Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Csp-61-2022.pdf
PDF · 128.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/61/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, proti žalovanej: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., t.č. bytom S. XX, U., o zaplatenie sumy 13.264,22 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 303,50 eura z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 10.138,63 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.138,63 eura od 13.04.2021 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
IV. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 27.06.2022, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 10.11.2022, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.264,22 eura (istina 10.662,14 eura + úrok 2.521,79 eura + poplatky 8,- eur + úrok z omeškania 72,29 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.619,02 eura od 13.04.2021 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorili dňa 13.08.2019 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ žalovanej bezúčelový úver vo výške 11.000,- eur. Úver bol čerpaný dňa 14.08.2019 tak, ako vyplýva z priloženej platobnej histórie. Úver bol čerpaný v plnej výške. Žalovaná sa zaviazala úver hradiť formou mesačných splátok v celkovom počte 96 splátok, pričom splátka bola splatná vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná prvý kalendárny mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom bola uzatvorená zmluva, t.j. 20.09.2019, a posledná splátka bola splatná 97 mesiacov po uzatvorení zmluvy t.j. 20.08.2027. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť zmluvný úrok, ktorý bol dohodnutý v zmluve samotnej, a to vo výške, ktorá je uvedená v úvodnej časti zmluvy s názvom ,,Základné podmienky“ a zároveň poplatok za poistenie vo výške 10,51 eura mesačne a poplatok za vedenie účtu vo výške 0,00 eur. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali 5.523,93 eura. Žalovaná mala úver uhradiť najneskôr do dňa 20.08.2027. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 16.523,93 eura. Žalovaná pôvodnému veriteľovi však nehradila splátky riadne a včas, preto právny predchodca súčasného veriteľa uplatnil svoje právo vyplývajúce zo zmluvy a dňa 11.03.2021 zaslal žalovanej výzvu k splneniu dlhu, v ktorej súčasne upozornil žalovanú ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásiť úver za splatný. Vzhľadom k tomu, že aj napriek tejto výzve žalovaná úver neuhradila, právny predchodca súčasného veriteľa vyhlásil dňa 12.04.2021 úver za predčasne splatný. Žalovaná uhradila pôvodnému veriteľovi 861,37 eura. Žalovaná bola ku dňu zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 12.04.2021 povinná uhradiť právnemu predchodcovi súčasného veriteľa celkovo 12.133,66 eura. Listom zo dňa 08.09.2021 pôvodný veriteľ upozornil žalovanú, že je v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením splatnej pohľadávky. Zároveň bolo žalovanej dané do pozornosti, že pôvodný veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe. Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2021 s účinnosťou odo dňa 21.12.2021. Na súčasného veriteľa bola postúpená pohľadávka vo výške 13.256,97 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 10.619,02 eura, zmluvného úroku vo výške 2.156,11 eura, zákonného úroku z omeškania vo výške 430,72 eura a pôvodných poplatkov vo výške 51,12 eura. Žalovanej bola zmena veriteľa oznámená listom pôvodného veriteľa zo dňa 21.12.2021. Žalovaná uhradila v danom prípade pôvodnému veriteľovi celkovo 861,37 eura. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Žalovaná súčasnému veriteľovi uhradila 0 eur. Posledná výzva na zaplatenie pred podaním žaloby odoslaná žalovanej právnym zástupcom žalobcu je zo dňa 01.04.2022. Žalobca sa v prospech žalovanej ako spotrebiteľa rozhodol uplatňovať len sumy vyplývajúce zo samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru so zákonným úrokom z omeškania a zmluvný úrok vo výške 8,90 % p.a. z dlžnej istiny vyčíslený od prvého dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do podania žaloby. Zmluvný úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je zo strany žalobcu uplatňovaný s poukazom na právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020, sp.zn. 5Cdo/42/2020, ktoré vo svojom odôvodnení uvádza, že veriteľovi patrí nárok na dohodnuté zmluvné úroky aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si uplatňuje dlžnú istinu vo výške 10.619,02 eura, zmluvný úrok splatný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 1.387,68 eura, poplatky splatné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru za odoslané upomienky vo výške 8,- eur a neuhradené poplatky za poistenie vo výške 43,12 eura - spolu vo výške 51,12 eura, úroky z omeškania