil do spisu len také dôkazy, ktoré sú verejne prístupné na internete resp. ich autorom je fond. Nejedná sa o nové dôkazy, s ktorými by sa musel navrhovateľ osobitne oboznamovať. Aj samotný právny zástupca navrhovateľa sa zúčastnil zasadnutia v 10/2011, čoho dôkazom je aj zápisnica a z uvedeného vyplýva, že uvedenú vec riešil právny zástupca navrhovateľa a v danej problematike sa vyjadril. Nesúhlasil preto s tvrdením navrhovateľa, že sa s uvedenými dôkazmi mohol oboznámiť výlučne na pojednávaní. Tvrdenie, že navrhovateľovi nebola zachovaná dostatočná lehota na prípravu na pojednávanie je zavádzajúca, nakoľko zo spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie prevzal navrhovateľ 5 dní pred termínom pojednávania. Odporca ďalej uviedol, že z vyplýva, že v čase voľby do funkcie člena rady sa skúmajú podmienky, aby kandidát na člena rady fondu splnil zákonnú povinnosť a to, že nie je zamestnancom fondu a nie naopak. Odporca zároveň splnil všetky zákonné podmienky, aby mohol funkciu člena rady vykonávať. Pri striktnom výklade uvedeného ustanovenia by pri prípadnej kumulácii mala nastať neplatnosť členstva v rade fondu a nie neplatnosť pracovného vzťahu. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa, že odporca si neplatnosť právneho úkonu spôsobil sám, nakoľko dohoda o vykonaní práce je dvojstranný právny úkon a k jej uzavretiu došlo dobrovoľne, slobodne, vážne a bez nátlaku. Dôkazom toho sú úlohy splnené zo strany odporcu, ktoré dodal riadne a včas na kvalitatívne vysokej úrovni a za prácu mu poskytol navrhovateľ odmenu. Navrhovateľ návrhy zmlúv pripravoval a konzultoval so spoločnosťou AENEA Legal, s.r.o. a odporca bol pri podpise dohôd informovaný navrhovateľom o tom, že zmluva je v súlade s právnymi predpismi a poučenie je v texte dohôd. Odporca poukázal aj na tvrdenia navrhovateľa, že preddavky na daň sú daňovou povinnosťou odporcu a navrhovateľ ich odvádzal v mene odporcu a že túto povinnosť mal splniť odporca. Ak zaplatil navrhovateľ - odviedol daň štátu, nemohlo dôjsť na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko plnenie prijal štát. Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že námietku premlčania považuje za bezdôvodnú. Subjektívna premlčacia doba začína pri dohodách o vykonaní práce plynúť najneskôr dňom ich plnenia, resp. vyplatenia, keďže zmluvné strany majú reálnu vedomosť o tom, kto finančné prostriedky poskytuje, komu ich poskytuje a na základe čoho. Navrhovateľ sa opiera o Zhodnotenie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR z 21.12.1978 sp. zn. , v ktorého texte s avšak nachádza potvrdenie vyjadrenia odporcu. V zmysle uvedeného pre začiatok subjektívnej lehoty práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. V ďalšom odporca v podstate zopakoval argumentáciu obsiahnutú už v jeho odvolaní. Odporca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok potvrdil vo výroku II. a III. rozsudku a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,15 eur.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odporca sa nesprávne domnieva, keď uvádza, že zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a nie naopak. Uvedené je vyjadrené v z. č. , ktoré je kogentným ustanovením. Keďže odporca bol najskôr členom rady fondu a až následne uzatváral dohody, bolo jeho povinnosťou vedieť, že stav, keď je členom rady fondu a zároveň zamestnanom je v rozpore s citovaným ustanovením. Dohody boli uzatvorené v rozpore s z. č. a preto sú s poukazom na absolútne neplatné. Odmeny tak boli vyplácané odporcovi na základe neplatného právneho úkonu. Odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil a je povinný prijaté plnenie vrátiť. Navrhovateľ nie je povinný vrátiť plnenie odporcovi, keďže odporca uvedené plnil v rámci výkonu svojej funkcie člena rady fondu. K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľ sa nedomáhal ako otázku predbežnú vyriešiť otázku platnosti dohody o vykonaní práce, nie je možné zaviazať na zaplatenie sumy 134,-eur titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko nebola jej neplatnosť vyslovená, navrhovateľ poukázal na rozsudok okresného súdu, ktorý ustálil, že plnenie, ktoré odporca prijal od navrhovateľa na základe dohody o vykonaní práce dňa 29.4.2011, je plnením na základe neplatného právneho úkonu a teda navrhovateľovi vzniklo právo, aby mu odporca zaplatil to, čo dostal na základe plnenia z neplatného právneho úkonu. Súd sa teda s otázkou neplatnosti vysporiadal dostatočne. Ďalej navrhovateľ uviedol, že výkon funkcie odporcu ako člena rady fondu nespočíval len v účasti na rokovaniach fondu, ale aj vo viacerých s tým súvisiacich a predchádzajúcich procesoch napríklad príprava na rokovanie rady fondu, naštudovanie stanoviska, podanie názoru k prejednávanej veci. Výkonnou funkciou bol v mene fondu na základe príslušných zákonných ustanovení poverený riaditeľ fondu. Predmetom uzatvorených dohôd o vykonaní práce bolo vždy poskytnutie plnenia priamo súvisiacich s výkonom funkcie odporcu ako člena rady fondu. Plnenie, ktoré odporca v prospech fondu poskytol, nebolo podľa svojho obsahu plnením nad rámec funkcie vykonávanej odporcom vo fonde.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením a bez nariadenia pojednávania (v súlade s v spojení s ) rozsudok okresného súdu v súlade s , ako vecne správny potvrdil.

