Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-43-2013.pdf
PDF · 95.79 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/43/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa: Mgr. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Y. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Michalom Kačurom, advokátom so sídlom Prešov, Jarkova 73, proti odporcom: 1/ Z. Z., bytom J., O. XX, 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Račianska 62, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/293/2011-58 zo dňa 16.11.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 24,41 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Michala Kačura, advokáta so sídlom v Prešove, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 117,59 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom zároveň uložil tiež spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur a na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 169,17 Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak na návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 117,59 Eur od odporcov v 1/ a 2/ rade dôvodniac, že odporca v 1/ rade spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla. Náklady navrhovateľa na opravu vozidla boli vo výške 1.043,93 Eur. Poisťovateľ mu zaplatil z havarijného poistenia sumu 878,93 Eur. Neuhradila mu rozdiel 165 Eur, čo je zmluvne dohodnutá spoluúčasť bez ohľadu na zavinenie. Odporca v 2/ rade ako poisťovateľ odporcu v 1/ rade zo sumy 165 Eur mu uhradil len sumu 47,41 Eur ako rozdiel medzi skutočnosťou škodou a plnením z havarijného poistenia z dôvodu, že opravou motorového vozidla došlo k jeho zhodnoteniu, čím sa jeho hodnota po oprave zvýšila oproti stavu pred poškodením. Neuhradený rozdiel predstavuje sumu 117,59 Eur, ktorú žiada v tomto konaní.
Odporca v 1/ rade tvrdil, že nárok mal byť uspokojený odporcom v 2/ rade.
Odporca v 2/ rade navrhol návrh zamietnuť, nakoľko pri škode na použitých a opotrebovaných vozidlách sa odpočíta amortizácia nových častí a súčastí vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorým sa hodnota vozidla po oprave zvýši.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní citujúc ust. § 427 ods. 1, § 431, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka, ako aj § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zistil, že odporca v 1/ rade spôsobil pri prevádzke dopravného prostriedku škodu na motorovom vozidle navrhovateľovi, pričom jeho zodpovednosť za škodu vyplýva z § 427 ods. 1 OZ, nakoľko sú splnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, lebo škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Odporca v 1/ rade porušil právnu povinnosť, čím došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa a existuje tu aj priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti na strane odporcu v 1/ rade a škodou na strane navrhovateľa. Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa nepodieľal na spôsobení vzniknutej škody. Táto bola spôsobená výlučne konaním odporcu v 1/ rade, ktorý porušil dopravné predpisy. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd mal za to, že odporca v 1/ rade je pasívne legitimovaný v tomto konaní o náhradu škody. Pasívna legitimácia odporcu v 2/ rade vyplýva z citovaného § 5 zákona č. 381/2001 Z. z., kedy je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok aj priamo voči poisťovateľovi, nakoľko v konaní bolo preukázané, že odporca v 2 rade je poisťovateľom odporcu v 1/ rade.
V prejednávanom prípade došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré malo v čase nehody šesť rokov a poškodené diely bolo nutné nahradiť novými náhradnými dielmi, pričom hodnota nových náhradných dielov ako aj hodnota práce bola stanovená vo výške 1.043,93 Eur. Poisťovacia spoločnosť navrhovateľa uznala predmetnú faktúru ako to vyplýva z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti, kedy je v časti nepriznané položky uvedená suma 0 Eur s tým, že vyplatila sumu 878,93 Eur a to po odpočítaní spoluúčasti na základe poistnej zmluvy vo výške 165 Eur. Je teda nepochybné, že navrhovateľ na to, aby odstránil škodu, ktorá mu bola spôsobená konaním odporcu v 1/ rade, musel zaplatiť sumu 1.043,93 Eur, pričom po vyplatením zo strany jeho poisťovacej spoločnosti ostala neuhradená suma 165 Eur. Táto suma mu nebola zaplatená zo strany poisťovateľa odporcu v 1. rade z dôvodu, že po zabudovaní týchto náhradných dielov sa zvýšila hodnota motorového vozidla, a to o sumu 117,59 Eur. Podľa odporcu v 2/ rade tento záver vyplýva aj z doterajších záverov súdov, podľa ktorých pri škode spôsobenej na starších opotrebovaných vozidlách, postupujú súdy tak, že po vyjadrení znalca z odboru automobilizmu, odrátavajú amortizáciu u tých nových častí a súčiastok vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa hodnota vozidla po oprave zvýšila.
