Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-256-2012.pdf
PDF · 87.03 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/256/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanému I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., C. K., XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Evou Pivarčovou, zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 1709,57 eur s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofíjská 13, Košice, IČO 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Stará Baštová 2, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 14. 05. 2012 č. k. 8C/26/2012 - 47, takto
rozhodol:
Späťvzatie návrhu pripúšťa, rozsudok prvostupňového súdu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofíjská 13, trovy konania vo výške 267,06 eur na účet JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, so sídlom v Košiciach, Stará Baštova 2, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1709,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1272,64 eur od 09.12.2006 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 102,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 255,58 eur žalobcovi na účet vedený vo VÚB, a.s. č. účtu 2247072259/0200, VS 4333580 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č.k. 9Ro/396/2011-20 zo 24.10.2011 zrušil v celom rozsahu.
Proti rozsudku sa odvolal vedľajší účastník, ktorý namietal, že odporca nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver. K zosplatneniu dlhu došlo 29. 12. 2005 a keďže navrhovateľ si nárok neuplatnil v trojročnej premlčacej lehote, považuje tento návrh za premlčaný a súd mu nemôže vyhovieť. Navrhovateľ podal návrh až dňa 18. 10. 2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto vzniesol námietku premlčania.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne vyjadril. Namietal, že vedľajší účastník má podľa § 201 O. s. p. právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovný spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Vzhľadom k tomu, že medzi odporcom a vedľajším účastníkom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odvolanie je možné považovať za podané neoprávnenou osobou. Vedľajší účastník môže podať odvolanie, iba ak takéto právo má účastník, jeho lehota na odvolanie je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka, nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka. Namietal, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva.
Pokiaľ ide o trovy, poukázal na ust. § 142 ods. 1 O. s. p., kedy vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, pretože ochrana práv odporcu ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Žiadal odvolanie odmietnuť podľa § 2185 ods. 1 písm. d) O. s. p. a priznať náhradu odvolacieho konania.
Podaním zo dňa 21. 09. 2012 opatrovníčka odporcu listom uviedla, že súhlasí s podaním odvolania vedľajším účastníkom.
Následne odvolací súd vytýčil dňa 12. 09. 2013 termín pojednávania na 25. 09. 2013.
Faxovým podaním datovaným dňa 24. 09. 2013, ktoré bolo podané na pošte dňa 25. 09. 2013 a doručené odvolaciemu súdu dňa 30. 09. 2013, navrhovateľ uviedol, že berie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. návrh späť v celom rozsahu, pričom navrhuje konanie zastaviť, lebo odporca po podaní návrhu na začatie konania ako aj po vydaní rozsudku okresného súdu uhradil istinu, úroky z omeškania ako aj trovy konania, pričom odkázal na prílohu. Odvolanie voči rozhodnutiu podal vedľajší účastník, nie odporca. Navrhovateľ si uplatňuje voči vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia.
Keďže na pojednávanie sa nedostavil žiaden z predvolaných účastníkov, odvolací súd pojednávanie musel odročiť za účelom vyčkania na originál faxového podania. Následne vzhľadom na situáciu, ktorú predpokladá ust. § 208 O. s. p., zaslal účastníkom kópiu späťvzatia návrhu s tým, aby sa vyjadrili, či so späťvzatím súhlasia alebo nie, a uviedli dôvody.
Odvolací súd podotýka, že sa pokúsil o doručenie zásielky odporcovi, čo sa však nepodarilo.
Opatrovníčka odporcu sa k veci nevyjadrila, nevyslovila nesúhlas so späťvzatím návrhu.
Vedľajší účastník vyslovil súhlas so späťvzatím návrhu, pričom žiadal priznať náhradu trov konania s poukazom na ust. § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. keď zo zaslaných bankových výpisov je zrejmé, že na účet navrhovateľa bola ku dňu 24. 04. 2012 poukázaná v troch splátkach suma 1 990,- eur, pričom žalovaná suma bola 1 709,57 eur, to znamená, že navrhovateľ si nesplnil povinnosť a návrh ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 14. 05. 2012 v zaplatenej časti nestiahol, čo by znamenalo, že vedľajší účastník by nepodal odvolanie, preto táto skutočnosť nemôže ísť na vrub vedľajšieho účastníka v podobe navrhovateľom uplatnených trov konania.
