Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/391/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, právne zastúpený: JUDr. Anton Slamka, advokát so sídlom v E. Q., I. XXXX/XX, proti odporcovi: J. Q., ako neznámy vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdková cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -61 zo dňa 4. marca 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e s ú d I. s t u p ň a.

odôvodnenie:

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. -61 zo dňa 4. marca 2013 zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcu k pozemku zapísanému na LV č. XXXX k. ú. X. ako E-KN parc. č. 5105: orná pôda o výmere 795 m2. Tento pozemok prikázal v celosti do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorého zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi primeranú náhradu vo výške 3.975,- Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. O trovách konania vyslovil, že bude o nich rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k pozemku zapísanému na LV č. XXXX k. ú. X. ako E-KN parc. č. 5105 orná pôda o výmere 795 m2 a prikázať ho do jeho výlučného vlastníctva na tom skutkovom a právnom základe, že navrhovateľ ako polovičný podielový spoluvlastník nemôže pozemok poľnohospodársky využívať.

Slovenský pozemkový fond ako zástupca odporcu, ktorý je nezisteným, neznámym vlastníkom, súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním pozemku do vlastníctva navrhovateľa, no za náhradu 10 Eur/m2 pozemku, pretože vychádzal z cenovej mapy, podľa ktorej sa napríklad v neďalekej obci Y. ceny obdobných pozemkov pohybujú v rozmedzí 12 až 20 Eur/m2.

Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že sporný pozemok je vedený na LV č. XXXX k. ú. X. ako E-KN parc. č. 5105 - orná pôda o výmere 795 m2 a nachádza sa mimo zastavaného územia obce X.. Pod B2 a B4 je na LV vedený navrhovateľ so spoluvlastníckym podielom v súčte o veľkosti 1/2 a pod B1 je na liste vlastníctva vedený odporca s podielom o veľkosti 1/2 a je označený iba svojim menom a

priezviskom s tým, že pod B3 je k odporcovi zapísaná správa Slovenského pozemkového fondu. Obec X. v liste zo dňa 01.01.2013 oznámila, že po J. Q. vedenom na LV č. XXXX síce prebehlo dedičské konanie, ale žijúce osoby nevedeli dokázať svoj príbuzenský vzťah k nemu. Ani súdu sa nepodarilo stotožniť osobu odporcu, pretože dedičské konanie vedené pod sp. zn. sa týkalo J. Q., nar. XX.XX.XXXX, čo vzhľadom na rok narodenia menovaného vylučuje nadobudnutie polovice sporného pozemku na základe titulu uvedeného u odporcu na liste vlastníctva ako č. d. 474/14 (teda právneho titulu z roku 1914).

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním postupujúc podľa ust. , mal preukázané, že sporný pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce (v extraviláne), má výmeru 795 m2 a je poľnohospodárskym pozemkom druhu orná pôda. Neprichádza do úvahy jeho reálne rozdelenie, ktoré by bolo v rozpore s ust. a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení, ktoré určuje, že na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemôže vzniknúť rozdelením existujúcich poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce, pozemok menší ako 2000 m2. Preto do úvahy prichádza v poradí druhá alternatíva vyporiadania spoluvlastníctva, ktorou bolo prikázanie pozemku za primeranú náhradu do vlastníctva navrhovateľovi alebo odporcovi. I napriek rovnakej veľkosti podielov bola v konaní zhoda v tom, že pozemok má byť prikázaný v celosti navrhovateľovi. V tomto smere aj súd mal za to, že pokiaľ navrhovateľ pozemok fakticky sám obhospodaruje a využíva na účely, ktoré uviedol, a to, že na pozemku má umiestnené palivové drevo a vlečky a chce si ho ohradiť. Uviedol, že pozemok je pomerne veľký, ale je úzky a tým nevhodný na stavbu, keď ani susediace pozemky nemožno dokúpiť, pretože ich užívajú vlastníci na pestovanie zeleniny a uskladnenie dreva, svedčí navrhovateľovi z tohto pohľadu kritérium účelnejšieho využitia veci, pre prikázanie do jeho vlastníctva proti odporcovi, ktorý ako neznámy vlastník sa o svoje spoluvlastníctvo v podstate nijako nezaujíma. Spornou bola výška primeranej náhrady, ktorá má byť navrhovateľom vyplatená odporcovi ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi. K otázke výšky primeranej náhrady súd prvého stupňa vychádzajúc aj z konštantnej judikatúry súdov, že za primeranú náhradu treba ponímať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom, keď primeranosť náhrady závisí nielen od vlastnosti veci, ale aj od záujmu o ňu, od dopytu a ponuky v danom mieste a čase, a teda musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu za ktorú by bolo možné vec predať, keď zdôraznil, že výšku primeranej náhrady v každom konkrétnom prípade určuje súd, pričom všeobecná hodnota veci určená prípadne znaleckým posudkom znalca z príslušného odvetvia je iba jedným z podkladov pre stanovenie primeranej náhrady. Predstava navrhovateľa o výške primeranej náhrady tvorila čiastku 54,74 Eur určená prepočtom 397,5 m2 ako výmery pozemku pripadajúcej na podiel odporcu a ceny pôdy stanovenej na účely o miestnych daniach podľa ktorého je táto cena pri ornej pôde v obci X. určená na 0,1377 Eur/ m2. Naproti tomu zástupca odporcu vzhľadom na situovanie pozemku za primeranú náhradu považoval sumu 10,- Eur/m2.

