Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-385-2010.pdf
PDF · 110.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/385/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľky B.. G. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom D. XXX/XX, D. R., zastúpenej Mgr. Branislavom Jurgom, advokátom, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o zaplatenie náhrady škody 393,02 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
O náhrade trov konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala náhrady škody vo výške 387,35 Eur (po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 13.12.2011) spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 07.04.2010 do zaplatenia spôsobenej jej pri výkone verejnej moci v trestnom konaní nezákonným rozhodnutím a to uznesením XTo/XXX/XXXX-XXX, vydaným dňa 01.07.2009 Krajským súdom v Trenčíne, ktorým bol porušený zákon v ustanovení § 293 ods. 5 trestného poriadku. Uznesenie napadnuté dovolaním bolo na zrušené ako nezákonné rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XT N. XX/XXXX zo dňa 9.2.2010 pre porušenie zákona. Na základe nezákonného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne XTo/XXX/XXXX-XXX došlo k vzniku škody keď navrhovateľka musela uhradiť dňa 9.10.2009 trovy trestného konania na základe Uznesenia Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 25.09.2009 vo výške 99,58 Eur a musela vynaložiť peňažné prostriedky na právnu pomoc advokátom na dosiahnutie zrušenia nezákonného rozhodnutia, ktoré by nebyť nezákonného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne vynaložiť nemusela. Uhradila takto dňa 16.2.2010 tarifnú odmenu za právnu pomoc poskytnutú pri dovolaní a obhajobe pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo výške 293,44 Eur. Písomnou žiadosťou zo dňa 23.03.2010 príslušný orgán požiadala o predbežné prerokovanie nároku podľa § 4 ods. 1 a § 15 zákon č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa v zákonnej lehote 6 mesiacov od podania žiadosti nevyjadrilo k nároku. Úrok z omeškania uplatňuje vo výške 9 % ročne, omeškanie plynie od výzvy na náhradu škody, ktorú podala na poštovú prepravu dňa 31.03.2010 teda od 07.04.2010 nakoľko škoda jej mala byť nahradená dňa 6.4.2010.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že jeho názoru navrhovateľkou uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené v zákone č. 514/2003 Z.z. Nespochybnil, že v
predmetnom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia konkrétne uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2009, č.k. XTo/XXX/XXXX-XXX.
Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že Najvyšší súd SR rozhodol, že uvedeným rozhodnutím bol porušený zákon v neprospech navrhovateľky a toto rozhodnutie zrušil, nezakladá navrhovateľke automaticky bez riadneho posúdenia ďalších podmienok právo na náhradu škody. Navrhovateľka síce preukázala vznik škody zmenšením svojho majetku tým, že uhradila náhradu trov trestného konania a odmenu advokátovi za poskytnutie právnej pomoci, avšak je potrebné posúdiť, či medzi škodou uplatnenou navrhovateľkou a navrhovateľkou označeným nezákonným rozhodnutím existuje príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou ide len vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda.
Či v tomto trestnom konaní navrhovateľke vznikne povinnosť nahradiť trovy trestného konania je podmienené výsledkom konania teda tým, či v konečnom rozhodnutí bude obžalovaná právoplatne uznaná vinnou. V tomto prípade v ďalšom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil vec Krajskému súdu na ďalšie konanie, pričom vec bola zapísaná (v súlade s § 152 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z.) pod novou spisovou značkou XT/XX/XXXX, pričom ide stále o jedno trestné konanie. V trestnej veci bolo následne rozsudkom zo dňa 27.10.2010, č.k. XT/XX/XXXX-XXX, právoplatným dňom 26.01.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 3To/5/2011, rozhodnuté tak, že navrhovateľka bola právoplatne uznaná vinnou. V súlade s § 551 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku jej v tomto konaní vznikla povinnosť zaplatiť trovy konania.
Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľke teda nevznikla v súvislosti so zrušeným rozhodnutím Krajského súdu, ale v súlade s § 555 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku vzhľadom na výsledok konania, keď bola navrhovateľka konečným rozhodnutím právoplatne uznaná za vinnú a teda podľa názoru odporcu nie je možné konštatovať existenciu príčinnej súvislosti.
V časti navrhovateľkou uplatneného nároku na náhradu výdavkov vynaložených na úhradu odmeny a náhrad advokátovi zdôraznil, že nie sú splnené zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti štátu. Splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné vnímať kontexte celého predmetného konania. S ohľadom na výsledok konania, keď žalobkyňa bola uznaná vinnou rozsudkom zo dňa 27.10.2010, č.k. 1T/95/2010-180, právoplatným dňom 26.01.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. XTo/X/XXXX, nie je možné pokladať navrhovateľkou vynaložené náklady na právne služby spojené s podaním dovolania za účelné. Dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu bolo síce zrušené, avšak v ďalšom konaní rozhodol Krajský súd opätovne tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bola navrhovateľka uznaná za vinnú. Nie je dôvodné požadovať od štátu náhradu týchto nákladov a to najmä s poukazom na výsledok konania, pretože celkovo v konaní navrhovateľka síce mohla postupovať podľa svojho slobodného uváženia a využívať procesné inštitúty, ktoré má v súlade s Trestným poriadkom k dispozícii, avšak štát nemôže zodpovedať za škodu, ktorá jej v tejto súvislosti vznikla zmenšením jej majetku, keďže ani využitie jednotlivých procesných možností nič nezmenilo na skutočnosti, že navrhovateľka bola v konaní neúspešná. Poukázal na ustanovenie § 553 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého štát neznáša vlastné trovy obvineného, ako aj výdavky spojené so zvolením obhajcu a tiež odvodzujúc analogicky z ustanovenia § 555 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, je možné predpokladať, že zámerom zákonodarcu je neprenášať ťarchu trov trestného konania na štát v prípade, ak bol obžalovaný uznaný za vinného, teda bol v konaní neúspešný. Vychádzajúc z nastavenia Trestného poriadku nie je možné rozhodnutie v konaní neúspešného účastníka vynaložiť v konaní prostriedky na procesný úkon, ktorý mu však v konečnom dôsledku neprivodil úspech v konaní, posúdiť ako účelný postup v konaní a jeho náklady dať znášať štátu. Logickým predpokladom konštatovania vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je posúdenie všetkých zákonných podmienok v kontexte predmetného konania, pričom v tomto konkrétnom prípade nie je možné z vyššie uvedených dôvodov dospieť k záveru, že sú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú navrhovateľke z titulu náhrady výdavkov vynaložených na úhradu odmeny a náhrad advokátovi za poskytnutie právnych služieb v dovolacom konaní.
K uplatneným úrokom z omeškania uviedol, že tieto nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľka nemá právo na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 07.04.2010, pretože v tom čase dlh nebol splatný, keďže výška nároku navrhovateľky závisí od rozhodnutia súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. XT/XX/XXXX, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. XTo/XXX/XXXX- XXX zo dňa 01.07.2009, rozsudku Najvyššieho súdu SR spis.zn. XTdo XX/XXXX zo dňa 9.2.2010, potvrdenia o zaplatení sumy 99,58 Eur vrátane faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.02.2010, dokladu o úhrade 293,44 Eur, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, vyjadrenia odporcu, rozsudku Okresného súdu v Považskej bystrici č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. XTo/X/XXXX-XXX zo dňa 26.01.2011 právoplatného dňa 26.01.2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Z výsluchu navrhovateľky bolo zistené, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v písomnom návrhu. V súvislosti s uplatnenou sumou 99,58 Eur predložila uznesenie zo dňa 25.09.2009, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť túto sumu. Okrem toho zaplatila za právnu pomoc splnomocnenému právnemu zástupcovi podľa jeho vyúčtovania. Vzhľadom k tomu, že odporca náhradu škody neposkytol, domáha sa náhrady súdnou cestou.
Z výsluchu poverenej zástupkyne odporcu súd zistil, že trestné konanie, v rámci ktorého navrhovateľka platila trovy, nie je možné považovať za dve trestné konania, napriek tomu, že po zrušení rozsudku Krajského súdu Najvyšším súdom, prebiehalo pod novou spisovou značkou. V rámci tohto trestného konania v konečnom dôsledku bola navrhovateľka právoplatne uznaná vinnou a odsúdená. Povinnosť platiť trovy trestného konania určené paušálnou sumou vzniká obžalovanému právoplatným uznaním za vinného. V tomto prípade sa stalo, že navrhovateľka ich zaplatila skôr, ako bola právoplatne uznaná za vinnú. Táto paušálna suma zahŕňa v sebe trovy tak samotného konania, ako odvolacieho i dovolacieho. V prípade, ak by navrhovateľka ešte raz opätovne platila po druhom rozsudku, trovy trestného konania, je potrebné, aby analogicky v súlade s § 559 Trestného poriadku jej boli vrátené v tomto trestnom konaní. Odporca nevidí dôvod na to, aby si tento nárok uplatňovala cez konanie o náhradu škody. Čo sa týka druhej časti nároku navrhovateľky trovy obhajoby v dovolacom konaní nešlo o účelne vynaložené trovy, nakoľko v konečnom dôsledku navrhovateľka bola uznaná vinnou a odsúdená. Účelom zákona č. 514/2003 Z.z. je riešiť tie situácie, kedy trestné konanie voči obžalovanému bolo zastavené, alebo bol oslobodený spod obžaloby. Tvrdenia uvádzané vo vyjadrení, nie sú snahou o vyvinenie sa zo zodpovednosti, ale poukázať na to, že neboli splnené podmienky stanovené týmto zákonom a to konkrétne podmienka príčinnej súvislosti so zrušeným rozhodnutím.
