Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/76/2024

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Radovan Kendereš EBEN, so sídlom Jesenovská 6308, 066 01 Humenné, IČO: 34 568 891, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: BauDrill s.r.o., so sídlom Petrovianska 32, 080 05 Prešov, IČO: 55 093 531, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Nariaďuje zabezpečovacie opatrenie a zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo na hnuteľný majetok – vo vlastníctve žalovaného:

- Na finančné prostriedky nachádzajúcich sa na bankovom účte č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, patriacemu žalovanému

- Na obchodný podiel v spoločnosti BauDrill s. r. o., so sídlom Petrovianska 32, 080 05 Prešov, IČO: 55 093 531, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. 45154/P

a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu proti žalovanému vo výške 9.589,20 Eur s príslušenstvom vyplývajúcej z konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. .

II. Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania o, ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným Okresnému súdu Prešov 28.06.2024, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, , ktoré v mene žalobcu podal ním zvolený právny zástupca, aby súd zriadil záložné právo na hnuteľný majetok žalovaného:

- - Na finančné prostriedky nachádzajúcich sa na bankovom účte č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, patriacemu žalovanému

- Na obchodný podiel v spoločnosti BauDrill s. r. o., so sídlom Petrovianska 32, 080 05 Prešov, IČO: 55 093 531, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. 45154/P

a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu proti žalovanému zaplatenia sumy 9.589,20 Eur spolu s príslušenstvom, pričom o tomto nároku v súčasnosti prebieha konanie vedené pod sp. zn.: .

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo (ďalej len „zmluva“), na podklade medzi zmluvnými stranami schváleného rozpočtu zo dňa 22.02.2024. Predmetom zmluvy o dielo mali byť práce a dodávky HSV do prevádzky PUB Tryskáč v Košiciach. Celková cena za dielo bola medzi stranami dojednaná vo výške 5.015,49 Eur, pričom táto sa týkala najmä dodaných prác, nakoľko materiál zabezpečil samotný objednávateľ. Cenu za dielo uhradil žalobca pred vykonaním diela na podklade faktúr vystavených žalovaným pod č. 124003 (na sumu 3.220 Eur) a 124004 (na sumu 1.803,20 Eur) spolu vo výške 5.023,30 Eur. Napriek tomu, že žalobca splnil svoj záväzok a cenu za dielo uhradil, žalovaný na druhej strane dielo nedodal riadne a v dohodnutom rozsahu. Dielo vykazovalo zásadné vady, čo mu žalobca vytkol ako to vyplýva aj z ich vzájomnej SMS komunikácie. Žalovaný nemal snahu vytýkané nedostatky dať do súladu s dojednaním diela podľa rozpočtu, k oprave nepristúpil, ani k inému spôsobu odstránenia vád, pričom vyhlásil, že „Ja som urobil všetko podľa noriem“. Vzhľadom na to, že vady neodstránil, žalobca bol nútený pristúpiť k odstráneniu vád sám. Na základe uvádzaných skutočností sa tak žalobca svojou žalobou vo veci samej zo dňa 17.06.2024, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (v rámci upomínacieho konania) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.589,20 Eur spolu s príslušenstvom, pričom o tomto nároku v súčasnosti prebieha konanie vedené pod sp. zn.: . .

3. Žalobca k dôvodom zabezpečovacieho opatrenia a obavy, že exekúcia bude ohrozená uviedol, že ohrozenie exekúcie je evidentne dané vzhľadom na viaceré skutočnosti známe žalobcovi z verejne dostupných internetových zdrojov. Poukázal na údaje z portálu sledujúceho finančné ukazovatele podnikateľských subjektov (www.finstat.sk) za rok 2023, ako aj z inej podnikateľskej aktivity spoločníka a konateľa žalovaného p. B. C., s ktorým žalobca realizáciu diela riešil. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný vznikol dňa 03.01.2023, pričom žalobcovi tvrdil, že má so stavebnou činnosťou 30-ročné skúsenosti. Účtovná závierka žalovaného za rok 2023 vykazovala záväzky minimálne vo výške 2.620,- Eur. Jediný spoločník a konateľ žalovaného je vedený v ďalších dvoch neúspešných a rozsiahlo zadlžených spoločnostiach ako jediný spoločník a konateľ. Ide o spoločnosti Bellpo s.r.o., so sídlom Mirka Nešpora 4886/59, 080 01 Prešov, IČO: 51 988 313 (deň zápisu dňa 09.10.2018) a PODLAHY PO s.r.o., so sídlom Petrovská 32, 080 01 Prešov, IČO: 47 842 571 (deň zápisu 27.08.2014) rovnako ako žalovaný s rovnakým predmetom podnikania smerujúcim k realizačným stavebným prácam. Obe uvedené spoločnosti sú vo výraznej strate, sú zadlžené a na spoločnosť PODLAHY PO s.r.o. sú vedené aj viaceré exekúcie. Nemožno preto vylúčiť, že konateľ žalovaného sa snažil zakryť svoje neúspešné podnikanie vytvorením ďalšej spoločnosti, ktorá sama už má (mala za rok 2023) záväzky. Z verejne dostupného registra účtovných závierok vedených Ministerstvom financií Slovenskej republiky, podľa ktorých: - žalovaný mal peniaze a účty v bankách za rok 2023 len vo výške 6.638 Eur, čo je suma menšia ako je pohľadávka žalobcu, - celková zadlženosť žalovaného dosahuje mieru 22,18 % (teda podľa uvedeného žalovaný financuje 22,18 % svojich aktív z cudzích zdrojov) - hrubá marža žalovaného dosahovala mieru 8,90 % (čo vyjadruje, že iba 8,90 % tržieb ostáva spoločnosti po zaplatení nákladov),

- spoločnosť Bellpo s.r.o. (v ktorej je konateľ a spoločník žalovaného jediným spoločníkom a konateľom) sa v roku 2023 oproti predchádzajúcemu roku (2022) dostala do straty z 6.678,- EUR na mínus 4.184 Eur, zároveň má dlhy voči štátu a dlhodobé bankové úvery vo výške 31.966 Eur a iné záväzky vo výške 55.619 Eur - spoločnosť PODLAHY PO s.r.o. (v ktorej je konateľ a spoločník žalovaného jediným spoločníkom a konateľom) je v dlhodobej strate, má viaceré dlhy (aj voči štátu) minimálne vo výške 13.542,72 Eur a sú voči nej vedené viaceré exekúcie (vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a ).