V zmysle odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním rozsudku okresného súdu, predloženého spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom konaní vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa z. č. o Študentskom pôžičkovom fonde platnom a účinnom v čase uzatvárania uvedených dohôd, najvyšším orgánom fondu je rada fondu, ktorá vykonáva správu fondu a riadi jeho činnosť.

Podľa § 3 ods. 8 členstvo a funkcie v rade fondu sú čestné.

Podľa § 5 ods. 4 druhá veta, zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a dozornej rady.

V konaní bolo preukázané, že odporca bol členom rady Študentského pôžičkového fondu, právneho predchodcu navrhovateľa, od 1.8.2009 a je ním až doposiaľ. V období od 11.3.2010 do 29.4.2011 uzatvorili navrhovateľ s odporcom Dohody o vykonaní práce, na základe ktorých odporca pre navrhovateľa vykonával práce a navrhovateľ mu vyplácal odmenu vo výške spolu 6.827,15 eur. Z obsahu týchto dohôd je aj podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne zrejmé, že práce, ktoré boli na ich základe vykonané, súvisia s pôsobnosťou rady fondu ( z. č. o Študentskom pôžičkovom fonde) a tým aj s pôsobnosťou jednotlivých členov rady fondu. Odporca ako člen rady fondu nebol oprávnený od navrhovateľa za tieto plnenia prijať odmenu, nakoľko výkon jeho funkcie v rade fondu bol čestný. Navyše uzatvorením tejto dohody vznikol medzi odporcom a navrhovateľom pracovnoprávny vzťah a teda došlo k porušeniu ustanovenia citovaného zákona.

Odporca v odvolaní namietal správnosť týchto záverov s poukazom na to, že zo výslovne vyplýva, že zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a nie naopak. Rovnako nesúhlasil s tým, že práce ktoré vykonal na základe Dohôd o vykonaní práce súviseli aj s jeho pôsobením v rade fondu. Na základe uvedených dohôd vykonával inú činnosť pre navrhovateľa ako funkciu člena rady a teda za práce v rade fondu neprijal žiadnu odmenu. S touto argumentáciou odporcu sa odvolací súd nestotožnil. Ustanovenie o Študentskom pôžičkovom fonde je potrebné vykladať tak, že tá istá osoba nemôže byť súčasne členom rady fondu a zamestnancom fondu. Za zamestnanca fondu sa považuje aj osoba, ktorá vstúpila do pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody resp. dohôd o vykonaní práce. Odporca na základe dohôd poskytol ako zamestnanec zamestnávateľovi - Fondu plnenia, ktoré priamo súviseli s výkonom jeho funkcie ako člena rady fondu a za takéto plnenia prijal odmenu. Z obsahu týchto dohôd nepochybne vyplýva, že ich predmetom bolo poskytnutie plnenia priamo súvisiaceho s výkonom funkcie odporcu ako člena rady fondu. Možno teda uzavrieť, že plnenie, ktoré odporca v prospech fondu poskytol, nebolo podľa svojho obsahu plnením nad rámec funkcie vykonávanej odporcom vo fonde a teda odporca ako člen rady fondu prijal odmenu od navrhovateľa na základe dohôd o vykonaní práce, hoci musel vedieť, že členstvo a funkcie v rade fondu sú čestné a takisto aj to, že člen rady fondu nemôže byť aj zamestnancom fondu.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že uvedené dohody sú absolútne neplatné právne úkony podľa , pretože obchádzajú zákon, teda citované ustanovenia z. č. , a vzhľadom na účel ich uzatvorenia sú nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi. Peňažné prostriedky vyplácané odporcovi na základe neplatných právnych úkonov zakladajú na jeho strane bezdôvodné obohatenie podľa a z toho dôvodu je povinný vrátiť prijaté plnenie navrhovateľovi.

