Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-154-2013.pdf
PDF · 297.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/154/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Bekovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., ul. Z. č. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom so sídlom C. C., ul. D. č. XX, proti odporcovi: AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 33, IČO: 31 342 361, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom C., N. H.. X, o výmenu vadnej veci, prípadne zaplatenie sumy 33.476,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/46/2004-836 zo 15. januára 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa voči odporcovi zamietol p o t v r d z u j e .
Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporcovi sa voči navrhovateľovi náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva.
Odporcovi sa voči navrhovateľovi náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á - v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ zamietol. Navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 8.764,04 eur na účet JUDr. Schweighofera, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že medzi navrhovateľom a AUTO POLUS, s. r. o., so sídlom Martin, Bambusky č. 5839/16, došlo na základe objednávky č. 02/2004 zo dňa 02. 02. 2004 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v súlade s ust. § 588 Občianskeho zákonníka, pričom predmetom predaja a kúpy bolo osobné motorové vozidlo Mazda 6, model: 2 0i, WGN Exclusive, sivá metalíza. Medzi účastníkmi došlo k dohode o cene predmetu kúpy, keď cena vozidla predstavovala 1.008.500,- Sk a navrhovateľ zaplatil zálohu kúpnej ceny vo výške 50.000,- Sk, čo bolo preukázané aj listinným dôkazom - príjmovým pokladničným dokladom, ako aj faktúrou č. 05/2004/03 a zaplatením zostatku kúpnej ceny navrhovateľom vo výške 958.500,- Sk na základe príkazu k úhrade. Okresný súd mal preukázané, že dňa 10. 03. 2004 navrhovateľ prevzal od AUTO POLUS, s. r. o., Martin ako predávajúceho motorové vozidlo Mazda 6, model 2 0i, WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681 s poznámkou, že ostatné doplnky okrem výbavy vozidla, ktorá je uvedená v preberacom protokole a druhý kľúč budú dodané dodatočne. Teda už pri odovzdávaní motorového vozidla účastníci zistili, že vozidlo nie je kompletné. Jednak chýbali jednotlivé doplnky, ktoré boli uvedené v objednávke a chýbal druhý kľúč od vozidla. Ďalej súd zistil, že navrhovateľ riadne a včas reklamoval vady a to chýbajúci druhý kľúč od motorového vozidla. To, že si uplatnil reklamáciu riadne a včas bolo preukázané aj potvrdením zo dňa 11. 03. 2004 tým,
že navrhovateľ požadoval výmenu motorového vozidla za nové bezvadné vozidlo rovnakej značky s rovnakou výbavou. Týmto dňom, teda 11.03.2004, začala plynúť lehota na odstránenie vady v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, § 19 ods. 4 zák. č. 634/1992 Zb. Z listinných dôkazov vyplynulo, že AUTO POLUS s. r. o., Martin neuznal reklamáciu tým spôsobom, že bude vymenené motorové vozidlo za nové, nakoľko podľa neho vozidlo bolo možné riadnym spôsobom užívať. Napriek tomu však následne bolo navrhnuté navrhovateľovi odstránenie tejto vady výmenou kľúča a neskôr až výmenou zámky. V tomto smere konštatoval okresný súd, že vec predávaná v obchode, čo sa vzťahovalo na predmetný vzťah- predaj motorového vozidla, musí mať požadovanú a prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť, musí byť bez vád, musí zodpovedať záväzným technickým normám. Naviac je zrejmé, že v súčasnej dobe všetky nové predávané motorové vozidlá sa predávajú minimálne s dvomi originál kľúčmi. Ak teda pri prebraní motorového vozidla jeden kľúč od vozidla chýbal, navrhovateľ sa dôvodne domáhal odstránenia tejto vady, nakoľko takouto vadou postihnuté vozidlo nebolo schopné bežnej prevádzky, čo sa síce netýka technických možností, ale možnej obavy z odcudzenia motorového vozidla. V konaní mal prvostupňový súd zistené, že vada bola odstránená až 31. 05. 2004, teda po uplynutí maximálne stanovenej 30 dňovej lehoty podľa ust. § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Keďže predávajúci AUTO POLUS, s. r. o., Martin, neodstránil vadu v tejto lehote, vada sa subjektívne považuje za vadu neodstrániteľnú a v súlade s ust. § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal navrhovateľ právo na výmenu veci, alebo od zmluvy odstúpiť, čo navrhovateľ požadoval pôvodne aj vo svojej reklamácii. Prvostupňový súd mal za to, že nedošlo k vybaveniu reklamácie v zákonom stanovenej lehote 30 dní, ani výmenou zámkov 31. 05. 2004 sa povinnosť predajcu nezmenila a tento bol povinný vymeniť navrhovateľovi motorové vozidlo zn. Mazda zakúpené dňa 10. 03. 2004 za nové. Súd vychádzal z predložených listinných dôkazov a nedodržanie zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. bolo konštatované aj v liste Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 19. 05. 2004, adresovanom navrhovateľovi, nakoľko predajca AUTO POLUS, s.r.o. Martin pri šetrení podnetu navrhovateľa Slovenskou obchodnou inšpekciou nepreukázal, že reklamácia bola vybavená v lehote do 30 dní. Na základe takto zistených skutočností súd mal za to, že predajca AUTO POLUS, s. r. o., Martin, s ktorým bol navrhovateľ v občiansko-právnom vzťahu na základe kúpnej zmluvy bol povinný navrhovateľovi vymeniť motorové vozidlo Mazda 6 za nové, keďže v konaní nebolo preukázané, že reklamácia bola vybavená v lehote do 30 dní. Vzhľadom k tomu, že AUTO POLUS, s. r. o., Martin bol dňom 26. 10. 2011 vymazaný z obchodného registra, teda týmto dňom stratil spôsobilosť na právne úkony, ako aj procesnú spôsobilosť, súd voči nemu uznesením zo dňa 15. 01. 2013 konanie zastavil. Súd voči odporcovi AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom v Bratislave návrh zamietol, mal za to, že odporca nemá v tomto spore pasívnu legitimáciu. Odporca AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom v Bratislave vystupoval ako dovozca motorového vozidla, avšak ďalší predaj zabezpečoval výhradne AUTO POLUS, s. r. o., Martin. Vo veci odstránenia vád sa angažoval odporca AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom v Bratislave ako importér vozidiel Mazda a zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva povinnosť vadu odstrániť, alebo niesť následky za neskoré odstránenie vád. Prvostupňový súd konštatoval, že v zmysle § 625 ods. 1 Občianskeho zákonníka výhradne AUTO POLUS, s. r. o., Martin, ako predajca zodpovedal za vady predanej veci. Kúpnopredajnú zmluvu uzatvoril predajca AUTO POLUS, s. r. o., Martin s navrhovateľom, a to ako právnická osoba konajúca vo svojom mene a na svoj účet. V súlade s ust. § 588 Občianskeho zákonníka ako predávajúci navrhovateľovi motorové vozidlo odovzdal a navrhovateľ ako kupujúci zaň zaplatil AUTO POLUS, s. r. o., Martin dohodnutú kúpnu cenu. Okresný súd konštatoval, že odporca AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom v Bratislave nie je nositeľom hmotného práva a preto z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu voči navrhovateľovi, súd návrh navrhovateľa voči nemu zamietol. Keďže odporca nemá pasívnu legitimáciu súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania predložením certifikácie a autorizácie pre autorizovaného predajcu vozidiel Mazda od odporcu a návrh navrhovateľa voči odporcovi v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") tak, že odporcovi priznal náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Právny zástupca odporcu doručil súdu dňa 18. 01. 2013 vyčíslenie trov právneho zastúpenia a žiadal priznať náhradu trov konania v sume 9.337,92 eur. Hodnotu jedného úkonu právnej služby si vyčíslil v sume 492,93 eur, z hodnoty predmetu konania 33.476,07 eur (1.0008.500,- Sk). Súd preskúmal správnosť predloženého vyúčtovania trov právneho zastúpenia a priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 8.764,04 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom, cestovnými nákladmi a náhradou za stratu času a DPH. Za úkony označené ako odvolanie zo dňa 07. 12. 2007 voči opravnému uzneseniu a vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa voči opravnému
uzneseniu (dňa 07. 03. 2008) súd priznal v zmysle § 14 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, a nie ako si vyčíslil právny zástupca odporcu v plnej výške, nakoľko išlo o odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej. Súd zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka, aby zaplatil trovy konania na účet právneho zástupcu odporcu spolu vo výške 8.764,04 eur.
V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Napadnutý rozsudok ako aj postup súdu považoval za nesprávny z dôvodov uvedených v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/). Okresný súd v záhlaví napadnutého rozsudku označuje za účastníka konania v rozpore s jeho odôvodnením aj odporcu 1/, ktorý bol dňom 26. 10. 2011 vymazaný z obchodného registra. Z tejto skutočnosti okresný súd vyvodil nesprávne právne závery a nesprávne ich právne kvalifikuje, že týmto dňom mal „stratiť spôsobilosť na právne úkony", ako aj „procesnú spôsobilosť" a prvostupňový súd preto voči nemu uznesením zo dňa 15. 01. 2013 konanie zastavil. V zápisnici o pojednávaní z 15. 01. 2013 z tejto skutočnosti je nesprávne vyvodené, že na základe toho odporca 1/ nemá pasívnu legitimáciu v spore. Výmazom právnickej osoby z obchodného registra táto osoba zaniká, čím stráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a v súlade s ust. § 19 O. s. p. stráca spôsobilosť byť účastníkom konania, čo sú úplne iné právne kategórie ako z týchto skutočností vyvodil okresný súd. Obchodná spoločnosť odporcu 1/ bola zrušená uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 26CbR/161/2010-44, zo dňa 11. 07. 2011, ale z obchodného registra bola vymazaná až po podaní podnetu navrhovateľa zo dňa 17. 10. 2011 na jej zrušenie, ale až po vydaní rozsudku Okresného súdu v Martine dňa 18. 10. 2011. Navrhovateľ uvedený podnet doručil aj Okresnému súdu v Martine, ktorý nevyčkal na rozhodnutie o podnete navrhovateľa, čím vzniká podozrenie, že súd musel vedieť, že spoločnosť navrhovateľa bola už v čase vyhlásenia tohto rozsudku zrušená. Je pravdou, že okresný súd svojim uznesením, č. k. 6C/46/2004-828, zo dňa 15. 01. 2013, konanie voči odporcovi 1/ zastavil, ale pochybil, keď tak urobil bez vykonania dôkazu výpisom z obchodného registra vedeného Okresným súdom v Žiline, použiteľným na právne úkony, nevyčkal na jeho právoplatnosť a konanie na prvom stupni skončil vydaním napadnutého rozsudku, ktorý z tohto dôvodu treba považovať za vydaný predčasne. Toto uznesenie okresný súd doručil zástupcovi navrhovateľa až dňa 15. 02. 2013 a tento podal proti nemu odvolanie. Bez rozhodnutia o tomto odvolaní súd I. stupňa nemohol pokračovať v konaní a vec mal v súlade s ust. § 209 ods. 2 O. s. p. predložiť odvolaciemu súdu. Vyhlásením rozsudku sa konanie na súde I. stupňa končí a po skončení konania už tento súd nemôže rozhodovať o procesných otázkach, o ktorých dovtedy nerozhodol, pokiaľ O. s. p. neustanovuje inak. Už z tohto dôvodu treba podľa názoru odvolateľa napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že na strane odporcov je pasívne procesné spoločenstvo, ktoré nevzniklo len v dôsledku toho, že navrhovateľ ich postupne zažaloval v tom istom konaní, ale jeho základ je hmotnom práve a vzniklo ako dôsledok hmotnoprávnych úkonov odporcov. Preto v tomto spore ide o nútené nerozlučné procesné spoločenstvo, ktoré je dôsledkom pôsobenia obsahu hmotnoprávneho vzťahu na účastníkov konania a uplatňovania pasívnej vecnej legitimácie obidvoch odporcov, ktorá by bola, bez účasti ostatných vecne legitimovaných odporcov z toho istého hmotnoprávneho vzťahu, neúplná a nemohla by viesť k úspechu v spore. Procesné úkony jedného účastníka zaväzujú, okrem zákonných výnimiek, ostatných účastníkov, ktorí sú s ním na jednej strane a na základné dispozitívne úkony treba súhlas obidvoch odporcov ako účastníkov núteného nerozlučného procesného spoločenstva. Rozhodnutie súdu vo veci samej preto nemôže obsahovať rozličné výroky voči každému z odporcov a musí sa vzťahovať na obidvoch a v prípade zániku jedného z odporcov musí súd konanie zastaviť v celom rozsahu.
