Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/60/2013

Potvrdené rozhodnutím 25Co/438/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., P. XXX, o zaplatenie 2.143,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 10. 2013 č.k. 8C/60/2013-56, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvnej podmienky p o t v r d z u j e."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V., P. XXX, občan SR, o zaplatenie 2 143,05 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 318,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.12.2010 až do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 40,- EUR vždy k 25-u dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka dojednaná medzi Slovenská požičovňa a.s. a odporcom vo Všeobecných obchodných podmienkach zo dňa 13.5.2005 v bode 9 písmeno b1): „spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu ak sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30 deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10% z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný zaplatiť okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05% k. a. z dlžnej čiastky za každý započatý deň oskorenia.“ je ako neprijateľná n e p l a t n á .

V časti o zaplatenie sumy 629,70 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 194,82 Eur súd návrh z a m i e t a .

O trovách súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2012 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 2143,05 EUR, z toho suma 1948,23 ako istinu a zmluvnú pokutu vo výške 194,82 EUR, úrok z omeškania a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovenská požičovňa a.s.) uzatvoril s odporcom dňa 6.12.2005 zmluvu o poskytnutí expres pôžičky č. 7012544, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 50.000,-Sk, ktorú sa odporca zaviazal splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 1713,-Sk po 60 mesiacov. Odporca však v rozpore so zmluvnými podmienkami neplnil svoje povinnosti a dostal sa do omeškania, následkom čoho navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 2143,05 EUR s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Odporca zaplatil len časť mesačných splátok, celkom 341,17 Eur. K návrhu priložil kópiu zmluvy o pôžičke zo dňa 6.12.2005, splátkový kalendár, kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky.

Odporca sa na pojednávanie dostavil, pohľadávku navrhovateľa čo výšky a dôvodu uznal, dodal, že bol dlhodobo nezamestnaný. V súčasnosti žije s manželkou, ktorá je nezamestnaná a s maloletým ako aj plnoletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, preto žiadal mesačné splátky po 40 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise

- zmluvy o pôžičke zo dňa 6.12.2005 , zmluvou o postúpení pohľadávok, prehľadom splátok, uznaním dlhu a ostatných v spise nachádzajúcich sa listín a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ dňa 2.9.2010 uzavrel so spoločnosťou Slovenská požičovňa a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola i pohľadávka voči odporcovi vo výške celkového zostatku 3077,96Eur, kde výška úveru mala byť 3298,15 Eur, ktoré skutočnosti súdu navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nezdôvodnil.

Dňa 6.12.2005 uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Slovenská požičovňa, a.s. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 50.000,- Sk ( 1659,70 Eur), ktorú sa odporca zaviazal splatiť 60 -timi mesačnými splátkami po 1713- Sk. Odporca splatil len splátky vo výške 341,17 Eur.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2008 a/ Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. b/ Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Podľa - 3 v znení účinnom do 31.3.2008 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa v citovanom znení Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , Podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol odporca v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Slovenská požičovňa a.s. mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Je zrejmé, že sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej sú na rube tlačiva žiadosti uvedené Obchodné podmienky postupcu pre zmluvy o spotrebiteľskom úveru, ktoré sú písané malým, pre bežného spotrebiteľa sotva čitateľným písmom. Z predloženej formulárovej (typovej) zmluvy je zrejmé, že odporca nemal možnosť jej obsah reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v , ktorý je k ustanoveniam s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia , vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa veta prvá zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona () v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. a podľa .

Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého Európskeho súdneho dvora (od 1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Táto pôžička vzhľadom na absenciu povinného údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov podľa v znení účinnom do 11.6.2010, s poukazom na posledná veta citovaného zákona, je však bezúročná a bez poplatkov, a tak pokiaľ odporca obdŕžal pôžičku 1659,70 eur vznikla mu povinnosť vrátiť navrhovateľovi len túto sumu po odpočítaní uhradených splátok t.j. 341,17 Eur.

Navrhovateľ si s poukazom na bod 9 písm. b1 Všeobecných obchodných podmienok (OP) uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v úhrnnej výške 194,82 eur, keď za omeškanie s platením mesačných splátok účtoval odporcovi sumu 194,82 Eur. Súd zmluvné dojednania obsiahnuté vo vyššie uvedenom bode 9 písm.b1, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa v znení účinnom do 31.3.2008 a v citovanom znení, keďže je obsiahnuté vo formulárovom tlačive postupcu, bez možnosti žalovaného ovplyvniť jej znenie, a tak odporcovi nezostalo nič iné, len v snahe získať pôžičku toto akceptovať. Tieto zmluvné podmienky spôsobujú menej priaznivejšie postavenie odporcu - spotrebiteľa (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu z 25.1.2011), ktorého omeškanie s úhradou je sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania, výšku ktorého ustanovuje právny predpis. Dojednanie zmluvnej pokuty za omeškanie, hoc aj s čiastočnou úhradou každej splátky, v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený v ustanovení , , v spojení s ustanovením nariadenia vlády č. Zmluvná podmienka o nároku postupcu na zmluvnú pokutu spôsobuje výrazné zhoršenie postavenia odporcu - spotrebiteľa, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemal možnosť zmeniť text formulárovej predtlače o jednostrannej povinnosti spotrebiteľa. „Dojednania“ o tejto zmluvnej pokute v obchodných podmienkach, ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, ktoré majú podobu štandardného formulára, typického tým, že sa používa vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Z uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný.

Súd v súlade s , uviedol vo výroku tohto rozsudku zmluvné podmienky, ktoré považuje za neprijateľné.

Čo sa týka uznania dlhu odporcom tomuto súd zaujal nasledovné stanovisko: Navrhovateľ ako nový veriteľ dňa 16.12.2010 sa dostavil k odporcovi a podpísal s odporcom Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu ( čl. 31 v spise). Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ (zjavne znalý práva), ktorý si vynútil u odporcu návštevu (navrhovateľ iné netvrdil) a dal mu podpísať ním pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval (navrhovateľ opak netvrdil).

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.- výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Súd mal za to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní návrhu včas ( pred uplynutím premlčacej doby) a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom ( samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi.. Súd mal za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku ( či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem „ uznanie záväzku ale v čl. 3 sa deklaruje deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní „dlhu“, ale spotrebiteľ nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže znamenať a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo, c) záväzok v zmysle dlhu. Preto súd dohodu považoval s poukazom na § 3, § 37 a 39 Obč. zák. za neplatnú.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. , podľa ktorého: „ Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat ( neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej ( až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu“.

V danom prípade teda odporcovi bola poskytnutá pôžička vo výške 1659,70 Eur z toho zaplatil sumu 341,17 Eur, teda vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd mal za to, že odporca je teda povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 1318,53 Eur ( 1659,70,-,341,17), a v tejto časti návrhu ako dôvodnému súd vyhovel.

Súd odporcovi povolil splátky v zmysle §ň 160 vzhľadom na jej finančnú situáciu.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania.

Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol už s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Teda žalovaná suma - 1318,53 Eur - 194,82 - neprijateľná podmienka titulom zmluvnej pokuty.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.