Obrana odporcu spočívajúca v tvrdení, že okresný súd ho zaviazal k zaplateniu sumy 134,-eur titulom bezdôvodného obohatenia, avšak dohoda o vykonaní práce nebola vyhlásená za neplatnú, je neopodstatnená. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy žalobou na plnenie a nie určovacou žalobou (o určenie neplatnosti právneho úkonu - Dohody o vykonaní práce), v rámci rozhodovania o ktorej si okresný súd vyriešil prejudiciálne otázku platnosti Dohôd o vykonaní práce. Ak si súd vyrieši otázku platnosti či neplatnosti zmluvy prejudiciálne, nemôže túto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia. Uvedeného sa navrhovateľ ani nedomáhal, keďže mohol žalovať priamo žalobou na plnenie.

Vzhľadom k tomu, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k celému navrhovateľom uplatnenému nároku, okresný súd sa správne zaoberal dôvodnosťou uvedenej námietky. Keďže navrhovateľ sa domáha zaplatenia finančných prostriedkov z titulu bezdôvodného obohatenia, bolo potrebné aj otázku premlčania riešiť podľa , podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V zmysle sa oprávnený o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Keďže s odporcom predmetné dohody uzatváral navrhovateľ a zároveň mu vyplácal finančné prostriedky, okresný súd správne ustálil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na dátum vyplatenia jednotlivých peňažných prostriedkov, pretože najneskôr dňom ich vyplatenia sa navrhovateľ dozvedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže návrh na začatie konania bol podaný 21.12.2012, okresný súd správne ustálil, že námietka premlčania bola dôvodná ohľadne peňažných prostriedkov, ktoré boli odporcovi vyplácané na základe dohôd uzatvorených od 11.3.2010 do 17.12.2010.

Navrhovateľ namietal, že okresný súd neodôvodil svoj záver o tom, že navrhovateľ nepreukázal vyplatenie odmeny vyššej ako 134,-eur dňa 29.4.2011 a preto priznal navrhovateľovi zaplatenie len uvedenej sumy. Navrhovateľ mal za to, že mu prislúcha aj nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej dani z príjmu, ktorú musel v zmysle ustanovení Zákona o dani z príjmu zrazenú odporcovi odviesť príslušnému správcovi dane. Aj v tomto smere odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za správne. Keďže odporcovi bola vyplatená suma iba 134,-eur po odrátaní 19% dane, odporca sa obohatil iba o túto sumu. Ak zaplatil navrhovateľ daň štátu, nemohlo dôjsť na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko plnenie prijal štát.

Navrhovateľ v odvolaní namietal aj nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorý neodročil pojednávanie konané dňa 17.4.2013, na ktorom bolo krátkou cestou súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe, pričom právny zástupca navrhovateľa sa s ním mal možnosť oboznámiť len počas prerušenia pojednávania na chodbe súdu. Z tohto dôvodu nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Odvolaciu námietku odporcu v tomto smere odvolací súd považoval za neopodstatnenú. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľovi lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle bola dodržaná. Keďže odporca doručil vyjadrenie až na pojednávaní, súd ho nemohol navrhovateľovi doručiť v rámci prípravy na pojednávanie. Pokiaľ súd prerušil pojednávanie na 30 minút na preštudovanie si vyjadrenia odporcu, uvedený postup súdu bol postačujúci. Vyjadrenie nie je rozsiahle a navyše všetky listinné dôkazy k nemu pripojené musia byť navrhovateľovi známe, keďže ich autorom je samotný navrhovateľ. Nejedná sa o nové dôkazy, s ktorými by sa musel navrhovateľ osobitne oboznamovať. Navyše odročenie pojednávania je výnimočným procesným úkonom, ku ktorému dochádza len z dôležitých dôvodov, ktoré však v tomto prípade nenastali.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa preskúmavajú v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa a odporcu poukazuje na to, že sú v podstate založené na opakovaných dôvodoch použitých v konaní pred súdom prvého stupňa. S námietkami navrhovateľa, ako aj odporcu, skutkovými a právnymi, sa už okresný súd v rozhodnutí riadne vysporiadal.

Odvolací súd stotožňujúc sa v plnom rozsahu s rozhodnutím okresného súdu, ako aj s jeho dôvodmi, rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa .

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ani jeden z účastníkov nebol v odvolacom konaní úspešný.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.