Poukázal na to, že už v rímskom práve platilo culpa in iligendo - zodpovednosť (vina) za nedbanlivosť pri výbere splnomocnenca. Odporca si vybral za svojho dílera (priameho splnomocneného zástupcu) AUTO POLUS, s.r.o. Martin, ktorého autorizoval (priamo splnomocnil) na splnenie svojho záväzku, ktorý mu vznikol ako predávajúcemu z kúpnej zmluvy, a tento subjekt zanikol výmazom z obchodného registra skôr, ako by si bol mohol splniť svoje povinnosti zo záruky, ktorú sám na seba prevzal písomným vyhlásením v garančnej knižke, čo však nespôsobuje zánik zákonnej zodpovednosti splnomocniteľa ako predávajúceho. Krátky výrok, že súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ zamieta nemôže zbavovať súd povinnosti riadne sa vysporiadať so žalobným návrhom navrhovateľa a všetkými jeho zmenami. Z rozsudku musí byť zrejmé čoho sa navrhovateľ na súde domáhal a o čom súd rozhodoval. 1. návrh petitu - 24. 04. 2004:
Žalovaný (v rade 1/) je povinný vymeniť vadné osobné motorové vozidlo zn. MAZDA, typ vozidla Mazda 6 2,0i WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681, farba strieborná metalíza/ 25H za nové bezvadné osobné motorové vozidlo MAZDA 6, model: 2,0i WGN Exclusive, motor: 2,0i, počet dverí: 5, farba: sivá metalíza (kód: 29), s výbavou: 6 x airbag, ABS, EDB, EBA, DSC, aut. klimatizácia, el. sťahovanie okien, centrálne uzamykanie, rádio, alu disky 16", plato batožinového priestoru (GJ5AV9540), nášlapná lišta (G21BV4080F 60), hmlovky predné do reflektorov (GJ5AV7220F), koberce guma - sada, koberce textil lux. - sada, spínač svetiel automat (006ND50), vyhrievaná sedačka l.p. (006ND21931), čidlo parkovacie 2 sn. (005ND24), medveď blok (OO5ND8O), spojler zadný (GJ5AV4940F) a Winter packet, v lehote do 3 dní odo právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v lehote do 3 dní odo právoplatnosti tohto rozsudku. 2. návrh petitu - 05. 11. 2004: Okresný súd opomenul skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom podaní, ktoré doručil súdu dňa 05. 11. 2004, navrhol nielen, aby súd pripustil do konania ďalšieho účastníka na strane žalovaného, ktorým je: 2/ AUTO PALACE SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Panónska cesta 33, 851 04 Bratislava, IČO: 31342361, ale tejto skutočnosti prispôsobil aj svoj žalobný petit tak, že navrhol, aby súd obidvoch odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne vymeniť vadnú vec za novú bezvadnú v lehote do 3 dní odo právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť druhého odporcu v rozsahu poskytnutého plnenia. Okresný súd uznesením zo dňa 29. 11. 2004 pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil odporca 2/, ale o návrhu navrhovateľa na tomu zodpovedajúcu zmenu petitu nerozhodol, hoci do zápisnice o pojednávaní dňa 31. 01. 2005 súd uviedol, že navrhovateľ navrhuje, aby odporca 1/ a odporca 2/ boli spoločne a nerozdielne povinní vymeniť vadnú vec za bezvadnú a tak ku dňu 07. 10. 2010 bol ustálený okruh účastníkov, ale petit žaloby nebol ustálený ani do skončenia konania na súde prvého stupňa. Pripustenie odporcu 2/ do konania okresný súd v tomto uznesení odôvodnil aj splnením podmienok jeho hmotnoprávnej pasívnej legitimácie v spore, a to ustanovením § 499 Občianskeho zákonníka a najmä skutočnosťou, že odporca 2/ odstránil niektoré vady predanej veci, pričom vo veci reklamácie vozidla voči navrhovateľovi aktívne konal. 3. návrh petitu - 15. 02. 2005: Navrhovateľ priebežne reagoval na vývoj sporu a svojim podaním zo dňa 15.02.2005 navrhol primárny petit na solidárnu výmenu vadnej veci za bezvadnú, eventuálny petit pre prípad, že by súd nemohol vyhovieť solidárne zaplatiť peňažné plnenie vo výške ceny veci oproti povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcom vadnú vec a žiadal priznať náhradu svojich trov konania, alternatíva facultas, a to že v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku je ochotný prijať aj náhradné peňažné plnenie vo výške 398.545,- Sk, predložil svoj návrh na uzavretie súdneho zmieru, podľa ktorého by sa odporcovia zaviazali v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne peňažnú sumu 378.375,- Sk, pričom vo všetkých prípadoch plnením jedného z odporcov by zanikla povinnosť druhého odporcu v rozsahu poskytnutého plnenia. Okresný súd do zápisnice o pojednávaní dňa 16. 02. 2005 uviedol, že navrhovateľ navrhuje iné znenie petitu, ale o tomto návrhu na pripustenie zmeny petitu nerozhodol. V odôvodení napadnutého rozsudku okresný súd opätovne neuvádza celé znenie návrhu navrhovateľa na primárny petit, keď vynechal za čo by mali odporcovia navrhovateľovi vadné motorové vozidlo vymeniť a opakovane v rozpore s návrhom navrhovateľa okresný súd uviedol, že eventuálny petit žiadal v prípade, ak by súd primárnemu petitu nevyhovel. 4. návrh petitu - 18. 05. 2005: Navrhovateľ svojim písomným podaním zo dňa 18. 05. 2005 predložil okresnému súdu nové znenie návrhu svojho žalobného petitu, lebo medzičasom sa zvýšili trovy konania, čo je uvedené aj v zápisnici o pojednávaní dňa 18. 05. 2005, ale súd o tomto návrhu na pripustenie zmeny petitu nerozhodol. 5. návrh petitu - 21. 05. 2005: Keďže odporcovia neboli ochotní uzavrieť súdny zmier, navrhovateľ písomným podaním zo dňa 21. 05. 2005 upravil svoj žalobný návrh tak, že navrhol už len primárny a eventuálny petit. Okresný súd do zápisnice o pojednávaní dňa 26. 06. 2006 uviedol, že navrhovateľ upravuje aj navrhovaný petit návrhu, ale o tomto návrhu na pripustenie zmeny petitu nerozhodol. 6. návrh petitu - 25. 06. 2006: Navrhovateľ navrhol zmenu svojho žalobného petitu aj písomnými podaniami zo dňa 25. 06. 2006, ale súd o tomto návrhu na pripustenie zmeny petitu nerozhodol. Nesprávne právne posúdenie eventuálneho petitu okresným súdom je zrejmé aj z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku, č. k. 6C/46/2004-320, zo dňa 14. 11. 2007. „V prípade, že by výmena vadnej veci nebola v stanovenej lehote uskutočnená, súd eventuálne rozhodol, že po uplynutí tejto lehoty vzniká
odporcovi povinnosť vrátiť dohodnutú a zaplatenú kúpnu cenu voči povinnosti žalobcu vydať osobné motorové vozidlo. Ak by si túto povinnosť odporca 1/ nesplnil, až potom sa dostane s plnením eventuálnej povinnosti do omeškania a navrhovateľ na úrok z omeškania." Pripustil, že sa aj on, navrhovateľ, v niektorých svojich návrhoch dopustil chyby v písaní a namiesto správneho úroku navrhoval úrok z omeškania, ale v návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku zo dňa 06. 07. 2006 túto svoju chybu odstránil a navrhoval správne priznať úrok (§ 573 OZ), nie úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ) a svoje pochybenie v písaní podrobne vysvetlil a odôvodnil aj vo svojom písomnom podaní zo dňa 05. 12. 2007. Súd však zamietol jeho neexistujúci návrh na priznanie úroku z omeškania. Pokiaľ sa v niektorých podaniach navrhovateľa z dôvodu kopírovania vyskytne chyba v písaní - úrok z omeškania, navrhovateľ túto chybu na všetkých miestach opravuje ako úrok podľa § 573 OZ. 7. návrh petitu - 02. 07. 2006: Navrhovateľ sa písomným podaním zo dňa 02. 07. 2006 domáhal vydania rozsudku: PRIMÁRNY PETIT: „Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne vymeniť žalobcovi vadné osobné motorové vozidlo zn. MAZDA, typ vozidla Mazda 6 2,0i WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681, farba strieborná metalíza/ 25H, kúpené dňa 10.03.2004 za nové bezvadné osobné motorové vozidlo MAZDA 6, model: 2,0i WGN Exclusive, motor: 2,0i, počet dverí: 5, farba: sivá metalíza (kód: 29), s výbavou: 6 x airbag, ABS, EDB, EBA, DSC, aut. klimatizácia, el. sťahovanie okien, centrálne uzamykanie, rádio, alu disky 16", plato batožinového priestoru (GJ5AV9540), nášlapná lišta (G21BV4080F 60), hmlovky predné do reflektorov (GJ5AV7220F), koberce guma - sada, koberce textil lux. -sada, spínač svetiel automat (006ND50), vyhrievaná sedačka l.p. (006ND21931), čidlo parkovacie 2 sn. (005ND24), medveď blok (005ND80), spojler zadný (GJ5AV4940F) a Winter packet, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v lehote do 3 dní odo právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia a zaplatiť ich na účet advokáta č. XXXXXXX XXX/XXXX.". EVENTUÁLNY PETIT: Pre prípad, že by primárnemu petitu súd nemohol vyhovieť, lebo odporcovia už takú vec nemajú, navrhol, aby „...súd eventuálne uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.008.500,- Sk s 10 % úrokom p.a. počítaným od 01.06.2004 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia, oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovaným vadné osobné motorové vozidlo zn. MAZDA, typ vozidla Mazda 6 2,0i WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681, farba strieborná metalíza/ 25H, kúpené dňa 10. 03. 2004. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia a zaplatiť ich na účet advokáta č. XXXXXXX XXX/XXXX...". Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opätovne vynechal z tohto návrhu navrhovateľa za akú, nezameniteľným spôsobom individualizovanú vec s uvedením jej konkrétnej výbavy, ktorá je súčasťou tejto veci, majú odporcovia navrhovateľovi vadnú vec vymeniť a v rozpore s podaním navrhovateľa okresný súd opakovane nesprávne uvádza, že eventuálneho petitu sa mal domáhať v prípade, že by súd primárnemu petitu nevyhovel. pričom v rozpore s opravou navrhovateľa uvádza, že sa eventuálnym petitom domáha aj úroku z omeškania a nie správne úroku. Lehota na eventuálne plnenie „do troch dní od uplynutia lehoty na výmenu vozidla" po niekoľkonásobnom poučení a vysvetlení podstaty eventuálneho petitu navrhovateľom aj odvolacím súdom je už ničím neospravedlniteľná, a tieto isté chyby cituje okresný súd aj znením uznesenia č. k. 6C/46/2004-449, zo dňa 17. 02. 2010, avšak aj tak ich nenapravil, takže je vylúčené, že by sa mohlo jednať len o chybu v písaní či málo sústredenú činnosť súdu. 8. návrh petitu - 29. 08. 2006: Navrhovateľ aj vo svojom odvolaní zo dňa 29. 08. 2006 uviedol znenie návrhu svojho žalobného petitu. Prvostupňový súd uznesením, č. k. 6C/46/2004-449, zo dňa 17. 02. 2010, pripustil zmenu petitu navrhovateľa s tým, že petit znie: Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne vymeniť navrhovateľovi vadné osobné motorové vozidlo zn. Mazda, typ vozidla Mazda 6 2, Oi WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681, farba strieborná metalíza/ 25H, kúpené dňa 10. 03. 2004 s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť druhého odporcu v rozsahu poskytnutého plnenia.
Eventuálny petit pre prípad, že by súd nevyhovel návrhu na výmenu osobného motorového vozidla zn. Mazda: Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 33.476,07 eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od 01. 06. 2004 do zaplatenia, a to do troch dní od uplynutia lehoty na výmenu vozidla s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť druhého odporcu v rozsahu poskytnutého plnenia oproti povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcom vadné osobné motorové vozidlo zn. Mazda, typ vozidla Mazda 6 2 Oi, WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681, farba strieborná metalíza/ 25H, kúpené dňa 10. 03. 2004. Prvostupňový súd pochybil, keď pripustil zmenu petitu v inom znení, v akom ho navrhol navrhovateľ a teda rozhodoval o petite, ktorý on nikdy nenavrhol. Navrhovateľ je v sporovom konaní domunus litis a súd mu nemôže určiť, čoho sa má domáhať. Primárny petit je, v znení v akom ho pripustil prvostupňový súd, nevykonateľný, lebo súd do petitu nepripustil návrh navrhovateľa v časti, za akú, nezameniteľným spôsobom individualizovanú vec s uvedením jej konkrétnej výbavy, ktorá je súčasťou tejto veci, majú mu odporcovia vadnú vec vymeniť, ako to upresnil vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 17. 05. 2011. Eventuálny petit je v znení, v akom ho pripustil prvostupňový súd, absolútne nezrozumiteľný a nelogický, v rozpore so zákonom, a to napriek tomu, že odvolací súd prvostupňovému súdu veľmi podrobne vysvetlil, čo je eventuálny petit už v jeho zrušujúcom uznesení, sp. zn. 8Co/121/2009, zo dňa 20. 10. 2009. Navrhovateľ nenavrhoval, ani navrhovať nemohol, eventuálny petit pre prípad, že by súd nevyhovel návrhu na výmenu veci, ale pre prípad, že by primárnemu petitu súd nemohol vyhovieť, lebo odporcovia už takú vec nemajú, čo má úplne iný zmysel a význam, ako aj iné právne dôsledky. Okresný súd ignoroval viacnásobne predložený návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazu, či odporcovia takú vec, za ktorú by mali navrhovateľovi vymeniť vadné vozidlo, ešte majú, čo mu uložil aj odvolací súd. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2011 písomne navrhol na preukázanie tejto skutočnosti výsluch svedka Z. N. - konateľa odporcu 1/ a súčasne aj vykonanie ohliadky tohto vozidla v sídle odporcu 1/, na ulici C. XX, Z.. Súd nijako neodôvodnil, prečo tento dôkaz, na základe ktorého by mohol rozhodnúť, či môže rozhodovať podľa primárneho alebo podľa eventuálneho petitu, uznesením vyhláseným na pojednávaní 18. 10. 2011 zamietol a preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti nepreskúmateľné. 9. návrh petitu - 05. 10. 2010: Navrhovateľ v snahe napraviť tieto pochybenia prvostupňového súdu, opakovane predložil návrh petitu svojho návrhu na pojednávaní konanom dňa 05. 10. 2010, ktoré súd odročil na neurčito práve z dôvodu, že uznesením rozhodne ohľadom pripustenia zmeny petitu, tak ako to na pojednávaní súdu opakovane predložil navrhovateľ. Uznesením sp. zn. 6C/46/2004, zo dňa 25. 10. 2010, v rozpore s ust. § 95 O. s. p. prvostupňový súd nepripustil zmenu petitu v zmysle podania navrhovateľa s odôvodnením, že súd v konaní dvakrát pripustil zmenu petitu a navrhovateľ sa opätovne svojimi podaniami domáhal zmeny petitu návrhu, pričom v odôvodnení súčasne konštatuje, že navrhovateľ špecifikoval petit návrhu a doplnil ho o vymenovanie výbavy vozidla, ktoré sú odporcovia 1/, 2/ povinní vymeniť navrhovateľovi za bezvadné a s ohľadom na skutočnosť, že súd uznesením zo 17. 02. 2010 mal pripustiť zmenu petitu v obsahovo totožnom znení, ako je uvedené v podaní navrhovateľa predloženého súdu na pojednávaní dňa 05. 10. 2010, súd v zmysle § 95 ods. 1 a 2 O. s. p. nepripustil ďalšiu zmenu petitu návrhu. Podľa názoru navrhovateľa výsledky dovtedajšieho konania boli podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Prvostupňový súd uznesením č. k. 6C/46/2004-452, zo dňa 17. 02. 2010, vylúčil na samostatné konanie petit navrhovateľa: „Žalobca má právo uverejniť rozsudok v televízii Markíza, formou publicistickej relácie v rozsahu 30 minút a v denníku Plus 7 dní, formou uverejnenia rozsudku s komentárom redaktora denníka v rozsahu jednej dvojstrany, na náklady žalovaných v rozsahu predpokladaných nákladov na uverejnenie jednej dvojstrany v denníku Plus 7 dní 640.220,-Sk a v rozsahu predpokladaných nákladov na uverejnenie v televízii Markíza v trvaní 30 minút. Žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť žalobcovi na tento účel preddavok vo výške 640.220,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia." Okresný súd vylúčil na samostatné konanie petit, ktorý dovtedy ešte ani nepripustil a v uznesení uvádza, v čase jeho vydania, už neexistujúcu peňažnú menu. Okresný súd postupoval správne, keď o pripustení či nepripustení tohto procesného návrhu navrhovateľa nerozhodoval, ale pochybil, keď konanie o tomto
nároku vylúčil na samostatné konanie. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 8C/55/2010 zo dňa 17. 03. 2010, konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 6C/46/2004. Tieto nároky navrhovateľa vyplývajú z procesných ustanovení, a to z § 155 ods. 4 O. s. p. a majú vzťah k predmetu konania, t. j. k rozhodovaniu o hmotnoprávnom nároku navrhovateľa na výmenu vadnej veci za bezvadnú. Nemožno ich od výroku rozhodnutia vo veci samej odčleniť, prípadne vylúčiť na samostatné konanie. Uverejnenie rozsudku nemôže byť predmetom samostatného konania. Účastník má v zmysle tohto zákonného ustanovenia právo žiadať uverejnenie rozsudku a súd môže jeho právo akceptovať a nariadiť uverejnenie rozsudku. Súd takýmto návrhom účastníka nie je viazaný a uplatnenie takéhoto nároku nie je zmenou žalobného návrhu a nie je potrebné o takomto návrhu rozhodovať. Vyhlásením rozsudku sa konanie na súde prvého stupňa končí a po skončení konania už tento súd nemôže rozhodovať o procesných otázkach, o ktorých dovtedy nerozhodol, pokiaľ O. s. p. neustanovuje inak, napr. o náhrade trov konania. Na základe uvedených skutočností si navrhovateľ dovolil odvolaciemu súdu navrhnúť, aby zrušil obidve uznesenia okresného súdu, č. k. 6C/46/2004-452, zo dňa 17. 02. 2010 a sp. zn. 8C/55/2010, zo dňa 17. 03. 2010, z dôvodu, že nemali byť vydané a nemajú zákonný podklad. 10. návrh petitu - 17. 05. 2 011: Písomným podaním zo dňa 17. 05. 2011 sa navrhovateľ opätovne pokúsil o nápravu tohto pochybenia okresného súdu a podal konečné a upresnené znenie petitu svojho návrhu. Na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2011 okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým nepripúšťa zmenu petitu v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 17. 05. 2011, ale nerozhodol o žalobnom návrhu, ktorého primárny petit navrhovateľ opätovne predniesol na tomto pojednávaní a ktorý doručil súdu písomne krátkou cestou priamo na tomto pojednávaní. 11. návrh petitu-29. 11. 2011: Navrhovateľ aj vo svojom odvolaní zo dňa 29. 11. 2011 uviedol znenie návrhu svojho žalobného petitu. Odvolací Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení, č. k. 8Co/26/2012-770, zo dňa 25. 09. 2012 vytkol okresnému súdu (str. 13), že uznesením, č. k. 6C/46/2004-449, zo dňa 17. 02. 2010, nerozhodol, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia, o celom zmenenom návrhu, lebo opomenul rozhodnúť, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne vymeniť navrhovateľovi vadné osobné motorové vozidlo značky Mazda, typ Mazda 6 ... za nové bezvadné motorové vozidlo Mazda 6 .... 12. návrh petitu - 14. 01. 2013: Navrhovateľ v snahe pomôcť napraviť tieto pochybenia prvostupňového súdu, opakovane predložil návrh petitu svojho návrhu na pojednávaní konanom dňa 15. 01. 2013 - č. l. 804 a 804a, z ktorého okresný súd v odôvodnení opätovne vynechal, za čo navrhuje vadnú vec vymeniť a opakovane uvádza, že navrhovateľ žiadal v eventuálnom petite úrok z omeškania namiesto správne úrok. Okresný súd opakovane a v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15. 01. 2013 a uznesením písomne doručeným dňa 15. 02. 2013, nepripustil návrh navrhovateľa na zmenu petitu a nenapravil tak svoje predchádzajúce pochybenie, čím konanie opätovne zaťažil takou vadou konania, pre ktorú bude musieť odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, čím okresný súd naďalej spôsobuje zbytočné významné prieťahy v konaní, a to aj po dvoch nálezoch ústavného súdu, že Okresný súd v Martine porušil základné právo odvolateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozpore so skutočnosťou okresný súd cituje svoj rozsudok č. k. 6C/46/2006-177, zo dňa 04.07.2006, neúplné bez uvedenia za čo súd uložil odporcovi 1/ vymeniť vadné vozidlo. Okresný súd o návrhoch na zmenu návrhov navrhovateľa nerozhodol, napriek tomu návrh navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ zamietol, a tak nie je zrejmé, ktorý jeho návrh zamietol. Navrhovateľ tvrdil, že počas celého konania sa snažil správať aktívne a súčinnostne. Svoje žalobné návrhy bol nútený v súlade so zákonom prispôsobovať rýchlo sa meniacim pomerom na strane žalovaných, ktorých predmet činnosti - predaj motorových vozidiel - vykazoval od samého začiatku sporu minimálnu stabilitu a rozpory so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Už pred prvým pojednávaním vo veci odporca 1/ prestal predávať motorové vozidlá odporcu 2/. Pokiaľ by bol okresný súd poskytol navrhovateľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv rýchlo a účinne, bez zbytočných významných prieťahov v konaní, tak ako mu to ukladá O. s. p., mohlo byť jeho rozhodnutie vykonateľné aj vo vzťahu k odporcovi 1/. Keďže sa tak nestalo a súd nevykonával dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhol svojím podaním zo dňa 15. 02. 2005, bol nútený sám pátrať, kto bol v čase predaja vlastníkom tovaru, ktorý si kúpil a aké boli skutočné vzťahy medzi odporcami 1/, 2/, aby zistil kto bol predávajúcim.
Počas týchto prieťahov sa stalo zrejmým, že odporca 1/ už nebude schopný vadnú vec vymeniť za bezvadnú, a preto navrhovateľ svoj návrh rozšíril aj na odporcu 2/ a domáhal sa, aby ich súd na túto povinnosť zaviazal solidárne. O absolútne neefektívnom postupe okresného súdu svedčí aj samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku: „Za tejto situácie vychádzal súd len zo skutočne predložených listinných dôkazov a nedodržanie zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. je konštatované aj v liste SOI navrhovateľovi zo dňa 19. 05.2 004. ...". Práve na základe takto zistených skutočností súd rozhodol o povinnosti odporcu 1/ vymeniť navrhovateľovi motorové vozidlo Mazda 6 za nové, čo výrok neobsahuje. Navrhovateľ dal podnet SOI dňa 27. 04. 2004 a dňa 19. 05. 2004 dostal súdom citované stanovisko, ktoré navrhovateľ predložil súdu ešte dňa 05. 11. 2004, takže tento - podľa odôvodnenia prvostupňového súdu rozhodujúci - dôkaz, mal súd k dispozícii po celý čas konania a ak mu stačil na rozhodnutie po deviatich rokoch, je namieste otázka, prečo takto nerozhodol už na prvom pojednávaní vo veci, ktoré nemožno považovať za pripravené, tak ako mu to ukladá Občiansky súdny poriadok ani nevyužil postup podľa ust. 115a ods. 1 O. s. p., čím spôsobil, že taká jednoduchá vec nie je ani do dnešného dňa právoplatne skončená. Stanovisko SOI však nie je ani verejnou listinou a rovnaký záver si mohol okresný súd urobiť už na podklade dôkazov, ktoré navrhovateľ priložil k svojmu návrhu dňa 26. 04. 2004. SOI nemala k dispozícii žiadne iné dôkazy. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd sústavne porušoval zásadu hospodárnosti konania, pojednávania neplnili výchovný účel a viedol ich nedôstojne. Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania predložením originálu „certifikácie a autorizácie pre autorizovaného predajcu vozidiel Mazda od odporcu 2/, správne Certifikátu o autorizácii autorizovaného predajcu Mazda, z dôvodu, že odporca 2/ nemá pasívnu legitimáciu, ktorú však navrhovateľ odvodzoval o. i. aj z tohto dôkazu, ktorý predložil súdu vytlačený z internetu - dôkaz, č. 42, čo v prípade spotrebiteľa, v súlade s ustanoveniami § 52 až 60 Občianskeho zákonníka ako aj v súlade s výkladom týchto ustanovení vo svetle Smernice č. 1999/44/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar, stačí, ale navrhoval aj vyžiadanie originálov týchto splnomocnení, a to od obidvoch žalovaných. Tento dôkaz jednoznačne potvrdzuje, že odporca 1/ bol v čase predaja vozidla zmluvnou súčasťou autorizovanej siete pre vozidlá Mazda v Slovenskej republike. Táto skutočnosť bola v priebehu konania preukázaná aj inými dôkazmi, najmä výpoveďami obidvoch žalovaných a svedkov. Pokiaľ to bude odvolací súd považovať za potrebné navrhovateľ navrhol, aby sám doplnil dokazovanie vykonaním tohto dôkazu a aby od obidvoch odporcov vyžiadal originály certifikátu o autorizácii autorizovaného predajcu od odporcov 1/, 2/. Navrhovateľ navrhol, aby súd podľa § 112 O. s. p. v záujme hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti konania spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 6C/46/2004 a 6C/115/2006, ktoré sa u neho začali, skutkovo spolu súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov konania a sú pridelené tej istej sudkyni. V obidvoch veciach navrhol vykonať cca 60 rovnakých listinných dôkazov. Dôkaz vykonaný v jednom súdnom konaní nemožno použiť v inom súdnom konaní, ale spojením obidvoch vecí by uvedené dôkazy stačilo vykonať raz. O tomto návrhu okresný súd nerozhodol. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, že navrhovateľ zobral návrh na nariadenie predbežného opatrenia späť, keďže odporca uskutočnil výmeny zámkov, je nedostatočné, nepresné, skresľujúce a zavádzajúce v tom, že súd neuviedol, ktorý odporca vykonal toto predbežné opatrenie. Vykonal ho práve odporca 2/, čím uznal svoju pasívnu legitimáciu v spore, o čom navrhovateľ predložil súdu listinné dôkazy a bolo to potvrdené aj výpoveďami všetkých účastníkov konania a svedeckými výpoveďami na pojednávaniach dňa 31. 01. 2005, 16. 02. 2005, 18. 05. 2005 a 22. 06. 2005. Vnútorne rozporné sú zistenia uvádzané v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď z objednávky č. 02/2004 z 02. 02. 2004 súd mal zistiť, že navrhovateľ si objednal u odporcu 1/ kúpu vozidla, s tým, že dňa 02. 02. 2004 zaplatil zálohu vo výške 50.000,- Sk a cena bola dohodnutá 1.008.500,- Sk s termínom dodania marec 2004, pričom má byť súčasne nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom 1/ malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Predaj na objednávku upravuje § 613 Občianskeho zákonníka - osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode (spotrebiteľské kúpne zmluvy). K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, ako to odôvodňuje okresný súd, medzi navrhovateľom a odporcom 1/ podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tvrdil, že objednávku prijal odporca 1/ ako priamy splnomocnený zástupca odporcu 2/. Odporca 1/ žiadne auto na predaj v obchode nemal a vlastníkom vozidla, ktoré je predmetom tohto sporu, nikdy nebol. Jeho vlastníkom bol odporca 2/ a v súlade s ust. § 614 ods. 3 Občianskeho zákonníka prevzatím veci prešlo vlastníctvo k vozidlu od odporcu 2/ ako predávajúceho na navrhovateľa ako kupujúceho. Odporca 1/ len ako priamy splnomocnený
zástupca odporcu 2/ odovzdal navrhovateľovi vozidlo, ktorého vlastníkom a predávajúcim bol odporca 2/ a vyinkasoval pre neho aj kúpnu cenu, ktorú zaplatil navrhovateľ ako kupujúci. Odporca 1/ bol ako priamy splnomocnený zástupca odporcu 2/ len platobným miestom na zaplatenie kúpnej ceny odporcovi 2/, podobne ako advokát je len platobným miestom na zaplatenie náhrady trov konania, ktorú súd priznáva účastníkovi konania - jeho splnomocniteľovi. Navrhovateľ si 02. 02. 2004 neobjednal kúpu vozidla, ktorého reklamácia je predmetom tohto sporu, u odporcu 1/, ale od predávajúceho, ktorým bol odporca 2/ a za ktorého konal odporca 1/ ako jeho priamy splnomocnený zástupca, o čom odporcu uistil aj generálny riaditeľ odporcu 2/ ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. V písomnej objednávke zo dňa 02. 02. 2004 neboli vyplnené údaje o predávajúcom, a to - firma, právna forma, IČO, DIČ, číslo účtu a kód banky. V objednávke je výslovne napísané, že ju neprijíma odporca 1/ ako predajca, ale za predajcu. Navrhovateľ predložil súdu listinný dôkaz č. 41, kde odporca 2/ svojim zákazníkom vysvetľuje, ako rozpoznáte autorizovaného predajcu/opravcu? Každý predajca a opravca, ktorý spĺňa Štandardy pre autorizovaného (autorizovaný = splnomocnený) predajcu/opravcu vozidiel Mazda a úspešne prešiel autorizačným procesom (autorizačný proces - výber splnomocnenca (culpa in eligendo), má na videľnom mieste na showroome či v príjme opráv vyvesený Certifikát o autorizácii. Žiadny iný predajca/opravca nie je autorizovaný spoločnosťou AUTO PALACE SLOVAKIA. Skutočné právne vzťahy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ vyplývajú z „Certifikátu o autorizácii autorizovaného predajcu Mazda" a z „Certifikátu o autorizácii autorizovaného opravcu Mazda", ktoré potvrdzujú, že odporca 2/ priamo splnomocnil odporcu 1/ na predaj a opravy vozidiel značky Mazda v Slovenskej republike a zároveň sa za neho zaručil, že spĺňa značkové štandardy akosti práce, materiálov a služieb. Rovnako uvedené splnomocnenie kvalifikuje sám odporca 2/ aj v Garančnej knižke, str. 5, že „Značková/autorizovaná (splnomocnená) predajňa MAZDA" znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má od distribútora spoločnosti MAZDA oprávnenie zaisťovať služby, servis pre vozidlá MAZDA alebo vykonávať opravy v rámci záruk definovaných v tejto Garančnej knižke. Odporca 1/ v priestoroch, kde preberal objednávku od navrhovateľa, presne takýto certifikát (splnomocnenie) mal zarámované a vystavené na viditeľnom mieste a bolo v rovnakom vyhotovení ako dôkaz č. 42 - Auto Paláce Slovakia, s.r.o. Bratislava, výhradný distribútor vozidiel Mazda pre Slovenskú republiku, vydáva Certifikát o autorizácii (splnomocnenie) Autorizovaného predajcu Mazda pre AUTO POLUS, s.r.o. Martin, ktorým potvrdzuje, že menovaný subjekt je zmluvnou súčasťou autorizovanej predajnej siete (siete splnomocnených zástupcov) pre vozidlá značky Mazda v Slovenskej republike a spĺňa značkové štandardy akosti práce, materiálov a služieb. Navrhovateľ - spotrebiteľ na základe toho priameho splnomocnenia, ktoré si predtým telefonicky overil aj osobne u generálneho riaditeľa odporcu 2/, Ing. S., dôveroval, že odporca 1/ je priamo splnomocnený konať v mene zastúpeného a prevziať objednávku a zálohu 50.000,- Sk za svojho splnomocniteľa - predávajúceho vozidiel Mazda - odporcu 2/, ktorú mu riadne odovzdá, čo sa aj stalo. Odporca 2/ ako splnomocniteľ nikdy nespochybnil, že by jeho zástupca, ktorým bol odporca 1/, prekročil rozsah svojho oprávnenia. Skutočnosť, že odporca 2/ bol predajcom je výslovne uvedená aj prospekte z februára 2003, ktorý si navrhovateľ zobral pred objednávkou vozidla u odporcu 1/ - dôkaz č. 44 - Váš prodejce automobilu Mazda: Dovozca pre SR: Auto Palace Slovakia, s.r.o., Panónska cesta 33, 851 04 Bratislava, internet: www.mazda.sk. Rovnako aj v prospekte - stav k 01. marcu 2003 - dôkaz č. 45 - je uvedené Záruka na nový automobil Mazda platí 36 mesiacov alebo do najazdenia 100 000 km s odkazom na internet: www.mazda.sk. Podľa čl. 1 bod 2. písm. e/ Smernice 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady záruka: znamená akýkoľvek záväzok predávajúceho alebo výrobcu voči spotrebiteľovi, ktorý sa poskytuje bez poplatkov a týka sa vrátenia zaplatenej ceny alebo náhrady, opravy spotrebného tovaru, prípadne inej nápravy, ak tovar nevyhovuje špecifikáciám, ktoré sú uvedené v záručnom liste alebo v príslušných propagačných materiáloch. Podľa čl. 6 bod 1. cit. smernice záruka je právne záväzná pre toho, kto ju ponúka na základe podmienok ustanovených v záručnom liste a príslušnej propagácii. Skutočnosť, že odporca 2/ predal navrhovateľovi vozidlo prostredníctvom svojho priameho splnomocneného zástupcu, ktorým bol odporca 1/, vyplýva aj z dôkazu č. 40 - Auto Palace Slovakia, s.r.o. zabezpečuje pre územie celej Slovenskej republiky prostredníctvom dílerskej siete (prostredníctvom siete svojich splnomocnencov) predaj a servis automobilov značky MAZDA. Podobne odporca 2/ vo svojom liste zo dňa 24. 11. 2004 - dôkaz č. 38 - oznamuje navrhovateľovi, že s dealerom AUTO-POLUS MARTIN nebola podpísaná nová zmluva vyplývajúca z podmienok Smernice (EC) No. 1400/2002 z dôvodu efektívnosti a reorganizácie siete predajcov a opravcov vozidiel Mazda,
čo jednoznačne potvrdzuje, že odporca 1/ nekonal vo veci predaja vozidla vo svojom mene, ale len ako jeden z dealerov - priamych splnomocnencov siete odporcu 2/. Rovnako túto skutočnosť potvrdzuje aj list iného splnomocneného zástupcu zo siete splnomocnencov odporcu 2/, a to SK DRUŽSTVA v Žiline - dôkaz č. 20 - zo dňa 11. 08. 2004, že dňom 31. 07. 2007 bola ukončená činnosť autorizovaného (splnomocneného) servisu a predaja vozidiel Mazda v Martine a po dohode s odporcom 2/ ponúka navrhovateľovi svoje služby tento zástupca. Vozidlo, ktorého vlastníkom a predávajúcim bol odporca 2/, navrhovateľovi odovzdal jeho priamy splnomocnený zástupca, odporca 1/, ktorý spísal aj preberací protokol, v ktorom je poznámka, že ostatné doplnky a druhý kľúč budú dodané dodatočne. Odporca 1/ prevzal pre svojho splnomocniteľa od navrhovateľa aj kúpnu cenu. Odporca 1/ dňa 11. 03. 2004 - dôkaz č. 10 - písomne potvrdil, že navrhovateľ si dňa 11. 03. 2004 uplatnil reklamáciu vozidla z dôvodu, že kupujúcemu odovzdali len jeden kľúč od dverí a zapaľovania, teda dodávka bola neúplná a že navrhovateľ požiadal o výmenu vozidla za nové bezvadné rovnakej značky a s rovnakou výbavou. Listom zo dňa 11. 03. 2004, doručeným odporcovi 1/ dňa 16. 03. 2004 si navrhovateľ uplatnil reklamáciu aj prostredníctvom svojho advokáta a žiadal o výmenu vozidla za bezvadné vozidlo rovnakej značky a s rovnakou výbavou, ku ktorej priložil aj potvrdenie poisťovne, ktorá ho len s jedným kľúčom odmietla poistiť. Generálny riaditeľ odporcu 2/, Ing. A. S., vo svojom e-maily zo dňa 06. 05. 2004, ktorý navrhovateľovi nebol doručený z dôvodu nesprávnej e-mailovej adresy - výslovne potvrdzuje, že sa s navrhovateľom dňa 30. 04. 2004 osobne stretol v Žiari nad Hronom a že: 1. Návrh navrhovateľa na zľavu z predajnej ceny vo výške 16 % (pokus o mimosúdne vybavenie veci) postúpil autorizovanému (splnomocnenému) predajcovi, t. j. odporcovi 1/, ktorý musí uvedenú zľavu odsúhlasiť. 2. Svoj návrh na vrátenie zakúpeného vozidla, ktoré ešte nebolo zaregistrované a jeho výmenu za vozidlo nové, taktiež postúpil autorizovanému (splnomocnenému) predajcovi na vyjadrenie. 3. Súbežne a podľa platnej legislatívy postupovala spoločnosť odporcu 2/, ktorá urýchlene zabezpečila novú sadu zámkov a opakovane navrhovateľa písomne vyzvala k pristaveniu vozidla v ľubovoľnom autorizovanom (nimi splnomocnenom) servise. Aj keď tento e-mail mu nebol doručený z dôvodu nesprávnej e-mailovej adresy, generálny riaditeľ odporcu 2/ ho predložil súdu a jednoznačne z neho vyplýva, že odporca 2/, ako predávajúci reklamáciu uznal a uznal aj svoju povinnosť ako predajcu odstrániť vadu. Vybavenie uznanej reklamácie potvrdzuje aj list odporcu 2/ zo dňa 28. 04. 2004, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 30. 04. 2004, v ktorom odporca 2/ žiada navrhovateľa o oznámenie termínu na vykonanie servisu - výmena zámkov vozidla zakúpeného u dealera (splnomocneného zástupcu) AUTO-POLUS MARTIN, aby bolo možné úspešne doriešiť reklamáciu - dodanie jedného kľúča s novým vozidlom. Z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva, že odporca 1/ bol len splnomocneným zástupcom odporcu 2/, ktorý bol predávajúcim a reklamáciu uznal, avšak až po uplynutí 30 dňovej zákonnej lehoty na jej vybavenie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v z.n.p., po uplynutí ktorej má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť. Svoju zodpovednosť za vady predaného vozidla uznáva odporca 2/ aj vo svojom liste zo dňa 18. 03. 2004, ktorý síce nebol navrhovateľovi doručený, ale generálny riaditeľ odporcu 2/ ho predložil súdu - dôkaz č. 13a - v ktorom potvrdzuje, že navrhovateľ u neho aj osobne reklamoval chýbajúci druhý od vozidla a že odporca 2/ ako predávajúci, ktorý uznal reklamáciu navrhovateľa, expresným spôsobom zabezpečil dovoz novej originálnej sady (aj keď len) kľúčov, ktoré priviezol včera (17. 03. 2004) osobne z Prahy a že sú pripravení sadu navrhovateľovi bezplatne vymeniť a nanovo nakódovať v autorizovanom (splnomocnenom) servise našej značky. Uplatnenie svojho práva na výmenu veci poslal navrhovateľ na vedomie aj generálnemu riaditeľovi odporcu 2/ listom zo dňa 11. 03. 2004. List zo dňa 29. 04. 2004 poslal navrhovateľovi odporca 1/ a nie odporca 2/, ako nesprávne uvádza okresný súd v napadnutom rozsudku na str. 5. Dňa 27. 05. 2004 podal navrhovateľ súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý poslal na vedomie odporcom 1/, 2/, aby súd odporcovi 1/ (ako splnomocnenému opravcovi odporcovi 2/) uložil povinnosť bezplatne vymeniť všetky zámky, včítane súvisiacich technických úprav tak, aby navrhovateľ mohol začať reklamované vozidlo používať aspoň do skončenia sporu a predísť tak ďalšiemu zväčšovaniu rozsahu škôd. Toto predbežné opatrenie vykonal sám predávajúci - odporca 2/ ešte pred jeho nariadením, na základe čoho navrhovateľ mal návrh na nariadenie predbežného opatrenia vziať späť a súd konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavil.