Okrem toho poukázané čiastky sú buď bez vkladateľa, resp. vklad uskutočnili Q. H. a Y. H. teda nie dlžník. Zdôraznil, že dlžník počas celej doby konania nevedel, že sa proti nemu konanie vedie, súdu sa mu nepodarilo doručiť návrh na začatie konania, a preto mu bol ustanovený opatrovník, čím spochybňujú tvrdenie navrhovateľa o tom, že tento dlh plnil vzhľadom na vklady iných osôb, dlžník. Navrhovateľ výpismi nepreukázal, že žalovanú sumu plnil odporca. Nepreukázal, že Q. H. a Y. H. prevzali záväzok odporcu alebo pristúpili k záväzku, preto ich plnenie nemohlo spôsobiť splnenie záväzku odporcu.
Nebolo preukázané, že príčinou späťvzatia návrhu na začatie konania bolo výlučne chovanie odporcu tak, ako to predpokladá § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. Príčinou späťvzatia návrhu bolo chovanie iných osôb, ako odporcu (Y. H., Q. H.). V tomto prípade je súd povinný zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania, pričom odkázal na odbornú právnu literatúru, Drápal, Bureš a kolektív. Občanský soudní řád I. strana 991 C.H. Beck, 2009. Z literatúry vyplýva, že použitie § 146 ods. 2 vety druhej prichádza do úvahy len vtedy, ak príčinou späťvzatia je výlučne len chovanie odporcu. Ak bolo touto príčinou chovanie osoby odlišnej alebo chovanie viacerých strán v konaní, použitie tohto pravidla neprichádza do úvahy a o trovách konania sa rozhodne podľa § 146 ods. 2 vety prvej.
Krajský súd, ako súd odvolací, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a podľa § 208 O. s. p., podľa ktorého pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd návrhu vyhovel a voči jeho rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník.
Navrhovateľ namietal, že tento nie je oprávnený na podanie odvolania. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 12. 2013, v ktorom Najvyšší súd vyslovil zásadnú otázku k posúdeniu danej problematiky, ktorá je zjavne odlišná od tej, ako ju vysvetlil navrhovateľ. Je nepochybné, že s odvolaním opatrovníčka odporcu vyslovila súhlas, preto takéto odvolanie nebolo možné odmietnuť, ako podané neoprávnenou osobou. Odvolanie vedľajším účastníkom taktiež bolo podané v lehote.
Pokiaľ ide o námietku ohľadom účelnosti trov vedľajšieho účastníka, vzhľadom na vydanie množstva rozhodnutí nielen senátom rozhodujúcim v danej veci vo vzťahu k navrhovateľovi, ale aj ďalšími senátmi odvolacieho súdu, považuje za nadbytočné bližšie rozvádzať nesprávnosť danej argumentácie, názor, že ochrana práv odporcu je dostatočne zabezpečená súdom, nie je akceptovateľný, pretože práve z tohto dôvodu bolo novelizované ust. § 93 O. s. p. Vedľajší účastník, ako každý účastník v spore, má rovnaké práva a má právo nechať sa zastúpiť advokátom tak, ako toto právo nie je upierané ani navrhovateľovi.
Keďže navrhovateľ zobral návrh späť počas odvolacieho konania, odvolací súd ho v súlade s ust. § 208 O. s. p. pripustil (nie v zmysle § 96 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil, keďže ostatní účastníci nevyslovili nesúhlas so späťvzatím návrhu. Na základe toho odvolací súd aj konanie zastavil.
Pokiaľ ide o trovy konania, odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p., § 146 ods. 2 prvej vety a § 151 O. s. p.
Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ zobral návrh späť podaním zo dňa 24. 09. 2013, teda po viac ako roku od rozhodnutia vo veci samej s poukazom na to, že odporca po podaní návrhu na začatie konania žalovanú pohľadávku uhradil. S predložených dokladov, výpisu účtu U., a. s. , zo dňa 26. 01. 2012 vyplýva, že bol vykonaný vklad s poplatkom vo výške 1 700,- eur, dňa 26. 03. 2012 vo výške 150,- eur, dňa 24. 04. 2012 vykonala vklad Q. H. vo výške 140,- eur, dňa 28. 05. 2012 vklad 150,- eur, dňa 25. 06. 2012 Q. H. vklad 150,- eur, podľa výpisu z 02. 07. 2012 Y. H. vo výške 150,- eur a dňa 13,. 08. 2012 bol vykonaný vklad s poplatkom 400,- eur. Z citovaných výpisov vyplýva, že na účet navrhovateľa došli rôzne platby, avšak z výpisu nevyplýva vo väčšine, kto bol vkladateľom, niektoré vklady boli vykonané Q. H. a Y. H.. Dané skutočnosti nepreukazujú, že došlo k zaplateniu žalovanej čiastky odporcom práve z uplatňovaného nároku navrhovateľa. Dané platby nemožno nijako špecifikovať, ani spárovať.
Preto odvolací súd dospel k záveru, že z predložených dokladov nemožno dospieť k záveru, že by odporca daný dlh sám splnil. Pokiaľ za neho plnili iné osoby, správne vedľajší účastník argumentuje, že nebolo zistené, že tak mohli urobiť, naviac odvolací súd dodáva, že nie je nepochybné, či tieto osoby nesplácajú svoj dlh voči navrhovateľovi.
Nepochybne nemožno dospieť k záveru, že by dlh plnil odporca, pretože súdu sa nepodarilo doručiť zásielky odporcovi, taktiež ani odvolaciemu súdu. Naviac treba dodať, že pokiaľ by bolo pravdou to, čo navrhovateľ uvádza, že odporca skutočne plnil, nebol žiadny logický dôvod pre to, aby navrhovateľ nezobral návrh na začatie konania späť, ale nechal súd vo veci rozhodnúť. Naviac odvolací súd dodáva, že navrhovateľ uplatnil premlčaný nárok, čo namietal vedľajší účastník v odvolaní.
Z ust. § 146 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V zmysle druhej vety, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Odporca by teda bol povinný uhradiť trovy konania v prípade, ak by zaplatil žalovanú čiastku, návrh by musel byť podaný dôvodne a z tohto dôvodu by došlo k zastaveniu konania. Druhá veta neprichádza do úvahy, pretože je nepochybné, že navrhovateľ nezobral návrh späť pre správanie odporcu, pretože odporca žiadne správanie nevykonal, navrhovateľ v doložených dokladoch nepreukázal, že dlh zaplatil odporca, pričom vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nemožno mať ani za to, že by dlh bol uplatnený dôvodne.
Za daného stavu potom súd aplikoval prvú vetu, keď v konaní navrhovateľa možno vidieť z hľadiska procesnej stránky i zavinenie, keďže návrh zobral späť a súd musel konanie zastaviť. Pokiaľ by totiž návrh nezobral späť, súd by sa musel zaoberať námietkou premlčania, ktorá bola v konaní vznesená, keď je nepochybné, že návrh na súd bol podaný dňa 18. 10. 2011, a k zosplatneniu dlhu došlo dňa 29. 12. 2005.
Odvolací súd akceptuje argumentáciu vedľajšieho účastníka s poukazom na odbornú literatúru, keď pokiaľ aj bolo plnené za odporcu a navrhovateľ túto skutočnosť bude mať za nepochybnú, teda ak iné osoby uspokojili nárok navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi, i v takom prípade by súd o trovách konania nemohol rozhodovať podľa § 146 ods. 2 vety druhej O. s. p. Odvolací súd dodáva, že vedľajšieho účastníka je možné zaviazať na náhradu trov konania len výnimočne v prípade zavinenia, čo v danom prípade neplatí, a preto by mu súd nemohol uložiť povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, túto povinnosť podľa zásady úspechu vo veci prípadne podľa ust. § 146 O. s. p. by mohol uložiť len odporcovi.
Keďže odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, resp. ich nenavrhol nahradiť, odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Súd však zaviazal navrhovateľa na náhradu trov vedľajšieho účastníka v zmysle vyššie uvedenej úvahy. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vyúčtoval tri úkony právnej služby za prevzatie veci, podanie odvolania a súhlas so späťvzatím návrhu spolu s režijným paušálom, celkom 267,06 eur.
Odvolací súd v súlade s vyhláškou č. 655/2004 § 14 ods. 1 písm. a), e) a § 16 ods. 3 priznal vedľajšiemu účastníkovi odmenu za prevzatie, prípravu zastúpenia, podanie odvolania a súhlas so späťvzatím návrhu v hodnote po 81,33 eur, k tomu 2 x režijný paušál 7,63 eur a 1 x 78,81 eur, spolu 267,06 eur. Odvolací súd na spresnenie dodáva, že späťvzatie žaloby v občianskom súdnom konaní treba považovať za podanie týkajúce sa veci samej, to isté platí aj o vyjadrení súhlasu s týmto úkonom, ktorý vyplýva z § 208 O. s. p. Preto súd priznal náhradu v plnom rozsahu za úkon súhlas so späťvzatím návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.