Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/55/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Aurela Stodolu č. 12, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Mgr. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v H., na ul. G. č. XXX/XX, o zaplatenie 1.521,31 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.05.2022 č.k. -134, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.321,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.321,31 eur od 30.05.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,70 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca uzavrel so žalovaným dňa 26.10.2017 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej advokát vykonávajúci advokáciu ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným obhajoval žalovaného v trestnej veci špecifikovanej v zistenom skutkovom stave. Obrana žalovaného obsiahnutá v podanom odpore proti platobnému rozkazu spočívajúca v tom, že trovy obhajoby už uhradil, keďže uhradil sumu 6.500 eur sa považovala v časti za účelovú, nakoľko v priebehu konania vysvitlo, že za poskytnuté právne služby boli vystavené celkovo tri faktúry na sumu 4.800 eur, 1.500 eur a napokon na sumu 1.521,31 eur, nárok z ktorej je aj predmetom tohto konania. Zhodnými tvrdeniami strán v priebehu konania za nespornú sa považovala skutočnosť ohľadom úhrady sumy 6.500 eur.

3. Ďalej mal preukázané, že v súlade s ust. a vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. bola odmena advokáta dojednaná pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb hodinovou sadzbou podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci vo výške 100 eur bez DPH, pričom faktúra, z ktorej nárok je predmetom tohto konania, obsahovala aj špecifikáciu jednotlivých úkonov právnej služby s vyjadrením času - počtu hodín vynaložených na ten-ktorý úkon právnej služby, ako aj špecifikáciu náhrady za stratu času, čím žalobca aj bez žiadosti žalovaného splnil svoju povinnosť podľa ust. vyhlášky č.

4. Žalovaný v priebehu konania ani raz netvrdil, aby žalobca predmetné úkony nevykonal. Iba všeobecne požadoval predloženie dôkazov o vykonaných úkonoch právnej služby a tiež tvrdil, že so žalobcom bol zo strany žalovaného ukončený právny vzťah, pretože žalobca vykonával úkony, s ktorými žalovaný nesúhlasil alebo nebol stotožnený, prípadne nebol s nimi spokojný. Žalovaný však netvrdil, že by práve s predmetnou faktúrou vyúčtovanými úkonmi právnej služby nesúhlasil, či nebol stotožnený a ani výslovne netvrdil, že predmetné úkony neboli realizované. V podstate až v záverečnej reči sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril konkrétnejšie ku každému z vyúčtovaných úkonov právnej služby a vytýkal, čo všetko by mu mal žalobca podložiť ďalšími dokladmi preukazujúcimi vykonanie jednotlivých úkonov právnych služieb. V tejto súvislosti sa poukázalo na to, že kým nebol zo strany žalovaného tvrdeniami spôsobený spor v skutkových okolnostiach - minimálne tvrdením o tom, že určité úkony neboli vykonané alebo na nich nebol vynaložený určitý čas, nie je zo strany advokáta poskytujúceho právne služby nevyhnutné, a už vôbec nie hneď pri vyúčtovaní a špecifikácii jednotlivých úkonov, absolútne vyčerpávajúcim spôsobom preukazovať realizáciu a trvanie každého jedného úkonu a vyúčtovanej položky.

5. Žalovaný poukazoval na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s predkladaním dôkazov o vykonaných úkonoch právnej služby a povinnosť predložiť všetky dôkazy preukazujúce vykonanie úkonov právnej služby uvedených vo faktúre viazal k momentu podania žaloby. V tejto súvislosti sa poukázalo na to, že zásada koncentrácie konania je uplatňovaná v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. V prejednávanej veci zásada zákonnej koncentrácie konania zo strany žalobcu pri predkladaní dôkazov nebola porušená, avšak práve vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, ktorý až v záverečnej reči konkretizoval svoje námietky voči jednotlivým vyúčtovaným úkonom, bolo možné využiť zásadu sudcovskej koncentrácie konania a neprihliadnuť na ním ani nie rozporované vykonanie úkonov právnej služby, ale iba rozporované nedostatočné preukázanie vykonania úkonov vyčerpávajúcim spôsobom. Prihliadnutie na tieto tvrdenia žalovaného by si totiž vyžadovalo odročenie pojednávania za účelom doplnenia dokazovania. Procesná obrana žalovaného bola do záverečných rečí príliš všeobecná, nekonkrétna a tak jej zodpovedal aj zvolený prostriedok procesného útoku zo strany žalobcu. V prípade, ak by žalovaný hneď v reakcii na platobný rozkaz, prípadne aj v priebehu konania, kedy strany sporu prejavovali vôľu zmierneho riešenia sporu, konkretizoval svoje námietky voči jednotlivým úkonom právnej služby, tvrdil, že žalobca predmetné úkony nevykonal, hoc aj s poukazom na to, že dôkazy o tom nevie z dôvodov dôkaznej núdze predložiť, žalobca by v prípade neunesenia dôkazného bremena znášal následok nedostatočného preukázania jednotlivých úkonov.

6. Čo sa týka žalovaným vytýkaného spôsobu vykonania dokazovania vo vzťahu k osvedčeniu o platcovstve DPH, v tejto súvislosti sa poukázalo na to, že takýto dôkaz bol žalobcom predložený spolu so žalobou v rámci príloh a súd iba nedopatrením opomenul vykonať dokazovanie aj týmto listinným dôkazom, ktorý žalobca súdu predložil už hneď so žalobou. Na margo toho, či je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, je tiež potrebné uviesť, že žalovaný takúto skutočnosť výslovne nespochybnil a v prípade pochybností je možné si skutočnosť, či je daný subjekt platcom DPH overiť aj z verejne dostupných informácií a databáz na stránkach Finančnej správy Slovenskej republiky.

7. Vo vzťahu k žalovaným predloženému uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky -22 zo dňa 02.05.2018 žalovaný opäť iba všeobecne poukázal na to, že by z tohto uznesenia malo vyplývať zanedbanie povinností zo strany žalobcu, resp. ešte v podanom odpore ho uviedol ako príklad úkonu, ktorý nebol vykonaný účelne, keďže sťažnosť mala byť podľa žalovaného zamietnutá pre formálne chyby. Preskúmaním predmetného uznesenia súd nezistil, že by bola sťažnosť odmietnutá, resp. zamietnutá pre formálne chyby podania a v odôvodnení nenašiel zmienku o neodbornej obhajobe, či zanedbaní povinnosti zo strany žalobcu. Súd v danom prípade nemá povinnosť a ani nesmie nahrádzať konkrétne tvrdenia zo strany žalovaného, v čom mala spočívať neodbornosť, či zanedbanie povinností zo strany žalobcu.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nárok žalobcu považoval za dôvodný v časti istiny vo výške 1.321,31 eur, ktorá doposiaľ nebola pokrytá úhradami zo strany žalovaného. Úhrady žalovaného v celkovej sume 6.500 eur neboli spotrebované skôr vyúčtovanými odmenami a náhradami žalobcu v celom rozsahu, pričom úhrady prevyšovali vyúčtované odmeny a náhrady o sumu 200 eur. Preto suma 200 eur bola

započítaná na úhradu žalovanej faktúry vo výške 1.521,31 eur a žalovaný bol zaviazaný na úhradu zostatku fakturovanej sumy 1.321,31 eur, a to spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.05.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

9. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. , a

10. Žalobca mal úspech v časti istiny vo výške 1.321,31 eur a teda pomer úspechu žalobcu k celkovému predmetu konania je v rozsahu 86,85 %. Žalovaný mal úspech v zamietavej časti týkajúcej sa istiny 200 eur v rozsahu 13,15 %. Miera úspechu žalobcu voči žalovanému tak predstavovala 73,70 % (86,85 % - 13,15 %).

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozsudok je nesprávny, nezákonný a arbitrárny, nakoľko súd prvej inštancie žalovaného ako zjavného spotrebiteľa právnej služby v spotrebiteľskom spore vôbec nepoučil o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä v intenciách ustanovenia , aplikoval nesprávne ustanovenia vo vzťahu ku koncentrácii konania v rozpore s ust. , nevykoval všetky dôkazy v rozpore s ust. , kedy tiež dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a dôsledne neprihliadal na skutkové tvrdenia žalovaného a v konečnom dôsledku jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Prvoinštančný súd priznal žalobcovi ním uplatnenú sumu v krátenej výške bez toho, aby žalobca do vyhlásenia napadnutého rozsudku predložil súdu relevantné dôkazy na podporu a preukázanie svojich tvrdení a nároku, ktorý voči žalovanému uplatnil vo výške 1.521,31 eur a tiež bez toho, aby sa zákonným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami žalovaného uvedenými počas celého konania, najmä však v zmysle záverečnej reči jeho právneho zástupcu, na ktorú dôsledne nereflektoval ani v napadnutom rozsudku. V zmysle ust. bol súd prvej inštancie, a to ešte predtým ako vo veci meritórne rozhodol, povinný zákonne poučiť žalovaného ako spotrebiteľa o jeho procesných právach a povinnostiach a súčasne bol povinný podľa ust. zohľadniť právo žalovaného, a to právo predložiť alebo označiť všetky skutočnosti alebo dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Súčasne mal prihliadať a aplikovať v konaní a rozhodovacom procese aj na ust. druhej vety, ktorá jednoznačne uvádza, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Žalobca bol povinný spolu so žalobou predložiť súdu podľa ust. dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

13. Žalovaný dokonca jednoznačne v odpore namietal nevykonanie úkonov právnej služby, ktorých sa žalobou domáhal žalobca. Žalovaný tak jednoznačne už v odpore, ale aj počas celého konania namietal a spochybňoval vykonanie úkonov právnej služby zo strany žalobcu a žiadal, aby mu ich zdokladoval, či ich vôbec niekedy v jeho prospech ako jeho bývalý obhajca v trestnom konaní vykonal. Popretie nároku žalobcu jednoznačne vyplývalo aj z jeho celkového postoja, ktorý zaujal vo veci. Okrem toho, súd prvej inštancie bol v zmysle ust. povinný vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhol, ak to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom bol tiež povinný aj bez návrhu obstarať alebo zabezpečiť dôkazy. Žalobca bol povinný preukázať konkrétnymi dôkazmi, tak ako to namietal žalovaný, a to aj v rámci záverečnej reči svojho právneho zástupcu, vykonanie úkonov právnej služby na preukázanie ním uplatneného nároku, pričom súd prvej inštancie v prípade zistenia skutočností, ktoré uviedol právny zástupca žalovaného v jeho záverečnej reči, bol povinný odročiť pojednávanie dňa 10.05.2022 na ďalší termín a za tým účelom vykonať ďalšie dokazovanie. Je úplne arbitrárny záver súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom rozsudku v bode 37. v úvahách o koncentrácii konania, procesnom útoku a procesnej obrane, ak je tu spotrebiteľský spor, nakoľko je úplne v rozpore s procesnými pravidlami, ktoré sa uplatňujú v sporoch s ochranou slabšej strany a síce spotrebiteľských sporoch, ktorým nepochybne aj tento spor je.

14. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.321,31 eur spolu s príslušenstvom a proti výroku o trovách konania, nie je opodstatnené.

16. V tejto časti sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalovaný nebol poučený o procesných právach a povinnostiach v zmysle ust. , s týmto nie je možné sa stotožniť. Žalovanému spolu s platobným rozkazom bolo dňa 20.12.2019 doručené i poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, v ktorom bol poučený o možnosti dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Žalovaný túto možnosť využil a dňa 27.05.2021 (č.l. 34 spisu) splnomocnil Advokátsku kanceláriu Bauer, s.r.o. na zastupovanie v prebiehajúcom spore. Plnomocenstvo bolo vypovedané dňa 15.08.2022 (č.l. 168 spisu) a teda žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie bol zastúpený advokátom. Pri takomto zastúpení je vylúčená všeobecná poučovacia povinnosť súdu, čo priamo vyplýva z ust.

18. Rovnako na prejednávanú vec nebolo možné aplikovať ust. , podľa ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Platí totiž ust. , podľa ktorého ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie sa nepoužije. V prejednávanej veci žalovaný bol bez akýchkoľvek pochybností zastúpený advokátom, v dôsledku čoho stratil postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponoval kvalifikovanou právnou pomocou.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo možné na prejednávanú vec aplikovať i ust. upravujúce sudcovskú koncentráciu konania. Podľa tohto ustanovenia, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. V priebehu konania bolo potrebné rešpektovať zásadu koncentrácie konania s tým, že ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 , podľa ktorého súd môže odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Účelom je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a ak ten dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila procesné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania a k vzniku prieťahov v konaní a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania.

21. V danom prípade, ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, právny zástupca žalovaného sa až v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 10.05.2022 konkrétnejšie vyjadroval ku každej z položiek špecifikovaných vo faktúre vystavenej na sumu 1.521,31 eur. Skutkové tvrdenia ako prostriedok procesnej obrany žalovaného teda boli všeobecné a nekonkrétne. Navyše, ako to vyplýva z obsahu podaného odporu žalovaným, podstatou obrany žalovaného bolo to, že čiastka, ktorej sa žalobca domáha, už mu bola vyplatená v rámci sumy 6.500 eur realizovanej v dvoch platbách vo výške 5.000 eur a vo výške 1.500 eur. Rovnako vo vyjadrení zo dňa 02.02.2022 (č.l. 71 spisu) neuznal žiadne nároky uplatňované voči nemu žalobcom s poukazom na to, že žalobcovi už raz zaplatil.

22. Podľa článku 15 Základných princípov , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

23. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

24. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

25. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

26. V prejednávanej veci žalobca dostatočným spôsobom preukázal skutočnosť, podľa ktorej žalovaný mu z titulu neuhradených právnych služieb poskytnutých na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 26.10.2017 neuhradil čiastku 1.321,31 eur s príslušným úrokom z omeškania, tak ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.

27. Pokiaľ ide o zamietavú časť rozsudku, v tejto nemá žalovaný postavenie strany, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ust. umožňuje podať odvolanie iba strane, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V zamietavej časti rozsudku takéto postavenie má iba žalobca a nie žalovaný. V dôsledku uvedeného bolo potrebné odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou ( ).

28. Čo sa týka trov odvolacieho konania, tieto boli priznané žalobcovi ako úspešnej strane sporu v rozsahu 100 % podľa ust. , a a s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).