Okresný súd v Považskej Bystrici 27.10.2010 rozhodol, že obžalovaná B.. G. D., U.. XX.XX.XXXX H. PovaE. R., trvale bytom D. R., D. XXX/XX, lektorka jazykovej školy je vinná, že dňa XX. E. XXXX asi o 14.15 hod. v Považskej Bystrici riadila osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, ev. čísla D. XXX K., po miestnej komunikácii ulice spojovej označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, kde na križovatke s miestnou komunikáciou - Podhorskou cestou, označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta, nerešpektovala príkazovú dopravnú značku CI „Daj prednosť v jazde“ vozidlu značky Hyundai Lantra, ev. čísla D. XXX K., vodičky Kataríny W., jazdiacej v smere od nemocnice k sídlisku SNP, do ktorého pravej bočnej strany narazila prednou časťou svojho vozidla, pričom pri dopravnej nehode Katarína W., U.. XX.XX.XXXX, R. D. R., E. XXXX/XX utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív krčnej chrbtice v rozsahu druhého až tretieho krčného stavba, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a malo bolestivý priebeh po dobu 2 až 3 týždňov a po túto dobu bol obmedzený pohyb a bola potrebná liečba na základe vyjadrenia znalca MUDr. Ivana. Obžalovaná B.. D. porušila ustanovenia § 19 ods. 1 Zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, teda inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť, uloženú jej podľa zákona tým spáchala prečin ublíženia na zdraví, podľa §158 Tr. Zák. a bola odsúdená za to podľa § 158 Tr. Zák., za použitia § 38 ods. 2,3,§36 písm.j/ Tr. Zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť mesiacov, pričom výkon trestu bol podmienečne odložený, určená skúšobná doba na 1 /jeden/ rok a obžalovanej ukloýený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 /jedného/ roka.
Zo spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. XT/XX/XXXX bolo zistené, že v trestnom konaní si navrhovateľka ako obhajcu zvolila Mgr. Branislava Jurgu, advokáta udelením plnej moci najmä na podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2009 dňa 19.10.2009.
Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 16.2.2010 splatnej dňa 2.3.2010 bolo zistené, že advokát Mgr. Branislav Jurga vyfakturoval navrhovateľke za vykonanú právnu pomoc za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava obhajoby, vypracovanie dovolania a obhajoba (zastupovanie) na verejnom zasadnutí o dovolaní pred NS SR po 60,11 Eur, 3x režijný paušál po 7,21 Eur,
náhrada za stratu času 4 x 12,02 Eur, 19% DPH z odmeny vo výške 228,41 Eur spolu 293,44 Eur.
Podľa potvrdenia Tatra banka, a.s. o uskutočnených transakciách navrhovateľka vykonala zo svojho účtu úhradu sumy 99,50 Eur dňa 9.10.2009 a sumy 293,44 Eur dňa 16.2.2010.
Z písomnej žiadosti navrhovateľky zo dňa 23.03.2010 označenej ako žiadosť poškodenej o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 a uplatnenie nároku na náhradu škody súd zistil, že požiadala odporcu o predbežné prerokovanie nároku a o úhradu priamej škody vo výške 393,02 Eur podľa zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Podľa článku 46 ods. 3 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi /fyzickej osobe/, bola nahradená.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a), 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak(okrem iného) škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákona neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. plnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutí, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zák. č 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 5 Zák. č. 514/2003 Z.z. v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde, je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa ods. 1 a 2.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí, a inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy podľa § 132 O.s.p a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Je nesporné, že v predmetnom trestnom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a to uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2009, č.k. 3To/138/2008-128 keď Najvyšší súd SR rozhodol, že uvedeným rozhodnutím bol porušený zákon v neprospech navrhovateľky a toto rozhodnutie zrušil.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým okrem existencie nezákonného rozhodnutia, t. j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu ( § 6 ods. 2 zákona), ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nákladov vynaložených na právne služby spojené s podaním dovolania súd vychádzajúc z uvedeného súd mal za to , že neboli splnené zákonné podmienok podľa ust. § 6 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. nakoľko nemožno konštatovať, že
navrhovateľka využila riadny opravný prostriedok smerujúci proti nezákonnému rozhodnutiu. V zmysle § 368 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku je dovolanie jedným z mimoriadnym opravným prostriedkom upravených v trestnom konaní. Neboli zistené ani skutočnosti preukazujúce, že by v predmetnej veci išlo o prípad hodný osobitného zreteľa.
Navyše súd sa stotožnil s tvrdením odporcu v tom zmysle, že v prípade, že navrhovateľka bola uznaná za vinnú (trestné stíhanie nebolo zastavené, alebo nebola spod obžaloby oslobodená), požadovať od odporcu náhradu nákladov spojených s využívaním jednotlivých procesných inštitútov by nebolo v súlade s účelom citovaného zákona.
V ostatnej časti v ktorej bola uplatnená náhrada škody za zaplatenú náhradu trov konania
nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi škodou, zmenšením majetku navrhovateľky a predmetným nezákonným rozhodnutím. Povinnosť navrhovateľky zaplatiť sumu 99,50 Eur jej vznikla v súlade s § 555 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku vzhľadom na výsledok konania, keď bola konečným rozhodnutím právoplatne uznaná za vinnú a nie v súvislosti so zrušeným nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne. Toto rozhodnutie nebolo podstatnou a rozhodujúcou a priamou príčinou toho, že navrhovateľka musela zaplatiť trovy trestného konania v sume 99,50 Eur.
Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že základ uplatneného nároku navrhovateľky proti odporcovi nie je právne dôvodný, preto jeho výšku ďalej nepreskúmaval a žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 151 ods.3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.