4. Z uvedeného je teda evidentné, že žalovaný sa v súčasnosti nachádza v nepriaznivej finančnej kondícii, pričom zdôrazňujeme v predmetných finančných ukazovateľoch nie sú zahrnuté pohľadávky žalobcu uplatňované v tomto konaní. Ponechaním plynutia času je preto viac ako zrejmé, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môže dôjsť k ohrozeniu reálneho vymoženia pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní, proti ktorej žalobca v tomto momente nemá iný prostriedok ochrany svojich práv. V prípade, ak by konajúci súd takéto zabezpečovacie opatrenie nenariadil, dá sa očakávať ďalšie zadlžovanie žalovaného, čím by došlo k znevýhodneniu postavenia žalobcu a k obmedzeniu jeho možnosti domôcť sa ochrany svojich práv - výkonu exekúcie. Naopak, zabezpečením majetku nevznikne žalovanému reálna ujma. Obava ohrozenia exekúcie v prejednávanom prípade vyplýva už zo samotnej nízkej miery dostatočných finančných prostriedkov na účtoch žalovaného (podľa účtovnej závierky za rok 2023), ktoré nedosahujú ani výšku pohľadávky žalobcu, ako aj skutočnosť, že konateľ a jediný spoločník žalovaného je osoba, ktorá okrem uvedenej spoločnosti figuruje v ďalších dvoch zadlžených

spoločnostiach s viacerými splatným a neuhradenými záväzkami. Vyššie uvedené skutočnosti tak v dostatočnej miere osvedčujú, že žalobcova obava ohľadom ohrozenia exekúcie má reálny základ.

5. Podľa , a (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa ustanovenia , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia , , a , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

9. Ustanovenie s použitím ustanovenia upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

10. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.

11. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

12. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

13. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe predložených listinných dôkazov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný.

14. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

15. Súd pripomína, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako

nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom ( pozri ).

16. Súd má v danej veci osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou (obchodno - záväzkový vzťah) a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sumy 9.589,20 Eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej žiada žalobca prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. Predmetná pohľadávka žalobcu bola uplatnená žalobcom návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podaným na Okresnom súde Banská Bystrica, podanie resp. prijatie návrhu pod sp. zn. je súčasťou spisového materiálu na čl. 32 a nasl. spisu. Konanie je na Okresnom súde Banská Bystrica vedené pod spisovou značkou ku dňu rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je právoplatne skončené. Súd zdôrazňuje že toto osvedčenie konštatuje výlučne vo vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikuje tým výsledok konania vo veci samej o nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia návrhom podaným po začatí konania vo veci samej, ktoré začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica. Vychádzajúc z tvrdení a dôkazov obsiahnutých v návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, súd teda považuje nárok žalobcu voči žalovanému, za osvedčený.

17. Pokiaľ ide o podmienku osvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, súd mal za to, že žalobca poskytol súdu dostatočné tvrdenia v návrhu, osvedčené predloženými dôkazmi, a to najmä tak, ako je bližšie popísané v časti (návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Peňažná pohľadávka vo výške 9.589,20 Eur ostala bez akejkoľvek právnej formy zábezpeky a bez akéhokoľvek zabezpečenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca navrhol, aby vo veci konajúci súd zriadil záložné právo vo vzťahu k hnuteľnému majetku, ktorý, žalovaný aktuálne vlastní a ktoré je špecifikovaný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

18. K podmienke obavy z ohrozenia exekúcie dáva súd do pozornosti (rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. ) „Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Zjednodušené povedané, ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa oprávnený bude môcť uspokojiť, je tento test zjavne naplnený. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou. Na naplnenie tohto testu je potrebné preukázať úmysel ako psychologickú kategóriu konajúceho. Úmysel sa typicky skúma pri trestnoprávnom skúmaní viny páchateľa (a úmyselné zbavovanie sa majetku na úkor veriteľa by skutočne mohlo naplniť aj skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa). Ide teda o dve odlišné otázky a dva odlišné testy. Z pohľadu jazykového výkladu „obavu z ohrozenia exekúcie“ môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne 3 vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému. Ustanovenie ani nijaký iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by táto „obava“ musela spočívať výhradne v úmysle žalovaného zbavovať sa svojho majetku na úkor sťažovateľa.“

19. Na základe vyššie uvedeného súd uvádza, že nakoľko zriadenie záložného práva má preventívny charakter, k jeho výkonu dôjde až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, čo znamená, že do podnikateľskej činnosti či priamo do majetkových pomerov žalovaného zabezpečovacím opatrením bezprostredne po jeho vydaní reálne zasiahnuté nebude. Žalobca osvedčil splnenie všetkých kumulatívne stanovených podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd jeho návrhu vyhovel, a to v rozsahu vyplývajúcom z výrokovej časti tohto uznesenia.

20. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Vzhľadom na obsah meritórneho rozhodnutia o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu, úspešnou stranou v konaní je žalobca, ktorému svedčí podľa nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O

výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto uznesenia

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).