Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/239/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Banco Banif Mais, S.A., pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745 zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771 proti žalovanému: Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, N. H. R. o zaplatenie 1.286,45 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.178,37 eur, úrok z omeškania do 12.10.2010 v sume 10,85 eur a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.178,37 eur od 13.10.2010 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur, ktoré splátky sú splatné na adrese žalobcu do 20. dňa toho ktorého mesiaca pod následkami straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.328,10 eur spolu s nezaplateným úrokom odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10.2010 vo výške 460,23 eur, nezaplateným úrokom z omeškania do 12.10.2010 vo výške 235,79 eur, úrokom vo výške 41,03 % ročne z čiastky 1.328,10 eur odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 47,03% ročne z čiastky 1.788,33 eur odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Konanie bolo vedené pod sp. zn. .

Podaním zo dňa 20.5.2013 doručeným súdu dňa 22.05.2013 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že žalobca berie návrh na začatie konania čiastočne späť a žiadal v predmetnej časti konanie zastaviť. Uznesením č.k. -39 zo dňa 27.5.2013 súd konanie ohľadom nezaplatenej istiny vo výške 41,65 eur, nezaplateného úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10.2010 vo výške 197,48 eur, nezaplateného úroku z omeškania do 12.10.2010 vo výške 224,94 eur, v časti nezaplateného úroku vo výške 41,03% ročne odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia ohľadom istiny 41,65 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 47,03% ročne odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia v časti istiny 239,13 eur a výške úroku z omeškania 38,03% ročne zastavil a čo do zvyšku žalobu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania. Konanie vo vylúčenej veci je vedené pod sp. zn. .

Takto predmetom konania v zmysle vyjadrenia žalobcu po čiastočnom späťvzatí a oprave návrhu na začatie konania zostalo zaplatenie istiny vo výške 1.286,45 eur, nezaplatený úrok odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10.2010 vo výške 262,75 eur, nezaplatený úrok z omeškania do 12.10.2010 vo výške

10,85 eur, úrok vo výške 41,03 % ročne z čiastky 1.286,45 eur odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z čiastky 1.549,20 eur odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 79,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 273,09 eur.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.9.2008 bola v zmysle a nasl. medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere - individuálne podmienky č. 9767 ( ďalej len „zmluva“ ), neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli všeobecné úverové podmienky zo dňa 29.9.2008. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.794,96 eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla bližšie špecifikovaného v zmluve. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 89,09 eur, počet splátok na 36 a splatnosť prvej splátky na deň 20.10.2008 a splatnosť ostatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť s dohodnutým príslušenstvom za podmienok stanovených v zmluve. Žalovaný v 1. rade zaplatil 15 splátok, pričom posledná bola splatná dňa 20.12.2009, od tej doby úver nesplácal a to aj napriek skutočnosti, že listom zo dňa 9.9.2010 žalovaného vyzval na plnenie svojich zmluvných povinností s upozornením, že ak nastane omeškanie jednej splátky viac ako tri mesiace, vyhlási splatný celý úver s jeho príslušenstvom a všetkými platbami. Listom zo dňa 4.10.2010 informoval žalovaného, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19 všeobecných úverových podmienok vyhlasuje celý poskytnutý úver za splatný spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 12.10.2010 a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, no táto do podania žaloby nebola uhradená. Následne citoval ust. bodu 10 všeobecných úverových podmienok o dojednaní ročnej úrokovej sadzby z omeškania, ktorá je o 6% vyššia ako ročná úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach, pričom ročná úroková sadzba dohodnutá v článku II zmluvy je vo výške 41,03%, t.j. úrok z omeškania predstavuje 47,03% p.a.. S poukazom na citované ustanovenia si uplatňuje aj úrok z meškania tak aj vyčíslený v petite.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania a výšku úrokov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný uviedol že je pravdou, že niekedy 6 alebo 7 rokov dozadu si požičal peniaze, v tom čase mal prácu v Tehelni vo Vranove . Potom ich prepúšťali a on nemal z čoho splácať, nevie presne uviesť koľko a v akej výške, lebo je to niekoľko rokov dozadu. Opätovne namietal premlčanie. V prípade, žeby ho súd zaviazal zaplatiť nejaké peniaze, tak vzhľadom na svoju situáciu nie je schopný splácať viac ako 20 eur, nakoľko žije len zo sociálnych dávok, nemá z čoho platiť elektrinu, plyn, ďalšie veci.

