Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-500-2013.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/500/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi G. H., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. L., R. U. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného Janou Dohnálekovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš ako opatrovníčkou pre toto konanie, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom 960 01 Zvolen, ul. J. Bánika 2009/2, zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom 974 01 Nemce, Ul. Nemčianska č. 25, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/24/2013-75 zo dňa 06. 06. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania
- trov právneho zastúpenia vo výške 65,42 Eur a iných trov konania vo výške 1,30 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy prvostupňového konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 58,78 Eur a iné trovy konania vo výške 1,30 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Viliama Glézla, so sídlom Nemce, Nemčianska 25, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 18,60 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. z tejto sumy od 28. 01. 2010 do zaplatenia a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 65,42 Eur a iné trovy konania vo výške 1,30 Eur všetko k rukám jeho advokáta do troch dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ opiera svoj nárok o zmluvnú podmienku dohodnutú v dodatku k zmluve o pripojení č. 780472, uzavretú medzi spoločnosťou T-mobil Slovensko a. s. a odporcom dňa 21. 11. 2006. Ďalej súd uviedol, že táto zmluvná podmienka bola určená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, čo vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 06. 12. 2011 č. k. 4C/162/2011-28 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 03. 2012 sp. zn. 16Co/32/2012. Návrh zamietol s odkazom na ustanovenie § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“).
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Odporca mal vo veci plný úspech, ale odporcovi nevznikli v konaní žiadne trovy. Z tohto dôvodu
odporcovi súd náhradu trov nepriznal. O trovách vedľajšieho účastníka na strane odporcu rozhodol tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť ich vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám jeho advokáta. Okresný súd uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia (odmena advokáta za 2 úkony po 24,90 Eur + 2 krát režijný paušál po 7,81 Eur) vo výške 65,42 Eur a z hotových výdavkov (poštovné) vo výške 1,30 Eur.
Proti výroku o trovách konania sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, žiadal v tejto časti rozsudok zmeniť, nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že vedľajší účastník ako združenie občanov založené za účelom ochrany spotrebiteľov má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam a vzhľadom na svoju odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia má zastupovať a chrániť práva a záujmy spotrebiteľov v konaní. Má disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak žiada náhradu trov právneho zastúpenia, tým priznáva, že neposkytol pomoc pri ochrane práv odporcovi ako spotrebiteľovi, čo je jeho základným poslaním. Okrem toho, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky niektorým spotrebiteľským združeniam udeľuje dotáciu na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi; napr. Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola dňa 29.02.2012 udelená dotácia vo výške 4 000 Eur. Štát teda hradí výdavky spotrebiteľských združení a podporuje ich odbornosť v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie a priznaním náhrady trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Pritom vedľajší účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii k návrhu poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia. Navrhovateľ namietal aj skutočnosť, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 188/212.
K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu tak, že sa plne stotožňuje s napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu a k odvolacím námietkam navrhovateľa uviedol: vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník právo na právnu pomoc pred súdmi, pretože má podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Uviedol, že jeho právne kvalifikované podanie, v ktorom poukázal na charakter zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, bolo dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Podľa názoru vedľajšieho účastníka nemožno zo skutočnosti, že je podľa svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Vedľajší účastník nevidí žiaden súvis medzi skutočnosťou, že ministerstvo môže finančne podporiť občianske združenie a právom takýchto združení na náhradu trov konania. Na záver si vedľajší účastník na strane odporcu uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,09 Eur.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Je preto potrebné uviesť, že občianske združenie na ochranu spotrebiteľa je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 1, 2 O.s.p., zavedeného do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (...ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je... ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu). Tento dáva možnosť,
aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Za osobitný predpis v zmysle poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení, sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania, vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.
Otázku, či vedľajší účastník sa môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia), rieši vo svojom odôvodnení aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/272/2012 zo dňa 19.12.2012. V súlade s týmto odvolací súd uvádza, že ak ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na právnu pomoc pred súdmi a aj právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Právo na kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom
- advokátom je v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základným ústavným právom, realizovaným v rámci civilného súdneho konania. V súvislosti s tým vzniká účastníkovi (a aj vedľajšiemu účastníkovi) i právo na náhradu trov konania, a teda v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností aj náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
V danom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu vo svojom vyjadrení k návrhu okrem citovania zákonných ustanovení a všeobecných vyjadrení o spotrebiteľských zmluvách zdôraznil, že zmluvné podmienky ohľadom zmluvných pokút sú podmienkami absolútne neplatnými z dôvodu ich neprijateľnosti a poukázal na konkrétne súdne rozhodnutia. Žiadal zamietnuť návrh vzhľadom na neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute vo výške 248,95 Eur. Okresný súd po zamietnutí návrhu za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov konania právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (2 x 24,90 Eur) spolu s režijným paušálom za uvedené 2 úkony (2 x 7,81 Eur) spolu vo výške 65,42 Eur a z hotových výdavkov vedľajšieho účastníka pozostávajúcich z poštovného v sume 1,30 Eur. Okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume, ako si ich sám vedľajší účastník uplatnil bez toho, aby sa zaoberal správnosťou výpočtu uplatnených trov vedľajšieho účastníka. Zároveň zaviazal povinného nahradiť tieto trovy konania k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd sa nestotožnil s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník sa prostredníctvom advokáta k veci kvalifikovane vyjadril, trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol správne, keď zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania, avšak nerozhodol správne, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov prvostupňového konania v takej výške, ako si ich sám vedľajší účastník uplatnil. Okresný súd určil tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej služby z hodnoty sporu tak, že k uplatňovanej istine (zmluvnej pokute vo výške 248,95 Eur) pripočítal i úrok z omeškania (9 % ročne odo dňa 28. 01. 2010) z uplatňovanej istiny, kapitalizovaný ku dňu poskytnutia právnej služby. Okresný súd priznal odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k návrhu na začatie konania) vo výške 2 x 24,90 Eur. Odmenu advokáta v tejto výške vypočítal z uplatňovanej istiny v sume 248,95 Eur, navýšenej o úroky z omeškania, ku dňu prevzatia právneho zastúpenia v sume 72,55 Eur a ku dňu vyjadrenia k návrhu navrhovateľa v sume 72,73 Eur.
I keď sa na určenie výšky trov právneho zastúpenia sa zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.) priamo nevzťahuje, súdna prax zastáva názor, že pri aplikácii Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z. z.) je analogická aplikácia uvedeného zákona prípustná (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. 04. 2011, sp. zn. 5 M Cdo 17/2010). Preto ak v tomto prípade okresný súd (správne) vyrubil súdny poplatok z návrhu (podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb., s použitím Položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb.) vo výške 6 % (najmenej 16,50 Eur) len zo samotnej uplatňovanej istiny (248,95 Eur), analogicky treba považovať uvedenú sumu (248,95 Eur) za tarifnú hodnotu veci v zmysle § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a základná sadzba tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby sa potom určí podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Keďže okresný súd v prípade rozhodovania o trovách konania, resp. trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu takto nepostupoval, jeho rozhodnutie je v tejto časti nesprávne.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy prvostupňového konania, predstavujúce iné trovy konania vo výške 1,30 Eur (hotové výdavky vedľajšieho účastníka podľa ust. § 137 O.s.p.) a trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 58,78 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie písomného vyjadrenia k návrhu vo výške 21,58 Eur za každý úkon (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 248,95 Eur, podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 1 písm. a, b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedené úkony právnej služby v sume 7,81 Eur za každý úkon (§ 16 ods. 3 vyhlášky).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p.. Vedľajší účastník na strane odporcu bol v odvolacom konaní neúspešný v pomerne nepatrnej časti, a preto mu podľa § 142 ods. 3 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil trovy odvolacieho konania (predstavujúce trovy právneho zastúpenia) v nesprávnej výške, pretože odmenu za jeden úkon právnej služby vypočítal z hodnoty predmetu sporu navýšenej o úroky z omeškania. Odvolací súd odmenu za jeden úkon právnej služby priznal len z hodnoty predmetu sporu (248,95 Eur). S odvolaním sa na § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky, za úkon - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa prináleží odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny čo predstavuje 10,79 Eur a režijná paušálna náhrada výdavkov v sume 7,81 Eur. Odvolací súd preto vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s týmto odvolacím konaním priznal náhradu trov konania v sume 18,60 Eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.