Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-6-2013.pdf
PDF · 147.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu A. O., K. XXX/X, S. I., právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/1/1282266/2012 zo dňa 6. decembra 2012 na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/1282266/2012 zo dňa 6. decembra 2012 v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Prešov č. 9712402/5/1440160/2012 zo dňa 2. júla 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 562,71 €, a to v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ivo Babjak, advokát.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný správny orgán na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodol tak, že daňový platobný výmer Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. 9712402/5/1440160/2012 zo dňa 02.07.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 v sume 6 386,23 € potvrdil.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane zo dňa 02.07.2012 podal odvolanie písomným podaním zo dňa 01.08.2012, ktoré doplnil podaním zo dňa 04.09.2012 a v ktorom namietal, že dodatočný výmer nebol vydaný v súlade so zákonom, nebol dostatočne zistený skutkový stav, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a postup správcu dane nebol zákonný. Išlo o porušenie § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., § 29 ods. 2 citovaného zákona, keď správca dane vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 1 292,00 € s odôvodnením, že „kontrolou bolo zistené porušenie § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 9 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že platiteľ nepriznal daň dňom dodania služby, pri bezodplatnom dodaní služby prenájmu stroja inej fyzickej osobe na účely jej podnikania. Vychádzal zo skutočnosti, kedy dodávatelia Z. U. - IGNI, Z. XX, G. a O. G., B. XXX, K. vykonávali pre neho práce na strojoch v jeho vlastníctve. Podľa jeho názoru správca dane bez akéhokoľvek bližšieho
zdôvodnenia a skúmania vzájomného obchodného vzťahu medzi ním a jeho dodávateľmi dospel k záveru, že v I. štvrťroku 2010 bezodplatne poskytol stroj Harwestor Z. U. - IGNI, Z. XX za účelom jeho podnikania - vykonávania lesných prác a jeho povinnosťou bolo priznať z bezodplatného poskytnutia služby daň. To isté zdôvodnenie použil správca dane aj v prípade O. G. v súvislosti s jeho používaním vývoznej súpravy Timberjack 810 B. Žalobca ďalej namieta, že v odôvodnení napadnutého dodatočného platobného výmeru správca dane uvádza, že „za účelom preverenia skutočností uvedených na faktúrach vykonal šetrenie u daňového subjektu Z. U. - IGNI, Z. XX a spísal s ním dňa 19.4.2012 zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9712402/1/30706/2012.“ Z takto formulovaného odôvodnenia mu nie je jasné, či „šetrenie“ sa vykonalo v priestoroch (sídle, prevádzke) daňového subjektu (tretej osoby) Z. U. (§ 14 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) alebo, či bol Z. U. písomne predvolaný (požiadaný, aby sa dostavil, či už telefonicky alebo iným spôsobom) na daňový úrad. Ozrejmenie tejto skutočnosti je podľa neho dôležité z toho dôvodu, že pri miestnom zisťovaní vyhotovuje správca dane zápisnicu o miestnom zisťovaní a pri konaní s účastníkmi daňového konania a tretími osobami (§ 6 citovaného zákona) vyhotovuje správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní (§ 11 citovaného zákona). Keďže správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní, je dôvodné predpokladať, že Z. U. sa dňa 19.04.2012 zúčastnil ústneho pojednávania v priestoroch daňového úradu ako tretia osoba, t. j. svedok. Už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.6.2012 k protokolu č. 9712402/5/469674/2012/Tom zo dňa 21.05.2012 uviedol, že mu „nebolo umožnené klásť otázky počas ústnych pojednávaní, preukazovať svoje tvrdenia a predkladať dôkazy.“ Skutkový stav uvedený v protokole považoval za neúplne zistený a kontrolné zistenia za nepreukázané a nezákonne získané. Správca dane svojím stanoviskom v dodatku k protokolu nevyhodnotil jeho vyjadrenie. Podľa žalobcu, ak správca dane predvolal na ústne pojednávanie Z. U., aby mu tento dal informácie, kto je vlastníkom stroja Harwestor TJ 1270 B, na ktorom bola vykonáva oprava a údržba, bolo povinnosťou správcu dane v záujme ochrany jeho práv v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov oboznámiť ho s úmyslom vypočuť Z. U. a umožniť mu klásť otázky. Len takýto spôsob získania dôkazu by bol podľa neho v súlade so zákonom. Odvoláva sa pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojených veciach 6Sžf/28/2011, 6Sžf/32/2012, 6Sžf/33/2012 a 6Sžf/34/2012 zo dňa 20.06.2012, ktorým bolo potvrdené, že ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka. O skutočnosti, že správca dane bude vypočúvať Z. U., nebol zo strany správcu dane upovedomený, teda mu bolo zabránené klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní. Vyjadrenie Z. U.. ktoré je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, teda nemôže byť zákonným podkladom pre úvahy správcu dane na hodnotenie dôkazov. V prípade daňového subjektu O. G., B. XXX, K. zdôraznil, že takýto daňový subjekt neexistuje. V živnostenskom registri pod IČO-om 41012429 je uvedené meno A. O., nie O. G.. Taktiež v evidencii Finančnej správy SR je DIČ 1072344900 pridelené inému subjektu ako je O. G.. V súvislosti s používaním vývoznej súpravy Timberjack 810 B v jeho vlastníctve daňovým subjektom O. G. uviedol, že v odôvodnení napadnutého dodatočného platobného výmeru sa nenachádza úvaha správcu dane, ktorou by bolo zákonným spôsobom preukázané, že sa vývozná súprava poskytla O. G. na účely jeho podnikania, ako to tvrdí správca dane. Vysvetlil skutočnosti k používaniu stroja Harwestor 1270 B Z. U. a vývoznej súpravy Timberjack 810 B O. G. tak, že on (resp. združenie fyzických osôb JPM) mal vo vlastníctve vyššie uvedený stroj a vývoznú súpravu. V pracovnom pomere nemal žiadneho pracovníka, ktorý by mohol obsluhovať tieto stroje. Preto sa dohodol so súkromnými podnikateľmi Z. U. a O. G., že budú pre neho na týchto strojoch vykonávať ťažbu dreva a manipuláciu s ním. Zmluvnou povinnosťou menovaných podnikateľov bolo vykonať dohodnuté práce na dodaných strojoch. Ani Z. U., ani O. G. nevykonávali podnikateľskú činnosť s pridelenými strojmi vo svojom mene a na svoj účet v prospech iného subjektu. Teda on si objednal služby obsluhy a údržby uvedených strojov u týchto podnikateľov, ktorí mali na to príslušné živnostenské oprávnenie. Za ich služby im zaplatil dohodnutú odmenu a zároveň nimi poskytnutú službu ťažby a vývozu dreva vyfakturoval svojmu odberateľovi, t.j. prijaté tržby použil na dodávku svojej služby ako platiteľ. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že poskytol svoj majetok iným subjektom bezodplatne na účely ich podnikania. Taktiež nesúhlasí s neuznaním odpočítania dane v sume 20,58 eura, pretože správca dane bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia uviedol, že si odpočítal daň z tovarov, ktoré nepoužil na dodávku tovarov a služieb. Ani z protokolu, ani z odôvodnenia napadnutého dodatočného platobného výmeru nie sú podľa jeho názoru zrejmé skutočnosti, ktoré by boli podkladom tohto tvrdenia správcu dane, a ani jeho úvahy, ktoré ho pri hodnotení dôkazov ovplyvnili. Tým zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že ako bonus za čerpanie pohonných hmôt nadobudol za znížené ceny športové tašky, ruksaky, peňaženku a kufor na kolieskach. Dôvod, pre ktorý správca dane zastáva názor, že tieto predmety neslúžili (združeniu FO JPM) na účely jeho podnikania, sa v
odôvodnení dodatočného platobného výmeru nenachádza. V odôvodnení naopak správca dane uvádza, že telefonoval s Z. Y., členom združenia JMP, ktorý sa vyjadril, že tovar bol poskytnutý a nakúpený ako bonus za odber určitého množstva pohonných látok. Nie je mu zrejmé, aké postavenie má táto informácia podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Žalovaný konštatoval, že preskúmal podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. dodatočný platobný výmer správcu dane č. 9712402/5/1440160/2012 zo dňa 02.07.2012 a zistil tento skutkový stav: Správca dane vykonal v dňoch 21.06.2011 - 19.06.2012 kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2010 u žalobcu. O výsledku kontroly bol spísaný protokol č. 9712402/5/469674/2012/Tom zo dňa 21.05.2012 a dodatok k nemu zo dňa 18.06.2012. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca mal v zdaňovacom období I. štvrťrok 2010 v majetku stroj pre poľnohospodárstvo a lesníctvo Harwestor Timberjack 1270 B. Ku kontrole bola predložená inventárna karta IM - Harwestor, karta dlhodobého majetku 1 - 10 a inventúrny súpis dlhodobého majetku, v ktorom je harwestor zaevidovaný pod poradovým číslom 7. Správca dane zistil, že v účtovníctve žalobcu sa nachádzajú faktúry od dodávateľa Z. U. - IGNI, Z. XX za mesiac február a marec, za práce pri ťažbe dreva s Harwestorom TJ 1270 B a opravu a údržbu. Pri preverovaní skutočností uvedených na faktúrach správca dane predvolal na daňový úrad Z. U. a o ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica č. 9712402/1/30706/2012 zo dňa 19.04.2012, v ktorej Z. U. uviedol, že vo všetkých faktúrach bola fakturovaná oprava a údržba, a to za opravu a údržbu stroja Harwestor TJ 1270 B - výmena oleja, bežná údržba, odstraňovanie porúch v závislosti od možností strojníka. Počet hodín závisel od množstva porúch stroja. Okrem toho vykonával práce s týmto strojom, ktoré fakturoval (ťažba dreva a manipulácia). Vlastníkom stroja bolo združenie fyzických osôb JPM, A. O., S. I.. Uviedol tiež, že predpokladá, že v súčasnosti už združenie fyzických osôb nie je majiteľom stroja, pretože v roku 2011 vykonával práce pre združenie JPM a neskôr pre JPMŠ s.r.o. Na základe uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca poskytol v 1. štvrťroku 2010 bezodplatne stroj Harwestor Z. U. - IGNI za účelom podnikania - vykonávania lesných prác. Povinnosťou platiteľa bolo preto priznať z bezodplatného poskytnutia služby daň. Dňa 25.04.2012 vykonal správca dane miestne zisťovanie za rok 2011 v spoločnosti JPMŠ, s.r.o., Spišské Bystré kde zistil, že v účtovníctve za rok 2011 tohto daňového subjektu bola zaúčtovaná faktúra int.č. 11/69, dod.č. 30/2011 od dodávateľa JPM - združenie fyzických osôb, A. O., S. I. za prenájom stroja Harwestor za mesiac júl 2011 v sume 2 000,00 € bez DPH. Správca dane pri určení základu dane za 1. štvrťrok 2010 za bezodplatné poskytnutie služby vychádzal zo sumy 2 000,00 €, za ktorú žalobca prenajímal Harwestor v nasledujúcom období júl 2011 daňovému subjektu JPMŠ, s.r.o. Základ dane za mesiac február 2010 vyčíslil vo výške 2 000,00 €, daň z pridanej hodnoty 380,00 €, za mesiac marec 2010 základ dane 2 000,00 €, daň z pridanej hodnoty 380,00 €. Konštatoval porušenie § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 9 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“) tým, že žalobca nepriznal daň dňom dodania služby, pri bezodplatnom dodaní služby prenájmu stroja inej fyzickej osobe na účely jej podnikania a vyčíslil rozdiel dane v celkovej výške 760,00 €.
Ďalej konštatoval, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca mal v zdaňovacom období I. štvrťrok 2010 v majetku evidovaný stroj pre poľnohospodárstvo a lesníctvo - vývoznú súpravu Timberjack 810 B. Ku kontrole bola predložená inventárna karta IM - vývozná súprava, karta dlhodobého majetku 1 - 9 a inventúrny súpis dlhodobého majetku, v ktorom je vývozná súprava zaevidovaná pod poradovým číslom 6. V účtovníctve žalobcu sa nachádzali faktúry od dodávateľa O. G., B. XXX, K. za vývoz dreva, opravu a údržbu: za mesiac február a marec. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že žalobca v I. štvrťroku 2010 bezodplatne poskytol vývoznú súpravu O. G., B. XXX, K. na účely jeho podnikania - vykonávania lesných prác. Povinnosťou žalobcu bolo preto priznať daň z bezodplatného poskytnutia.
V rámci miestneho zisťovania dňa 25.04.2012 v spoločnosti JPMŠ, s.r.o., Spišské Bystré správca dane zistil, že účtovníctve za rok 2011 tohto daňového subjektu bola zúčtovaná faktúra int.č. 11/69, dod.č. 30/2011 od dodávateľa JPM - združenie fyzických osôb, A. O., S. I. za prenájom stroja - vývozky za mesiac júl 2011 v sume 1 400,00 € bez DPH. Správca dane pri určení základu dane za 1. štvrťrok 2010 za bezodplatné poskytnutie služby vychádzal zo sumy 1 400,00 €, za ktorú kontrolovaný platiteľ prenajímal vývozku v nasledujúcom období júl 2011 daňovému subjektu JPMŠ, s.r.o. Základ dane za mesiac február 2010 vyčíslil vo výške 1 400,00 €, daň z pridanej hodnoty 266,00 €, za mesiac marec 2010 základ dane 1 400,00 €, daň z pridanej hodnoty 266,00 €. Správca dane konštatoval porušenie § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 9 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty tým, že platiteľ nepriznal daň
dňom dodania služby, pri bezodplatnom dodaní služby prenájmu stroja inej fyzickej osobe na účely jej podnikania a vyčíslil rozdiel dane v celkovej výške 532,00 €.
Konštatoval, že daňovou kontrolou bolo ďalej zistené, že žalobca si v zdaňovacom období I. štvrťrok 2010 uplatnil odpočítanie dane vo výške 20,58 € na základe dokladov č. V-00065 až V-00070 zo dňa 02.02.2010, V-0079, V-00081 zo dňa 11.02.2010, B-01/002/068 a B-01/002/069 zo dňa 12.02.2010 od spoločnosti Eni Oil Slovensko, spol. s r.o. Bratislava za tovar - športová taška, ruksak, peňaženka, taška, kufor na kolieskach. Správca dane sa dňa 31.05.2012 telefonicky skontaktoval s Z. Y., členom združenia JPM - združenie fyzických osôb, ktorý sa k účelu použitia nakúpeného tovaru vyjadril, že tovar bol poskytnutý a nakúpený ako bonus za odber určitého množstva pohonných hmôt. O telefonickom rozhovore bol spísaný úradný záznam č. 9712402/5/659373/2012/Skr. Na základe tohto zistenia správca dane konštatoval, že žalobca porušil § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty tým, že si odpočítal daň z tovarov, ktoré nepoužil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ. Rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie dane vyčíslil v sume 20,58 €.
Citoval ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 3, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 2, § 69 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, § 2 ods. 1, 2, 3, 6 a 8, § 15 ods. 1, 5 písm. e/, § 29 ods. 2, 4, § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku.
Dôvodil, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalobca, ktorý je povereným členom za JPM združenie fyzických osôb, mal vo svojom účtovníctve zaúčtované faktúry od dodávateľov Z. U. - IGNI, Z. XX a O. G., B. XXX, K. za ťažbu dreva a vývoz dreva za mesiace február a marec 2010. Tieto práce uskutočnili dodávatelia strojmi - Harwestor a vývoznou súpravou Timberjack 810 B, ktoré boli evidované v majetku žalobcu. Zároveň týmito dokladmi dodávatelia fakturovali aj opravu a údržbu uvedených strojov. Vykonaným dokazovaním správca dane zistil, že žalobca poskytol stroje, na ktorých dodávatelia vykonávali fakturované práce, bez akejkoľvek finančnej úhrady. Konštatoval porušenie § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 9 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty tým, že žalobca mal z bezodplatného poskytnutia strojov priznať daň z pridanej hodnoty. Zo spisového materiálu vyplýva, že podľa vyjadrenia Z. U. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712402/1/30706/2012 zo dňa 19.04.2012) v roku 2011 vykonával práce so strojom Harwestor pre žalobcu, neskôr pre JPMŠ, s.r.o., Spišské Bystré. Správca dane preto vykonal dňa 25.04.2012 miestne zisťovanie u daňového subjektu JPMŠ, s.r.o., Spišské Bystré, ktorým bolo zistené, že v účtovníctve tejto spoločnosti za mesiac júl 2011 sú zaúčtovaná faktúry od dodávateľa JPM združenie fyzických osôb, Spišské Bystré za prenájom strojov Harwestor vo výške 2 000,00 € bez DPH a vývozky vo výške 1 400,00 € bez DPH. Z tejto skutočnosti správca dane vychádzal pri určení základu dane a vyrubení dane z pridanej hodnoty za bezodplatné poskytnutie služby, ktorú poskytol žalobca dodávateľom prác Z. U. a O. G..
K námietkam žalobcu, ktoré sa týkali nejednoznačného odôvodnenia vo veci „šetrenia“ u daňového subjektu Z. U. - IGNI uviedol, že správca dane predvolal menovaného podľa § 20 ods. 1 Daňového poriadku na daňový úrad v súvislosti so šetrením vykonávaným na účely správy daní u daňového subjektu Z. U. - IGNI a zároveň ho požiadal o predloženie účtovných a iných dokladov preukazujúcich jeho účtovné a hospodárske operácie za rok 2010. O tomto bola spísaná správcom dane zápisnica č. 9712402/1/30706/2012 podľa § 19 Daňového poriadku, do ktorej člen združenia JPM združenie fyzických osôb Z. Y. na základe splnomocnenia žalobcu A. O. zo dňa 14.06.2012 nahliadol. Mal teda informáciu, o aký úkon zo strany správcu dane ide. Preto považuje za neopodstatnené námietky žalobcu, že Z. U. sa dňa 19.04.2012 zúčastnil ústneho pojednávania ako tretia osoba, t.j. ako svedok, pričom žalobca nemal v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. možnosť klásť mu otázky a preukazovať svoje tvrdenia. V priebehu kontroly dane z pridanej hodnoty za I. - IV. štvrťrok 2010 nebol prizvaný žiadny svedok, z toho dôvodu nebol na uvedené ústne pojednávanie predvolaný za účelom kladenia otázok ani žalobca. Vyjadrenie Z. U. sa týka jeho podnikateľskej činnosti a vyjadroval sa ku skutočnostiam a dokladom, ktoré sa nachádzali v jeho účtovníctve a súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou. Skutočnosť, že u Z. U. správca dane viedol samostatné daňové konanie až v roku 2012 dokazuje i to, že správca dane postupoval podľa Daňového poriadku platného od 01.01.2012, nie podľa ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý už v tomto roku nebol účinný. V danom prípade nešlo o výsluch svedka a žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do všetkých zápisníc o ústnom pojednávaní a o vykonanom miestnom zisťovaní a robiť si z nich výpisy. Preto sú mu známe skutočnosti, že ani v jednom prípade nešlo o výsluch svedka.
Ďalej uviedol, že žalobca namietal ako sa vyrovnal správca dane s jeho písomným vyjadrením zo dňa 11.06.2012 k protokolu. Tieto námietky nemôže akceptovať, pretože zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane v dodatku k protokolu uviedol, že dňa 04.06.2011 (došlo k chybe v písaní, správne mal byť uvedený dátum 4.6.2012, čo je zrejmé, pretože daňová kontrola bola začatá dňa 21.06.2011) oboznámil žalobcu s výsledkami daňovej kontroly z dôvodu, že od októbra 2012 (zrejmá nesprávnosť, správne má byť október 2011) do apríla 2012 správca dane preveroval u iných miestne príslušných správcov dane skutočnosti zistené pri daňovej kontrole. Dôvody, prečo bol žalobca oboznámený s výsledkom daňovej kontroly dňa 04.06.2012 správca dane uviedol v dodatku k protokolu. Žalobca sa mal dostaviť na daňový úrad za účelom oboznámenia sa s výsledkami daňovej kontroly dňa 22.05.2012. Pretože tak neurobil, správca dane ho o výsledkoch kontroly informoval dňa 04.06.2012, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, v ktorej žalobca uviedol, že s kontrolnými zisteniami bol oboznámený a vyjadrovať sa k nim teraz nechce, vyjadrí sa až po preštudovaní protokolu o kontrole. Konštatoval, že kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2010 bola vykonaná v zákonnej lehote na vykonanie kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane zaslal žalobcovi upovedomenie zo dňa 19.12.2011 o tom, že kontrolu začatú dňa 21.06.2011 nie je možné ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia z dôvodu preverovania nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Zároveň mu bolo oznámené, že lehota na vykonanie kontroly bola listom č. VII/325/10-4835/11 zo dňa 09.12.2011 predĺžená Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky do 20.06.2012.
K námietke žalobcu, že absentuje úvaha správcu dane, ktorou by bolo zákonným spôsobom preukázané, že sa vývozná súprava Timberjack 810 B poskytla O. G. na účely jeho podnikania uviedol, že podľa zisteného skutkového stavu O. G. používal bezodplatne poskytnutý stroj (vývoznú súpravu) na svoje podnikanie, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Z. Y., člena JPM združenie fyzických osôb, S. I. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24.06.2011. V nej menovaný uviedol, že je jedným zo štyroch členov združenia s 25 % podielom a vie sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa týkajú združenia. K faktúre č. 2/2011 vystavenej pre odberateľa O. a partners s.r.o., Smolenice za práce uskutočnené vo februári 2011 Z. Y. uviedol, že bol vykonaný vývoz drevného odpadu vyvážacou súpravou Timberjack 810 B. Práce vykonal subdodávateľ O. G., K.. Členovia združenia práce nevykonávali, združenie poskytlo stroj, na obsluhu ktorého bol potrebný kvalifikovaný pracovník a ktorého združenie zabezpečilo v subdodávke. Ďalej správca dane za účelom overenia vykonaných prác O. G. pre žalobcu spísal dňa 13.08.2012 s O. G. zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej menovaný uviedol, že v roku 2010 vykonával pre toto združenie vývoz dreva, práce vykonával na vývoznej súprave, ktorá patrila združeniu. Na základe dohody vykonával nutné opravy a údržbu, ktoré následne fakturoval za vopred dohodnuté hodinové sadzby. Zároveň uviedol, že za požičanie vývoznej súpravy nič neplatil.
Dôvodil, že tvrdenie žalobcu o objednaní služby - obsluha a údržba strojov Harwestor a vývoznej súpravy u podnikateľských subjektov Z. U. a O. G. sa nezakladá na pravde. Títo dodávatelia vo vyššie uvedených faktúrach neuvádzali obsluhu strojov, ale fakturovali pre združenie služby za mesiace február a marec 2010 - ťažbu a vývoz dreva, ako aj opravu a údržbu strojov. V prípade, ak by im neboli na účely ich podnikania bezodplatne poskytnuté stroje, ktoré boli majetkom združenia, nemohli by ťažbu a vývoz dreva vykonať, resp. by ho museli vykonať iným strojom. Z uvedeného je zrejmé, že poskytnuté stroje Harwestor a vývozná súprava boli dodávateľmi použité na účely ich podnikania. K námietke žalobcu, že Z. U. a O. G. nevykonávali podnikateľskú činnosť s pridelenými strojmi vo svojom mene a na svoj účet v prospech iného subjektu ako je žalobca, poukázal na to, že v prípade ak by sa žalobca dohodol s menovanými na obsluhe strojov, s ktorými by vykonával práce pre iné daňové subjekty, išlo by o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pri ktorom je povinnosť postupovať podľa citovaného zákona. Žalobca však takto nepostupoval, čo je dôkazom, že nešlo o obsluhu strojov, ale o výkon podnikateľskej činnosti - ťažbu, manipuláciu a vývoz dreva, uskutočnený daňovými subjektmi Z. U. a O. G. vo svojom mene a na svoj účet s použitím strojov bezodplatne poskytnutých žalobcom. Správca dane neposudzoval v uvedenom prípade skutočnosti, ktoré sú podľa žalobcu bežné v obchodnej praxi, ale posudzoval, či pri bezodplatnom poskytnutí vyššie uvedených strojov bol postup žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty.
K námietke žalobcu, že ním uvádzaný druh zmluvy uzavretý s dodávateľmi nevyžadoval písomnú formu argumentoval, že Z. U. pri daňovej kontrole predložil zmluvu o dielo zo dňa 15.03.2010 uzatvorenú medzi ním ako zhotoviteľom a medzi objednávateľom JPM - združenie fyzických osôb, A. O., S. I.. Predmetom zmluvy podľa článku II. je záväzok zhotoviteľa dodať pre objednávateľa práce v rámci približovania
dreva pomocou LKT, UKT, lanovými systémami, koňmi a v rámci ťažby a manipulácie dreva motorovou pílou a harwesterovou technológiou. Zhotoviteľ sa zaviazal zabezpečiť potrebné množstvo kvalifikovaných a technicky spôsobilých pracovníkov na riadne a včasné splnenie diela podľa tejto zmluvy. Podľa článku III. zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal na svoje náklady a nebezpečenstvo vykonať dielo podľa čl. II tejto zmluvy. Jedinou povinnosťou objednávateľa - žalobcu je prevziať vykonané dielo. Z uvedeného je zrejmé, že práce by zhotoviteľ, keďže nepoužil vlastný stroj, nemohol vykonať a následne fakturovať objednávateľovi bez poskytnutia stroja v jeho majetku. Vyjadrenia Z. U. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9712402/1/30706/2012 zo dňa 19.04.2012 potvrdzujú, že predmetné práce boli vykonané s bezodplatne poskytnutými strojmi.
K námietke žalobcu k neuznaniu odpočítania dane v sume 20,58 € na základe daňových dokladov od spoločnosti Eni Oil Slovensko, spol. s r.o., Bratislava za nákup tovarov uviedol, že z protokolu i z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru je zrejmé, že dôvodom neuznania odpočítania dane je nepoužitie nakúpeného tovaru na dodávku tovaru a služieb ako platiteľa. Tovary poskytnuté na čerpacích staniciach ako bonus pri nakúpení určitého množstva paliva majú charakter osobnej potreby. Žalobca neuviedol na aký účel tovar nakúpený ako bonus použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti. K telefonátu správcu dane s Z. Y. za účelom overenia odpočítania dane a jeho postavenia v daňovej kontrole uviedol, že A. O., S. I. je na základe zmluvy o združení fyzických osôb zo dňa 31.03.2006 poverenou osobou v združení. Podľa § 4 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty poverená osoba vyhotovuje za združenie osobitne záznamy podľa § 70 a vo svojom daňovom priznaní uvádza údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne. Podľa zmluvy o združení sú okrem neho ďalšími účastníkmi združenia Z. Y., S. I., K. D., S. I., pričom od 26.09.2008 je jeho splnomocneným zástupcom na zastupovanie v daňovom konaní - na preberanie písomností a právne úkony, Z. Y. a O. L., S. I.. Podľa čl. V zmluvy o združení sa všetci členovia podieľajú spoločne na všetkých povinnostiach vyplývajúcich z činnosti združenia. Z. Y. predložil správcovi dane pri začatí výkonu daňovej kontroly doklady ku kontrole a z dôvodu, že ďalší účastníci združenia pracujú v lese, nechal správcovi dane telefonický kontakt na účtovníčku žalobcu a na seba ako kontaktnú osobu v združení. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24.06.201 1 Z. Y. uviedol, že je jedným zo štyroch členov združenia s 25 % podielom a ku všetkým skutočnostiam týkajúcim sa združenia sa vie vyjadriť. Z uvedeného je zrejmé, že Z. Y. mal právo i povinnosť poskytnúť správcovi dane požadované informácie. Námietka žalobcu je preto nedôvodná.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Prešov (ďalej len „správcu dane“) č. 9712402/5/1440160/2012 zo dňa 02.07.2012. V žalobe poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola bola začatá dňa 21.06.2011 a ukončená dňa 19.06.2012. Dňa 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“), ktorý v ustanovení § 165 ods. 4 uvádza, že daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov a v ustanovení § 165 ods. 5 uvádza, že vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. To znamená, že na výkon daňovej kontroly u žalobcu, na všetky úkony správcu dane, ktoré v súvislosti s touto kontrolou vykonal a tiež na získavanie dôkazov, ktorými argumentuje v odôvodnení dodatočného platobného výmeru správca dane sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane ako dôkaz použil vyjadrenie daňového subjektu Z. U. - IGNI, Z. XX podchytené v zápisnici o ústnom pojednávam č. 9712402/1/30706/2012 zo dňa 19.04.2012, ktorá bola vyhotovená podľa § 19 Daňového poriadku, teda na základe predpisu, ktorý sa pre účely tejto daňovej kontroly nedal použiť. V tejto súvislosti citoval ust. § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Namietal tvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že vyjadrenie Z. U. sa týka jeho podnikateľskej činnosti, vyjadroval sa k skutočnostiam a dôkazom, ktoré sa nachádzali v jeho účtovníctve a súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou. Teda, že šetrenie u daňového subjektu Z. U. sa nevykonalo v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu. Toto tvrdenie je podľa názoru žalobcu v rozpore s tým, čo uviedol v dodatočnom platobnom výmere správca dane: „Správca dane za účelom preverenia
skutočností uvedených na faktúrach vykonal šetrenie u daňového subjektu Z. U. - IGNI, Z. XX a spísal dňa 19.04.2012 s daňovým subjektom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9712402/1/30706/2012.“
Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojených veciach pod sp. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/32/2012, 6Sžf/33/2012 a 6Sžf/34/2012 zo dňa 20.06.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol „ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka.“ Poukázal na ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého má daňový subjekt právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Pretože ani z protokolu a ani z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru nevyplýva, žeby správca dane umožnil toto zákonné právo žalobcu pri ústnom pojednávaní s Z. U. realizovať, je celé konanie postihnuté vadou nedodržania zákonnosti zo strany správcu dane. Uviedol, že vyrubenie dane je zásahom štátu do jedného zo základných práv uvedeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to práva pokojne užívať svoj majetok. Preto takýto zásah je možné vykonať v súlade s čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky iba na jej základe, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Žalobca ďalej namietal a upriamil pozornosť na skutočnosť, že daňová kontrola bola ukončená dňa 19.06.2012. Dodatočný platobný výmer správcu dane bol vydaný dňa 02.07.2012, pričom v odôvodnení dodatočného platobného výmeru správca dane a žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použili dôkaz, a to zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/181884/2012/Jan2 zo dňa 13.08.2012, ktorá bola spísaná s O. G. a ktorá mala slúžiť na overenie vykonaných prác týmto daňovým subjektom pre žalobcu. Preto žalobca namieta ako môže správca dane argumentovať skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli zistené až po vydaní rozhodnutia.
Uviedol, že v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru presne, jasne a zrozumiteľne poukázal na okolnosti, za akých vykonávali Z. U. a O. G. práce pre združenie fyzických osôb JPM, teda pre žalobcu. Pre ozrejmenie poukázal na bežné obchodné zvyklosti dodávateľov rôznych prác a služieb, najmä v oblasti stavebníctva, strojárskej výroby, poľnohospodárstva a lesníctva, kedy dodávateľ týchto prác disponuje potrebným technologickým, či strojným vybavením, avšak nemá vlastné personálne kapacity na obsluhu týchto zariadení. Preto si objednáva u subdodávateľov služby spočívajúce vo vykonaní prác, na ktoré on dostal objednávku od svojho objednávateľa. Týmito subdodávateľmi sú najmä živnostníci alebo „jednoosobové eseročky“, ktorí spĺňajú potrebné kvalifikačné predpoklady na prácu so špeciálnymi strojmi a zariadeniami, avšak sami takéto špeciálne stroje alebo zariadenia nevlastnia. Taktiež v oblasti strojárenskej výroby je úplne bežné, že veľká strojárenská firma vlastní špeciálne CNC sústruhy, avšak prácu na nich nemôžu zabezpečiť vlastnými pracovníkmi a preto si objednávajú služby živnostníkov, ktorí majú vlastné oprávnenie na prácu s týmito špecializovanými strojmi. Ešte ani v jednom prípade sa nestalo, že by pri výkone daňovej kontroly u tejto stavebnej či strojárenskej firmy nejaký pracovník ktoréhokoľvek prvostupňového daňového orgánu si dovolil tvrdiť, že ten veľký žeriav či CNC sústruh prenechali tieto firmy svojim dodávateľom bezodplatne na výkon ich podnikateľskej činnosti. Ani v jeho konkrétnom prípade neprenechal bezodplatne stroj Harwestor TJ 1270 B a vývoznú súpravu Timberjack 810 B živnostníkom Z. U. a O. G. na výkon ich podnikateľskej činnosti pre tretie osoby, ale objednal si u nich práce (služby) pri ťažbe a približovaní dreva, na ktoré im poskytol strojné zariadenie vo svojom vlastníctve. Týmto spôsobom žiadny právny predpis neporušil.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že správca dane v dodatočnom platobnom výmere bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia uviedol, že si žalobca odpočítal daň z tovarov, ktoré nepoužil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ. Ani z protokolu a odôvodnenia napadnutého dodatočného platobného výmeru nie sú zrejmé skutočnosti, ktoré by boli podkladom takéhoto tvrdenia správcu dane a ani jeho úvahy, ktoré ho pri hodnotení dôkazov ovplyvnili, čím správca dane porušil ust. § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly nepoložil žalobcovi žiadnu otázku týkajúcu sa účelu využitia pri výkone podnikateľskej činnosti predmetných vecí ako je športová taška, ruksak, peňaženka, kufor na kolieskach. Preto ani žalobca nemohol v priebehu daňovej kontroly uviesť, na aký účel používa on, či ostatní členovia združenia tento nakúpený tovar. O tom, že tovar má mať charakter osobnej povahy, nie je v predmetnom protokole, ani v odôvodnení dodatočného platobného výmeru zmienka.
Z vyššie uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s dodatočným platobným výmerom správcu dane zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a žiadal nahradiť trovy konania.
K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 21.03.2013, v ktorom poukázal na tie isté skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Predmetom preskúmania v danom prípade je postup správcu dane a žalovaného s výkonom daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 a zákonnosť rozhodnutia žalovaného a dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane dňa 02.07.2012 č. 9712402/5/1440160/2012 podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) v znení neskorších predpisov.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal v dňoch 21.06.2011 až 19.06.2012 u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2010 a o výsledku tejto kontroly bol spísaný protokol č. 9712402/5/469674/2012/Tom zo dňa 21.05.2012 a dodatok k tomuto protokolu zo dňa 18.06.2012. Na základe výsledku tejto daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 02.07.2012, ktorým vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 v sume 6 386,23 €.