Žalobca v písomnom vyjadrení po čiastočnom späťvzatí žaloby k jednotlivým nárokom uplatňovaným v žalobe uviedol následovne.

K istine 1.286,45 eur uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.794,96 eur a uplatňovaná istina pozostáva z rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru odporcovi ( 1.794,96 eur ) a súčtom na istinu pripadajúcich súm z jednotlivých žalovaným zaplatených splátok úveru, pričom žalovaný uhradil 15 splátok úveru a na poníženie istiny bola použitá suma 508,51 eur a poukázal na bod 4. Všeobecných podmienok.

Nezaplatený úrok odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10.2010 vo výške 262,75 eur ( úroku ako odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov ) za jednotlivé nezaplatené splátky úveru odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do dňa vyhlásenia splatnosti celého úveru ( 12.10.2010 ). Úrok sa počíta z istiny, ktorá sa vždy poníži o každú jednotlivú predchádzajúcu splátku úveru, suma 262,75 eur predstavuje úrok vo výške 41,03% pripadajúci k šiestim splátkam úveru, t.j. k 16. - 21. splátke úveru.

Úrok z omeškania do 12.10.2010 si uplatňuje vo výške 9% ročne z 16. ž 21. neuhradenej splátky do dňa vyhlásenia splatnosti úveru a to spolu v sume 10,85 eur, teda úrok z omeškania vo výške 9% ročne z každej nezaplatenej splátky úveru odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti až do dňa splatnosti celého úveru, teda tak ako je uvedené v tabuľke z každej splátky v sume 74,23 eur dňom nasledujúcim po jej splatnosti až do 12.10.2010.

Úrok vo výške 41,03% ročne z čiastky 1.286,45 eur odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia predstavuje odplatu za poskytnutý úver v zmysle , ktorý si uplatňuje zo zvyšnej, nezaplatenej časti úveru odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa úver s príslušenstvom stal splatným.

V časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z čiastky 1.549,20 eur odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia citoval ust. bodu 19 všeobecných podmienok s tým, že žalovaného informoval listom odoslaným dňa 4.10.2010, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, vyhlasuje celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami splatnými k 12.10.2010, na žalovaný napriek tomu poskytnutý úver nezaplatil a dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania, úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto aj omeškanie s ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Úrok z omeškania si uplatňuje odo dňa 13.10.2010, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého úveru a suma 1.549,20 eur pozostáva zo súčtu neuhradenej časti úveru vo výške 1.286,45 eur a neuhradeného zmluvného úroku vo výške 262,75 eur.

V súvislosti s dojednanou odplatou ( výškou zmluvného úroku ) za poskytnutie úveru citoval ust. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády, pričom citoval aj ust. nariadenia vlády č. , s tým, že maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2008 podľa nariadenia vlády predstavuje v prípade predmetnej úverovej zmluvy hodnotu 54,50%, pričom úver bol poskytnutý vo výške 1.794,96 eur, teda je splnená aj podmienka vzťahujúca sa k ochrane spotrebiteľa.

Súčasne žalobca predložil súdu finančný plán, z ktorého boli zrejmé ním uvádzané skutočnosti ohľadom splátok, výpočtu úroku z úveru a započítania platieb.

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.9.2008 úverovú zmluvu č. 9797, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.794,96 eur, ktorý bol povinný splácať v mesačných splátkach po 89,09 eur a to v 36 mesačných splátkach, pričom súčet všetkých platieb podľa zmluvy predstavoval sumu 3.147,58 eur. Zároveň bola medzi účastníkmi konania uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva k vozidlu, ktoré bolo kúpené z prostriedkov poskytnutých podľa predmetnej úverovej zmluvy. Išlo o vozidlo zn. Škoda Felicia, G. Z.-XXXBF, rok výroby 1997. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 41,03%.

Žalovaný ako dlžník podpisom potvrdil, že súhlasí s Individuálnymi podmienkami, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami vytlačenými a neoddeliteľne pripojenými k Individuálnym podmienkam, potvrdil, že si ich prečítal a porozumel tak Individuálnym podmienkam ako aj Všeobecným podmienkam a zaviazal sa dodržiavať všetky ich ustanovenia.

Zo zmluvy o úvere súd ďalej zistil, že veriteľ poskytol spotrebiteľský úver dlžníkovi výlučne za účelom umožniť dlžníkovi kúpiť motorové vozidlo určené v zmluve a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom za podmienok uvedených v zmluve.

Veriteľ a dlžník sa dohodli, že všetky podmienky, za ktorých veriteľ poskytne dlžníkovi úver a dlžník úver veriteľovi vráti, sú určené v tejto zmluve pozostávajúcej z dvoch neoddeliteľných dokumentov, t.j. Individuálnych podmienok a Všeobecných podmienok predstavujúcich iné obchodné podmienky.

Podľa bodu 4. Všeobecných podmienok dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver určený v oddiele II Individuálnych podmienok, t.j. vrátiť istinu a zaplatiť úroky týkajúce sa istiny a všetky ostatné platby a výdavky uvedené v tejto úverovej zmluve, v postupných mesačných splátkach určených v individuálnych podmienkach. Dlžník je povinný doručiť veriteľovi kópiu dokladu od vozidla určeného v bode I individuálnych podmienok zmluvy o úvere, v ktorom bude príslušným dopravným inšpektorátom zapísaný ako držiteľ ( vlastník ) vozidla do 30 dní odo dňa uzavretia tejto úverovej zmluvy. V prípade, ak dlžník poruší túto povinnosť, je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-Sk.

Podľa bodu 10. Všeobecných podmienok, v prípade, ak akákoľvek suma, ktorú má zaplatiť Dlžník Veriteľovi za podmienok tejto Úverovej zmluvy, najmä mesačná splátka, prípadne aj celá istina po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nie je zaplatená v lehote jej splatnosti, Dlžník sa zaväzuje zaplatiť z tejto sumy úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa určuje za ročné obdobie, pričom sa určuje ročná sadzba úroku z omeškania, ktorá je o 6 % vyššia ako ročná úroková sadzba dohodnutá v Individuálnych podmienkach. Úrok z omeškania je splatný uplynutím lehoty splatnosti sumy, na ktorú sa vzťahuje.

Podľa bodu 18. Všeobecných podmienok, dlžník je povinný uhradiť všetky poplatky podľa sadzobníka verejne prístupného v priestoroch Veriteľa. Dlžník týmto udeľuje Veriteľovi svoj súhlas a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený jednostranne zmeniť výšku týchto poplatkov a prípadne rozšíriť zoznam poplatkov o nové poplatky. Tieto poplatky sa nepovažujú za súčasť splátok uvedených v bode II Individuálnych podmienok Úverovej zmluvy a stanú sa splatnými v ich plnej výške spolu s prvou splátkou, ktorá nasleduje po uskutočnení a ukončení činnosti, na základe ktorej sú účtované. V prípade ak je Dlžník v omeškaní s platením týchto poplatkov, Dlžník zaplatí Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy okrem úroku z omeškania dohodnutého v bode 10. Dlžnik podpísaním Úverovej zmluvy potvrdzuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a že s ním súhlasí.

Podľa bodu 19. Všeobecných podmienok, Dlžník a Veriteľ súhlasia, že vznik akejkoľvek z nasledovných skutočnosti vo vzťahu k Dlžníkovi (i) predstavuje skutočnosť defaultu (neplnenia), (ii) oprávňuje Veriteľa aby vyhlásil Úver a celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k Úveru splatnými a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia Dlžníkovi na poslednú Veriteľovi známu adresu (iii) zakladajú Dlžníkov záväzok splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu doteraz neuhradených splátok, úrokov, úrokov z omeškania, celú sumu istiny, a všetkých iných požadovaných a oprávnených nárokov, nákladov a výdavkov Veriteľa, a všetky náklady vynaložené Veriteľom v súvislosti s nadobudnutím držby a predajom Vozidla (náklady týkajúce sa vyhľadania a nájdenia Dlžníka a Vozidla, dopravy, skladovania, technických kontrol, opätovného predaja Vozidla) určené Veriteľom vo výške skutočne vynaložených súm. V prípade ak Dlžník neuhradení celú sumu istiny ku dňu jej splatnosti určenom ako dôsledok vyhlásenia splatnosti úveru, jeho príslušenstva a platieb vzťahujúcich sa k úveru, Veriteľ je oprávnený požadovať z celej sumy splatnej istiny dohodnutý úrok až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny ako aj požadovať z celej sumy splatnej istiny dohodnutý úrok z omeškania až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny, a (iv) oprávňujú Veriteľa na vymáhanie splatenia Úveru a akýchkoľvek súvisiacich platieb akýmikoľvek právnymi prostriedkami, vrátane výkonu záložného práva na Vozidlo podľa podmienok Záložnej zmluvy a požadovania plnenia z Ručiteľského vyhlásenia. (i) Dlžník je v omeškaní s platbou jednej splátky Úveru viac ako tri mesiace.

Podľa bodu 22. Všeobecných podmienok, táto Úverová zmluva sa riadi podľa zákonov a predpisov Slovenskej republiky a uzatvára sa podľa a nasl. v znení neskorších predpisov. Dlžník týmto potvrdzuje, že bol oboznámený a získal všetky informácie, ktoré sú potrebné za účelom uzavretia Úverovej zmluvy podľa o spotrebiteľských úveroch. V prípade rozporu medzi ustanoveniami Úverovej zmluvy a dispozitívnymi ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov budú platiť ustanovenia Úverovej zmluvy.

Upozornením zo dňa 9.9.2010 žalobca žalovaného upozornil, že vzhľadom na skutočnosť, že nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, v prípade, že bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú a bude vymáhať pohľadávku súdnou cestou.

Listom zo dňa 30.9.2010 adresovaným žalovanému označeným ako vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy žalobca tomuto oznámil, že v súlade s bodom 19 všeobecných podmienok zmluvy o úvere vyhlasuje splatným celý poskytnutý úver s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 8.10.2010 a vyzval ho týmto k okamžitej úhrade jeho pohľadávok.

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky ( ).

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

V ustanovení , sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle , ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná ( ).

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z ustanovení , vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je , ktorý vo svojom stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.794,96 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 89,09 eur. Konečná výška úveru tak predstavovala sumu 3.147,58 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 41,03%.

Keďže si túto svoju povinnosť žalovaný neplnil, žalobca ku dňu 8.10.2010 zosplatnil celý úver a vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy tak ako bolo uvedená vo výzve na plnenie.

Podľa bodu 22. Všeobecných podmienok sa predmetný právny vzťah žaložený medzi účastníkmi konania predmetnou úverovou zmluvou mal riadiť podľa a nasl. v znení neskorších predpisov. Súd má však za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení .

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa ( ), ktorý v ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

V ďalšom súd posudzoval jednotlivé nároky žalobcu, tak ako ich špecifikoval v žalobe a následne po čiastočnom späťvzatí vo svojom písomnom vyjadrení.

Prvým uplatneným nárokom bola istina v sume 1.286,45 eur. Je nepochybné, že žalobcom bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.794,96 eur, pričom žalovaný uhradil z predpísaných splátok 15 splátok, pričom z úhrady splátok bola na istinu započítaná suma 508,51 eur. Súčasne na úhradu istiny súd započítal sumu 108,08 eur, ktorá suma je sumou prevyšujúcou žalovaným uhradený úrok z úveru ako sa ním bude súd zaoberať nižšie. Takto súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny v sume 1.178,37 eur a čo do zvyšku nárok na zaplatenie istiny zamietol.

Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom bol nárok na zaplatenie sumy 262,75 eur predstavujúcej úrok z úveru odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10.2010 a s tým súvisiaci nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 41,03% ročne z čiastky 1.286,45 eur od 13.10.2010 do zaplatenia. Úver bol žalobcom žalovanému poskytnutý pri 41,03% ročnej úrokovej sadzbe.

Súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, keďže odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru činila za 3 roky sumu 1.352,62 eur (z úveru 1.794,96 eur pri súčte všetkých platieb 3.147,58 eur ). V zmysle zmluvy výška ročného úroku z úveru predstavovala 41,03%. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v septembri 2008 činil úrok 13,73 % p.a. Z uvedeného je zrejmé, že ročný dohodnutý úrok medzi účastníkmi (41,03% ročne) bol v danom prípade o 27,3 % vyšší, resp. takmer trikrát väčší.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 13,73% ročne za absolútne neplatnú. Ako primerané súd určil úroky vo výške 13,73% ročne, čo pri úvere 1.794,96 eur za 3 roky predstavuje sumu 719,76 eur. Uvedená suma teda predstavuje primeranú odplatu za poskytnutie obdobného spotrebiteľského úveru za celé obdobie, na ktoré bol predmetný úver poskytnutý. Trvanie úveru je uvedené aj v samotnej úverovej zmluve (od 20.10.2008 do 20.9.2011).

Žalobca uviedol a aj z finančného plánu predloženého žalobcom je zrejmé, že žalovaný uhradil celkovo 15 splátok, čo pri výške splátky 89,09 predstavuje sumu 1.336,35 eur, pričom žalobca uviedol, že suma 508,51 eur bola použitá na úhradu istiny. Keď súd má za to, že žalobcovi vznikol za obdobie poskytnutia úveru nárok na úrok z úveru v sume 719,76 eur za súčasného započítania sumy predstavujúcej rozdiel medzi platbami vykonanými žalovaným a sumou použitou na úhradu istiny použil na úhradu úroku zvyšok sumy a to 827,84 eur a takto má za to, že žalobcovi bol uhradený celý nárok na úrok z úveru v sume Teda na úhradu úroku bola použitá suma z jednotlivých splátok vykonaných žalovaným bola časť sumy použitá aj na úhradu úroku z úveru, kde z finančného plánu vyplýva, že na úrok z úveru v súdom priznanej sume 719,76 eur, preto žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku z úveru v sume 262,75 eur ako aj

úroku z úveru z čiastky 1.286,45 eur odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia zamietol. Zvyšok sumy 108,08 eur započítal potom na úhradu istiny, tak ako je to uvedené vyššie.

V časti úroku z omeškania do 12.10.2010 v sume 10,85 eur súd považoval za oprávnený, keďže tento bol vyčíslený pri výšku úroku z omeškania 9% ročne, ktorá výška je v súlade s ust. , pričom tento bol vyčíslený z jednotlivých dlžných splátok tak ako je to uvedené vo finančnom pláne dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok.

Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania z čiastky 1.549,20 ( istina 1.286,45 eur + úrok z úveru 262,75 eur ), no súd zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia, ale len zo sumy predstavujúcej podľa vyššie uvedeného nárok žalobcu na zaplatenie istiny v sume 1.178.37 eur a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

Na základe vyššie uvedeného súd teda žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 1.178,37 eur, úrok z omeškania do 12.10.2010 v sume 10,85 eur a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.178,37 eur od 13.10.2010 do zaplatenia, ktoré sumy predstavujú jednotlivé nároky žalobcu ako sa nimi súd zaoberal vyššie a čo do zvyšku žalobu zamietol.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na osobné, majetkové a rodinné pomery žalovaného mu súd sumu, na zaplatenie ktorej ho zaviazal, povolil zaplatiť v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.