Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4Co-153-2012.pdf
PDF · 92.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/153/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľky Ing. G. D., bytom D. XXX/XX, D. R., zastúpenej Mgr. R. C., advokátom so sídlom E. A. L. XX, D. proti odporcovi E. A. - G. E. so sídlom Q. U. XX, R., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie náhrady škody 393,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. decembra 2011, č.k. 11C/385/2010-54, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 393,02 Eur s príslušenstvom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa domáhala zaplatenia náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Konštatoval, že v predmetnom trestnom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, a to uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2009, č.k. 3To/138/2008-128, keď Najvyšší súd SR rozhodol, že uvedeným rozhodnutím bol porušený zákon v neprospech navrhovateľky a toto rozhodnutie zrušil. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým okrem existencie nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu (§ 6 ods. 2 zákona), ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nákladov vynaložených na právne služby spojené s podaním dovolania, súd prvého stupňa vychádzajúc z uvedeného mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko nemožno konštatovať, že navrhovateľka využila riadny opravný prostriedok smerujúci proti nezákonnému rozhodnutiu. V zmysle § 368 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku je dovolanie jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v trestnom konaní. Neboli zistené ani skutočnosti preukazujúce, že by v predmetnej veci išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdením odporcu v tom zmysle, že v prípade, že navrhovateľka bola uznaná za vinnú (trestné stíhanie nebolo zastavené, alebo nebola spod obžaloby oslobodená), požadovať od odporcu náhradu nákladov spojených s využívaním jednotlivých procesných inštitútov by nebolo v súlade s účelom zákona č. 514/2003 Z.z.. V ostatnej časti, v ktorej bola uplatnená náhrada škody za zaplatenú náhradu trov konania nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi škodou, zmenšením majetku navrhovateľky a predmetným nezákonným rozhodnutím. Povinnosť navrhovateľky zaplatiť sumu 99,50 Eur jej vznikla v súlade s § 555 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku, vzhľadom na výsledok konania, keď bola konečným
rozhodnutím právoplatne uznaná za vinnú a nie v súvislosti so zrušeným nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne. Toto rozhodnutie nebolo podstatnou a rozhodujúcou a priamou príčinou toho, že navrhovateľka musela zaplatiť trovy trestného konania v sume 99,50 Eur. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že základ uplatneného nároku navrhovateľky proti odporcovi nie je právne dôvodný, preto jeho výšku ďalej nepreskúmaval a žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa článku 46 ods. 3 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb., § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. O náhrade trov konania súd prvého stupňa nerozhodoval, v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia a nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa aplikoval § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v rozpore s článkom č. 46 ods. 3 Ústavy SR tým, že jej nepriznal náhradu škody, ktorá jej vznikla právoplatným rozhodnutím a ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť Najvyšším súdom SR. Mala za to, že je splnená podmienka ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko ako poškodená podala riadny opravný prostriedok proti nezákonnému rozhodnutiu, pretože podala odvolanie najskôr voči odsudzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, následne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorému dovolací súd vyhovel a následne aj odvolací súd v opätovne vykonanom odvolacom konaní zrušil na základe riadneho opravného prostriedku odsudzujúci rozsudok (pôvodný) súdu prvého stupňa. Z týchto dôvodov sú splnené všetky podmienky ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Vytýkala súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci v tom, že aplikoval nesprávne ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. tak, že takýmto použitím zákonného ustanovenia je porušené Ústavou SR garantované právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, ktoré nie je možné aplikovaním zákona zúžiť. Nesprávne právne posúdenie je dané tým, že podľa názoru súdu prvého stupňa, údajné nesplnenie podmienky podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., teda ak nie je možné podať proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, tak nie je možná náhrada škody z nezákonného právoplatného rozhodnutia, i keď nárok na náhradu škody je uplatnený v súlade s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. voči právoplatnému a zrušenému rozhodnutiu. O prípad osobitného zreteľa ide, samozrejme tiež v prípade, že zákon nepripúšťa riadny opravný prostriedok, a preto nie je možné splniť podmienku podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Mala za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, že nejde o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle druhej vety § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podmienka podľa prvej vety § 6 ods. 2 nemôže byť objektívne naplnená, lebo právoplatné rozhodnutie bolo zrušené v dovolacom konaní a riadny opravný prostriedok zákon nepripúšťal. Škoda jej vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého nápravy sa musela domáhať v dovolacom konaní, kde sa musela nechať zastúpiť advokátom. Vyslovila názor, že súd nemal aplikovať ust. § 6 ods. 2 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci, kde zákon riadny opravný prostriedok nepripúšťa a teda splnenie tejto podmienky je vopred vylúčené. Súd mal použiť z tohto dôvodu prvú vetu ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože práve táto skutočnosť tvorí prípad hodný osobitného zreteľa.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľky sú totožné s námietkami uplatnenými navrhovateľkou pred súdom prvého stupňa a tieto námietky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z daného titulu si
odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľky dodáva nasledovné:
Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Plnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu je zrejmé, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je 1. vznik, škody, 2. existencia nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu) a 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom). Treba dodať, že zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.
Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pojem škody nedefinuje. Z toho dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie, či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nezákonného rozhodnutia).
Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou zákon o zodpovednosti za škodu nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.
V preskúmavanej veci sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 393,02 Eur spôsobenej jej pri výkone verejnej moci v trestnom konaní
nezákonným rozhodnutím. Podľa tvrdenia navrhovateľky jej škoda vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2009, č.k. 3To/138/2008-128, pričom porušenie zákona konštatoval Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 09.02.2010, č.k. 2Tdo/46/2009, keď rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne bol porušený zákon v ust. § 293 ods. 5 Trestného poriadku v neprospech obvinenej, zrušil napadnuté rozhodnutie a Krajskému súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Navrhovateľka dôvodnila, že na základe nezákonného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne došlo k vzniku škody, keď musela zaplatiť trovy trestného konania na základe uznesenia Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 25.09.2009 vo výške 99,58 Eur a taktiež musela zaplatiť odmenu a náhradu obhajoby za poskytnutie právnych služieb v dovolacom konaní advokátovi vo výške 293,44 Eur.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 1T/54/2008-109 zo dňa 15.10.2008 bola navrhovateľka uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka, zároveň jej bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 roka a zároveň bola zaviazaná uhradiť poškodenej škodu vo výške 7.510,-Sk. Proti uvedenému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/138/2008-128 zo dňa 01.07.2009 zamietnuté. Na základe dovolania navrhovateľky Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Tdo/46/2009 zo dňa 09.02.2010 rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2009 sp. zn. 3To/138/2008 bol porušený zákon v ust. § 293 ods. 5 Trestného poriadku v neprospech obvinenej Ing. G. D. (navrhovateľky), uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 1T/95/2010-180 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.01.2011 sp. zn. 3To/5/2011-196 uznal navrhovateľku vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka, zároveň jej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 roka a uložil jej povinnosť nahradiť poškodenej náhradu škody vo výške 249,28 Eur. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v trestnom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, a to uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2009 č.k. 3To/138/2008-128, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil pre porušenie zákona v neprospech navrhovateľky a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Samotná skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že uvedeným rozhodnutím bol porušený zákon v neprospech navrhovateľky a uvedené rozhodnutie zrušil, nezakladá navrhovateľke sama o sebe bez posúdenia ďalších podmienok právo na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. S prihliadnutím na výsledok trestného konania, v ktorom bola navrhovateľka konečným rozsudkom uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví, nie je možné ustáliť, že následkom uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2009 vznikla navrhovateľke škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch na právne služby spojené s podaním dovolania. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s tvrdeniami odporcu, že účelom zákona č. 514/2003 Z.z. je nahradiť škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v takom prípade, kedy trestné konanie voči obžalovanému bolo zastavené alebo bol obvinený oslobodený spod obžaloby. Splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné vnímať v kontexte celého trestného konania, teda nielen s poukazom na to, že dovolací súd zrušil nezákonné rozhodnutie odvolacieho súdu, ale predovšetkým s prihliadnutím na konečný výsledok trestného konania, v ktorom bola navrhovateľka uznaná za vinnú. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, navrhovateľka nepreukázala príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá jej mala vzniknúť ako následok tohto nezákonného rozhodnutia. Rovnako nedôvodný bol aj návrh navrhovateľky na zaplatenie náhrady škody vo výške 99,58 Eur vzniknutej v súvislosti s uhradením trov trestného konania. Povinnosť navrhovateľky zaplatiť trovy trestného konania v sume 99,58 Eur jej vznikla v súlade s § 555 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku, vzhľadom na výsledok konania, keď bola konečným rozhodnutím právoplatne uznaná za vinnú a nie v súvislosti so zrušeným nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne. V danom prípade preto nemožno ustáliť príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou ujmou, ktorá vznikla navrhovateľke v súvislosti s uložením povinnosti zaplatiť trovy trestného konania. Za tohto stavu boli odvolacie námietky navrhovateľky neopodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko napadnutým rozsudkom nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .