Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Co-275-2013.pdf
PDF · 72.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/275/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu K. G. J., S..D.., J., M. X, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému T. J., E. T.S., Q. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom C. D., zamestnankyňou Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 50,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 7C/40/2013-20 z 10.4.2013 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,70 eura a trovy konania 16,50 eura na účet jeho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 a § 150 ods.2 O. s. p., poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4 Mcdo21/2009, v zmysle ktorého je súd povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania a uviedol, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku v sume 16,50 eur. Náklady zastúpenia žalobcu advokátom považoval za neúčelné z dôvodu, že sa jedná o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej a právnej stránke, že nároky si žalobca uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej mení iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla vyúčtovaných faktúr a žalovanú sumu. Mal za to, že žalobca a jeho právny zástupca sú si uvedených okolností vedomí a nariadených pojednávaní sa nezúčastňujú, pretože vychádzajú z toho, že súd pravdepodobne rozhodne na základe predložených písomných dokladov v ich prospech. Ďalej uviedol, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou §142 ods. 1 O.s.p dospel aj za použitia §150 ods. 2 O.s.p., pričom neprimeranosťou nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec vznik trov konania, ktorý je vo vzťahu k jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný a v tejto súvislosti poukázal zároveň na nález ÚS ČR sp. zn.I. Us988/2012 podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho , že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navýšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Žalobca v odvolaní namietal rozhodnutiu súdu iba vo výroku o trovách konania vychádza, lebo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko tento nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Domnieval sa, že súd nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od ním v žalobe uplatnených trov konania. Tvrdil, že ust. § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania túto náhradu úplne alebo sčasti nepriznať a že záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk, pričom treba posúdiť nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Pripustil, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p., avšak neprimeranosť trov konania v
takýchto sporoch voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne a v tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (reprodukoval z neho). Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne použil ust. § 150 ods. 2 O.s.p. aj z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem „neprimerané“ a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti a že tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlí akými úvahami sa riadil pri použití označeného ustanovenia O.s.p., ktoré nevymenúva explicitne prípady, v ktorých je možné trovy konania nepriznať alebo znížiť a preto je potrebné vykladať jeho obsah v súlade s dôvodovou správou k zák. č. 384/2008 Z.z. v zmysle ktorej môže súd pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané najmä ak predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Mal za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci, nakoľko uplatnené trovy konania neprekročujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba. Uviedol, že prvostupňový súd mal o trovách rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznať mu ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania, ktoré v prejednávanej veci spočívajú jednak v zaplatení súdneho poplatku a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby v občianskom konaní. V tejto súvislosti si dovolil poukázať na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôli znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Za zrejmú považoval skutočnosť, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby, príprava žaloby a jej podanie na príslušnom súde je náročný a zložitý proces vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu so žalobou. Tvrdil ďalej, že žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem, platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom a že právo účastníka na zastupovanie advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, pričom aj KS v Žiline v uznesení sp.zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že žalobca, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu trov spojených s poskytovaním právnych služieb. Dovolil si zdôrazniť, že rozsah zníženia trov je odporujúci dobrým mravom a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu. Žiadal s ohľadom na uvedené, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách konania tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 87,24 eur za 3 úkony á 16,60 eur a za 3 náhrady režijného paušálu á 9,16 eur . Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok, pokiaľ ide o výrok o trovách konania, potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku treba doplniť, že podľa dôvodovej správy k § 150 O. s. p. v Nariadení EP a Rady (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa drobnými vecami, v ktorých sú trovy proti pohľadávke neprimerané rozumejú spravidla právne veci s nízkou hodnotou sporu (najčastejšie rôzne druhy sankcií), že v týchto veciach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé (napr. nariadenie o tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané proti pohľadávke vo veciach do 2 000 €). Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému žiadne trovy nevznikli. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.