Súd prvého stupňa z mapových podkladov a predložených fotografií mal preukázané, že sporný pozemok sa nachádza v bezprostrednej blízkosti intravilánu obce X., takmer susediac s existujúcou súvislou zástavbou rodinných domov odkiaľ k nemu vedie prístupová cesta smerujúca k ďalšiemu za pozemkom situovanému domu. Navrhovateľ najskôr nepožadoval znalecké dokazovanie, pretože v dôsledku toho, že pozemok je využívaný na poľnohospodárske účely, je v extraviláne a nie je určený aktuálnym územným plánom na výstavbu čo potvrdzoval potvrdením obce X. zo dňa 03.08.2012, by aj znalec dospel k rovnakej hodnote pozemku v zmysle Vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, keďže by musel vychádzať z rovnakej východiskovej hodnoty 0,1377 Eur/m2. Súd preto dotazoval realitné kancelárie angažujúce sa v danom regióne. Realitná kancelária Orea, s.r.o., 22.01.2013 oznámila, že odhadová trhová cena poľnohospodárskej pôdy v extraviláne obce X. sa pohybuje na úrovni 0,10 až 0,20 Eur/m2 s tým, že pokiaľ ide o konkrétnu spornú parcelu E- KN č. 5105, ktorá sa nachádza v blízkosti zastavaného územia obce s možnosťou prístupu k obecnej ceste a dostupného pripojenia na inžinierske siete, jej trhová hodnota sa pohybuje v rozmedzí od 10,- do 18,- Eur za m2. Pri zohľadnení jej výmery tvaru terénu a lokality samotnej obce. Realitná spoločnosť Kama - real s.r.o., dňa 01.02.2013 oznámila, že s prihliadnutím na umiestnenie sporného pozemku, jeho súčasná trhová hodnota s využitím na iné ako poľnohospodárske účely predstavuje 15,- až 30,- Eur za m2. Navrhovateľ spochybňoval tieto odborné vyjadrenia realitnej kancelárie, pretože

vychádzali z toho ako by sa jednalo o stavebný pozemok a súčasne navrhol určiť trhovú cenu pozemku znaleckým dokazovaním. Súd vzhľadom na už vykonané dôkazy nevidel dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania v situácii, keď to bol práve navrhovateľ, ktorý spočiatku výslovne žiadal, aby nebolo znalecké dokazovanie nariaďované a v situácii, keď oslovené realitné spoločnosti majúce znalosti zo situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite preskúmateľne určili dolnú hranicu trhovej hodnoty sporného pozemku na úrovní 10,- Eur za m2 (ktorú si následne osvojil aj zástupca odporcu) a hlavne v situácii keď okrem svojich tvrdení navrhovateľ nepredložil žiadny relevantný dôkaz, t.z. vyjadrenie znalca či realitnej spoločnosti, listinu o prevode porovnateľnej nehnuteľnosti, atď., signalizujúci, že trhová hodnota celého pozemku je v podstate 110,- Eur. Súd konštatoval, že možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, že región obce X. patrí k turisticky atraktívnym a vyhľadávaným lokalitám v blízkosti Západných Tatier, čo potvrdzujú aj slová samotného navrhovateľa na pojednávaní, že v obci X. v podstate každý poskytuje ubytovanie. Súd sa nestotožnil s námietkami, že nemožno vychádzať z cien oznámených realitnými kanceláriami, pretože pozemok oceňovali akoby stavebný. Ani jedna z nich nehodnotila sporný pozemok ako stavebný, hodnotila ho ako poľnohospodársku pôdu, iba zohľadňovala relevantné trhové faktory majúce význam k určeniu jeho reálnej hodnoty, vrátane toho, že sa jedná o poľnohospodársky pozemok. Odpoveď spoločnosti Orea, má podľa názoru súdu dostatočne presvedčivú výpovednú hodnotu, keďže rozlišuje medzi hodnotou poľnohospodárskej pôdy v extraviláne obce X. vo všeobecnosti a hodnotou presne označenej spornej parcely, ktorá vychádza z celkom konkrétnych kritérií (prístup, vzdialenosť od intravilánu, dostupnosť inžinierskych sieti, atď.). Rovnako ako spoločnosť Kama