Zo zákazky č. B00033 zo dňa 31. 05. 2004 nevyplýva, ako z toho vyvodzuje okresný súd, že bola uskutočnená výmena zámkov spoločnosťou Auto Fórum, s. r. o. Banská Bystrica. Táto spoločnosť zámky navrhovateľovi nevymenila, ale vymenil ich u tohto opravcu technický riaditeľ odporcu 2/, Ing. H. D., ktorý zákazku aj podpísal a navrhovateľ do tejto zákazky napísal a podpísal, že na základe uskutočnenej výmeny zámkov vezme návrh na vydanie predbežného opatrenia na Okresnom súde v Martine späť a nie že „vezme celý prípad zo súdu". AUTO FÓRUM, s.r.o. Banská Bystrica práve odporcovi 2/ (nie navrhovateľovi ani odporcovi 1/) vystavila za vykonanie tejto zákazky faktúru číslo 37004038, zo dňa 31. 05. 2004, splatnú dňa 14. 06. 2004, ktorý taktiež dokazuje, že odporca 2/ ako predávajúci svoju zodpovednosť za vady predanej veci uznal a predbežné opatrenie sám vykonal. Reklamovaná vada, napriek vykonanému predbežnému opatreniu, stále bráni tomu, aby sa vozidlo mohlo používať ako vozidlo bez vady. Navrhovateľ mal dôvodné podozrenie, že ten, kto odcudzil od vozidla druhý kľúč, sa pokúša vozidlo ukradnúť, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že dňa 14. 09. 2005 neznámy páchateľ vykonal do vozidla vlámanie, pričom z charakteru poškodenia a znefunkčnenia zámky ľavých predných dverí vyplýva, že vlámanie bolo vykonané kľúčom. Z tohto dôvodu navrhovateľovi hrozí vznik škôd. Sústavne musí venovať vozidlu zvýšenú ochranu, čím je výrazným spôsobom obmedzovaný v jeho bežnom používaní na účel, na ktorý si ho kúpil. Za tohto stavu je právom otrasená dôvera spotrebiteľa v akosť výrobku. Reklamáciu navrhovateľa uznali obidvaja odporcovia. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by sa odporca 2/ zapojil „len v snahe napomôcť vyriešiť celú situáciu s tým, aby nebolo ohrozené dobré meno značky na trhu". Toto jeho dodatočné tvrdenie je len účelové. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uvádza, že odporca 2/ pred súdom uviedol, že bol oboznámený so vznesenou reklamáciou od predajcu odporcu 1/. Následne dohodol spôsob odstránenia vady tak, že bude vymenená zámka na dverách osobného motorového vozidla a reklamáciu uznal. Odporca 2/ osobne na pojednávaní dňa 18. 05. 2005 vo svojej výpovedi potvrdil, že „Jednoznačne zo strany odporcu 1/ a odporcu 2/ došlo k tomu, že uznali reklamáciu, ktorú vzniesol voči vade, chýbajúcemu jednému originálnemu kľúču, navrhovateľ. Navrhovateľ doručil svoje telefaxové podanie zo dňa 19. 03. 2004 odporcovi 1/, ktorý potvrdil, že dňa 19. 03. 2004 asi o hodinu potom ako mal zasielať list zástupcovi navrhovateľa, tento fax dostal. Navrhovateľ sa nikdy nejakým spôsobom nezatajoval a ani úmyselne, ani neúmyselne nepredlžoval lehotu plynúcu na odstránenie vady. Nebol po 18. 03. 2004 telefonicky vyzvaný, aby pristavil motorové vozidlo na odstránenie vady, a to ani pánom D., ani pánom M., ani nikým iným a ani svojím konaním nikdy nebránil jej odstráneniu. Naopak, bolo v jeho záujme, aby sa reklamácia čím skôr vybavila. Na žiadnom stretnutí v Bratislave sa navrhovateľ s odporcom 2/ nedohovoril. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vnútorne rozporné, keď na jednej strane súd zistil, že odporca 2/ reklamáciu uznal ale súčasne ho nepovažoval za predávajúceho a pasívne legitimovaného. Tvrdenie odporcu 2/ (Ing. S., Ing. D.), že výmena len jedného kľúča z originálnej sady nie je možná a zamieňame pojmov kľúč a zámka bolo vyvrátené a vysvetlené v znaleckom posudku znalca Ing. N.. Spotrebiteľská kúpna zmluva nebola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom 1/, ale medzi navrhovateľom a odporcom 2/, za ktorého konal na základe priameho splnomocnenia odporca 1/. Spotrebiteľskú kúpnu zmluvu uzavrel navrhovateľ ako kupujúci - spotrebiteľ s predávajúcim, ktorým bol odporca 2/ a ktorý použil na splnenie svojich povinností zo spotrebiteľskej kúpnej zmluvy voči žalobcovi až troch svojich priamych splnomocnených zástupcov: 1. Na odovzdanie veľkého technického preukazu splnomocnil riaditeľa pobočky Československej obchodnej banky, a. s. v Martine Ing. K.. 2. Na odovzdanie nekompletného vozidla bez doplnkovej výbavy splnomocnil odporcu 1/, ktorý aj sám ponúkol navrhovateľovi rozšírenú záruku a ktorý oznámil navrhovateľovi, že od vozidla chýba druhý kľúč až po zaplatení celej kúpnej ceny v pobočke ČSOB Martin a že vozidlo navrhovateľovi odovzdal odporca 1/ až po zaplatení kúpnej ceny, čo potvrdil svedok N. na pojednávaní pred okresným súdom. 3. Na odovzdanie a namontovanie objednanej a navrhovateľom zaplatenej doplnkovej výbavy vozidla splnomocnil, resp. si objednal v AUTO-FORUM, s.r.o., Zvolenská cesta 11, Banská Bystrica, kde vykonal odporca 2/ aj navrhovateľom navrhnuté predbežné opatrenie na svoje náklady a skutočnosť, že výmena zámkov bola rozhodnutím odporcu 2/, potvrdil vo svojej výpovedi pred súdom aj odporca 1/. Pri odovzdávaní vozidlá dňa 10. 03. 2004 zistil len navrhovateľ, že vozidlo je nekompletné a že chýba druhý kľúč, obidvaja odporcovia to vedeli už odo dňa 04. 03. 2004, 16.00 hod, kedy bolo vozidlo dovezené do prevádzky odporcu 2/ v Martine.
Navrhovateľ prevzal vozidlo s chýbajúcim kľúčom preto, lebo už zaň zaplatil a bál sa, aby neprišiel aj o peniaze aj o auto, avšak prevzal ho s tým, že ho nepoužíval a dal ho strážiť v uzamknutej garáži, aby ho s tým chýbajúcim kľúčom niekto neukradol. Keďže kúpnu cenu zaplatil bezhotovostným prevodom v pobočke ČSOB Martin, nebolo možné, aby si namiesto vozidla zobral späť svoje peniaze a vozidlo neprevzal. V tomto preberacom protokole písomne uplatnil prvú reklamáciu, o ktorej odporca v súlade s ust. § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v účinnom znení ihneď rozhodol a navrhovateľovi vydal doklad o reklamácii a o spôsobe jej vybavenia tak, že ostatné doplnky uvedené vo faktúre 05/2004/03 a druhý kľúč budú dodané dodatočne. V tejto reklamácii si nezvolil žiaden zo svojich nárokov vyplývajúcich mu zo zodpovednosti predávajúceho za vady predanej veci - dôkaz č. 5
- Preberací protokol zo dňa 10. 03. 2004 - doklad o prvej reklamácii (poznámka). Predávajúci porušil svoje povinnosti, keď odovzdal kupujúcemu nekompletné vozidlo. Pred zaplatením kúpnej ceny predávajúci neumožnil kupujúcemu prekontrolovať si kompletnosť vozidla, ani ho neupozornil na to, že chýba druhý kľúč od vozidla. Takéto konanie predávajúceho je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako ich upravuje § 6 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo je v rozpore so vžitými tradíciami a vybočuje z pravidiel morálky uznávanej pri predaji osobných motorových vozidiel. Predávajúci nedodržal dobromyseľnosť, čestnosť, obchodné zvyklosti a prax, zneužil nedostatočné technické vedomosti kupujúceho o kupovanom vozidle a v tomto smere využil výraznú nerovnosť zmluvných strán. Porušil zákaz klamania spotrebiteľa podľa ust. § 8 citovaného zákona. Takýmto konaním predávajúci spôsobil kupujúcemu ujmu a škodu. Keďže odporca neodovzdal druhý kľúč od vozidla ani do 11. 03. 2004, navrhovateľ si dňa 11. 03. 2004 uplatnil druhú reklamáciu a požiadal o výmenu ešte nepoužitého vozidla za nové bezvadné vozidlo rovnakej značky s rovnakou výbavou ako bolo objednané vozidlo. O tejto reklamácii odporca 2/ do dnešného dňa nerozhodol, ani túto reklamáciu nevybavil. Odporca 2/ na osobnom rokovaní dňa 30. 04. 2004 v Žiari nad Hronom navrhol navrhovateľovi poskytnúť zľavu vo výške 20 % z ceny vozidla, s čím by bol navrhovateľ súhlasil aj s tým, že ak mu odporca 2/ vymení zámky s vykonaním potrebných úprav, postačila by mu aj zľava vo výške 16 % z ceny vozidla. K takejto dohode však nedošlo, lebo odporca 2/ ju nakoniec s navrhovateľom neuzavrel. Skutočnosť, že z výpisu z obchodného registra odporcu 1/ vyplýva, že odporca 1/ má vo svojom predmete činnosti okrem iného aj kúpu tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja, sprostredkovanie obchodu, maloobchod v rozsahu voľných činností a teda je oprávnený predávať motorové vozidlo v súlade s ust. § 588 Občianskeho zákonníka, nijako nevylučuje skutočnosť, že pri predaji vozidla, ktorého výmena je predmetom tohto sporu, konal odporca 1/ ako priamy splnomocnený zástupca odporcu 2/, ktorý bol v čase predaja výlučným vlastníkom tohto vozidla. Odporca 2/ vo všetkých svojich písomných či internetových materiáloch, týkajúcich sa predaja vozidiel značky Mazda veľmi často používal anglické výrazy, ktoré sa však pri predaji vozidiel bežne používajú a na Slovensku už majú ustálený význam. Slovo autorizácia pochádzajúce z latinčiny, je používané aj v angličtine a znamená udelenie plnej moci, splnomocnenie. Slovo dealer znamená zástupca. O skutočnosti, že vlastníkom predávanej veci v čase predaja a teda aj predávajúcim vozidla bol odporca 2/, priamo svedčia skutočnosti, o ktorých boli v konaní pred súdom I. stupňa predložené dôkazy, a to že držiteľom technického preukazu od vozidla bol v tomto čase odporca 2/ ako jeho vlastník, ktorý nedôveroval svojmu splnomocnenému zástupcovi - odporcovi 1/, a preto mu spolu s vozidlom neodovzdal technický preukaz (ako doklad potrebný na prihlásenie vozidla do príslušnej evidencie, bez čoho nie je možné vec užívať), aby ho pri predaji vozidla odovzdal navrhovateľovi (kupujúcemu
- spotrebiteľovi), ale si vymienil, že technický preukaz vydá až vtedy, keď obdrží na svoj účet celú odporcom 1/ pre neho vyinkasovanú kúpnu cenu. Takýmto postupom odporca 2/ v skutočnosti prenášal na spotrebiteľa bez jeho súhlasu a proti jeho vôli riziko pre prípad, že by splnomocnený zástupca nevydal svojmu splnomocniteľovi prevzatú kúpnu cenu za predávanú vec, čo však vo vzťahu k spotrebiteľovi výslovne zakazuje Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa a je to aj v rozpore s komunitárnym právom EÚ. Zhodne vypovedal aj svedok M., že odporca 2/ doviezol vozidlo odporcovi 1/ a až po zaplatení plnej ceny prechádza vlastníctvo na nového majiteľa a následne je daný pokyn od odporcu 2/ na odovzdanie veľkého technického preukazu a že odporca 2/ je vlastníkom motorového vozidla až do zaplatenia ceny a potvrdila to aj zástupkyňa odporcu 2/ na pojednávaní pred súdom dňa 26. 06. 2006, že odporca 1/ predáva motorové vozidlo odporcu 2/. Pokiaľ zástupkyňa odporcu 2/ vysvetľovala úverový systém ČSOB Leasing a predajnej siete Mazda, tak navrhovateľ k tomu dodal, že on si vozidlo nekupoval na leasing, ale za hotovosť a preto v súdenej veci táto schéma neplatila. Nikto nemôže na iného previesť viacej práv ako sám má. Odporca 1/, ktorý nebol vlastníkom vozidla, preto ani nemohol uzavrieť vo svojom mene s navrhovateľom zmluvu o predaji tejto veci v obchode. Z podstaty kúpnej zmluvy pri predaji v obchode vyplýva, že predávajúci musí byť vlastníkom predávanej
veci, lebo ak by ním nebol, nemohol by kupujúci od nevlastníka nadobudnúť vec do svojho vlastníctva, čo by bolo v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú predaj tovaru v obchode. Pri predaji v obchode sa uplatňuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého vlastnícke právo ku kúpenej veci prechádza na kupujúceho okamihom prevzatia veci § 614 ods. 3, § 601 až 610 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať na kúpnu zmluvu pri predaji v obchode. Odporca 2/ mal s odporcom 1/ dohodnutý aj alternatívny záväzkovo-právny vzťah a to tak, že odporca 1/ si vozidlo môže kúpiť aj sám. Táto možnosť sa však neuskutočnila. Pre tento prípad mali medzi sebou dohodnutú výhradu vlastníckeho práva v prospech odporcu 2/, podľa ktorej by odporca 1/ ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k tovaru až úplným zaplatením kúpnej ceny, čo potvrdil so svojej výpovedi v konaní vedenom na OS Martin pod sp. zn. 6C/46/2004 svedok Ing. M., ktorý v tom čase pracoval u odporcu 2/ ako hlavný ekonóm a ktorý výslovne vypovedal, že v čase predaja vozidla navrhovateľovi bol jeho vlastníkom odporca 2/. Skutočnosť, že v čase predaja vozidla bol vlastníkom predávanej veci odporca 2/, a tento bol predávajúcim, bola preukázaná ucelenou reťazou vzájomne na seba nadväzujúcich, spolu súvisiacich a v ničom si neodporujúcich priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré treba vyhodnotiť jednak každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Navrhol, aby za odvolacie dôvody súd považoval aj všetky jeho písomné podania v tejto veci a jeho vyjadrenia na pojednávaniach v tomto konaní Podľa ust. § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka odporca 2/ zodpovedá ako predávajúci za vady, ktoré mala predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Podľa ust. § 620 Občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov a podľa písomného vyhlásenia odporca 1/, ako splnomocneného zástupcu odporcu 2/, začala v súlade s ust. § 621 druhá veta Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa uvedenia veci do prevádzky, teda od 04. 06. 2004. Vyhlásením vo svojej písomnej propagácii, na internete, ako aj v záručnom liste (garančnej knižke), kde sa odporca 2/ sám označuje ako predajca - „Podpísaním tejto Garančnej (záručnej) knižky bezvýhradne súhlasím so zaradením mojich osobných údajov do marketingovej databáze predajcu (AUTO PALACE SLOVAKIA s. r. o.) a všetkých ostatných spracovateľov tejto databázy, t. zn. so zhromažďovaním, spracovaním a použitím týchto údajov pre potreby ponuky obchodu, služieb a prieskumu ponuky tovaru a služieb, s ktorými predajca (AUTO PALACE SLOVAKIA s.r.o.) obchoduje (str. 50 garančnej knižky)" ponúkol spotrebiteľovi aj rozšírenú záruku aj odporca 2/ (dôkaz č. 45). Na základe uvedených právnych úkonov odporca 2/ zodpovedá za vady predanej veci z dvoch dôvodov: 1. Zo zákona ako predávajúci. 2. Na základe svojho vyhlásenia v písomnej propagácii, na internete, ako aj v záručnom liste (garančnej knižke), že poskytuje kupujúcemu rozšírenú záruku 3 roky. Podľa SMERNICE 1999/44/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar - záruka je právne záväzná pre toho, kto ju ponúka na základe podmienok ustanovených v záručnom liste a príslušnej propagácii. Dňa 04. 06. 2004 ponúkol navrhovateľovi písomným vyhlásením v garančnej knižke rozšírenú záruku aj odporca 1/, ktorá taktiež začala plynúť v súlade s ust. § 621 druhá veta Občianskeho zákonníka odo dňa uvedenia veci do prevádzky, a to od 04. 06. 2004 a z tohto dôvodu taktiež zodpovedá za vady - podľa citovanej SMERNICE. Písomnú záruku ponúkol navrhovateľ aj odporca 1/, a preto aj on nesie zodpovednosť za vady, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní voči nemu uplatňuje a z tohto dôvodu je odporca 1/ v spore pasívne legitimovaný a z tohto dôvodu ho navrhovateľ aj zažaloval. Za ten istý tovar ponúkli rovnakú záruku obidvaja odporcovia, a preto zodpovedajú navrhovateľovi solidárne. Žalobca je v súlade s ust. § 511 Občianskeho zákonníka oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, pričom ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných v rozsahu tohto plnenia zanikne. Odporcovia zodpovedajú solidárne za vady jednej a tej istej veci a navrhovateľ sa domáhal výmeny len tejto jednej veci a navrhoval, aby ich súd zaviazal na jej výmenu spoločne a nerozdielne. Vyhlásením v záručnom liste (garančnej knižke) ako aj v propagácii na internete ponúkol spotrebiteľovi rozšírenú záruku aj výrobca predanej veci (dôkaz č. 57) a z tohto dôvodu zodpovedá za vady - podľa citovanej SMERNICE, avšak tento subjekt súd do konania na strane odporcov nepripustil. Podľa komunitárneho práva a aj podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí uplatňovať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa článku 153 ods. 1 a 3 zmluvy o založení ES spoločenstvo by malo opatreniami prijatými podľa jej článku 95 prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. Podľa SMERNICE 1999/44/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar:
• Pre určité kategórie tovaru je bežnou praxou predávajúcich a výrobcov, že ponúkajú záruky na tovar, ktoré chránia spotrebiteľa pred akoukoľvek vadou, ktorá sa objaví v rámci určitej lehoty. Takéto záruky sú právoplatnými nástrojmi marketingu, nemali by spotrebiteľa zavádzať. • Pojem výrobca znamená zhotoviteľa spotrebného tovaru, dovozcu spotrebného tovaru na územie spoločenstva alebo akúkoľvek osobu, ktorá sa označuje ako výrobca tým, že na spotrebný tovar umiestni svoje meno, obchodnú značku alebo inú odlišujúcu značku. • Pojem záruka znamená akýkoľvek záväzok predávajúceho alebo výrobcu voči spotrebiteľovi, ktorý sa poskytuje bez poplatkov a týka sa vrátenia zaplatenej ceny alebo náhrady, opravy spotrebného tovaru, prípadne inej nápravy, ak tovar nevyhovuje špecifikáciám, ktoré sú uvedené v záručnom liste alebo v príslušných propagačných materiáloch, t.j. aj na internete. • Predávajúci zodpovedá spotrebiteľovi za akýkoľvek existujúci nesúlad v čase dodania tovaru. Každá oprava alebo náhrada sa uskutoční v rámci primeranej doby a bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa pri zohľadnení vlastností tovaru a účelu, na ktorý spotrebiteľ tovar potreboval. • Záruka je právne záväzná pre toho, kto ju ponúka na základe podmienok ustanovených v záručnom liste a príslušnej propagácii. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (Rozsudok ESD zo dňa 13. 11. 1990, v právnej veci C-106/89, Marlesing, SbSD 1990, strana 1-4135) národný súd, ktorý aplikuje vnútroštátne právo, je povinný vykladať ho v čo možno najširšej miere v súlade so znením smernice a vo svetle cieľa, ktorý táto smernica sleduje, tak, aby bol dosiahnutý výsledok v nej stanovený. Národný súd je povinný si tak počínať vždy, bez ohľadu na to, či ide o ustanovenie národného práva, ktoré bolo prijaté skôr či neskôr ako príslušná smernica. Odvolateľ vytýkal prvostupňovému súdu, že pri svojom rozhodovaní takto nepostupoval, hoci navrhovateľ sa toho výslovne domáhal a odmietnutie návrhov navrhovateľa v tomto smere okresný súd nijako neodôvodnil, na základe čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepreskúmateľné. V záujme zabezpečenia rovnakých účinkov komunitárneho práva za všetkých okolností vo všetkých členských štátoch EÚ (rozsudok ESD zo dňa 16. 01. 1974, v právnej veci 166/73, Rheinmuhlen, SbSD 1974, strana 33), pre prípad, že súd by mal pochybnosti o interpretácii komunitárneho práva použitej navrhovateľom dovolil si navrhnúť, aby súd na základe čl. 234 ods. 3 Zmluvy o založení ES položil Európskemu súdnemu dvoru predbežné otázky: 1. Môže byť čl. 153 ods. 1 a 3 Zmluvy o založení ES v spojení s čl. 6 bod 1 SMERNICE 1999/44/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar vykladaný tak, že predpokladá existenciu zákona, podľa ktorého, pokiaľ ponúkne rovnakú záruku za ten istý tovar viacero subjektov, zodpovedajú spotrebiteľovi solidárne? 2. Je na základe vyhlásenia v písomnej propagácii, na internete, či v záručnom liste (garančnej knižke), že niekto poskytuje kupujúcemu rozšírenú záruku 3 roky, takáto záruka právne záväzná a v členskom štáte Európskej únie vymožiteľná voči tomu, kto ju takto ponúkol? Odporcovia svojím konaním porušili zásadu rovnosti účastníkov občianskoprávneho vzťahu a spôsobili mu škodu. Ako spotrebiteľ sa navrhovateľ ocitol v situácii, že ekonomicky silnejší a lepšie vybavený subjekt, ktorého predmetom činnosti je predaj motorových vozidiel, z nej profituje na jeho úkor. Kúpna zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej už z povahy veci je spotrebiteľ slabšou stranou zmluvného vzťahu. Odporcovia svojím konaním porušili zásadu ekvity, lebo konali v rozpore s dobrými mravmi, obchodnými zvyklosťami, čím zneužili svoje práva na úkor spotrebiteľa. Reklamáciu si navrhovateľ v záručnej dobe uplatnil aj priamo proti výrobcovi, a to listom zo dňa 26. 04. 2004 a jej vybavenie urgoval štyrmi listami zo dňa 19. 05. 2005. Odpoveď obdržal len na jeden z nich, a to dňa 01. 06.2 005 od Mazda Motor Európe GmbH, Leverkusen. Dňa 30. 04. 2004 o možnosti zmierneho vybavenia sporu navrhovateľ osobne rokoval s odporcom 2/ v Žiari nad Hronom, ktorý sa k svojej zodpovednosti za vady predanej veci hlásil aj vo svojom liste zo dňa 28. 04. 2004. Trval na tom, že odporca 2/ vždy konal voči navrhovateľovi ako predávajúci, a to či už priamo sám alebo prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov, ktorým bol aj odporca 1/, a takto sa bránil aj v priebehu súdneho konania. Už v liste, ktorý datoval dňom 18. 03. 2004 a ktorý navrhovateľ neodoslal, uznal svoju zodpovednosť za vady a taktiež aj na pojednávaní dňa 16. 02. 2005 uznal svoju zodpovednosť za vady a navrhovateľovi ako akcept na jeho návrh na uzavretie zmieru v tomto spore ponúkol „finančnú náhradu" vo výške max. 10.000,- Sk, o ktorej súčasne sám prehlásil, že s týmto by navrhovateľ určite nesúhlasil, požiadal o odročenie pojednávania a navrhol mimosúdne rokovanie. Rovnako svedok Ing. D. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22. 06. 2005 uznal, že za vady zodpovedá odporca 2/. Počas celého konania sa odporca 2/ aktívne bránil v spore tým, že sa snažil dokazovať, že reklamáciu mal riadne a včas vybaviť, ale navrhovateľ nemal poskytnúť súčinnosť.
Až na pojednávaní dňa 26. 06. 2006 zmenil taktiku svojej obrany, namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore a svoje konanie, vyplývajúce mu ako predávajúcemu zo zodpovednosti za vady, označil účelovo „len za ústretové". Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď voči odporcovi 2/ z tohto dôvodu návrh zamietol. Navrhovateľ po celý čas konania tvrdí, že vozidlo kúpil od predávajúceho, ktorým bol odporca 2/ a ktorý na svoje zastupovanie priamo splnomocnil odporcu 1/, aj keď je pravdou, že odporcovia skutočné záväzkovo-právne vzťahy medzi sebou pred kupujúcim zatajovali a zahmlievali v snahe odporcu 2/, ako skutočného predávajúceho, vyhnúť sa zodpovednosti za vady predanej veci. Následne sa stalo zrejmým, že tieto vzťahy mali byť založené na takom princípe, že odporca 2/ od kupujúceho dostane kúpnu cenu a odporca 1/, ktorý už v čase predaja bol insolventný, bude niesť zodpovednosť za vady predanej veci a už v čase predaja vozidla bolo obidvom odporcom známe, že s odporcom 1/ nebude predĺžená zmluva a kupujúci by si nemal u koho uplatniť zodpovednosť za vady predanej veci. Odporca 2/ takýmito dojednaniami, ktoré sú podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné prenášal riziko svojho podnikania a pokúšal sa preniesť aj svoju zodpovednosť na slabší subjekt, teda v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa a týmto prevodom by došlo k výraznému zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa a k vylúčeniu práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, čo však vo vzťahu k spotrebiteľovi výslovne zakazuje Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, ako na to navrhovateľ poukazoval aj v sťažnosti podanej Slovenskej obchodnej inšpekcii a je to aj v rozpore s komunitárnym právom EÚ. Následne poukázal navrhovateľ na znenie ust § 52 ods. 2 a § 53 a ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie a v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Namietal výrok rozsudku o náhrade trov konania a poukázal na ust. § 150 ods. 1 O. s. p., lebo na jeho strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce jednak v okolnostiach danej veci, týkajúcej sa navrhovateľových spotrebiteľských práv, jednak v okolnostiach na strane odporcu 2/ ako ekonomicky silnejšieho a lepšie vybaveného, pričom on - navrhovateľ sa už celý rok lieči z následkov po ťažkom úraze, pri ktorom takmer prišiel o jednu nohu, ktorú mu lekári zachránili, aj keď podstatne skrátenú. Z tohto dôvodu má veľké náklady na svoju liečbu a obmedzené možnosti na výkon svojho povolania. O skutočnosti, že majetkové pomery odporcu 2/ sú neporovnateľne lepšie ako majetkové pomery navrhovateľa, svedčí aj uznesenie Okresného Martin, sp. zn. 6C/43200427, zo dňa 17. 02. 2009, ktorým súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podané odvolanie. Priznanie náhrady trov konania odporcovi 2/ voči navrhovateľovi je podľa názoru navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi ako aj s ust. čl. 153 ods. 1 a ods. 3 Zmluvy o založení ES. Výklad prvostupňového súdu nemožno považovať za eurokonformný. Doterajšia výška trov konania účastníkov a výška, v ktorej okresný súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odporcovi 2/, je neprimeraná voči pohľadávke, ktorú si navrhovateľ uplatňuje, a to najmä z dôvodu prieťahov okresného súdu v konaní, jeho neefektívneho a nesprávneho úradného postupu a preto trovy konania vyčíslené odporcom 2/ nemožno považovať za potrebné na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi ani za trovy nevyhnutné, a aj preto by súd nemal podľa § 150 O. s. p. ich náhradu odporcovi 2/ voči navrhovateľovi priznať. Odporca 2/ v konaní jednoznačne prezentoval, že má záujem na výsledku konania, a to jednak vo svoj prospech ako aj v prospech odporcu 1/, lebo to bol práve odporca 2/, ktorý predal vozidlo s vadou. Odporca 2/ svojím správaním a postupom pri predaji a vybavovaní reklamácie navrhovateľovi rozhodne dal príčinu na podanie návrhu proti nemu, lebo bol predávajúcim, aj keď sa to snažil zastierať, aby sa tak vyhol svojej zodpovednosti za vady veci predanej v obchode. Navrhovateľ žaloval odporcu 2/ v dobrej viere v správnosť takého postupu a v presvedčení, vyplývajúcom z predložených dôkazov, že tento nesie zodpovednosť za vady predanej veci. Počas celého konania odporca 2/ aktívne navrhoval vykonávanie dôkazov a žiadal súd o odročovanie pojednávaní. Svoju pasívnu legitimáciu v spore odporca 2/ namietol len účelovo, a to až v štádiu, kedy už bolo zrejmé, že neuniesol svoje dôkazné bremeno, práve z dôvodu jeho procesnej špekulácie v súvislosti s náhradou trov konania. Na toto mal súd v súlade s ust. § 150 ods. 1 druhá veta O. s. p. prihliadnuť. Poukázal na znenie § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, vo veci úspech nemal.
