Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/41/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX B. C. A., zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX B. C. A., zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -134 zo dňa 2. apríla 2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -134 zo dňa 2. apríla 2024 v druhej vete jeho výrokovej časti o nároku na náhradu trov konania potvrdzuje.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -134 zo dňa 2. apríla 2024 v prvej vete jeho výrokovej časti o zastavení konania zostáva nedotknuté.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) zastavil konanie o zaplatenie sumy 4.500,- eur s príslušenstvom (prvá veta výrokovej časti). Zároveň žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhá veta výrokovej časti). 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.04.2023 domáhal zaplatenia náhrady za užívanie nehnuteľnosti vo výške 4.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.04.2023 a zaplatenia splátky hypotéky za obdobie od 1/2022 do 10/2022 vo výške 956,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.04.2023. 3. Druhý z nárokov súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie uznesením spis. zn. zo dňa 27.03.2024. 4. Následne žalobca ešte pred otvorení pojednávania vo veci zobral písomne žalobu o zaplatenie sumy 4.500,- eur s príslušenstvom späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadna strana sporu nemá nárok na ich náhradu. 5. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby, ale žiadala, aby jej súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. , až 3 a (ďalej len “) uviedol, že vzhľadom na to, že žaloba bola vzatá žalobcom písomne späť v celom rozsahu pred prvým pojednávaním a so súhlasom žalovaného, preto rozhodol tak, že konanie zastavil. 7. Ďalej súd prvej inštancie citoval ust. a ust. a , pričom však ust. označil ako ust. . S poukazom na tieto ustanovenia

a skutočnosť, že si trovy konania uplatnila strana sporu na žalovanej strane a v konaní bolo preukázané zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu, ktorý zobral žalobu späť (procesne zavinil zastavenie konania), súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v druhej vete jeho výrokovej časti o nároku na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu neprizná. 9. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že na nariadenom pojednávaní dňa 27.03.2024 súd prvej inštancie vyzval strany k zmierlivému vyriešeniu sporu ešte pred otvorením pojednávania. Súd prvej inštancie mal uviesť, že každý z manželov má v každom centimetri štvorcovom majetku ideálny podiel, žiadny z manželov nevlastní polovicu tohto majetku, a preto nemôže priznať náhradu za jeho užívanie. Po porade so svojim zástupcom mimo pojednávacej miestnosti navrhol žalovanej, že nebude pokračovať v konaní, ak táto súhlasí, že zaplatí polovicu splátok na úver. Myslel si, že to súd prvej inštancie považoval za dohodu strán s tým, že žiadnej z nich neprizná nárok na náhradu trov konania. 10. V ďalšom žalobca uviedol, že v danej veci existujú podľa neho dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže žalovaná využíva celý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), pričom u nej býva aj jej priateľ, a to aj pred vyporiadaním BSM. Žiadal tak, aby odvolací súd aplikoval ust. v spojitosti s ust. . Zároveň mal za to, že vzal späť časť žaloby, ale časť žaloby ponechal v konaní, preto mal neúspech len čiastočný. Tvrdil, že na danú vec možno aplikovať aj ust. vety druhej , v zmysle ktorej na nesúhlas žalovaného zo späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu. Argumentoval, že mu nejde o úhradu za dva právne úkony, ale ide mu o princíp, že sa so žalovanou dohodol, na čo by mal odvolací súd prihliadnuť. Zopakoval, že by mal prihliadať aj na to, že polovicu majetku užíval ešte počas manželstva priateľ žalovanej bez jeho súhlasu, a napriek tomu nemá právo na náhradu za užívanie, o čom ho súd prvej inštancie poučil. Nevadí mu, ak dom užívajú jeho deti, avšak vadí mu, že si do domu žalovaná nasťahovala priateľa, ktorý sa žiadnym spôsobom nepričinil o nadobudnutie tohto majetku. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania podľa ust. a zvýraznil text, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Inak by mal súd prvej inštancie rozhodnúť podľa ust. , ktoré sa aplikuje pri späťvzatí žaloby. Ak chcel súd prvej inštancie priznať trovy protistrane, musel by rozhodnúť podľa ust. , ktoré však vôbec v napadnutom uznesení uvedené nie je. 11. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že rozhodnutie považuje za vecne správne a žiadala, aby ho odvolací súd v napadnutej časti potvrdil. Zároveň požiadala, aby jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ďalej argumentovala tým, že súd prvej inštancie jej priznal nárok na náhradu trov konania preto, lebo zastavenie konania zavinil žalobca. Ten podľa nej nehral „granda“ ako tvrdí, ale pod ťarchou jej argumentov, že nárok je predmetom osobitného konania o vyporiadanie BSM, zobral žalobu späť. Na neprípustnosť konania poukázala už vo vyjadrení k žalobe, kde uviedla, že nároky žalobcu sú predmetom vyporiadania ich zaniknutého BSM v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. a žalobca začal duplicitný spor. Tiež uviedla, že BSM vzniklo dňa 13.11.1993 a zaniklo dňa 20.10.2022 právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Žalobca nepreukázal, že v dome býva s priateľom, čo vyvrátili stanoviská ich dvoch dcér žijúcich v dome. V dome je miesto aj pre žalobcu, ale ten dom opustil z vlastných pohnútok, ktoré pozná len on. Z domu si odniesol hodnotné hnuteľné veci patriace do BSM a zamkol si inú ich nehnuteľnosť v BSM, do ktorej jej zamedzil prístup. Podanie žalobcu vnímala ako šikanu a považovala za logické zastavenie konania. Súd prvej inštancie podľa nej zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie a dospel ku správnym skutkovým zisteniam a záverom. Súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval. Napokon žalovaná uviedla, že žalobca v odvolaní neuviedol nič, s čím by sa súd prvej inštancie v priebehu konania nevysporiadal. 12. V replike žalobca zopakoval dôvody odvolania. K tvrdeniam žalovanej uviedol, že klame, pretože súd prvej inštancie na pojednávaní nevyslovil predbežný právny názor. Poprel, že návrhy uplatňované v tomto konaní boli totožné s uplatňovanými nárokmi v konaní o vysporiadanie BSM vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. . Žalovaná podľa jeho názoru klamala aj v tom, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, pretože súd prvej inštancie konanie ihneď zastavil. Namietal, že súd prvej inštancie mal aplikovať ust. v spojení s ust. a bol názoru, že toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti.

Za dôvody osobitného zreteľa žalobca považoval neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu či nízky príjem. Súdy si majú všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Bol presvedčený, že nárok na žalovanú sumu mu vznikol užívaním spoločnej veci žalovanou v rozsahu jeho podielu. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2010. Ďalej uviedol, že BSM zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým sa manželstvo rozviedlo. Rozporoval, že žalobu nevzal späť pod ťarchou argumentov žalovanej, ale skutočne zahral granda. Opätovne zdôraznil, že súd prvej inštancie nezohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, a to, že žalovaná využíva celý majetok patriaci do BSM, býva u nej snúbenec, a to ešte počas nevyporiadania BSM. Ten do užívania vstúpil bez právneho dôvodu, nikdy medzi nimi nevznikla nájomná zmluva, a to napriek tomu, že na nehnuteľnosti vlastní podiel o veľkosti 1/2. Rozporoval aj tvrdenie, že žalovaná nebýva so svojím snúbencom, pretože ide o vážnejší vzťah a ide u nej o snahu dosiahnuť, aby nebol naplnený dôvod osobitného zreteľa. Žalovaná ho mala ešte za manželstva vyhodiť zo spoločnej domácnosti, pretože už vtedy mala novú známosť a odmietol, že by spoločný dom opustil z vlastnej iniciatívy. Namietal aj to, že by sa mohol vrátiť do domu, pretože tam býva snúbenec žalovanej, celý dom užívajú spoločne a nemá možnosť sa do domu dostať. 13. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované. 14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie čo do druhej vety jeho výrokovej časti bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – žalobcom, proti ktorému bol žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania, teda bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [ v spojení s ], preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , t. j. v rozsahu druhej vety jeho výrokovej časti a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. v napadnutej časti, t. j. v druhej vete jeho výrokovej časti o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. v prvej vete jeho výrokovej časti o zastavení konania, zostalo uznesenie súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 15. Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že odvolací prieskum bol na základe zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku ( ). Odvolací súd zároveň nezistil vady spočívajúce v nesplnení procesných podmienok (380 ods. 2 ). 16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie vo výroku II. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (zistenia zavinenia tej ktorej strany sporu na zastavení konania podľa ust. a prípadného naplnenia podmienok podľa ust. ), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( ). 17. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 18. V ďalšom sa tak odvolací súd v zmysle ust. zaoberal žalobcom vymedzenými odvolacími dôvodmi, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. 19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou zo dňa 24.04.2023 voči žalovanej uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 4.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.04.2023 a nárok na zaplatenie sumy 956,55 eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 8 % ročne od 01.04.2023. Nárok na zaplatenie sumy 4.500,- eur vyvodzoval z toho, že so žalovanou sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B. C. A. evidovaných na LV č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/8 k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX. právoplatnosťou rozsudku okresného súdu Žilina č. k. -160 zo dňa 26.09.2022, t. j. dňom 20.10.2022 bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Odo dňa 15.01.2022 uvedené nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaná a z tohto dôvodu si on nemôže uplatňovať vlastnícke právo, ktoré mu prináleží. Nárok na zaplatenie celkovo sumy 4.500,- eur si tak žalobca uplatňoval vo výške 300,- eur mesačne za obdobie od 15.01.2022 do 15.04.2023 ako náhradu za užívanie uvedených nehnuteľností. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 956,55 eur, tento si žalobca uplatňoval na tom skutkovom základe, že za obdobie od januára 2022 až do októbra 2022, t. j. v období trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), uhrádzal splátky hypotekárneho úveru (spoločného záväzku strán sporu vzniknutého na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5028924697 zo dňa 20.06.2012 uzavretej s obchodnou spoločnosťou D. D., E.) vo výške 373,51 eur, z ktorého bola uhradená kúpna cena rodinného domu súp. č. XXX evidovaného na LV č. XXXX, ktorý od januára 2022 užívala výlučne žalovaná. Za uvedené obdobie 10 mesiacov uhradil tak celkovo sumu 3.735,10 eur, preto od žalovanej požaduje polovicu uhradenej sumy 1.867,55 eur. Potom po ním vykonanom jednostrannom započítaní pohľadávok v sume 911,- eur požaduje od žalovanej žalovanú sumu 956,55 eur. 20. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala, že žalobcom uplatňované nároky sú predmetom sporu o vyporiadanie ich zaniknutého BSM vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. , ktorý sa tiež začal na základe žaloby podanej žalobcom. Žalobcom uplatnené nároky tak považovala za uplatnené duplicitne. Zároveň navrhla, aby súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Žilina v spore vedenom pod spis. zn. a následne žalobu v celom rozsahu zamietol. 21. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.03.2024 ešte pred jeho otvorením verejne za prítomnosti oboch strán sporu vyhlásil uznesenie (neskôr písomne vyhotovené pod č. k. -132), ktorým vylúčil v zmysle ust. vec žaloby v časti o zaplatenie sumy 956,55 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.04.2023 do zaplatenia na samostatné konania. 22. Následne žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.04.2023 do zaplatenia späť s odôvodnením, že nemá záujem viesť súdny spor ohľadom skutočnosti, či býva alebo nebýva priateľ žalovanej v predmetnom rodinnom dome, ako ústretový krok považuje za vhodné predmetný nárok pominúť. 23. Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného odvolací súd konštatuje, že po verejnom vyhlásení uznesenia č. k. -132 zo dňa 27.03.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa, keďže proti nemu nebolo prípustné odvolanie ( v spojení s a contrario), zostal predmetom konania už len nárok žalobcu o zaplatenie sumy 4.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.04.2023 do zaplatenia. Následne tak bolo konanie o tomto zostávajúcom predmete, t. j. konanie ako také zastavené napadnutým uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 02.04.2024 (veta prvá výrokovej časti). Z tohto dôvodu neobstojí argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, že v konaní mal len čiastočný neúspech ( ), keďže predmetom konania zostal ešte jeho nárok na zaplatenie sumy 956,55 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.04.2023 do zaplatenia. V prípade úspechu žalobcu v samostatnom konaní o časti žaloby žalobcu, ktorou si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 956,55 eur s príslušenstvom, bude mať žalobca proti žalovanej nárok na náhradu trov konania ( ), resp. ak by došlo k zastaveniu konania o tomto nároku z dôvodu procesného zavinenia žalovanej podľa ust. . 24. Vo všeobecnosti považuje ďalej za potrebné odvolací súd uviesť, že náhradu nákladov (trov) konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie

bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 14.09.2011, tiež nález Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 29.04.2014). Aj keď uvedené zásady boli formulované ešte pred zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti ; ) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej vychádza aj pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania podľa ust. . 25. Bez najmenších pochybností je tak zrejmé, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca ( ), keďže žalovaná sa po podaní žaloby nezachovala v zmysle žalobnej požiadavky a žalobcovi neuhradila žalovanú sumu 4.500,- eur s príslušenstvom. Preto žalovanej v zmysle ust. vznikol nárok na náhradu trov konania. Argumentácia žalobcu, že vo svojej podstate sa správal ako grand, keď vychádzal z toho, že žalovanú nebude žalovať o zaplatenie náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností v celkovej sume 4.500,- eur, ak mu žalovaná uhradí požadovanú časť uhradených splátok na spoločný úver v sume 956,55 eur, a teda vychádzal z toho, že sa strany sporu mimosúdne dohodli, neobstojí. Jednak je to z toho dôvodu, že žalovaná žiadnu mimosúdnu dohodu medzi stranami nepotvrdila a ani žalobca žiadnu takúto dohodu nepreukázal a ďalej z dôvodu, že nárok na zaplatenie sumy 956,55 eur s príslušenstvom sa právoplatnosťou uznesenia č. k. -132 zo dňa 27.03.2024 stal predmetom iného samostatného konania, pričom ani jedna zo strán sporu v odvolacom konaní netvrdila, že by doposiaľ došlo k právoplatnosti rozhodnutia súdu v tomto konaní, resp. k plneniu žalovaného nároku na zaplatenie sumy 956,55 eur s príslušenstvom žalovanou. 26. Ust. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust. a od zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania podľa ust. . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať procesne neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného zákonného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výsostne výnimočný charakter. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti nešpecifikuje. Tieto môžu spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán konania. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, pričom ust. nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie. Toto ustanovenie nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Takéto okolnosti však musia byť v konaní stranou tvrdené a preukázané, pričom nie je povinnosťou procesného súdu takéto okolnosti zisťovať ex offo. Strana zároveň nemá právo, aby procesný súd v každom jednotlivom prípade skúmal prípadné naplnenie podmienok pre rozhodnutie podľa ust. , a takto aj v neprospech druhej strany rozhodol. 27. Žalobca aplikáciu ust. odôvodnil po skončení pojednávania dňa 27.03.2024 tým, že bol veľký grand a v podstate legalizoval spanie priateľa žalovanej v spoločnom rodinnom dome, teda jeho užívanie priateľom žalovanej, čo urobil výlučne z dôvodu, že súd prvej inštancie strany vyzval, aby spor ukončili nejakou dohodou či zmierom. Skutkové tvrdenia žalobcu o užívaní spoločného rodinného domu jej priateľom následne žalovaná poprela, pričom uviedla, že tento rodinný dom užíva spoločne s dvoma dcérami strán sporu a manželom jednej z týchto dcér, ktorá sa medzičasom vydala. Žalobca tak označil za okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa ust. ním tvrdené skutočnosti, ktoré však boli medzi stranami sporné a zároveň za takéto okolnosti vo svojej podstate považoval danosť žalovaného nároku, ktorý ako „grand“ žalovanej odpustil, keďže sa s ňou nechcel súdiť. Uvedené tvrdenia ako dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca zásadne zopakoval aj v podanom odvolaní. V odvolacej replike žalobca v kontexte s už uvedeným poukazoval na to, že žalovaná

so svojim priateľom (snúbencom) užíva aj jeho podiel na spoločnom dome o veľkosti 1/2, jemu neumožňuje tento majetok užívať, a preto mu vznikol žalovaný nárok (žalobca poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 27.10.2010, ktoré sa však týka vzťahov z podielového spoluvlastníctva, a nie z BSM hoc zaniknutého a doposiaľ nevyporiadaného). Ako už bolo vyššie uvedené, súd v prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemôže skúmať žalobou uplatnený nárok z hmotnoprávneho hľadiska, ale len hľadiska procesného, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Žalovaná však žalobou uplatnený nárok namietala a namietala aj všetky skutkové tvrdenia žalobcu o tom, ako ho žalovaná vylúčila z užívania spoločného domu a rovnako aj tvrdenia o tom, že tento obýva so svojím priateľom. Naopak podľa tvrdení žalobcu v odvolaní mu malo byť zo strany súdu prvej inštancie pred otvorením pojednávania predbežne uvedené, že súd prvej inštancie mu nebude môcť priznať uplatnenú náhradu za užívanie predmetného rodinného domu. Takýto žalobcom tvrdený postup súdu prvej inštancie by skôr nasvedčoval postupu súdu podľa ust. . 28. Napokon žalobca nepreukázal ani také sociálne, osobné či iné aspekty na ktorejkoľvek strane sporu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. . Samotná skutočnosť, že žalobca neužíva určitú časť majetku v nevyporiadanom BSM strán, a žalovaná naopak áno, dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. nie je. 29. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobcom tvrdené okolnosti vo vzťahu k aplikácii ust. neobstoja a súd prvej inštancie vecne správne priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalovaná nadbytočne ( veta druhá ) vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby. 30. Napokon nebolo možné považovať za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie mal v konaní rozhodovať podľa ust. , ktoré citoval, pričom však fakticky rozhodoval podľa ust. , ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené nie je. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie citoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ust. (viď text tretieho a štvrtého riadku odseku č. 6 odôvodnenia, kde bolo uvedené: „ ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.“), aj keď zrejmou chybou ( ) toto ustanovenie označil ako ust. , a následne citoval ust. . Čo je však podstatné, súd prvej inštancie v odseku č. 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že o trovách konania rozhodol s poukazom na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu, ktorý žalobu vzal späť (procesne zavinil zastavenie konania). 31. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, konštatujúc nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu, uznesenie súdu prvej inštancie v druhej vete jeho výrokovej časti o nároku na náhradu trov konania podľa ust. ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. v prvej vete jeho výrokovej časti o zastavení konania zostalo uznesenie súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaná mala v tomto štádiu konania plný úspech. Vychádzajúc z posúdenia odvolacích námietok žalobcu, nemal odvolací súd za naplnené podmienky pre aplikáciu ust. ani pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ].

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].