Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-122-2013.pdf
PDF · 74.9 KB
Case nature
Subarea
20CoP/122/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci vyslovenia prípustnosti ďalšieho držania umiestneného: E. I., nar. X. X. XXXX, bytom P. R.. Č.. XX, B., zastúpený advokátom: JUDr. Samuel Baránik, Grösslingová ul. č. 4, Bratislava, v ústave: R. Z. Q. X. B. D., X. A., F. R.. Č.. XX, B., na odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2. augusta 2013, č. k. 1Pu/153/2013 - 13 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. septembra 2013, č. k. 1Pu/153/2013 - 20, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 4. septembra 2013, č. k. 1Pu/153/2013 - 20 p o t v r d z u j e . Odvolací súd odvolanie umiestneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 2. augusta 2013, č. k. 1Pu/153/2013 - 13 o d m i e t a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 4. septembra 2013, č. k. 1Pu/153/2013 - 20 zamietol návrh umiestneného E. I. na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu zo dňa 4. júla 2013, č. k. 1Pu 153/2013 - 7, ktorým rozhodol o prípustnosti prevzatia umiestneného do ústavu zdravotnej starostlivosti tak, že prevzatie umiestneného, ku ktorému došlo dňa 3. 7. 2013, má zákonné dôvody. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 58 ods. 1 O. s. p., § 29 ods. 4 O. s. p. a § 191c ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že prekážka, pre ktorú umiestnený zmeškal lehotu na podanie odvolania neexistuje, keďže podľa názoru súdu nebol umiestnený v takom stave, aby nedokázal pochopiť obsah uznesenia zo dňa 4. júla 2013, č. k. 1Pu 153/2013 - 7. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že proti uzneseniu, ktorým rozhodol (č. k. 1Pu 153/2013 - 7), že prevzatie umiestneného do ústavu má zákonné dôvody, podal umiestnený dňa 19. 8. 2013 odvolanie a zároveň požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania a súčasne podal odvolanie aj proti uzneseniu zo dňa 2. augusta 2013, č. k. 1Pu/153/2013- 13, ktorým súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. Nestotožnil sa s názorom umiestneného, ktorý za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu č. k. 1Pu 153/2013 - 7 označil skutočnosť, že mu bolo doručované v čase, keď bol bez vlastného rozhodnutia pod vplyvom silných utlmujúcich liekov, čo mu absolútne znemožnilo posúdiť jeho závažnosť a pochopiť jeho význam, bol vylúčený z kontaktu s okolitým svetom a preto nemohol náležitým spôsobom konzultovať obsah predmetného uznesenia s jemu blízkymi osobami, alebo odborne znalými osobami, nakoľko ošetrujúci lekár F.. P. vo svojom výsluchu uviedol, že doručenie tohto uznesenia umiestnenému odporúča, keďže podľa jeho názoru bol v stave, aby obsah doručovanej písomnosti pochopil s poukazom na skutočnosť, že v ten istý deň bol vykonaný aj výsluch umiestneného, pričom z obsahu zápisnice nevyplýva, že by nebol schopný pochopiť význam samotného konania, ako aj význam v ten istý deň doručeného uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu (zo dňa 4. septembra 2013, č. k. 1Pu 153/2013 - 20) podal umiestnený v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, prípadne napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty vyhovieť. Namietol, že iba v prípade, ak by súd rešpektoval práva umiestneného a od počiatku konania mal zákonným spôsobom ustanoveného opatrovníka (predovšetkým osobu pôsobiacu v rodinnom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke podľa § 29 ods. 6 O. s. p.), bolo by možné sa stotožniť s tvrdením, že mu uznesenie zo dňa 4. júla 2013 bolo riadne doručené a uplynula mu odvolacia lehota, ktorú nevyužil. Poukázal na skutočnosť, že ošetrujúci lekár mal vedomosť o tom, že sa oňho starajú jeho rodičia a preto bolo povinnosťou prvostupňového súdu ustanoviť mu za opatrovníka jeho rodičov, ktorí by dokázali riadnym spôsobom zabezpečiť ochranu jeho práv. Poukázal na skutočnosť, že odvolanie proti uzneseniu, ktorým mu bola za opatrovníka ustanovená F. Č.Ť. B. - Q. F. (uznesenie zo dňa 4. júla 2013, č. k. 1Pu/153/2013 - 3) podal riadne a včas a skutočnosť, že súd takto nepostupoval spôsobila, že mu bolo odňaté právo riadne a včas sa voči predmetnému uzneseniu brániť a je tu daný osobitný a ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý odvolanie zo strany umiestneného nebolo podané včas a je spravodlivé, aby toto pochybenie zo strany súdu bolo napravené odpustením zmeškania lehoty. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Podľa § 58 ods. 1 O. s. p., súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
Citované ustanovenie umožňuje súdu, aby odpustil zmeškanie zákonnej procesnej lehoty, ak odpustenie danej lehoty zákon výslovne nevylučuje. Predpokladom pre odpustenie zmeškania lehoty je, že účastník zmeškal zákonnú lehotu, z tohto dôvodu bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí a k zmeškaniu lehoty došlo z ospravedlniteľného dôvodu. Zákon výslovne neuvádza, čo treba považovať za ospravedlniteľný dôvod. Dôvody zmeškania preto treba posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, a to ako zo subjektívnej stránky, teda či účastník mohol prekážku predvídať, prípadne ju odvrátiť, tak aj z objektívnej stránky, teda či prekážka bola objektívne takého charakteru, že mohla znemožniť účastníkovi daný úkon vykonať v lehote. Pri rozhodovaní treba mať tiež na zreteli, že odpustenie zmeškania lehoty je výnimočným opatrením, keďže narušuje právnu istotu ostatných účastníkov a orgánov, ktorých sa rozhodnutie týka.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa zamietajúcim napadnutým uznesením návrh umiestneného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania ako nedôvodného, nakoľko dospel k správnemu právnemu záveru, že na strane umiestneného neexistovala žiadna prekážka, ktorá by mu bránila podať odvolanie v zákonnej lehote. O objektívnej a subjektívnej schopnosti umiestneného podať odvolanie aj proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 4. júla 2013, č. k. 1Pu 153/2013 - 7 totiž nepochybne svedčí skutočnosť, že proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka zo dňa 4. júla 2013, č. k. 1Pu 153/2013 - 3, ktoré bolo umiestnenému doručené tiež dňa 4. 7. 2013, podal dňa 20. 7. 2013 na pošte riadne odvolanie, z dôvodu ktorého dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru, že umiestnenému, v rozpore s jeho tvrdením, nebránil v podaní odvolania proti prvostupňovému uzneseniu zo dňa 4. júla 2013, č. k. 1Pu 153/2013 - 7 jeho zdravotný stav, ani žiadna iná prekážka, ktorá by predstavovala ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty v zmysle § 58 ods. 1 O. s. p.
Súd prvého stupňa teda dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 58 ods. 1 O. s. p. a preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 2. augusta 2013, č. k. 1Pu/153/2013 - 13 konanie vo veci zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že umiestnený bol z ústavu prepustený a preto odpadol dôvod pre ďalšie konanie v prejednávanej veci. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a vecne tým, že nakoľko konanie bolo začaté bez návrhu, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal umiestnený v zákonnej lehote odvolanie, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti, nakoľko vecne nesprávnym a nezákonným je aj uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 4. júla 2013, č. k. 1Pu 153/2013 - 7, ktorým bolo rozhodnuté, že jeho prevzatie, ku ktorému došlo dňa 3. 7. 2013, má zákonné dôvody, keďže jeho zákonnosť mala byť preskúmaná odvolacím súdom. Uviedol, že pokiaľ nie je ustálená zákonnosť uznesenia zo dňa 4. júla 2013, č. k. 1Pu 153/2013 - 7, nie sú splnené podmienky na vydanie uznesenia, ktorým súd prvého stupňa konanie zastavil a toto rozhodnutie je predčasné. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 2. augusta 2013, č. k. 1Pu/153/2013 - 13 podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie umiestneného proti tomuto uzneseniu je potrebné odmietnuť.
Podľa § 201 O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 218 ods. 1, písm. b) O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania.
V prejednávanej veci odvolací súd pri skúmaní, či umiestnený bol oprávnený podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa vychádzal z ustanovenia § 202 ods. 3 O. s. p. upravujúceho prípady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdu prvého stupňa a z ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa však patrí iba tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade umiestnenému uznesením súdu prvého stupňa, ktorým konanie zastavil žiadna ujma na jeho procesných právach spôsobená nebola a preto nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania.
V súlade s citovaným ustanovením preto odvolací súd odvolanie umiestneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 2. augusta 2013, č. k. 1Pu/153/2013 - 13 ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.