Výsledok sporu v danom prípade nemožno hodnotiť tak, že by odporca 2/ bol v celom rozsahu úspešný ani, že by navrhovateľ vo veci úspech nemal a teda podľa jeho názoru ani jedna z hore uvedených podmienok splnená nebola. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že nebyť zániku odporcu 1/, voči tomuto by navrhovateľovi žalovaný nárok v celom rozsahu priznal, vrátane náhrady trov konania. Z toho ale súčasne vyplýva, že na odporcu 2/ by v takomto prípade žiadna povinnosť nebola nezostala a bol by voči nemu zamietol návrh, ktorého tarifná hodnota by bola nulová a teda v tomto vzťahu by ani teoreticky nemohla pripadať do úvahy tarifná hodnota veci 1.008.500,- Sk, na ktorú by bol v celom rozsahu zaviazaný odporca 1/. Namietal, že tarifnou hodnotou veci nie je a nemôže byť nadobúdacia hodnota veci. Navrhovateľ sa v spore nedomáha žiadnej hodnoty naviac, žiada len bezchybný tovar v hodnote, za ktorú zaplatil plnú kúpnu cenu. Nedomáha sa vydania veci, ale výmeny veci za novú, t. j. jednu vec rovnakej hodnoty odovzdáva a druhú vec rovnakej hodnoty preberá. Tarifná hodnota veci je rozdiel týchto dvoch cien, ktoré sú rovnaké a preto je ich rozdiel nula. Ak by súd vychádzal z toho, že tarifnou hodnotou by mal byť rozdiel ceny vadného vozidla pred uskutočnením výmeny zámkov a po tejto výmene, tak cena za výmenu zámkov bola podľa faktúry AUTO FÓRUM, s.r.o. Banská Bystrica 1.071,- Sk (35,55 eur) - dôkaz č. 23 a tarifnou hodnotou by bola suma 35,55 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty do 165,97 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v z.n.p. suma 16,60 eur. Aj keby sa vec posudzovala podľa § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v z.n.p., bola by základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy. Toto ustanovenie je špeciálne vo vzťahu k všeobecnému ust. § 10 ods. 1 a mohlo by sa použiť len keby bola odmena podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyššia ako odmena podľa špeciálneho ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, lebo toto ustanovenie slúži na ochranu spotrebiteľa. Rovnako aj pri posudzovaní podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedené výklady korešpondujú aj s ust. § 4 ods. 2 písm. zc/ zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v z.n.p., podľa ktorého je oslobodený od súdneho poplatku spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, čo je aj táto vec. Výkladom, ktorý použil okresný sud, by bol prakticky zmarený účel, ktorý zákonodarca touto úpravou sledoval, a to ochrana spotrebiteľa, lebo celkom neúspešný spotrebiteľ by bol v spore oslobodený od súdneho poplatku, svojmu advokátovi by zaplatil tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby max. jednu trinástinu výpočtového základu, ale na náhrade trov konania protistrane by mu to súd všetko zrátal. Výrok rozsudku o náhrade trov konania odporcovi 2/ a výška súdom priznanej náhrady týchto trov je nepreskúmateľná. Ako zástupcu odporcu 2/ okresný súd označil v záhlaví napadnutého rozhodnutia Advokátsku kanceláriu JUDr. Ľubomír Schweighofer, so sídlom N. nám. č. 2, C.. Podľa ust. § 24 O. s. p. si môže účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. Advokátska kancelária nie je fyzickou osobou a nemá ani právnu subjektivitu. Napadnutý výrok rozsudku, podľa ktorého je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 8.764,04 eur na účet JUDr. Schweighofera, advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, je neurčitý. Nie je z neho zrejmé, na účet ktorého Schweighofera, advokáta, by mal navrhovateľ nahradiť odporcovi 2/ trovy konania, odhliadnuc od skutočnosti, že odporca 2/ skutočne splnomocnil v rozpore s citovaným zákonným ustanovením na svoje zastupovanie Advokátsku kanceláriu s obchodným názvom JUDr. Ľubomír Schweighofer a nie advokáta JUDr. Ľubomíra Schwieghofera a preto odporcovi 2/ vôbec nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov za zastúpenie advokátom, keďže advokáta nesplnomocnil, okrem toho poukázal následne na úkony, za ktoré by nepatrila náhrada ani keby odporca 2/ advokátom riadne zastúpený bol. Namietal aj náhradu hotových výdavkov a tiež DPH, ktorú súd priznal v rozpore so zákonom o DPH. Navrhol, aby odvolací súd po doplnení dokazovania zmenil napadnutý rozsudok nasledovne: PRIMÁRNY PETIT: „Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne vymeniť žalobcovi vadné osobné motorové vozidlo zn. MAZDA, typ vozidla Mazda 6 2,0i WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681, farba strieborná metalíza/ 25H, kúpené dňa 10.03.2004 za nové bezvadné osobné
motorové vozidlo MAZDA 6, model: 2,0i WGN Exclusive, motor: 2,0i, počet dverí: 5, farba: sivá metalíza (kód: 29), s výbavou: 6 x airbag, ABS, EDB, EBA, DSC, aut. klimatizácia, el. sťahovanie okien, centrálne uzamykanie, rádio, alu disky 16", plato batožinového priestoru (GJ5AV9540), nášlapná lišta (G21BV4080F 60), hmlovky predné do reflektorov (GJ5AV7220F), koberce guma - sada, koberce textil lux. - sada, spínač svetiel automat (006ND50), vyhrievaná sedačka l.p. (006ND21931), čidlo parkovacie 2 sn. (005ND24), medveď blok (005ND80), spojler zadný (GJ5AV4940F) a Winter packet, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. Žalobca má právo uverejniť v Rozhlase a televízii Slovenska so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, právoplatné rozhodnutie súdu vo veci vedenej na Okresnom súde v Martine, pod sp. zn. 6C/46/2004, formou diskusnej relácie v rozsahu najmenej 30 minút a naviac 120 minút. Suma nákladov na uverejnenie je 40.000 eur. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Rozhlasu a televízii Slovenska so sídlom Mlynská dolina, Bratislava 845 45, IČO: 47 232 480, náklady na uverejnenie právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na Okresnom súde v Martine, pod sp. zn. 6C/46/2004, formou diskusnej relácie v rozsahu najmenej 30 minút a naviac 120 minút, v lehote do 3 dní odo dňa doručenia faktúry vydanej na úhradu týchto nákladov Rozhlasom a televíziou Slovenska, Bratislava s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť žalobcovi na uverejnenie právoplatného rozhodnutia súdu v Rozhlase a televízii Slovenska, Bratislava, vo veci vedenej na Okresnom súde v Martine, pod sp. zn. 6C/46/2004, formou diskusnej relácie v rozsahu najmenej 30 minút a naviac 120 minút, preddavok vo výške 25.000 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v lehote do 3 dní odo právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. EVENTUÁLNY PETIT: Pre prípad, že by primárnemu petitu súd nemohol vyhovieť, lebo žalovaní 1/, 2/ už takú vec nemajú, navrhujem, aby súd eventuálne uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 33.476,07 eur s 10 % úrokom p.a. počítaným od 01. 06. 2004 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia, oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovaným 1/, 2/ vadné osobné motorové vozidlo zn. MAZDA, typ vozidla Mazda 6 2,0i WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681, farba strieborná metalíza/ 25H, motor: 2,0i, počet dverí: 5, farba: sivá metalíza (kód: 29), s výbavou: 6 x airbag, ABS, EDB, EBA, DSC, aut. klimatizácia, el. sťahovanie okien, centrálne uzamykanie, rádio, alu disky 16", plato batožinového priestoru (GJ5AV9540), nášlapná lišta (G21BV4080F 60), hmlovky predné do reflektorov (GJ5AV7220F), koberce guma - sada, koberce textil lux. - sada, spínač svetiel automat (006ND50), vyhrievaná sedačka l.p. (006ND21931), čidlo parkovacie 2 sn. (005ND24), medveď blok (005ND80), spojler zadný (GJ5AV4940F) a Winter packet, kúpené dňa 10. 03. 2004. Žalobca má právo uverejniť v Rozhlase a televízii Slovenska so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, právoplatné rozhodnutie súdu vo veci vedenej na Okresnom súde v Martine, pod sp. zn. 6C/46/2004, formou diskusnej relácie v rozsahu najmenej 30 minút a naviac 120 minút. Suma nákladov na uverejnenie je 40.000 eur. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Rozhlasu a televízii Slovenska so sídlom Mlynská dolina, Bratislava 845 45, IČO: 47 232 480, náklady na uverejnenie právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na Okresnom súde v Martine, pod sp. zn. 6C/46/2004, formou diskusnej relácie v rozsahu najmenej 30 minút a naviac 120 minút, v lehote do 3 dní odo dňa doručenia faktúry vydanej na úhradu týchto nákladov Rozhlasom a televíziou Slovenska, Bratislava s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť žalobcovi na uverejnenie právoplatného rozhodnutia súdu v Rozhlase a televízii Slovenska, Bratislava, vo veci vedenej na Okresnom súde v Martine, pod sp. zn. 6C/46/2004, formou diskusnej relácie v rozsahu najmenej 30 minút a naviac 120 minút, preddavok vo výške 25.000 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v lehote do 3 dní odo právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia."
ALTERNATÍVNE navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súd I. stupňa na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uvádzal, že súd prvého stupňa správne odvodil pasívnu legitimáciu odporcu 1/, a teda absenciu pasívnej legitimácie odporcu 2/ od hmotnoprávnych dokumentov - kúpnej zmluvy zo dňa 10. 03. 2004, ktorej účastníkmi sú na jednej strane navrhovateľ ako kupujúci a na strane druhej odporca 1/ ako predávajúci z faktúry č. 5/2004/03 zo dňa 08. 03. 2001, ktorej vystaviteľom bol odporca 1/, záväznej objednávky zo dňa 02. 02. 2004, preberacieho protokolu zo dňa 10. 03. 2004 ako aj s ďalších listinných dôkazov a skutkových okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania - platba kúpnej ceny navrhovateľom na účet odporcu 1/, prevzatie kúpnej ceny odporcom 1/ od navrhovateľa a vedenie celého predaja vozidla v účtovníctve odporcu 1/ a pod. Odporca 1/ pri uzatváraní a podpisovaní kúpnej zmluvy o predaji vozidla nevystupoval ako splnomocnený zástupca odporcu 2/, ako tvrdí navrhovateľ, ale ako samostatný subjekt, autorizovaný predajca a účastník právneho vzťahu konajúci vo vlastnom mene a na vlastný účet. Takto to predsa uvádzal aj sám navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 24. 04. 2004, ktorú podal proti odporcovi 1/ ako predávajúcemu (pozn. všade kde sa uvádza odporca má sa na mysli dnes odporca 1/)... dňa 02. 02. 2004 navrhovateľ zaplatil odporcovi zálohu na kúpu hore uvedeného vozidla..., dňa 08. 03. 2004 odporca vystavil faktúru - daňový doklad č. 05/2004/03, ktorou navrhovateľovi vyfakturoval predaj motorového vozidla zn. Mazda.., dňa 10. 03. 2004 navrhovateľ vystavanú faktúru zaplatil, .....odporca neodovzdal druhý kľúč od vozidla...., navrhovateľ si v tomto preberacom protokole písomne uplatnil prvú reklamáciu, o ktorej odporca ihneď rozhodol, ....odporca nesie objektívnu zodpovednosť za vady predanej veci, ....odporca je povinný vymeniť vadné osobné motorové vozidlo Mazda..... Odporca 2/ bol importérom vozidiel zn. Mazda pre územie Slovenskej republiky, pričom dodával vozidlá a príslušenstvo zn. Mazda jednotlivým autorizovaným predajcom na základe ich objednávok, ktorí ich následne predávali zákazníkom ako predávajúci - samostatné právne subjekty. Importér nie je v právnom vzťahu ku konečným zákazníkom, tento len dodáva predmetné výrobky do predajnej siete po celom území SR svojim autorizovaným predajcom alebo opravcom. V nijakom prípade však nezodpovedá za záväzky jednotlivých predajcov, čo vyplývalo aj zo samotných zmlúv uzavretých medzi odporcom 2/ a ostatnými autorizovanými predajcami alebo opravcami zn. Mazda. Navrhovateľ svoj opačný názor na uvedenú skutočnosť v konaní nepreukázal. Navyše, odporca 2/ už nie je od r. 2006 importérom vozidiel zn. Mazda. K prechodu vlastníckeho práva z odporcu 2/ na odporcu 1/ sa vyjadroval odporca 2/ na pojednávaní dňa 03. 07. 2006 a to tak, že prechod vlastníctva z importéra na dealera prechádza dňom uhradenia celej faktúry za vozidlo dodané predajcovi, čo je v súlade s ust. § 443 v spojení s ust. § 445 Občianskeho zákonníka, čo aj potvrdil svedok Ing. M. na pojednávaní dňa 22. 06. 2005. V čase odovzdania vozidla navrhovateľovi už bol odporca 1/ vlastníkom predávaného vozidla, keďže vyplatil celú kúpnu cenu odporcovi 2/ a disponoval veľkým technickým preukazom. Toto vozidlo odporca 1/ oprávnene a v súlade s ust. § 133 v spojení s ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka ďalej previedol na navrhovateľa. Uvedené nespochybnil žiaden kompetentný orgán zaoberajúci sa návrhmi navrhovateľa (súd prejednávajúci túto žalobu, Ústavný súd, Slovenská obchodná inšpekcia). Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že si vozidlo objednal u odporcu 2/, ktorú skutočnosť začal navrhovateľ tvrdiť až v priebehu súdneho konania, po tom, čo rozšíril návrh aj na odporcu 2/. Toto svoje tvrdenie nepodložil navrhovateľ žiadnym dôkazom. Tvrdenia navrhovateľa v jeho odvolaní, že si objednal a zakúpil vozidlo u odporcu 2/, za ktorého konal odporca 1/ ako jeho priamy splnomocnený zástupca sú nepravdivé navrhovateľom prekrútené a nezodpovedajú skutočnosti o čom navrhovateľ má plnú vedomosť. Slová „za predajcu" v objednávke zo dňa 02. 02. 2004 znamenajú to, kto za predajcu objednávku prijíma a teda podpisuje, nie to, že odporca v 1. rade ako predajca prijíma objednávku za iného predajcu, čo si navrhovateľ nesprávne vykladá. V tomto smere ide zo strany navrhovateľa iba o účelové tvrdenia. Odkazy navrhovateľa na certifikát o autorizácii autorizovaného predajcu Mazda, príp. interné predpisy toho-ktorého odporcu, ako aj lingvistické analýzy slova autorizácia je potrebné považovať vzhľadom na pomerne rozsiahle dokazovanie v tomto konaní za irelevantné a účelové. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa zamietnutia návrhu na vykonanie dokazovania doložením certifikátov uviedol, že týmto dôkazom by sa opakovane dokazovalo to, čo bolo súdom I. stupňa preukázané listinnými dôkazmi akými sú objednávka zo dňa 02. 02. 2004, kúpna zmluva zo dňa 10. 03. 2004, faktúra č. 5/2004/03 zo dňa 08. 03. 2001, preberací protokol zo dňa 10. 03. 2004, ako aj ďalšie listinné dôkazy. Z vykonaného
dokazovania nebolo sporné, kto bol vlastníkom vozidla pred jeho nadobudnutím navrhovateľom. Vykonanie tohto dôkazu by nebolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné pre splnenie účelu tohto konania a súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie tohto dôkazu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti preto nie je nepreskúmateľné a nesprávne. Odmietol tvrdenia navrhovateľa uvedené v odvolaní v stati pod názvom „Zodpovednosť a záruky". Čo sa týka state s názvom „Reklamácie", k tejto uviedol, že navrhovateľ si u odporcu 1/ uplatnil reklamáciu ako u predajcu vozidla listom zo dňa 11. 03. 2004 s názvom Uplatnenie práva na výmenu veci. Odporca 1/ túto reklamáciu vybavil, vystavil navrhovateľovi doklad o reklamácii a komunikoval s ním, konkrétne konateľ spoločnosti A. X.. Odporca 2/ bol pri vybavovaní tejto reklamácie súčinný ako importér vozidla, ktoré dobromyseľne napomáhal zabezpečovať dodanie náhradného dielu, ktorý navrhovateľ požadoval v záujme čo najrýchlejšieho riadneho vybavenia jeho reklamácie, aby tak prispel k spokojnosti navrhovateľa, ktorý bol obzvlášť náročným zákazníkom a samozrejme, ochrany jeho práv ako spotrebiteľa. Takéto konanie odporcu 2/ bolo len jeho snahou o zdarné a riadne vybavenie záležitosti s navrhovateľom, o ochranu dobrého mena zn. Mazda, avšak v žiadnom prípade mu takéto ani iné povinnosti v súvislosti s reklamáciou navrhovateľa alebo akákoľvek zodpovednosť za vady motorového vozidla navrhovateľa nevyplývajú ani zo zákona, ani zo žiadneho zmluvného vzťahu. Za potrebné v tejto súvislosti považoval uviesť, že reklamácia nemohla byť úspešne vybavená v zákonnej lehote pretože navrhovateľ nepristavil vozidlo do autorizovaného servisu, napriek písomným a telefonickým výzvam zo strany odporcu 1/, čím navrhovateľ maril výkon zákonnej povinnosti predávajúceho, neumožnil výkon odstrániteľnej vady (výmenu zámkov), teda porušoval právnu normu, na ktorú sa opakovane sám odvolával. Tvrdenia v jeho odvolaní, že sa nijako nezatajoval ani nepredlžoval lehotu na vybavenie veci sú minimálne otázne, keďže zamestnanci dvoch spoločností mu súčasnými opakovanými výzvami nedokázali doručiť výzvu na pristavenie vozidla. Odporca následne odmietal tvrdenia navrhovateľa, že odporca 2/ sa k svojej zodpovednosti za vady predanej veci hlásil. Uvedené tvrdenie je len domnienkou navrhovateľa, nie faktom, ktorý by sa zakladal na skutočnosti. S dátumom 06. 05 .2004 je podanie - list, ktorý adresoval odporcom 1/ navrhovateľovi, v ktorom navrhuje spôsob vybavenia veci, nie iné podanie ako tvrdí navrhovateľ. Dal do pozornosti list odporcu 1/ zo dňa 29. 04. 2004, ktorým vyzýva navrhovateľa na pristavenie vozidla, takže nie je zrejmé, aký list zo dňa 28. 04. 2004, ktorý mal tejto písomnej výzve predchádzať navrhovateľ mal na mysli. Uviedol, že samotná skutočnosť, že sa odporca 2/ aktívne bráni v tomto súdnom konaní je výkon práv a povinností odporcu 2/ súvisiacich s konaním začatým na základe návrhu navrhovateľa a nie akýmsi „uznávaním" neexistujúcich záväzkov, ako sa nesprávne domnieva navrhovateľ. Uviedol, že na strane navrhovateľa evidentne dochádza k dezinterpretácii skutočností, písomných a ústnych prejavov osôb. Za nepravdivé považoval aj ďalšie tvrdenie navrhovateľa, že svedok Ing. M. mal potvrdiť, že v čase predaja vozidla bol vlastníkom vozidla odporca 2/. Svedok Ing. M. vo svojej výpovedi zo dňa 22. 06. 2005 uviedol, že importér je vlastníkom vozidla do momentu zaplatenia kúpnej ceny, čo ešte špecifikoval doplnením ... „ale ich ceny, nie ceny kúpnej sa motorové vozidlo, ktorú zaplatí zákazník." Z uvedeného jednoznačne vyplynulo, že prechod vlastníckeho práva medzi odporcom 2/ sa riadil ust. § 445 Občianskeho zákonníka, a teda že v čase predaja bol odporca 1/ vlastníkom predmetného vozidla. Súd I. stupňa uvedený skutkový stav vyhodnotil správne z predložených listinných dôkazov a na základe vykonaného dokazovania a v súlade s hmotným právom dospel k správnemu právnemu názoru o absencii pasívnej legitimácie odporcu 2/ a správne to aj odôvodnil v napadnutom rozsudku. Rozšírenie návrhu o odporcu 2/ považoval preto za účelové, zmenu petitu na výmenu vadnej veci odporcami „spoločne a nerozdielne" za vykonanú absolútne v rozpore so zákonom. Navrhovateľ doslova zneužil dobromyseľnú pomoc odporcu 2/ pri zabezpečení nových zámkov do jeho vozidla na účely rozšírenia svojho návrhu aj na odporcu 2/. Odporca 2/ uviedol, že osobne doniesol zámky z Prahy z centrálneho skladu a bolo na navrhovateľovi, aby si určil konkrétny termín a miesto, u ktorého autorizovaného predajcu príp. v servise chce, aby zámky boli vymenené. V takomto kontexte, teda v kontexte vzájomnej spolupráce odporcu 1/ ako autorizovaného predajcu a odporcu 2/ ako autorizovaného dovozcu je potrebné vnímať vybavenie reklamácie navrhovateľa. Odporca neuznal ani nemohol uznať reklamáciu navrhovateľa, pretože nebol predávajúcim, ale na účely jej riadneho vybavenia bol súčinný. Uviedol, že pasívna legitimácia je hmotnoprávna otázka, s ktorou sa súd vysporiadava na základe dokazovania vykonaného v konaní ako s otázkou predbežnou. V zmysle teórie práva pasívnou legitimáciou disponuje odporca 1/, ktorý je subjektom povinnosti uvedenej v návrhu.
Nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu 2/ vyslovil súd prvého stupňa už vo svojom prvom rozsudku vynesenom v prejednávanej veci dňa 04. 07. 2006 sudcom JUDr. Ladislavom Mejstríkom. V odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že kúpnopredajnú zmluvu uzatvoril odporca 1/, ktorý je právnickou osobou konajúcou vo svojom mene, na svoj účet. Odporca 2/ v tomto prípade vystupoval ako dovozca vozidla, avšak ďalší predaj zabezpečoval výhradne odporca 1/ a v zmysle § 625 Občianskeho zákonníka tento zodpovedá za vady predanej veci. Za nepravdivé považoval tvrdenie navrhovateľa, že súd sa nevysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie odporcu 2/ rade riadne a včas. Skutočnosť, že súd neuvádza tento záver v odôvodnení svojich rozhodnutí ako predbežnú otázku nemá podľa jeho názoru vplyv na správnosť ustáleného záveru o nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu 2/. Rozsudkom zo dňa 04. 07. 2006 sp. zn. 6C 46/2004 rozhodol Okresný súd Martin o povinnosti vymeniť navrhovateľovi vadné osobné vozidlo zn. Mazda za nové, bezvadné, s tým, že v prípade, ak sa tak nestane v súdom stanovenej lehote, je povinný odporca 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.008.500,- Sk, v lehote troch dní od uplynutia lehoty na výmenu vozidla oproti povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcovi 1/ vadné osobné motorové vozidlo. Navrhovateľ teda „mal" už v roku 2006 rozsudok znejúci na plnenie v jeho prospech, ktorým bolo vyhovené v plnom rozsahu jeho žalobnému návrhu a ktorým mu bola tiež priznaná náhrada trov konania v sume 213.075,- Sk. Voči predmetnému rozsudku sa však paradoxne odvolal len navrhovateľ, ktorý bol úspešný v konaní, čím si sám spôsobil nezmyselné predlžovanie súdneho konania. Vyslovil názor, že ak by navrhovateľ bol skutočne poškodeným spotrebiteľom, ktorý nemôže vadné vozidlo užívať, ktorý sa bojí o svoj majetok, vzniku ďalších škôd na majetku ako uvádza navrhovateľ vo svojich vyjadreniach, nepostupoval by tak, že za stavu, kedy je vynesený rozsudok v jeho prospech a kedy je subjekt zaviazaný na plnenie aktívny, s fungujúcou prevádzkou, existujúcimi zásobami hmotného majetku, by sa odvolal voči tomuto rozsudku s odôvodnením, že sa domáha toho istého plnenia, ktoré mu bolo súdom priznané od iného subjektu, o ktorom sa domnieva, že je pasívne legitimovaným subjektom. Takýto postup navrhovateľa ako osoby, ktorá má právnické vzdelanie a poskytuje právne poradenstvo aj pre tretie osoby možno označiť za konanie bez odbornej starostlivosti. Odporca zdôraznil skutočnosť, ktorú potvrdil na pojednávaní dňa 15. 01. 2013 samotný navrhovateľ, že on motorové vozidlo užíva, absolvuje s ním technické prehliadky, prišiel s ním aj na pojednávanie. Na otázku právneho zástupcu odporcu 2/ však uviedol, že nevie, koľko má na vozidle najazdených kilometrov. Na jednej strane navrhovateľ vie presne zadefinovať všetky diely, súčiastky, príslušenstvo vozidla, ktoré požaduje vymeniť, dokonca chce uzavrieť spor mediáciou, na strane druhej ale nevie uviesť základný stav vozidla - koľko má vozidlo najazdených kilometrov a nevie uviesť o tom ani približný údaj. Takáto odpoveď navrhovateľa ako skúseného vodiča, ktorý navyše vedie súdny spor týkajúci sa predmetného vozidla, nie je vierohodná. Navrhovateľ pri odpovedi na položenú otázku urýchlene účelovo doplnil, že toto vozidlo užíva obmedzene, však takéto obmedzenie žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Ďalej považoval za potrebné vyjadriť sa aj k ďalším tvrdeniam navrhovateľa uvedeným v jeho odvolaní, ako je tvrdenie: „...a pre sústavné procesné pochybenia okresného súdu odvolací súd ešte nemohol vo veci meritórne rozhodnúť". Bol to práve navrhovateľ, ktorý v konaní doslova zahlcoval súd I. stupňa, svojimi opakovanými zdĺhavými písomnými podaniami, ktoré neobsahovali žiadne nové skutočnosti, len opakované žiadosti o vykonanie už vykonaných dôkazov, opakované úpravy žalobného petitu, pričom svoje písomné podania doručoval súdu oneskorene, vždy až na pojednávaní (05. 10. 2010, 18. 10. 2011, 15. 01. 2013), následne na pojednávaní tieto menil a upravoval, čím sám spôsoboval nielen prieťahy v konaní, ale aj vytváral priestor pre prípadné procesné pochybenia súdu. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co 26/2012 zo dňa 25. 09. 2012 bolo účastníkom konania doručené dňa 31. 10. 2012. Pojednávanie v uvedenej veci na Okresnom súde Martin bolo následne vytýčené na deň 15. 01. 2013, s tým, že predvolanie na uvedené pojednávanie bolo vydané dňa 15. 11. 2012; právnemu zástupcovi odporcu 2/ bolo doručené dňa 20. 11. 2012. V predmetnom predvolaní boli účastníci konania riadne poučení, že do dňa pojednávania je potrebné predložiť originály listín, ktoré budú účastníci predkladať v konaní ako dôkazy a pred týmto pojednávaním sú povinní urobiť včas potrebné návrhy na vykonanie dokazovania. Súčasne boli účastníci konania poučení podľa § 153b ods. 1, 2 O. s. p. Navrhovateľ napriek dostatočnému časovému priestoru svoje 8-stranové písomné stanovisko vypracoval až dňa 14. 01. 2013 (pozn. s chybne uvedeným dátumom 14. 01. 2012) a toto predložil súdu na pojednávaní dňa 15. 01. 2013, pričom sám na pojednávaní uviedol, že toto písomné stanovisko je vlastne zhrnutím dokazovania s návrhom na opätovnú zmenu petitu. Súčasne požiadal, aby v zmysle zásady ústnosti mohol predniesť predmetné písomné stanovisko ústne. Sám právny zástupca navrhovateľa nepovažoval za potrebné celé podanie čítať a predniesol len zmenu žalobného
petitu na str. 7-8 písomného stanoviska. Navrhovateľ však po prerušení pojednávania, ktoré súd urobil za účelom oboznámenia sa s obsahom písomného stanoviska navrhovateľa, trval na čítaní celého písomného stanoviska, čo mu bolo zo strany súdu umožnené. Po prerušení pojednávania v trvaní 10 minút právny zástupca navrhovateľa čítal na pojednávaní celé písomné stanovisko zo dňa 14. 01. 2013. Pojednávanie dňa 15. 01. 2013 trvalo dve hodiny. Avšak aj proti tomuto rozhodnutiu súdu o prerušení pojednávania na 10 minút navrhovateľ bezdôvodne namietal. Až po pokračovaní v pojednávaní upresnil, že on nevznáša námietku proti prerušeniu pojednávania, ale požaduje čítanie písomného stanoviska. Rovnako zmätočný postup zvolil navrhovateľ už skôr, v súvislosti s pojednávaním dňa 18. 10. 2011. Na tento termín pojednávania boli účastníci volaní písomným predvolaním zo dňa 13. 09. 2011, doručeným právnemu zástupcovi odporcu 2/ dňa 19. 09. 2011. Aj toto predvolanie obsahovalo poučenie o povinnosti včasného oznamovania a dokladania návrhov, stanovísk a listín a aj v tomto prípade navrhovateľ a doručil svoje písomné stanovisko so žiadosťou o zmenu petitu až na pojednávaní. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca považoval námietku navrhovateľa, že „spor trvá už deväť rokov" za absurdnú. Nie je pravdou, že by súd I. stupňa nečítal písomné podania navrhovateľa, že by sa s nimi neoboznamoval, naopak, ako je vyššie uvedené, na tento účel dokonca prerušil pojednávanie. Navrhovateľ však aj proti tomuto rozhodnutiu o prerušení pojednávania na 10 minút bezdôvodne namietal. Až po pokračovaní v pojednávaní upresnil, že on nevznáša námietku proti prerušeniu pojednávania, ale požaduje čítanie písomného stanoviska. Priebeh pojednávaní považoval odporca za potrebné popísať z toho dôvodu, aby sa objasnila dôležitá skutočnosť a to, že súd I. stupňa umožnil navrhovateľovi vykonať všetky ním požadované úkony, a to aj tie, ktoré boli navrhovateľom opakovane vykonané v rozpore s poučením súdu a že to bol on, navrhovateľ, ktorý postupoval zmätočne a účelovo a namietal v konaní všetky úkony a rozhodnutia súdu (dokonca aj tie, ktoré boli v jeho prospech). Preto tvrdenia navrhovateľa o tom, že postupom súdu I. stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom sú absolútne neopodstatnené a zakladajú sa len na subjektívnych pocitoch a subjektívnej nespokojnosti navrhovateľa s postupom a rozhodnutiami súdu. Navrhovateľ mohol v konaní uplatniť a aj uplatňoval všetky svoje procesné práva. Skutočnosť, že nebolo vyhovené každému z jeho nespočetných procesných podaní a návrhov nespôsobuje vady konania v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich (nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 329/04). Námietku navrhovateľa týkajúcu sa zastavenia konania voči odporcovi 1/ s odôvodnením, že súd nevykonal dôkaz výpisom z obchodného registra odporcu 1/ použiteľným, na právne úkony, že nevyčkal na jeho právoplatnosť, považoval odporca za účelové a vzhľadom na skutočnosť, že sám navrhovateľ podával na registrový súd podnet na výmaz odporcu 1/ z obchodného registra, aj za nelogické a zmätočné. Z internetového portálu obchodného registra www.orsr.sk vyplýva, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/161/2010-44 zo dňa 11. 07. 2011, ktorým bola obchodná spoločnosť AUTO - POLUS, s. r. o. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom AUTO - POLUS, s. r. o, so sídlom Bambusky 5839/ 16, 036 01 Martin, IČO: 36 381 J586 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 26. 10. 2011 vymazáva. Z tohto jednoznačne vyplýva, že odporca 1/ stratil spôsobilosť byť účastníkom konania jeho výmazom z obchodného registra a súd voči nemu konanie musel zastaviť. Súd nie je povinný vyžiadať si z obchodného registra výpis na právne účely za účelom oboznámenia sa so skutočnosťou, že došlo k výmazu účastníka konania z obchodného registra. Bol toho názoru, že aj keby súdu takáto povinnosť vyplývala, jej nesplnenie by nemalo samo o sebe vplyv na stratu spôsobilosti odporcu 1/ byť účastníkom konania. Taktiež namietal tvrdenie navrhovateľa, že na strane odporcov sa jedná o procesné spoločenstvo účastníkov konania. V predmetnom konaní je hmotnoprávnym základom otázka zodpovednosti za vady vozidla, pričom túto zodpovednosť má v zmysle zákona predávajúci, ktorým je v posudzovanom prípade odporca 1/. Odporcovi 2/ nevyplýva zodpovednosť za vady vozidla zo žiadneho právneho predpisu, ani zo zmluvného vzťahu a preto jeho postavenie v tomto konaní ako odporcu nemá oporu v hmotnom práve. Úspech, resp. neúspech jedného z odporcov nemá vplyv na úspech, resp. neúspech druhého z nich. Každý z odporcov konal a vystupoval v konaní sám za seba a nie je tu daná žiadna hmotnoprávna
podmienka na vytvorenie procesného spoločenstva na strane odporcov. Rozhodnutie súdu vo veci samej musí preto obsahovať rozličné výroky voči každému z nich. Podľa názoru odporcu nebolo povinnosťou súdu I. stupňa vyhovieť každej úprave žalobného petitu navrhovateľa, ktorých, ako vyplýva aj z odvolania navrhovateľa, bolo 12, zvlášť, ak súd pripustil zmenu žalobného petitu na návrh navrhovateľa niekoľkokrát a na každý takýto návrh reagoval súd primeraným a zrozumiteľným spôsobom. V tejto súvislosti uviedol, že súd prvého stupňa mal rozhodnúť na základe odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 10. 2009 sp. zn. 8Co/121/2009 o návrhu navrhovateľa na zmenu petitu v zmysle jeho podania zo dňa 21. 05. 2005. Navrhovateľ však po vynesení rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 04. 07. 2006 vykonal ďalšiu úpravu petitu, a to podaním zo dňa 25. 06. 2006 a následne v samotnom odvolaní proti rozsudku zo dňa 04. 07. 2006 žiadal rozhodnúť o tomto eventuálnom petite: „Pre prípad, žeby primárnemu petitu súd nemohol vyhovieť, lebo žalovaným už takú vec nemajú, navrhujeme, aby súd eventuálne uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.008.500,- Sk s 10 % úrokom z omeškania p. a. počítaným od 01. 06. 2004 do zaplatenia u lehote do troch dní od uplynutia lehoty na výmenu vozidla s tým..." Takto vymedzený návrh, resp. časť návrhu navrhovateľa na zmenu petitu bol posledný v poradí pred tým, než súd I. stupňa rozhodoval o zmene petitu uznesením zo dňa 17. 02. 2010, teda súd I. stupňa nemohol rozhodovať v r. 2010 o návrhu na zmenu petitu zo dňa 21. 05. 2005, ale na základe toho návrhu, ktorý bol aktuálny. V tom čase bol aktuálny petit v znení podania zo dňa 28. 09. 2006, a aj keď sa jednalo o odvolanie, navrhovateľ v ňom jednoznačne prezentoval svoju vôľu týkajúcu sa rozhodovania o eventuálnom petite a teda bol relevantným návrhom o eventuálnom petite. Súd I. stupňa preto rozhodol o zmene petitu uznesením zo dňa 17. 02. 2010 správne a v súlade s návrhmi navrhovateľa. Po ďalšom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co 26/2012 zo dňa 25. 09. 2012 navrhovateľ písomným podaním zo dňa 14. 01. 2013 doručeným a predneseným na pojednávaní dňa 15. 01. 2013 opätovne žiadal zmeniť petit, pričom súd prvého stupňa uznesením zo dňa 15. 01. 2013 zamietol tento ďalší návrh navrhovateľa na zmenu petitu. Odporca mal za to, že postup súdu bol v súlade, so zákonom, naopak, konanie navrhovateľa, ktorý opakovane, takmer na každom pojednávaní menil žalobný petit, bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu: že „Úvaha súdu v zmysle ust. § 95 ods. 2 O. s. p., či výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia súdu a jeho myšlienkového postupu; správnosť tejto úvahu z hľadiska výskytu vady v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. dovolací súd nemôže prehodnocovať (ZSP č. 49/2007) . Uvádzal, že v konaní namietal tak eventuálny petit, ako aj petit znejúci na solidárny záväzok oboch odporcov, samozrejme tak z dôvodu absencie ich pasívnej legitimácie, ako aj z dôvodu toho, že odporca 2/ už nie je importérom vozidiel zn. Mazda na Slovensku už od 30. 09. 2006 a teda vozidlo, aké požaduje navrhovateľ vo svojom návrhu odporca 2/ nemá. Aj z tohto dôvodu nie je možné zaviazať odporcu 2/ na takéto solidárne plnenie, čo správne vyhodnotil súd I. stupňa. Dal do pozornosti, že navrhovateľ primárne týmto konaním sleduje získanie peňažného plnenia vo svoj prospech. Svedčí o tom nielen rozšírenie pôvodného petitu o eventuálny petit, ktorý znie na peňažné plnenie, ale taktiež a predovšetkým navrhovateľove konanie vo vzťahu k odporcovi, od ktorého sa snaží od začiatku konania získať peňažné plnenie. Navrhovateľ tak ako to uviedol sám na pojednávaní dňa 18. 10. 2011 niekoľkokrát počas konania pred súdom prvého stupňa priamo kontaktoval odporcu 2/ v jeho prevádzke, dožadoval sa dohôd s ním, na základe ktorých by sa navrhovateľovi poskytlo peňažné plnenie, dožadoval sa uznania záväzku voči jeho osobe, uzatvorenia súdnych zmierov a najmä vyplatenia peňazí v rôznych sumách, naposledy to mala byť suma v hodnote „aspoň" 331,94 eur, ako uviedol navrhovateľ na pojednávaní dňa 18. 10. 2011. Zameranie navrhovateľa voči odporcovi 2/ v snahe získať od neho peňažné plnenie je zreteľné aj v inom konaní začatom na návrh navrhovateľa, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6C/115/2006 o náhradu škody, v ktorom bol návrh zamietnutý a odporcovi 2/ boli priznané trovy konania, voči čomu navrhovateľ razantne namietal s tým, že odporca 2/ je „ekonomicky silnejší subjekt" čo má byť dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania. Práve tieto argumenty a vyjadrenia typu „ekonomicky silnejší subjekt" markantne vyjadrujú to, čoho sa navrhovateľ v tomto konaní pokúša skutočne domôcť.