Súd prvého stupňa poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008, podľa ktorého súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikáciu musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. V každom individuálnom prípade je preto nutné starostlivo porovnať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla, pričom rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu. S ohľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je pochopiteľne nutné zvažovať i účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu.
Takto bola súdom prvého stupňa preto považovaná za škodu ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred poškodením a po poškodení. Pri rozsahu náhrady škody zohľadnil výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu v danom prípade k oprave vozidla tak, aby toto bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. Ak nebolo možné obnovenie majetkového stavu inak, než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Skonštatoval, že nemožno prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného.
V prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, jeho skutočná hodnota je stále nižšia, než pôvodná hodnota použitého vozidla, nakoľko už samotný fakt, že vozidlo bolo poškodené pri dopravnej nehode, má spôsobilosť negatívnym spôsobom ovplyvniť výšku kúpnej ceny, za ktorú môže byť predmetné motorové vozidlo realizované. Poškodenému tzv. „zhodnotenie vozidla“ nastalo ako vnútená udalosť na základe protiprávneho konania. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva poškodený do situácie, kedy na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom, a teda v konkrétnom prípade neporušil právne predpisy, no je nútený vynaložiť zo svojich disponibilných finančných prostriedkov určitú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol používať v rovnakom rozsahu ako pred nehodou. Ak teda poškodený má po vykonaní opravy havarovaného vozidla vo svojom majetku vozidlo v stave, ktoré zodpovedá stavu pred poškodením, no sám poškodený musel na uvedenie vozidla do pôvodného stavu vynaložiť určitú finančnú čiastku je zrejmé, že sa jeho majetková sféra o túto finančnú sumu zmenšila v dôsledku škodovej udalosti.
Súdom prvého stupňa bolo konštatované, že predošlú judikatúru nemožno aplikovať mechanicky, nakoľko je nutné rozlišovať opravy kľúčových častí motorových vozidiel, ktoré sú vymenené v celku, a ktoré vzhľadom na ich hodnotu môžu zvýšiť hodnotu vozidla po vykonanej oprave ( napr. výmena prevodovky, resp. iných motorických častí motorového vozidlá ), ktorých hodnota sa opotrebovaním znižuje oproti prípadom, kde tak, ako v posudzovanom prípade, došlo k výmene nárazníka, absorbéra nárazníka a podblatníka. Ide o mechanické súčasti motorového vozidla, ktorých technická hodnota sa užívaním motorového vozidla dramatickým spôsobom neznižuje a s pôvodnými dielmi možno predmetné motorové vozidlo užívať veľmi dlhú dobu. Pokiaľ došlo k dopravnej nehode, pri ktorej neostáva majiteľovi motorového vozidla nič iné, len vymeniť tieto náhradné diely za nové náhradné diely, práve takýto prípad je dôvodom pre to, aby bol škodca zaviazaný nahradiť celú takto vzniknutú škodu, aby teda nemusel niesť následky protiprávneho konania iného poškodeného tým, že bude nútený vynaložiť zo svojho majetku určitú finančnú čiastku na nákup týchto náhradných dielov.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 511 ods. 1 OZ zaviazal na zaplatenie sumy 117,59 Eur odporcov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne, pričom ich solidarita je založená na základe vyššie citovaných právnych predpisov.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O. s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur na zaplatenom súdnom poplatku a na trovách právneho zastúpenia mu priznal sumu 169,17 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli určené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 2 právne úkony realizované v roku 2011, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu a 5 úkonov v roku 2012, t. j. 3 x písomné podanie vo veci v dňoch 31.01.2012, 07.06.2012 a 15.11.2012 a 2 x účasť na pojednávaniach v dňoch 27.04.2012 a 16.11.2012. K tomu súd prvého stupňa pripočítal 2 x režijný paušál za rok 2011 po 7,41 Eur a 5 x režijný paušál za úkony v roku 2012 po 7,63 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia preto predstavujú sumu 169,17 Eur.
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca v 2/ rade. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. s tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvého stupňa vytýkal, že tento na skutkový stav aplikoval nesprávny výklad ustanovení § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka a nerešpektoval právny predpis, vyhlášku č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, najmä jej prílohu č. 6. Pri škode na veciach sa uhrádza skutočná škoda, ktorá sa určuje vychádzajúc z ceny veci v čase, keď bola vec poškodená. Pri určení tejto ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku amortizácie, zmeny funkčnosti a podobne, ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci.
Odvolateľ uviedol, že výpočet výšky škody na motorovom vozidle s odkazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravuje právny predpis vyhláška č. 492/2004 Z. z. a konkrétne jej príloha č. 6. Podľa časti C citovanej vyhlášky pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. V zmysle § 442 Občianskeho zákonníka
pod skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.