od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 72,29 eura, zmluvný úrok vo výške 8,90 % p.a. z dlžnej istiny od prvého dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 13.04.2021 do dňa 24.06.2022 predstavujúceho deň podania žaloby vo výške 1.134,11 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 10.619,02 eura od prvého dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 13.04.2021 do zaplatenia. V doplnení žaloby zo dňa 08.12.2022 žalobca na výzvu súdu uviedol, že pôvodný veriteľ pred uzatvorením zmluvy kvalifikovane a s odbornou starostlivosťou posudzoval a overoval bonitu žalovanej, pričom prikladá doklad o skúmaní bonity žalovanej v úverovom registri, výpočet primárnej návratnosti vyplývajúci z príjmov, záväzkov, životných potrieb žalovanej. Žalobca si uplatňuje: - dlžnú istinu vo výške 10.619,02 eura pri výpočte: poskytnutá istina 11.000,- eur - úhrady pôvodnému veriteľovi alokované na istinu vo výške 380,98 eura (suma vo výške 10.661,06 eura predstavuje súčet požadovanej istiny a poplatkov za poistenie); - zmluvný úrok splatný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 1.387,68 eura pri výpočte pôvodným veriteľom: sadzba 8,9% p.a. z istiny 10.619,02 eura za obdobie 20.01.2020-12.04.2021 a pri revíznom prepočte: 10.619,02 x 8,9% / 365 x 448 = 1.157,55 eura; - poplatky splatné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru za odoslané upomienky vo výške 8,- eur a neuhradené poplatky za poistenie vo výške 43,12 eura, spolu vo výške 51,12 eura (poplatky za každú odoslanú upomienku vo výške 8,- eur boli dohodnuté v zmluve čl. II ods. 6 a v Sadzobníku poplatkov a poplatky za poistenie vo výške 43,12 eura predstavujú 4 mesačné poplatky vo výške 10,51 eura ako boli dojednané v zmluve č.l. I, druhá strana ods. Poplatky, pri revíznom prepočte: 4 x 10,51 eura = 42,04 eura; - úroky z omeškania od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 72,29 eura (žalobca nemá povedomie, akým spôsobom pôvodný veriteľ úrok vypočítal); - zmluvný úrok vo výške 8,90% p.a. z dlžnej istiny 10.619,02 eura za obdobie od 13.04.2021 do 24.06.2022 vo výške 1.134,11 eura pri výpočte: 10.619,02 x 8,9% / 365 x 438 = 1.134,11 eura.
3. Žalobca ako dôkazy predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0875/2021/CE zo dňa 14.12.2021, prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávky, Výpis z obchodného registra, Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) zo dňa 13.08.2019, Súhlas s Poistením k Úveru, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informáciu o RPMN, platobnú históriu, Výzvu zo dňa 11.03.2021, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.04.2021 s kópiou obálky, Výzvu zo dňa 08.09.2021, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2021, Predžalobnú výzvu zo dňa 01.04.2022, ePotvrdenku, Výpočet primárnej návratnosti, Výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne, Dopyt do Sociálnej poisťovne, Žiadosť o úver zo dňa 13.08.2019, Sadzobník, Splátkový kalendár, Podací hárok č. EPH232372560, sledovanie zásielky, Podací hárok č. EPH251190825, sledovanie zásielky, Podací hárok č. EPH263415870, sledovanie zásielky.
4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadrila.
5. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b.) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.1215/2012“), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania, alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5 ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
6. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
7. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
8. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.593/2008“), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
9. Z dôvodu, že žalobca má sídlo na území Českej republiky a žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Keďže ide o občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na súd dňa 27.06.2022, právomoc súdu sa spravuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pričom v zmysle vyššie citovaného článku 17 ods. 1 písm. b), článku 18 ods. 2 v spojení s článkom 62 ods. 1 nariadenia súd ustálil, že súdy SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň tunajší súd je vzhľadom na bydlisko žalovanej miestne príslušným súdom na konanie. Rozhodným právom v prejednávanej veci je s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.593/2008 právo Slovenskej republiky.
10. Podaním doručeným súdu dňa 08.12.2022 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy celkom 303,50 eura, z toho úrok 230,13 eura, úrok z omeškania 72,29 eura a poplatky 1,08 eura, na zaplatení ktorých žalobca netrval.
11. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti (odsek 10.) vo výroku I. rozsudku zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo pred prvým pojednávaním.
15. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
16. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
17. Podľa § 183 ods. 1 a 2 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. (1) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (2)
18. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala predvolanie na pojednávanie doručené, svoju neprítomnosť ospravedlnila a požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Súd mal za to, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, keď v zmysle § 183 ods. 1 CSP možno pojednávanie odročiť len vtedy, ak sa strana z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Hoci zhoršený zdravotný stav je spravidla dôležitým dôvodom brániacim v účasti na pojednávaní, v prípade žalovanej bolo možné od nej spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť, pretože predchádzajúce pojednávanie dňa 23.03.2023 bolo odročené z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (§ 183 ods. 2 CSP). O potrebe zastúpenia inou osobou na pojednávaní dňa 16.05.2023 v prípade zhoršeného zdravotného stavu bola žalovaná poučená v predvolaní na pojednávanie (na č.l. 109), napriek tomu sa zastúpiť nedala, ale v deň pojednávania (t.j. ani nie včas) súd požiadala o odročenie pojednávania znovu zo zdravotných dôvodov. Vzhľadom na uvedené súd pojednávanie neodročil, ale pojednával v neprítomnosti žalovanej.
19. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 13.08.2019 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), z ktorej vyplýva výška úveru 11.000,00 eur, úroková sadzba po zohľadnení zľavy 8,90 % ročne, výška mesačnej splátky 172,14 eura (pričom výška poslednej splátky má byť uvedená v splátkovom kalendári), počet splátok 96, splatnosť prvej splátky 20.09.2009, splatnosť ďalších splátok k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.08.2027, RPMN 11,38%, priemerná hodnota RPMN 8,18%. Z Výzvy zo dňa 11.03.2021 vyplýva, že ňou právny predchodca žalobcu vyzýva žalovanú k úhrade dlžnej sumy 2.302,38 eura do 15 dní od doručenia s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ku dňu 12.04.2021 vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu, žalovaná uhradila na zmluvu celkom sumu 861,37 eura. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0875/2021/CE zo dňa 14.12.2021 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku zo zmluvy na spoločnosť žalobcu, čo bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 21.12.2021.
20. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
21. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)
24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
27. Podľa § 2 písm. d), g), h), i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
28. Podľa § 9 ods. 2 písm. d), h), i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
30. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
31. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (2)
35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 13.08.2019 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 11.000,- eur, na ktorý žalovaná neplnila riadne a včas. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením splátok došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 12.04.2021, čím sa stal splatným celý dlh. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka.
36. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený zmluvou o splátkovom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, pretože text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver jej bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
37. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Doba trvania zmluvy by mala byť uvedená ako určitá alebo neurčitá, kým v zmluve sa žiaden z týchto údajov nenachádza. Uvedené ustanovenie pritom vyžaduje presnú špecifikáciu, t.j. či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/130/2017 zo dňa 08.01.2018). Okrem toho zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) výšku všetkých splátok, keďže neobsahuje výšku poslednej splátky, ktorá má byť uvedená v Splátkovom kalendári, ktorý sa však nestal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ani nebolo preukázané, že by bol žalovanej pri podpise zmluvy predložený. Nebolo tak dodržané ani ustanovenie § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Okrem toho nebolo možné uzavrieť, že by zmluva obsahovala v súlade s vyššie uvedeným ustanovením údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keďže nie je zrejmé, ako mohla byť celková čiastka spojená s úverom uvedená práve v sume 16.523,93 eura (a teda ako bola vypočítaná), keď v zmluve absentuje výška poslednej splátky, ktorá je vstupným údajom pre výpočet celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd mal za to, že pri výpočte celkovej čiastky k zaplateniu sa malo správne vychádzať zo splátky vrátane poplatku za poistenie, keďže bez poistenia nebolo možné zmluvu uzavrieť, čo vyplýva zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa musí uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru alebo ďalšia zmluva o doplnkovej službe. Okrem toho súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno preukázania toho, že žalovaná nemusela uzavrieť zmluvu o poistení, aby získala daný spotrebiteľský úver, resp. aby ho získala za rovnakých ponúkaných podmienok, nesie žalobca (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoCsp/2/2023-262 zo dňa 19.04.2023). Z uvedeného dôvodu mali byť poplatky za poistenie zahrnuté do celkovej čiastky (viď. § 2 ods. 1 písm. h) a g) ZoSÚ), a keďže sa tak nestalo, nie je možné považovať údaj o celkovej čiastke za v zmluve uvedený. Z rovnakého dôvodu, ako je uvedený vyššie, mal súd za to, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) riadne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď pri výpočte tohto údaju sa rovnako ako pri výpočte celkovej čiastky k zaplateniu nevychádzalo z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie (viď. § 2 ods. 1 písm. i) a g) ZoSÚ), napriek tomu, že poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalovaná nemala možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia. Keďže pri výpočte sa RPMN sa nevychádzalo zo splátky vrátane poistenia, znamená to, že v zmluve bola uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (správny údaj by bol vyšší).
38. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná čerpala úver celkom vo výške 11.000,- eur a zaplatila celkom sumu 861,37 eura, súd jej vo výroku II. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 10.138,63 eura a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
39. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovanej popri plnení istiny i úrok z omeškania, pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 13.04.2021, keďže k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 12.04.2021, čo nebolo medzi stranami ani sporným. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania z istiny vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 13.04.2021, t.j. vo výške 5% ročne.
40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za odôvodnenú len v časti o zaplatenie sumy 10.138,63 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.138,63 eura od 13.04.2021 do zaplatenia, preto jej vo výroku II. rozsudku v tomto rozsahu vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. zamietol.
41. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)
42. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, mal súd za to, že je dôvodné poskytnúť žalovanej na splatenie dlhu primeranú dlhšiu lehotu v trvaní 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd neumožnil žalovanej plniť dlh v splátkach jednak z dôvodu, že žalovaná o možnosť plnenia v splátkach nežiadala, keď zároveň minimálna výška splátky by vzhľadom na v súdnej praxi ustálenú dobu 3 roky na splatenie dlhu predstavovala sumu minimálne 300,- eur. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že žalovaná neuhrádzala splátky úveru vo výške vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, t.j. vo výške 172,14 eura mesačne, ani v priebehu konania na úver nič neuhradila, a teda nie je tu ani predpoklad, že by bola schopná plniť dlh v splátkach vo výške 300,- eur mesačne. Súd však dodáva, že žalovanej nič nebráni pokúsiť sa dohodnúť na plnení v splátkach so žalobcom.
43. V konaní nebolo možné vychádzať z toho, že žalovaná nesporovala žiadne z tvrdení žalobcu, pretože v spotrebiteľskom spore súd v zmysle § 295 CSP môže súd prihliadať aj na tie skutočnosti, ktoré medzi stranami neboli spornými, a môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ani pri pasivite žalovanej nie je možné vychádzať z nepopretia skutkového tvrdenia, pretože v spotrebiteľských sporoch je súd v zmysle § 290 a nasl. CSP povinný na ochranu spotrebiteľa prihliadať ex offo. Uvedené potom platí aj pri otázke skúmania náležitostí zmluvy a podmienky poistenia pre poskytnutie úveru za daných podmienok.
44. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/124/2017-194 zo dňa 30.04.2018, v obdobnej veci ako je tu prejednávaná, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou slabšej strany sporu v zmysle ustanovení § 290 a nasl. CSP, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 CSP). Zároveň v takýchto sporoch v zmysle ustanovenia § 300 CSP platí, že na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. Znamená to, že na tzv. spotrebiteľské spory sa ustanovenia o konaní použijú len „primerane.“ Ustanovením o konaní je i § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa zásadne v „bežnom“ sporovom konaní stranou nepopreté skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Toto ustanovenie (§ 151 ods. 1 CSP) však na spotrebiteľské spory aplikovať nemožno, pretože jeho použitie, vzhľadom na charakter spotrebiteľských sporov, v ktorých sa vo zvýšenej miere uplatňuje protektívna ingerencia súdu, nemožno považovať za primerané. V spotrebiteľských sporoch nemožno vychádzať z toho, že stačí, ak žalovaný - spotrebiteľ skutkové tvrdenia žalobcu - dodávateľa výslovne nepoprel, čím sú tvrdenia žalobcu preukázané, nakoľko v týchto sporoch je súd v zmysle ust. § 290 a nasl. CSP povinný na ochranu takéhoto spotrebiteľa prihliadať ex offo.“
45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
46. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
47. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
48. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
50. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti sumy 303,50 eura (zobral v tejto časti žalobu bez zavinenia žalovanej späť), pričom vo zvyšnej časti bol žalobca úspešný v časti sumy 10.138,63 eura, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 76% a hrubý úspech žalovanej 24%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 52% (76-24). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 52%, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).