Uvádzal, že v tejto súvislosti nemožno nepoukázať na podnety navrhovateľa podané dňa 18. 10. 2011 na príslušné registrové súdy na výmaz obidvoch spoločností odporcov z obchodného registra. Odporca 2/ zrušený a vymazaný z obchodného registra nie je, čo navrhovateľovi vyhovuje, nakoľko bude viesť sporové konanie už proti odporcovi 2/ s očakávaním, že Krajsky súd v Žiline uzná jeho tvrdenie o pasívnej legitimácii odporcu 2/ a určí, že plniť v prospech navrhovateľa má odporca 2/. Takýto postup navrhovateľa je absurdný a neakceptovateľný. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní napáda rozsudok súdu I. stupňa z dôvodu, že je nepreskúmateľný, pretože súd neodôvodnil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, odporca uviedol, že súd v rámci dokazovania postupoval v súlade s ust. § 120 O. s. p. vykonal všetky dôkazy potrebné pre získanie poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so všetkými doloženými listinnými dôkazmi. Tieto následne vyhodnotil každý jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti uviedol, že súd v tomto konaní postupoval v súlade s návrhmi účastníkov konania a v súlade so zákonom. Žiaden z účastníkov konania, po poučení súdu podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. na pojednávaní dňa 15. 01. 2013 nemal návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd I. stupňa vydal uznesenie o skončení dokazovania. K navrhovateľom namietanému uzneseniu súdu, ktorým súd zamietol návrh na vyžiadanie si originálu certifikátov vydaných pre odporcov opätovne uviedol, že týmto nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa. Súd I. stupňa na základe vykonaných dôkazov - objednávka č. 02/2004, príjmový pokladničný doklad z 02. 02. 2004, faktúra č. 05/2004/03, príkaz na úhradu z 10. 03. 2004, preberací protokol z 10. 03. 2004 zistil, že navrhovateľ si vozidlo objednal a zakúpil u odporcu 1/ a tomuto zaplatil zálohu a celkovú kúpnu cenu vozidla vo výške 1.008.500,- Sk. Uvedené dôkazy dostatočne, jednoznačne a nespochybniteľné preukazujú, že navrhovateľ si zakúpil vozidlo u odporcu 1/. V konaní boli navyše vysvetlené interné vzťahy medzi odporcami aj vo vzťahu k financujúcej banke, výsluchmi svedkov, štatutárneho orgánu odporcov ako aj právneho zástupcu odporcu 2/. Dokazovanie smerom k interným vzťahom medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, ktoré navrhoval navrhovateľ (certifikát o autorizácii autorizovaného predajcu Mazda) by bolo dokazovaním mimo rozsahu predmetu konania, bolo by nehospodárnym a neúčelným. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/2008: K rozhodnutiu súdu I. stupňa o trovách konania odporca uviedol, že toto rozhodnutie považuje za právne správne a vydané v súlade so zákonom. Odporca 2/ bol v konaní plne úspešný, pričom v jeho prípade nešlo o bezúspešne bránenie práva. Naopak, išlo o účelnú a úspešnú obranu založenú na právne relevantných argumentoch prezentovaných písomne aj ústne na pojednávaniach. Z uvedeného dôvodu má odporca 2/ nárok na náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ktoré mu v tomto konaní vznikli. Argumentácia navrhovateľa, že na nepriznanie trov konania odporcovi 2/ sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 150 O. s. p. je irelevantná a účelová. Dôvody hodné osobitného zreteľa navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa neuvádzal a nezdokladoval. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v odvolaní (že sa lieči z následkov po ťažkom úraze) nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, ktorý je rovnako v ťažkej ekonomickej situácii v období pretrvávajúcej ekonomickej krízy. Navyše, pojednávania sa konajú na Okresnom súde v Martine a jedna cesta na pojednávanie z Bratislavy do Marina a späť predstavuje vzdialenosť 460 km. Tieto pojednávania sú pre odporcu 2/ náročné časovo i finančne a to, že odporca 2/ je obchodnou spoločnosťou neznamená, že je automaticky ekonomicky silnejším subjektom a že by mal znášať bezdôvodný útok nespokojného spotrebiteľa, ktorý poškodzuje jeho dobré meno, navyše bez priznania náhrady trov konania v prípade jeho úspechu v súdnom konaní. Následne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/09. Odporca popieral tvrdenia navrhovateľa o údajnej procesnej špekulácii odporcu 2/, ktorý mal žiadať o odročovanie pojednávaní, lebo toto sa absolútne nezakladá na pravde. Odporcu 2/ za účastníka konania označil navrhovateľ v návrhu, čím vznikli procesné povinnosti tak súdu voči odporcovi 2/, ako aj samotnému odporcovi 2/. Pojednávanie sa odročovalo v 99 % z dôvodov na strane navrhovateľa, a to pojednávanie vytýčené na dni 10. 01. 2011, 22. 02. 2011, 23. 03. 2011, 19. 04. 2011, 05. 01. 2011, 17. 05. 2011, pričom navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz o svojej dlhodobej práceneschopnosti. Ak navrhovateľ tvrdil, že vznikali v konaní zbytočné trovy, tieto vznikali len z dôvodov na jeho strane z dôvodu jeho nespočetných podaní, zmien petitov a procesných návrhov. Vzhľadom na uvedené je preto nutné podľa odporcu zdôrazniť, že priznanie náhrady trov konania odporcovi 2/ je v súlade so zákonom, pretože príčinu na začatie konania dal navrhovateľ. Úspešný v konaní bol len odporca 2/, trovy konania vznikli len odporcovi 2/, ktorého obrana v konaní bola úspešná.
Navrhovateľ nežiadal počas konania, aby súd postupoval v zmysle § 150 O. s. p. v tomto smere, že by v konaní mali existovať dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. ani neuniesol dôkazné bremeno.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1/, 2/ O. s. p. ohľadne zamietnutia návrhu proti odporcovi a ohľadne náhrady trov konania rozhodnutie zmenil podľa ust. § 220 O. s. p. z nasledovných dôvodov :
Odvolací súd z obsahu spisu prvostupňového súdu mal preukázané, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom zo dňa 24. 04. 2004 domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu 1/ vymeniť vadné osobné motorové vozidlo zn. Mazda, typ vozidla MAZDA 6 2, 0i WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681, farba strieborná metalíza/25H, za nové bezvadné osobné motorové vozidlo MAZDA 6, model: 2, 0i WGN Exclusive, motor: 2, 0i, počet dverí 5, farba sivá metalíza, s výbavou: 6 x airbag, ABS, EDB, EBA, DSC, automatická klimatizácia, elektrické sťahovanie okien, centrálne uzamykanie, rádio, alu disky 16, plato batožinového priestoru, nášlapná lišta, hmlovky predné do reflektorov, koberce guma - sada, koberce textil lux. - sada, spínač svetiel automat, vyhrievaná sedačka, čidlo parkovacie, medveď blok, spojler zadný a Winter packet. V priebehu konania navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil do konania na strane odporcu aj odporcu 2/ a súd uznesením zo dňa 29. 11. 2004 rozhodol o pripustení odporcu 2/ do konania na strane odporcu. Navrhovateľ žiadal pripustiť do konania aj spoločnosť Mazda Motor Corporation, so sídlom v Japonsku a súd uznesením č. k. 6C/46/2004-282 zo dňa 18. 09. 2006 rozhodol, že spoločnosť Mazda Motor Corporation so sídlom v Japonsku nepripúšťa do konania ako ďalšieho účastníka. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/109/2008 zo dňa 25. 08. 2008 bolo uznesenie o nepripustení ďalšieho účastníka zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením č. k. 6C/46/2004-455 zo dňa 17. 02. 2010 opätovne rozhodol, že nepripúšťa ako odporcu 3/ spoločnosť Mazda Motor Corporation so sídlom v Japonsku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07. 07. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/38/2010-474 zo dňa 30. 04. 2010, čím bol ustálený okruh účastníkov konania. Okresný súd rozhodoval o naposledy upravenom žalobnom návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal primárne aby: „Odporcovia 1/ AUTO POLUS, s. r. o., Bambusky 5839/16, Martin a 2/ AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Panónska cesta 33, Bratislava, boli povinní spoločne a nerozdielne vymeniť navrhovateľovi vadné osobné motorové vozidlo zn. MAZDA, typ Mazda 6 2,0i WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681, farba strieborná metalíza/25H, kúpené dňa 10. 03. 2004 za nové bezvadné osobné motorové vozidlo MAZDA 6, model: 2,0i WGN Exclusive, motor: 2,0i, počet dverí: 5, farba: sivá metalíza (kód: 29), s výbavou: 6x airbag, ABS, EDB, EBA, DSC, aut. klimatizácia, el. sťahovanie okien, centrálne uzamykanie, rádio, alu disky 16", plato batožinového priestoru (GJ5AV9540), nášlapná lišta (G21BV4080F 60), hmlovky predné do reflektorov (GJ5AV7220F), koberce guma - sada, koberce textil lux. - sada, spínač svetiel automat (006ND50), vyhrievaná sedačka 1.p. /006ND21931/, čidlo parkovacie 2 sn. (005ND24), medveď blok (005ND80), spojler zadný (GJ5AV4940F) a Winter packet, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného s odporcov zaniká povinnosť druhého odporcu v rozsahu poskytnutého plnenia", ktorým eventuálne pre prípad, že by súd nevyhovel návrhu na výmenu osobného motorového vozidla zn. Mazda, žiadal, aby odporcovia 1/ a 2/ boli povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 33.476,07 eur s 10 % úrokom p. a. počítaným od 01. 06. 2004 do zaplatenia v lehote do troch dní od uplynutia lehoty na výmenu vozidla s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť druhého odporcu v rozsahu poskytnutého plnenia, oproti povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcom vadné osobné motorové vozidlo zn. Mazda, typ Mazda 6 2,0i WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681, farba strieborná metalíza/25H, kúpené dňa 10. 03. 2004. Podľa zistení okresného súdu odporca 1/ AUTO POLUS, s. r. o., so sídlom Bambusky 5839/16, Martin, IČO: 36 381 586, bol vymazaný z obchodného registra 26. 10. 2011 ex offo na základe rozhodnutia Okresného súdu v Žiline č. k. 26CbR/161/2010-44 zo dňa 11. 07. 2011, ktorým bola obchodná spoločnosť zrušená bez likvidácie. Výmaz bol nariadený ex offo podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Pre uvedené prvostupňový súd uznesením sp. zn. 6C/46/2004-828 zo dňa 15. 01. 2013 konanie voči odporcovi 1/ AUTO POLUS, s. r. o., so sídlom Bambusky č. 5839/16 Martin zastavil. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/155/2013-993 zo dňa 28. 06. 2013 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Konštatoval, že prvostupňový súd postupoval správne, pokiaľ mal k dispozícií dňa 14. 01. 2013 výpis z obchodného registra a zistil, že odporca 1/ bol z obchodného registra vymazaný. Nemá tým spôsobilosť byť účastníkom konania a správne podľa § 104 ods. 1 O. s. p. voči tomuto odporcovi konanie zastavil. Zároveň uviedol, že vo veci nebolo konštatované nerozlučné procesné spoločenstvo odporcov 1/ a 2/ a preto okresný súd postupoval správne keď konanie zastavil len voči odporcovi 1/. Odvolací dôvod navrhovateľa, že okresný súd mal zastaviť konanie voči obom odporcom ako nerozlučným spoločníkom, považoval krajský súd za nedôvodný. Následne okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 01. 2013 a návrh navrhovateľa proti odporcovi AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 33, IČO: 31 342 361, zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ, ako aj v písomnom vyjadrení odporca konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie (spravujúc sa aj prechádzajúcim pokynom odvolacieho súdu), ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
So všetkými ďalšími skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ.
Na doplnenie a v súvislosti s odvolacími dôvodmi považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že podľa ust. § 619 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim.
Podľa ust. § 625 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo zo zodpovednosti za vady sa uplatňuje u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená.
Prvostupňový súd postupoval správne pokiaľ konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Panónska 33, Bratislava, keď z dôkazov predložených v konaní a to najmä objednávky č. 02/2004 zo dňa 02. 02. 2004, kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako kupujúcim a predajcom AUTO POLUS, s. r. o., Martin a preberacieho protokolu zo dňa 10. 03. 2004 bolo jednoznačne preukázané, že predajcom vozidla zn. MAZDA typ vozidla Mazda 6 2,0i WGN Exclusive, číslo karosérie JMZGY19F241156287, číslo motora 289681 farby strieborná metalíza/25H bol AUTO POLUS, s. r. o., Martin. U tohto predajcu si navrhovateľ dňa 11. 03. 2004 uplatnil reklamáciu na uvedené osobné motorové vozidlo Mazda 6 s tým, že mu bolo dodané iba z jedným kľúčom od dverí a zapaľovania a teda dodávka nebola úplná. Navrhovateľ od predajcu označeného ako AUTO POLUS, s. r. o. Martin požadoval výmenu vozidla Mazda 6 na vozidlo nové bezvadné, rovnakej značky a s rovnakou výbavou. Na základe podnetu navrhovateľa Slovenská obchodná inšpekcia vykonala šetrenie u predajcu AUTO POLUS, s. r. o., Martin a listom zo dňa 19. 05. 2004 oznámila navrhovateľovi, že jeho reklamácia u uvedeného predajcu nebola vybavená v zákonnej 30 dňovej lehote podľa ust.§ 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou, alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov konania, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, ním nie je. V danom prípade zo žiadneho ustanovenia hmotného práva nevyplynula povinnosť odporcu AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o. so sídlom v Bratislave voči navrhovateľovi. Taktiež zo žiadneho predpisu hmotného práva nie je možné vyvodiť na strane predajcu AUTO POLUS, s. r. o., Martin a dovozcu AUTO PALACE SLOVAKIA s. r. o., Bratislava nútené nerozlučné procesné spoločenstvo. Pri nerozlučnom spoločenstve rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné a procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov a to bez zreteľa na ich vôľu a preto ide o spoločenstvo nútené. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi (sp. zn. 30Cdo/3450/2007 ČR). V danej veci sa nemohlo jednať u odporcov AUTO POLUS, s. r. o., Martin a AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava o nútené nerozlučné spoločenstvo, uvedené nevyplynulo zo žiadneho predloženého dôkazu v konaní navrhovateľom. Navrhovateľ taktiež v konaní nepreukázal žiadnym dokladom, že odporca AUTO PALACE SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom v Bratislave bol predajcom predmetného vozidla, a že AUTO POLUS, s. r. o., Martin podpisoval kúpnu zmluvu ohľadom predmetného vozidla ako splnomocnený zástupca AUTO PALACE SLOVAKIA, s. r. o. so sídlom v Bratislave. Z predložených dokladov v konaní vyplynulo, že AUTO POLUS, s. r. o., Martin vystupoval ako samostatný subjekt, ktorý bol autorizovaným predajcom, konal vo vlastnom mene a na vlastný účet. Všetky uvedené skutočnosti boli pred súdom I. stupňa preukázané a tento sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 15. 01. 2013 vysporiadal.
Rozsudok okresného súdu zo dňa 15. 01. 2013 nebol prekvapivým rozhodnutím, lebo v danej veci prvostupňový súd už v rozhodnutí zo dňa 04. 07. 2006 konštatoval, že za vady danej veci - osobného motorového vozidla zn. Mazda, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10. 03. 2004 zodpovedá AUTO POLUS, s. r. o., Martin ako predajca podľa ust. § 625 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd nepovažoval za potrebné prerušiť konanie a predložiť prejudiciálne otázky Európskemu súdnemu dvoru tak, ako to žiadal navrhovateľ v odvolaní. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Z primárneho práva EÚ a judikatúry súdneho dvora vyplýva viacero výnimiek z povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku, konkrétne ak odpoveď na prejudiciálnu otázku by nemala žiaden význam na vytvorenie základu na rozhodnutie vo veci samej. Ak sa jedná o otázku, ktorej vyriešenie nemá z hľadiska prebiehajúceho vnútroštátneho konania význam, vnútroštátny súd by nemal podávať prejudiciálnu otázku a zbytočne tým predlžovať konanie. Pre uvedené skutočnosti odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa pokiaľ sa týka zamietnutia jeho návrhu proti odporcovi za nedôvodné.
Pokiaľ sa týka výroku o trovách konania, na ktoré zaviazal súd I. stupňa navrhovateľa voči odporcovi, odvolací súd zmenil výrok rozsudku tak, že odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. V danom prípade odvolací súd tak rozhodol pri aplikácii ust. § 150 O. s. p. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci odvolací súd videl v okolnostiach, ktoré viedli navrhovateľa, aby uplatnil svoje právo zo zodpovednosti za vady. Odvolací súd považoval povahu danej veci vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy za výnimočnú, ktorá mu umožnila aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. Odvolací súd pritom prihliadol, že navrhovateľ je fyzická osoba, u ktorej by zaplatenie trov konania odporcovi malo nepriaznivý dopad na jeho majetkové pomery.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 s. 1 O. s. p., pri aplikácii ustanovenia § 150 O. s. p. Odporca mal v odvolacom konaní úspech a prináležala by mu náhrada trov odvolacieho konania predstavujúca trovy právneho zastúpenia odporcu. Odvolací súd aj v odvolacom konaní mal za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre nepriznanie trov odvolacieho konania odporcovi, okolnosti danej veci, ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu nároku zo zodpovednosti za vady veci a skutočnosť, že sa jednalo o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .