Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-18-2013.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/18/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený spoločnosťou Lexpert s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 976 856 a spoločnosťou Verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX M. G., o vymoženie 1.126,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/76/2013-38 zo dňa 01.03.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/76/2013-38 zo dňa 01.03.2013 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní obsahuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda exekučný titul je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozpore so zákonom.
V odôvodnení okresný súd konštatoval skutkový stav, že povinná uzatvorila s oprávneným resp. právnym predchodcom oprávneného dňa 17.07.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej Poštová banka, a.s., Bratislava poskytla povinnej úver vo výške 40.000,- Sk a povinná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky splácať v 60-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.238,- Sk. Vzhľadom k tomu, že si povinná riadne a včas neplnila svoje povinnosti, oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde, pričom exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ a.s., Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava zo dňa 06.10.2011 sp. zn. IDB12100167, ktorý odkazuje na OP (čl. 6 bod 11.2.) Zmluvy o úvere. Z bodu 11.2. VOP vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.
V exekučnom titule bola uložená povinnej povinnosť na zaplatenie sumy 1.126,84 Eur, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 1.126,84 Eur od 02.07.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.126,84 Eur od 02.07.2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 94,73 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.07.2010 vo výške 427,74 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 49,04 Eur, náhradu zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 67,93 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Okresný súd posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej
len Občiansky zákonník) uzatvorenú medzi oprávneným ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. V predmetnej veci založil rozhodcovský súd svoju právomoc na základe doložky, ktorá je v spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou podmienkou. Novelou Občianskeho zákonníka došlo s účinnosťou od 01.01.2008 k rozšíreniu neprijateľných zmluvných podmienok o tie, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú, aby všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmeniť, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má podľa jeho názoru rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, pričom tieto účinky majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva aj z ust. § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, je potrebné uviesť, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky Slovenska, čo akceptoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 a v obdobnej veci zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení exekúcie. Poukázal aj na povinnosť podľa zákona č. 483/2001 Z.z., podľa § 93b ods. 1 zákona ponúknuť zo strany banky svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou ,,rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákon č. 244/2002 Z.z. i s ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Povinná sa k podanému odvolaniu vyjadrila a žiadala o mimosúdne vysporiadanie, nakoľko pracuje ako chyžná a jej manžel je dlhodobo PN. Má však záujem zaplatiť svoj dlh.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Exekučný súd v každom štádiu konania skúma či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d), ako aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, môže byť exekučným titulom aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom súd je oprávnený preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade, ak rozhodcovský súd prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.
Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie (uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo/135/2012 zo dňa 05.12.2012).
Odvolací súd poukazuje najmä na to, že oprávnený resp. jej právny predchodca uzavrel s povinnou zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 17.07.2007, pričom tento zmluvu uzavrel ako podnikateľ v rámci predmetu svojho podnikania a povinná ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z uvedeného je zrejmé, že jednoznačne v súlade s ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka treba dotknutú zmluvu o úvere považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné.
V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/291/2010 zo dňa 29.03.2011). Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 159 O.s.p.. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08, podľa ktorého sa stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci (bod 34 rozhodnutia).
Dojednanie o rozhodcovskej doložke, resp. podmienené prijatie návrhu na riešenie sporov súvisiacich so zmluvou v rozhodcovskom konaní v posudzovanej veci je zaradené do Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinná pri uzatváraní zmluvy nemohla ovplyvniť jej obsah. Predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Okresný súd neuviedol, že by rozhodcovské doložky boli pre spotrebiteľské zmluvy neprijateľné vo všeobecnosti. Problematickým v danom prípade boli okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej doložky a čiastočne aj jej samotnej znenie. Rozhodcovská doložka bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinnou spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaní. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam.
Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. 40/2008 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL/Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom tento konštatoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola neplatná.
Z uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a
ako taký nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.
Odvolacia námietka oprávneného, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, je nedôvodná, nakoľko skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Uvedený názor je v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinnom ku dňu uzavretia zmluvy boli banky a pobočky zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že povinnosť ponúknuť nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky sa nedá stotožniť s jeho jednostranným nanútením spotrebiteľovi.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.