V odvolaní bolo poukázané na to, že za základ výpočtu výšky škody bola vzatá všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody a náklady na opravu poškodeného vozidla v sume 1.043,93 Eur. Tak bola určená výška škody v sume 926,34 Eur, pričom suma 117,59 Eur nebola uhradená z dôvodu zhodnotenia vozidla po jeho oprave, nakoľko na vozidle boli zamenené použité opotrebované diely za nové náhradné diely s vyššou hodnotou ( týkalo sa to podblatníka, zadného nárazníka, nárazníka a absorbéra ). Výšku škody na motorovom vozidle patriacom navrhovateľovi odporca v 2/ rade stanovil postupom podľa vzorca: výška škody = náklady na opravu poškodenia v eurách + rozdiel vypočítaný medzi všeobecnou hodnotou vozidla bezprostredne pred poškodením a po oprave poškodenia v eurách, od čoho sa odpočíta hodnota predajných zvyškov vozidla v eurách. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR.
K odvolaniu odporcu v 2/ rade sa vyjadril navrhovateľ tak, že navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania, ktoré žiadal vo výške 24,41 Eur ako trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci, t. j. vyjadrenie k odvolaniu vo výške 16,60 Eur plus režijný paušál 7,81 Eur. Vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením odporcu v 2/ rade, že došlo k zhodnoteniu jeho motorového vozidla výmenou niektorých dielov za nové diely. Odporca v 2/ rade nestanovil všeobecnú cenu vozidla po oprave, lebo len rozdiel medzi všeobecnou cenou vozidla pred opravou ku dňu poškodenia a všeobecnou cenou vozidla po oprave predstavuje zhodnotenie vozidla. Odporca v 2/ rade nepreukázal, aby došlo k zlepšeniu technického stavu poškodeného motorového vozidla, teda neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo k zhodnoteniu poškodeného vozidla po oprave o sumu 117,59 Eur. Poukázal na pojem oprava, ktorou je činnosť, ktorou sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebenie alebo poškodenie za účelom uvedenia do prechádzajúceho stavu alebo prevádzky schopného stavu s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielov, súčastí ak nedôjde k zmene technických parametrov. Rozdiel vo výške 165 Eur, ktoré mu v súvislosti s havarijným poistením neboli uhradené ako spoluúčasť, považuje za skutočnú škodu. Zo skutočnej škody 165 Eur mu odporca v 2/ rade uhradil sumu 47,41 Eur, preto rozdiel vo výške 117,59 Eur je skutočná škoda, ktorú súd prvého stupňa správne zistil a odôvodnil vo svojom rozsudku.
Odporca v 1/ rade sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. po tom čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 10.10.2013 zistil, že odvolanie odporcu v 2/ rade nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa náležite vo veci zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a na jeho zistení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvého stupňa vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje.
Aj odvolací súd jednoznačne je toho názoru, že v predmetnom prípade nemohlo dôjsť k zvýhodneniu navrhovateľa tým, že mu bola priznaná skutočná škoda proti odporcom v 1/ a 2/ rade. Opravou poškodeného motorového vozidla nedošlo k zhodnoteniu tohto vozidla tým, že boli použité nové náhradné diely na jeho opravu. Tak, ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd je toho názoru, že výmena nárazníka, absorbéra nárazníka a podblatníka, ktoré boli vymenené za poškodené časti, smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti a tvorí súčasť škody, za ktorú zodpovedajú odporcovia.
K odvolacím námietkam odporcu v 2/ rade odvolací súd ešte uvádza, že tieto boli zhodnotené už v samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Ani poukázanie na judikatúru v iných veciach nemôže mať vplyv na predmetné konanie za situácie, kedy nie je možné výmenu poškodených častí motorového vozidla v prejednávanom prípade považovať za jeho zhodnotenie.
Odvolací súd ešte poukazuje na to, že výška nároku na náhradu škody voči odporcom v 1/ a 2/ rade bola uplatnená iba v rozsahu neuhradenej sumy z havarijného poistenia navrhovateľa, ktorý si mohol uplatniť voči odporcom náhradu celej škody.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku vecne správny potvrdil, a to spolu s výrokom o trovách konania, ktorý bol tiež správny.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, a to za 1 úkon právnej pomoci, t. j. vyjadrenie k odvolaniu vo výške 16,60 Eur + režijný paušál vo výške 7,81 Eur, a to za úkon realizovaný v roku 2013, všetko v zmysle § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.