- real, uvádzajúc vstupné kritériá, neuviedla diametrálne odlišnú dolnú hranicu trhovej hodnoty spornej parcely, keďže ňou určená dolná hranica sa pohybuje v strede intervalu hodnoty určenej spoločnosťou Orea. Z týchto odborných vyjadrení podľa názoru súdu vyplýva jednoznačný záver, že všetkými atribútmi porovnateľnými, pozemok nie je možné obstarať na trhu v cene nižšej ako 10,- Eur za m2. Rozhodujúcou je práve táto okolnosť a takto zistená cena má byť základom pre výpočet výšky primeranej náhrady odstupujúcemu spoluvlastníkovi. Pokiaľ potom nebolo v konaní nijako dokázané zo strany navrhovateľa, že vlastnosťami porovnateľný pozemok môže obstarať kúpou za cenu nižšiu než 10,- Eur za m2, súd prisúdil odporcovi primeranú náhradu v čiastke 3.975,- Eur, ktorá zodpovedá veľkosti jeho podielu (celková výmera pozemku 795 m2), čomu zodpovedá 1/2 397,5 m2 x 10 Eur za m2 a ktorú cestou svojho zástupcu aj požadoval. Záverom súd dodal, že ak by sa jednalo o pozemok určený na zástavbu, teda o stavebný pozemok, nepochybne by tento faktor bol realitnými kanceláriami v hodnoteniach zohľadnený a aj uvedený a možno potom s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou povedať, že jeho trhová cena by bola nepomerne vyššia. Preto uložil navrhovateľovi zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu, ktorý je oprávnený ohľadne sporného pozemku konať v mene odporcu ako neznámeho vlastníka sumu 3.975,- Eur. O trovách konania vyslovil, že s poukazom na o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru navrhovateľa súd neurčil primeranú náhradu, ktorá by mala byť navrhovateľom vyplatená odporcovi ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi. Súd nebral do úvahy skutočnosti na ktoré znalec prihliada pri určení všeobecnej hodnoty pozemku, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu slúžiacu na poľnohospodárske účely, ktorá skutočnosť má podstatný vplyv na určenie hodnoty pozemku. Taktiež neprihliadal na dôležitú skutočnosť, ktorou je, že pozemok nie je v územnom pláne obce zahrnutý ako pozemok určený na zástavbu, z čoho vyplýva, že na tomto pozemku sa nebude realizovať výstavba a nemôže sa naň teda vzťahovať cena ako pri pozemku na ktorom sa môže realizovať výstavba rodinných domov. Opomenutie týchto skutočnosti pri rozhodovaní spôsobilo podľa názoru odvolateľa nesprávne posúdenie veci a v dôsledku toho, aj nesprávne rozhodnutie. Navrhol preto, aby odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril zástupca odporcu Slovenský pozemkový fond, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu. poukázal na to, že pojem primeraná náhrada je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú však nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Podľa primeranej náhrady sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť nepredajné za cenu zistenú

podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax. Primeranú náhradu za vyporiadanie nehnuteľnosti určuje súd, pritom s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti v prvom rade vychádza z dôkazných prostriedkov navrhnutých účastníkmi za predpokladu, že ich vykonaním by bolo možné primeranú náhradu určiť a ich vykonanie neodporuje zásade hospodárnosti konania. Súd pri určení primeranej náhrady vychádzal z dostatočného množstva relevantných dôkazných prostriedkov, a preto dodatočná požiadavka navrhovateľa o nariadenie znaleckého dokazovania, pričom práve navrhovateľ spočiatku výslovne žiadal, aby nebolo znalecké dokazovanie nariadené, nebolo v žiadnom prípade dôvodné a potrebné. Sporný pozemok sa nachádza v tesnej blízkosti zastavaného územia obce X., ktorá je turisticky atraktívna lokalita, na pozemok je bezproblémový prístup z dvoch strán a na rovnakej úrovni sú už postavené rodinné domy. Pozemok má ideálny tvar a výmeru na výstavbu, napr. rodinného domu. V tejto súvislosti poznamenáva, že územný plán je „živý“ dokument, ktorý je možné pružne a rýchlo meniť a dopĺňať. V cenovej mape nehnuteľnosti je uvedených niekoľko realizovaných prevodov obdobných pozemkov v okolitých obciach v cenovom rozpätí od 12,- do 20,- Eur za m2 (Podbiel). Navrhol preto rozsudok okresného súdu potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané navrhovateľom v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v a bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa ust. a podľa ust. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. , potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie veci, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Keďže rozsudok prvostupňového súdu je jasný, zrozumiteľný a presvedčivý a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, nemohol prisvedčiť odvolateľovým argumentom, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd považoval za nedôvodné, a preto rozsudok okresného súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, pretože podľa ust. , ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.