Žalobca namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly nedodržal zákonný postup podľa zákona č. 511/1992 Zb., ak použil ako dôkaz vyjadrenie daňového subjektu Z. U. - IGNI, Z. XX, ktoré je obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9712402/1/30706/2012 zo dňa 19.04.2012 a ktorá bola vyhotovená podľa § 19 Daňového poriadku, teda na základe predpisu, ktorý sa pre účely tejto daňovej kontroly nedal použiť. Rovnako namietal, že tento dôkaz - vyjadrenie Z. U. - IGNI je potrebné považovať za výsluch svedka a podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. mal žalobca právo klásť tomuto svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojených veciach 6Sžf/28/2011, 6Sžf/32/2012, 6Sžf/33/2012 a 6Sžf/34/2012.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že počas výkonu daňovej kontroly u žalobcu bol dňa 19.04.2012 do zápisnice o ústnom pojednávaní vypočutý ako daňový subjekt Z. U., Z. XX, G. a zápisnica bola spísaná podľa § 19 Daňového poriadku.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (prvá veta), daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.
Podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.
Súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu a poukazuje aj na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho rozsudku 6Sžf/28/2011, 6Sžf/32/2012, 6Sžf/33/2012 a 6Sžf/34/2012, že ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka. V danom prípade je nesporné, že Z. U. bol vypočutý v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu a k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa žalobcu v súvislosti s vykonávaním prác pre neho, za ktoré vystavil faktúry č. 01-2010 - 09/2010, 12/2010, 15/2010 a 16/2010 a k okolnostiam využívania stroja Harwestor TJ 1270 B pri vykonávaní týchto prác. Všetky otázky, ktoré boli na ústnom pojednávaní Z. U. zo strany správcu dane kladené sa týkali vykonávania prác tohto daňového subjektu pre žalobcu.
Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že vyjadrenie Z. U. sa týka jeho podnikateľskej činnosti, vyjadroval sa len k skutočnostiam a dokladom, ktoré sa nachádzali v jeho účtovníctve a súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou, a preto nešlo o výsluch svedka.
Z obsahu spisu nevyplýva, žeby správca dane oboznámil žalobcu o tom, že sa ústne pojednávanie, na ktorom bude vypočutý daňový subjekt Z. U., bude vykonávať v určitý deň a hodinu. Ak teda správca dane v priebehu daňovej kontroly neumožnil žalobcovi realizovať jeho práva upravené v ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., t.j. byť prítomný na ústnom pojednávaní kde sa realizuje výsluch svedka a klásť mu otázky, vyskytla sa v tomto daňovom konaní taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.
Opodstatnená je námietka žalobcu aj v tom, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použil ako dôkaz z vykonanej daňovej kontroly zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/181884/2012/ Jan2 spísanú s O. G. dňa 13.08.2012, pričom daňová kontrola bola ukončená dňa 19.06.2012. Z obsahu
administratívneho spisu je nesporné, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 21.06.2011 a končila 19.06.2012.
V administratívnom spise žalovaného sa nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/2181884/2012/Jan2 zo dňa 13.08.2012 spísaná správcom dane s daňovým subjektom O. G., B. XXX, K.. Predmetom ústneho pojednávania bolo overenie vykonaných prác v roku 2010 pre JPM
- združenie fyzických osôb, A. O..
Podľa § 15 ods. 5 písm. d/ a f/ zákona č. 511/1992 Zb., má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola vo vzťahu k zamestnancovi správcu právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
Ak teda žalovaný na podporu svojich tvrdení správnosti a zákonnosti rozhodnutia použil dôkazný prostriedok - zápisnicu z pojednávania zo dňa 13.08.2012 - t.j. úkon, ktorý bol vykonaný až po ukončení daňovej kontroly u žalobcu, neumožnil mu tak realizovať jeho práva uvedené v ust. § 15 ods. 5 písm. d/ a f/ zákona č. 511/1992 Zb., a preto sa v konaní vyskytla taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s dodatočným platobným výmerom správcu dane zo dňa 02.07.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v konaní v súlade s ust. § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku, daňovú kontrolu u žalobcu začatú a neukončenú pred účinnosťou tohto zákona dokončiť podľa doterajších predpisov a umožniť žalobcovi realizáciu jeho práv upravených v ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- € a trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci, prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.02.2013, spísanie a podanie žaloby dňa 15.02.2013 a účasť na pojednávaní dňa 16.10.2013 pri hodnote jedného právneho úkonu 130,16 €, režijného paušálu 3 x 7,81 €; náhrady cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 16.10.2013 S. - Z. a späť spolu 120 km pri použití osobného motorového vozidla Huyndai, ŠPZ SP025AJ pri priemernej spotrebe 6,2l/100 km, cene benzínu 1,475 € a paušálnej náhrady 0,183 €, čo predstavuje spolu 29,40 € a náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za účasť na pojednávaní dňa 16.10.2013 S. - Z. a späť, za 4 začaté polhodiny, t.j. 4 x 12,35 €, spolu 49,40 €. Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkom sumu 492,71 €.
Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.